Monthly Archives: január 2009

Clifton Emaiser – Kto je tento patriarcha, Júda? časť 9.

V tejto časti budem pokračovať tam, kde som skončil v 8. časti. V poslednej časti som zvažoval prehľad histórie počas medzi-zmluvného obdobia, od návratu júdskych exulantov v Babylone do Jeruzalema, až do doby Jahšuu, nášho Mesiáša, obdobia od cca roku 529 pred Kristom po rok 4 pred Kristom. Nato som sa sústredil na obdobie rekonštrukcie chrámu a hradieb Jeruzalema počas doby Ezdráša a Nehemiáša, kedy medzi ľudom dochádzalo k značnému rozsahu rasového miešania s národmi v okolitých oblastiach. Pre pochopenie, ako toto rasové miešanie vyzeralo, musíme vedieť, kto v tej oblasti, v tom časovom období, žil a ako sa tam dostal. Na osvieženie vašej pamäti zopakujem posledný odstavec z 8. časti:

Čítať ďalej

Bertrand L. Comparet – Historický dôkaz o migrácii Izraela

V mojej prednáške nazvanej „Odtlačky prstov Izraela“ som pre vás stručne načrtol niektoré z dôkazov Biblie o tom, že dnešný anglo-saský, škandinávsky, germánsky a slovanský ľud sú žijúcimi potomkami biblického Izraela. Tieto dôkazy boli vo forme mnohých biblických proroctiev o budúcnosti Izraela, ktoré boli presne naplnené v týchto národoch, a v nijakých iných. Ak ľudia, ktorí skutočne vykonali všetko to, čo o Izraeli Boh povedal, a ktorým sa dostalo tých požehnaní, o ktorých Boh povedal, že bude nimi žehnať Izrael – ak títo nie sú Izrael, ako sa mohol Boh tak veľmi mýliť? Nie, Boh sa nemýlil: Vedel, čo vykoná, a pre koho to vykoná, a naplnením všetkých svojich proroctiev a prísľubov tieto národy identifikoval ako Izrael.

Čítať ďalej

Bertrand L. Comparet – Božie zákony

Dnes budem hovoriť o zákonoch kráľovstva Božieho, čo je téma, do ktorej cirkvi fušovali asi viac než do iných vecí, a takmer všetko, čo vás učili v obyčajných cirkvách môžete zamietnuť ako buď čiastočne alebo celkom falošné, kvôli tomu, ako to pomiešali.

Biblia rozpráva o štyroch druhoch božského zákona: prikázaniach, súdoch (rozsudkoch), predpisoch a obradoch. A dnešní duchovní – česť výnimkám – nemajú žiadnu predstavu o rozdieloch medzi nimi. Prikázania sú hlavnými pravidlami správania v zodpovednosti človeka k svojmu Bohu.

Desať prikázaní v 20. kapitole knihy Exodus sú toho výnimočnými príkladmi: Nepokradneš, nezabiješ, nezosmilníš a tak ďalej. A v protiklade k tomu, čo mnohé cirkvi učia, tieto prikázania stále platia.

Čítať ďalej

LeRoy E. Froom – História futurizmu a preterizmu

Prostredníctvom Reformácie utrpelo pápeženstvo veľký úder. Hľadala so pomoc u mníšskych rádov, no tie boli tak dekadentné, že stratili všetok rešpekt ľudu. Dominikáni a františkáni, predávajúci relikvie a odpustky sa stali objekom zosmiešňovania a satiry.

V tejto kríze ponúkol svoje služby Loyola a jeho spoločníci – ísť kamkoľvek ich pápež pošle, ako kazatelia, misionári, učitelia, radcovia a reformátori. Vytvoril sa nový rád, autorizovaný v roku 1540, ktorý nabral nový dych a rýchlo sa šíril Európou. Ako ranený gigant povstal Romanizmus v zúfalstve sa snažiac získať si svoju stratenú prestíž a zmenšené územie.

Ich ambicióznym cieľom bolo stať sa univerzálnym a hlavným rádom rímskej cirkvi. Aj keď sa nazvali Spoločnosťou Ježišovou (jezuiti), protestanti ich označovali ako Jesuwider (proti Ježišovi).

Čítať ďalej

Clifton Emahiser – Daniel prorokoval o rímsko-katolíckej cirkvi

Toto nie je pojednanie odsudzujúce niekoho, kto sa narodil a vyrastal v katolicizme. Hneď na začiatku chcem povedať, že niektorí z katolíkov, ktorých som poznal, sú jedni z najpracovitejších, najmorálnejších a najčestnejších ľudí, akých som stretol. Nielen to, ale existuje i pár rímskych katolíkov, ktorí odhalili veľké „židovské“ sprisahanie, ako bol William Guy Carr, Charles E. Coughlin a ďalší konzervatívni katolíci, ktorí sa nebáli prehovoriť a postaviť sa za spravodlivosť, a voči ktorým mám najväčší rešpekt. Nie je to ani elaborát na ospravedlňovanie protestantizmu, pretože protestantizmus nie je nič viac než neohriaty katolicizmus. Na tieto náboženské systémy nazerám ako na stupne, ktorými sme prešli pri našom zaslúženom izraelskom treste 7-ich časov, teda 2520 rokov od zajatia v Asýrii. Táto téma je stručným pokusom určiť, ako sme sa dostali tam, kde teraz sme.

Čítať ďalej