Clifton A. Emahiser – Kto je tento patriarcha, Júda? časť 2.

V predchádzajúcej lekcii som hovoril o tom, ako si desať bratov – potom, čo predali Jozefa za 20 kúskov striebra – rozdelilo túto sumu medzi seba. Taktiež som spomenul a položil otázku, čo za tieto peniaze mohli kúpiť. Nuž, pri ďalšom skúmaní tejto témy som zistil, že tieto peniaze neboli rozdelené medzi bratov rovnakou mierou, a zistil som taktiež, za čo bratia tieto peniaze utratili. V The Lost Books of the Bible and the Forgotten Books of Eden, Záveť Zebulúnova, kapitola 1, verše 17-20, čítame toto (v českom vydaní nájdete tento dokument v knihe Knihy tajemství a moudrosti I, vydavateľstvo Vyšehrad):

17 Na výťažku za Jozefa som sa ja, deti, nepodieľal, 18 ale Simeon a Gad i ostatní z našich bratov, vezmúc cenu za Jozefa, kúpili sandále sebe i svojim ženám i ich deťom, hovoriac: 19 Neprejeme ich, pretože je to cena krvi nášho brata, ale chodením ju pošliapeme. On predsa hovoril, že bude nad nami kraľovať. Pozrime sa, čo bude z jeho snov. 20 Preto je v písme zákona Enochovho (iné znenie, Mojžišovho) zapísané: Kto nechce vzbudiť semeno (potomkov) svojmu bratovi, bude mu vyzutá obuv a napľuvané do tváre.

Keďže sme teraz v téme levirátskeho zákona, poďme sa naň pozrieť bližšie, keďže všetko to má taktiež čo do činenia s Júdom! Ak chceme vedieť o levirátskom zákone vedieť viac, musíme si prečítať Deuteronomium 25:5-9, čo za krátku chvíľu i urobíme. Po prečítaní tejto pasáže v Deuteronomiu začnete vidieť, aká je pasáž v Záveti Zebulúnovej dôležitá pre porozumenie Deuteronomiu. To bezpochyby dokáže, že Záveť Zebulúnova by mala byť v našich Bibliách! Takže Deuteronomium 25:5-9:

5 Keď bratia bývajú spolu a jeden z nich zomrie a nemá syna, manželka mŕtveho sa nemá stať (ženou) cudzieho muža zvonku. Má k nej ísť jej švagor a vezme si ju za manželku a uzavrie s ňou švagrovské manželstvo. 6 A stane sa, že prvorodený, ktorého porodí, má zdediť meno jeho mŕtveho brata, aby nebolo jeho meno vytreté z Izraela. 7 A ak ten muž nenájde potešenie v tom, aby si vzal vdovu po svojom bratovi, vdova po jeho bratovi potom vyjde k bráne k starším mužom a povie: „Brat môjho manžela odmietol zachovať meno svojho brata v Izraeli. Nesúhlasí uzavrieť so mnou švagrovské manželstvo.“ 8 A starší muži z jeho mesta ho zavolajú a pohovoria si s ním a on sa postaví a povie: „Nenašiel som potešenie v tom, aby som si ju vzal.“ 9 Vdova po jeho bratovi sa potom pred očami starších mužov priblíži k nemu a stiahne mu z nohy sandál a pľuvne mu do tváre a odpovie a riekne: „Tak sa má urobiť mužovi, ktorý nebude budovať domácnosť svojho brata.“

Teraz chápeme znenie Rút 4:8, kde sa uvádza:

Keď teda výplatca povedal Boázovi: „Kúp si to sám“, vyzul si sandál.

Mimochodom, malo by sa spomenúť, že Set vzbudil potomstvo svojmu zavraždenému bratovi, Ábelovi. Samotné meno „Set“ ( # 8352 v Strongovej konkordancii) znamená „substitút“, „na miesto iného“. Malo by sa poukázať na to, že Set bol „substitútom“, náhradou za Ábela, nie za Kaina! Iba Set bol skutočným pokrvným bratom Ábela, preto „substitút“. Iba Set mohol vzbudiť potomstvo Ábelovi! Tu sme znova pri „dvoch líniách potomstva“! Každopádne som mal na mysli, že by som objasnil otázku rozdelenia 20 kúskov striebra a ako za tieto peniaze kúpili sandále (a objasnil symbolický význam sandálov).

VIAC O MANDRAGORÁCH

V poslednom vyučujúcom liste som sa dotkol témy „mandragory“. Predtým, než sa vrátim k téme Júdu, zvážme inú pasáž v Záveti Isachárovej, kapitola 1, verše 3-11, 16-19, 22-23:

3 Ja som sa narodil Jakobovi ako piaty syn za mzdu mandragor lásky. 4 Rúben totiž priniesol mandragory lásky z poľa, ale Ráchel, ktorá ho prvá stretla, mu ich vzala. 5 Rúben sa rozplakal a na jeho hlas vyšla jeho matka Lea. 6 Boli to voňavé jabĺčka, ktoré sa urodili v aramejskej zemi na vyvýšenine medzi vodnými úžľabinami. 7 Ráchel povedala: Nedám ti ich, pretože mi budú miesto dieťaťa. 8 Pretože Pán mnou opovrhol a ja som neporodila Jakobovi deti. 9 Boli to totiž dve mandragory. Na to povedala Lea: To by sa ti hodilo, keď si mi vzala muža môjho panenstva! To i tieto mandragory mi chceš ešte vziať? 10 Ráchel jej povedala: Hľa, nech za to máš Jakoba tejto noci – za mandragory tvojho syna. 11 Na to jej povedala Leah: Nechváľ sa svojou slávou! Môj je totiž Jakob a ja som žena jeho mladosti. … 16 Potom Ráchel dodala: Za mandragory tvojho syna ti ho prenajímam na jednu noc. 17 I poznal Jakob Leu. Tá počala a kvôli tomu požičaniu som bol nazvaný Isachar. 18 Vtedy sa Jakobovi ukázal anjel Pánov a povedal mu: Ráchel porodí dve deti pretože si zhnusila styk s mužom a vyvolila zdržanlivosť. 19 Kdyby Lea, moja matka, neodovzdala dve mandragory za styk, porodila by osem synov. 20 Preto porodila iba šesť a Ráchel dvoch, pretože Pán ju (Leu) potrestal za tie mandragory … 22 … Kvôli mandragorám vyslyšal Pán Ráchel. 23 Pretože i keď po nich túžila, nezjedla ich, ale odovzala je v dome Pánovom, predložila ich ako obeť kňazovi, ktorý bol v onom čase najvyšším.

Nuž, toto vrhá na tému mandragor oveľa viac svetla. Myslím, že po všetkých zvažovaniach je prinajmenšom môj názor, že Lea celý ten čas mandragory používala. Verím, že Ráchel, vidiac, že Rúben prináša mandragory svojej matke Lei, závidela jej a kvôli nim ponúkla Lei výmenu za noc s Jakobom. Verím, že Ráchel premýšľala ako s nimi naložiť, no nakoniec ich ponúkla ako obeť Jahvemu s modlitbou, že ak On nezakročí voči jej neplodnosti, skrátka nebude mať vôbec žiadne deti, na čo Jahveh jej lono otvoril. Hlavný bod, na ktorý by som chcel v tomto príbehu o mandragorách upozorniť je možnosť, že Satan mohol použiť narkotickú drogu, ako je mandragora, k zvedeniu Evy. Nuž, existujú ľudia, ktorí neveria, že by padlý anjel, akým Satan je, mohol mať schopnosť pohlavného styku. Prečítajme si teda inú pasáž v Záveti Rúbenovej v The Lost Boooks of the Bible and The Forgotten Books of Eden, kapitola 2, verše 18-19:

18 Ženám sa podarilo očariť i nebeských strážcov. Keď na ne lačne hľadeli, posadla ich vášeň, že sa rozhodli ku skutku, ktorý ich pripodobnil ľuďom, a keď tieto ženy súložili so svojimi mužmi, ukazovali sa im. 19 Tu sa i tieto ženy rozhodli túžiť po ich nadľudských podobách a rodili obrov. Strážcovia sa im zjavili tak veľkí, že dosahovali výškou až k nebu.

Objavujeme tu bezpochyby nejaké problémy s prekladom, pretože by som skôr veril, že „Strážcovia“ sa ženám zjavovali, keď neboli so svojimi mužmi. Dá sa však vidieť, že pre Satana nebol žiaden problém meniť sa do „formy“ muža a mať pohlavný styk s Evou. Mimochodom, ak chcete o Strážcoch vedieť viac, prečítajte si knihu Enochovu. Júda 14 hovorí o Enochovi ako o autentickom prorockom autorovi – prečo teda nie je kniha Enochova časťou našej Biblie?

Ohľadom autentickosti knihy Enochovej existuje mnoho kontroverzie. Kniha Enochova bola novozmluvným autorom dobre známa, rovnako tak Židom i kresťanom počas tohto obdobia. No od 2. storočia AD sa v židovských zdrojoch len zriedkavo spomínala. V 4. storočí upadla na Západe do nemilosti, Hieronymus ju označil za apokryfnú. Tieto informácie pochádzajú z The Interpreter ‘s Dictionary of the Bible , zväzok E-J, strana 104. Pohanský Nicejský koncil, vedený polo-pohanom Konštantínom Veľkým, nasledovaný neskôr tzv. (svätým) Hieronýmom zaradil knihu Enochovu medzi pseudepigrafné a apokryfné (falošné či tajné) knihy, a toto bolo odvtedynemenné stanovisko „Cirkvi“. No s objavom zvitkov od Mŕtveho mora koncom 40. rokov a počiatkom 50. rokov (20. storočia) bolo vrhnuté nové svetlo i na knihu Enochovu. Citujem zo Zondervan Pictorial Encyclopedia of the Bible , zväzok 2, strana 310:

… Do objavenia zvitkov od Mŕtveho mora, text 1. Enochovej najlepšie zachovávali etiópske rukopisy, z ktorých poznáme 29 kusov. Väčšina z nich obsahuje kompletné dielo, niekedy spolu s inými biblickými či apokryfnými textami. V tejto skupine rukopisov sa dajú odlíšiť dva textové typy. Etiópske rukopisy sú však mladšieho dáta, najstarší z nich sa datuje pravdepodobne do 16. storočia.

Časti knihy boli zachované v gréčtine. Dva rukopisy datované do 8. storočia a neskôr boli objavené v rokoch 1886-1887 v kresťanskom hrobe v egyptskom Achmime a uchávavajú kapitoly 1-32:6 a 19:3-21:9. Syncellus (cca 800 A .D.) uchováva 6:1-10:14, 15:8-16:1 a 8:4-9:4 v dvojitej forme. Vatikánske rukopisy uchovávajú 89:42-49 a egyptské papyrusy obsahujúce kapitoly 97-104 a 106-108 publikoval Bonner v roku 1937. Niektoré citáty z Enocha, obzvlášť z 106:1-8 sú zachované v latinčine.

Zdá sa však, že Kumránske zvitky sú najlepšími reprezentantami pôvodného textu knihy Enochovej. V jaskyni IV sa našlo okolo desať kúskov rukopisov tejto práce v aramejčine. Päť z nich zhruba zodpovedá Knihe I a Knihe IV. Zdá sa, že tieto sekcie, spoločne s poslednými kapitolami knihy, kedysi predstavovali samostatnú prácu. Kniha III, astronomická sekcia, je reprezentovaná štyrmi aramejskými rukopismi, ktoré poskytujú zrozumiteľnejší text, než texty do tohoto obdobia. Začiatok knihy V reprezentuje jeden rukopis. Táto kniha mohla taktiež kolovať ako samostatná práca. Podpora tohto tvrdenia pochádza z fragmentovaného gréckeho rukopisu, nachádzajúceho sa medzi papyrusmi Chester Beatty-Michigan. Fakt, že sa nenašli žaidne fragmenty Knihy II, sa môže pripísať náhode, ale môže byť i to, že šlo taktiež o separátnu prácu, kumránskej komunite neznámu.

Zdá sa pravdepodobné, že pokračujúce štúdium dôkazov z Kumránu naše ocenenie knihy Enochovej zmení.

Aký nedocenený je tento posledný odstavec! S knihou Enochovou môžeme porozumieť tomu, ako sa anjelské bytosti môžu premieňať do podoby mužov a zvádzať ženy. Som si istý, že Ted R. Weiland, Chales Weisman, Stephen E. Jones, James Bruggeman a Pete Peters vám o tom všetkom hovorili, pravda? – Nie, NEHOVORILI!!!! A môžete sa opýtať: Čo to má do činenia s Júdom? – Všetko to má čo do činenia s Júdom!

Kým sme pri téme zvádzania, rád by som vám zacitoval ešte jednu pasáž z The Lost Books of the Bible and The Forgotten Books of Eden , 4. kniha Makabejských, kapitola 8, verše 8, 22-23:

8 Bolo by taktiež vhodné na jej náhrobok napísať ako pripomenutie členom národa tieto slová:

Tu je pochovaný starý kňaz, stará žena a sedem synov pre násilie tyrana, dychtiaceho rozvrátiť spôsob života Hebrejcov. Oni hájili vec svojho rodu hľadiac na Boha a vytrvali na mučidlách až k smrti.

22 Bola som čistá panna, nevychádzala som z otcovského domu, ale strážila domáci krb. 23 Nezneuctil ma zlosyn o samote ani násilník na poli, ani haďou ľsťou nepoškvrnil posvätnosť môjho panenstva nejaký zvrhlík. Dospelý vek som prežila s mužom. Keď potom deti vyrástli, otec zomrel.

Zdá sa, že táto stará žena rozumela fyzickému zvedeniu Evy! A čo to má do činenia s Júdom? To všetko má čo do činenia s Júdom!

V ďalšej časti nášho príbehu o Júdovi uvediem časť z iného článku, ktorý som predtým ohľadom Júdu napísal. Niektorí z vás ste tento článok už čítali predtým, ale ak chceme dosiahnuť skutočne komplexné porozumenie Júdu, musíme sa ním zaoberať ešte raz. Na priblíženie, o čom táto ďalšia časť bude, v stručnosti vám uvediem, aký bol jej začiatok. 4. októbra 1996 som navštívil Piney Ruritain Community Center v Louden, štát Tennessee, aby som sa zúčastnil sviatku Stánkov. Medzi rečníkmi, ktorí mali prednáškať, boli James P. Wickstrom, Richard Hoskins, Paul Burnham a chlapík menom Scott Vaught. Všetci prednášajúci si viedli veľmi dobré, s výnimkou tohto Scotta Vaughta, ktorý mal byť údajne expertom na paleo-hebrejčinu. Uvedený na pozvánke ako tretí v poradí, jeho doporučenia boli nasledujúce: Ústavný delegát štátu Arkansas, študent, učiteľ a výskumník paleo-hebrejčiny, nášho rodného jazyka, po viac ako 15 rokov.“ Ako som sa neskôr dozvedel, Scott Vaught bol fontánou dezinformácií monumentálneho rozsahu. S úžasom som počúval, ako chrlí jednú dávku jedu za druhou.

POKRIVENÁ TEOLÓGIA SCOTTA VAUGHTA

Keď Scott Vaught začal so svojou prezentáciou, všimol som si, že začal rozprávať o dvoch rôznych Jeruzalemoch a dvoch rôznych Betlehemoch. Nehovoril však o starom a novom Jeruzaleme, ale dvoch Jeruzalemoch a dvoch Betlehemoch v Palestíne. Ako pokračoval, poukazoval na mapu tejto oblasti, a ukazoval, kde tieto dva Jeruzalemy a Bethlehemy boli (alebo prinajmenšom mali byť). Neskôr som objavil, že pre toto svoje tvrdenie mal dôvod. Uvádzal, že súčasný Jeruzalem bolo staré kanaánske mesto a nikdy nebolo časťou Izraela, resp. že ho Izrael nikdy neobýval. Ďalej uvádzal, že osoba Dávida nikdy neexistovala. Jeho hlavnou snahou bolo vylúčiť Júdu z Izraela. Ďalej vysvetľoval, že Júdova žena, Támar, bola kanaánska pobehlica a preto nebola v rodovej línii Jahšuu (Krista), a taktiež, že Rút bola Moábčanka a preto by rodovú líniu Júdu znečistila. Jeho postulát znel, že Jahšua bol z domu Jozefovho, nie z domu Júdu. Ako uviedol, pri svojom skúmaní opotreboval 4 či 5 Biblií, a toto veľké „zjavenie“ udržiaval v tajnosti viac než rok, než ho oznámil svetu. Dávida a Jonatána označil za homosexuálov, pretože Písmo uvádza, že Dávid miloval Jonatána. Naznačoval, že celý dom Júdu sa stal zlým a dnes predstavujú Židov. Ďalej naznačoval, že to všetko môže dokázať paleo-hebrejčinou. Verím, že paleo-hebrejčina je pekná, ale divím, sa odkiaľ vzal všetky tie staré rukopisy, z ktorých paleo-hebrejčinu mohol vyčítať. Skôr by som veril, že používa tie isté zmanipulovaný Masoretský text a Septuagintu a snaží sa ich pretvoriť do paleo-hebrejčiny. Ak je to tak, potom by som mu doporučil, aby svoje nálezy uchoval v tajnosti dlhšie ako rok, možno najlepšie by bolo navždy! Nuž, som z polovice Nemec plus Škót a Ír a tí všetci pochádzajú z Júdu a Támar. Scott Vaught teda nazýva moju pramatku kanaánskou pobehlicou! Nemohol som len tak nečinne sedieť a pripustiť, aby mu to prešlo, že? – a ani som tak neučinil! Tak som napísal článok a demaskoval som ho, čím je! Teraz vezmeme poustpne tieto tvrdenia Scotta Vaughta a dokážeme, že to, čo tvrdí, je lož. Vravíte: „Prečo to nepovedať priamo Scottovi Vaughtovi do tváre?“ Tak som učinil! Prvé, čím sa budeme zaoberať, je dôkaz, že Támar nebola Kanaánčanka! Predtým by sme si však mali skutočne pozorne prečítať celú 38. kapitolu Genesis.

TÁMAR NEBOLA KANAÁNČANKA

Teraz budeme citovať z kapitoly I knihy nazvanej All Of The Women Of The Bible autorky Edith Deen, vydanej u Harper & Brothers Publishers, New York, copyright 1955. Budeme citovať strany 41 až 44 vrátane. Bude to taktiež kritická recenzia tejto sekcie kapitoly I s názvom „Támar bola spravodlivejšia ako ja“. Táto pasáž nám poslúži na oboznámenie sa s príbehom Támar. Obvinenie Scotta Vaughta znie, že Támar bola Kanaánčanka. S pomocou tohto článku zo spomínanej knihy môžeme začať skúmať toto obvinenie:

„TÁMAR, BOLA SPRAVODLIVEJŠIA AKO JA“

„Aj keď udalosti sústreďujúce sa okolo života Támar sú značne zmätočné a z hľadiska dnešných morálnych štandardov netolerovateľné, jej činy boli v súlade s morálnymi štandardami prevažujúcimi v primitívnej dobe, v ktorej žila.

Záznam Genesis o Támar slúži dvojitému zámeru. Je jedným z najlepších príkladov Biblie o levirátskom zákone manželstva. To bol starodávny zvyk manželstva medzi mužom a vdovou po jeho bratovi, vyžadovaný mojžišovským zákonom, ak chýbal mužský potomok a dvaja bratia súdili na rovnakej rodinnej usadlosti. Zákon, samozrejme, dostal názov podľa podstatného mena „levir“, čo znamená manželov brat. Za druhé, tento záznam Genesis o Támar nám poskytuje najživší obraz o tom ako inteligentná vdova ranného Izraela chránila seba a svoje rodinné práva .

Támar, vôbec nie skazená žena, hrá v histórii Starej Zmluvy významnú úlohu ako matka Fáresa, predka kráľa Dávida. Keď prišla o dvoch manželov, ktorí boli bratmi, a bol jej odopretý zvyšný mladší brat, stále mala odvahu požadovať svoje práva materstva podľa zákona . Čo učinila? Po smrti svojej svokry obrátila sa na otca svojho manžela. Legitímnosť a odvaha jej činu sa nachádza v každom jej kroku.

Písmo sa nezmieňuje o rodičoch Támar alebo mieste jej narodenia, ale uvádza ju tvrdením, že jej prvý manžel Er „sa ukáza v Pánových očiach ako zlý. Pán ho preto usmrti.“ (Genesis 38:7) Potom sa stala ženou jeho brata Onana, ktorý „urobil, čo bolo v Pánových očiach zlé, teda usmrtil aj jeho.“ (Genesis 38:10)

Toto spojenie Támar s Onanom ukazuje dokonalé pôsobenie levirátskeho zákona, vyvinutého na udržanie vlastníctva majetku v rámci rodiny, ako aj na zabránenie vymretia rodovej línie. Po smrti jej druhého manžela Júda svojej neveste Támar poradil, aby zostala ako vdova v dome svojho otca, kým tretí syn, Šelah, nedospeje. No obávajúc sa, že Támar má nejakú tajomnú moc, a že Šelah môže taktiež zomrieť, Júda túto svadbu s Támar odďaľoval.

Uplynul značné časové obdobie a potom zomrela Júdova žena. Láska po potomstve, stále hlboko v srdci Támar, ju prinútila plánovať, ako by mohla naplniť svoje práva v materstve zo strany svojho svokra Júdu. Pretože jej bol odopretý tretí syn, Šelah, hľadala spôsob, akým ho prinútiť akceptovať jeho zodpovednosť, garantovanú jej levirátskym zákonom.

Keď Támar počula, že Júda bude onedlho v horách Timny, za veľkého osobného rizika vymyslela vlastný plán. Bolo to obdobie strihania oviec a z okolia prichádzalo mnoho hostí. Támar naplánovala, že tam tiež bude, ale pod maskou, aby ju Júda nespoznal ako vdovu svojich synov.

Zobliekla si svoje šaty vdovstva, na tvár dala závoj a „zakryla sa šálom“, pravdepodobne sa oblečúc do farebnej festivalovej róby.

Keďže Támarino meno bolo rovnaké ako označenie majestátneho tropického stromu biblických krajín, môžeme dospieť k záveru, že bola vysoká, statná žena s pevným držaním tela, žena, ktorá vzbudzuje pozornosť všade, kde sa objaví. Tentoraz sa rozhodla postaviť sa pri ceste, ktorou Júda musel prechádzať.

Nespoznajúc, že táto žena s dokonale zakrytou tvárou je vdova jeho dvoch synov, a mysliac si, že je to prostitútka, Júda jej povedal: „Dovoľ mi, prosím, aby som mal s tebou pomer.“ (Genesis 38:16)

Bystrá žena, akou Támar bola, však povedala: „Čo mi dáš, aby si mal so mnou pomer?“ (Genesis 38:16)

„A tak povedal: „Sám pošlem kozľa zo stáda.“ Aleo na povedala: „Dáš mi záloh, kým ho pošleš?“ A on pokračoval: „Čo ti mám dať ako záloh?“ na čo povedala: „Svoj pečatný prsteň a svoj povraz a svoj prút, ktorý máš v ruke.“ Tak jej to dal a mal s ňou pomer, takže s ním oťarchavela.“ (Genesis 38:17-18)

Bezohľadné činy Júdu s Támar a počestné činy Jozefa, ktorého sa snažila zlákať Potifarova žena, prezentujú zarážajúci protiklad. Niektorí komentátori sa domnievajú, že práve preto príbeh o Potifarovej žene nasleduje hneď po príbehu Támar.

Támar sa teraz vrátila domov, nesúc so sebou pečatný prsteň, povraz a prút, a opäť sa obliekla do vdovských šiat. O nejaký čas poslal Júda po svojom priateľovi Chírovi, ktorý s ním v Timne bol kvôli strihaniu oviec, kozľa, a žiadal, aby mu zaň boli vrátené jeho osobné veci.

Keď Chíra vstúpil do mesta, kde žila Támar, vedúc so sebou kozľa, pýtal sa na prostitútku, ktorá bola pri ceste, no muži mu povedali, že žiadna takáto prostitútka v meste nie je. Toto je najlepším dôkazom, aký máme, že Támar nebola prostitútka, ale žena so sebaúctou , rozhodnutá preľstiť muža a požadovať svoje právo na deti, v súlade so zákonmi tej doby.

Asi o tri mesiace (Genesis 38:24) sa k Júdovi dostalo, že jeho nevesta „je zo svojho smilstva ťarchavá“. Táto fráza naznačuje zlomyseľného šíriteľa rečí, ktorý tento chýr priniesol Júdovi. Rozhnevaný touto správou Júda nariadil, aby jeho nevestu pred neho predviedli a upálili, pretože to bol požadovaný trest, ak by sa správa potvrdila (Levitikus 20:14) Ale keď prišla Támar pred Júdu, držiac v ruke jeho pečatný prsteň, povraz a prút, opýtala sa: „Preskúmaj, prosím, komu toto patrí…“ (Genesis 38:25)

Júda nemohol poprieť vlastníctvo a priznal: „Je spravodlivejšia ako ja, lebo som ju nedal svojmu synovi Šelahovi A potom s ňou už nemal žiaden styk.“ (Genesis 38:26) Táto posledná veta je postačujúcim dôkazom, že Támar nebola promiskuitná žena. Konala iba v súlade so zákonmi a v tomto ohľade skôr hrdinsky, a môžeme byť presvedčení o tom, že sa zbavila obvinenia a Júda ju od všetkej viny oslobodil.

Potom, čo jej bolo trikrát odoprené dieťa od zákonného manžela, Támar porodila Júdovi dvojičky. Podobne ako Rebekine dvojičky, i tu nachádzame podrobný popis narodenia staršieho Faresa, ktorý sa stal dedičom rodinného práva prvorodeného. Po ňom sa narodil jeho brat Zara (Zarach) so „šarlátovou niťou na ruke“, ktorú tam priviazala pôrodná babica. Príbeh narodenia Támariných synov jasne vykresľuje pôrodné bolesti ženy pri pôrode dvojičiek.

V príbehu o Rút, ďalšej vdove, ktorá sa stala matkou skrze levirátsky zákon, nachádzame hodnotnú zmienku o Támar, ktorá Júdovi porodila dieťa. Nasledovali ju iné Támary, jedna „krásna sestra“ (2. Samuelova 13:1) Abšalóma a druhá, žena „veľmi krásneho vzhľadu“ (2. Samuelova 14:27), Abšalómova dcéra. Môže to byť tak, že boli menovkyňami svojej odvážnej predchodykne, ktoré sa nenechali pripraviť o svoje práva na materstvo?“ (zdôraznenie: Clifton A. Emahiser)

I keď táto citácia z knihy All Of The Women Of The Bible je dobrá, verím, že sa ešte dá vylepšiť, do toho sa pustíme v ďalšej lekcii. Toto nie je ani zďaleka koniec Júdovho príbehu – pri ňom strávim značný čas. Sľubujem vám, tento príbeh o Júdovi neukončíme iba pár lekciami, pretože je to príbeh dlhý a komplikovaný.

Pôvodný materiál z produkcie

Clifton A. Emahiser’s Teaching Ministries
1012 N. Vine Street, Fostoria, Ohio 44830
Phone (419)435-2836, Fax (419)435-7571
E-mail caemahiser@sbcglobal.net

Slovenský preklad a distribúcia:

United Church of Yahweh

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: