Clifton Emahiser – O proroctvách Daniela a Dariovi, Kýrovi a dávnych záznamoch

V tejto lekcii budeme pokračovať v našom štúdiu Daniela. Nejde o snahu pokryť celú knihu Daniel, ale tie časti, ktoré sa týkajú jeho proroctiev. Ako som už predtým poukázal rôzne nereálne, pokrútené interpretácie, ktoré sa nám ponúkali, sú jednoducho nezmyselné a nehanebné. Tzv. experti v tejto téme sa jednoducho nepridržiavajú prvých princípov výkladu biblického proroctva. Treba poznamenať, že človek potrebuje učiniť viac, než len knihu Daniel prečítať. Človek ju môže prečítať stokrát, no ak nesiahne po ďalších dôkazoch, nikdy nepochopí, o čom vlastne Daniel je. V tejto lekcii po týchto doplňujúcich dôkazoch siahneme. Akonáhle sa človek oboznámi s celkovým svedectvom, nebude ľahké pre týchto bezohľadných manipulátorov a šíriteľov lží svoje triky vytvárať.

Na dôkladné štúdium Daniela sa vyžaduje veľa histórie a široká geografická oblasť. Nielen to, ale je najdôležitejšie, aby sme pri každej príležitosti vedeli, o kom Písmo hovorí. Meno Darius (Dareios) sa napríklad nachádza v Ezdrášovi 4:5; 4:24; 5:5-7; 6:1; 6:12-15; Nehemiášovi 12:22; Danielovi 5:31; 6:1,6,25, 28; 9:1; 11:1; Haggiášovi 1:1, 15; 2:10; Zechariášovi 1:1 a 7; 7:1. Problém, s ktorým sa potýkame je nasledovný: existovali 4 rôzni muži s týmto menom. Ak z nevedomosti prisúdime istú pasáž nesprávnej osobe, výsledok môže byť s určitosťou katastrofický. Máme prípad, kedy také niečo veci poriadne zamiešalo? Áno, máme! Dostaneme sa k tomu neskôr. Pozrime sa, kto boli tieto štyri osoby: (1) Darius I. (521-486 pred Kristom), známy ako Darius Hystaspes či Darius Veľký. (2) Darius II. (423-404 pred Kristom), známy ako Ochus či Darius Nothus (Darius Bastard). (3) Darius III. (336-330 pred Kristom), známy ako Codomannus a (4) Darius Médsky.

V tejto lekcii budeme značne citovať z rôznych biblických referenčných kníh, komentárov a ďalších zdrojov. Zatiaľčo mnohé z týchto informácií budú konštruktívne, iné komentáre nás len zavedú nesprávnym smerom a spôsobia prijatie mnohých nesprávnych záverov. Rozhodol som sa citovať z týchto zdrojov odvodené prospešné i škodlivé dáta, aby ste videli, či viete rozlíšiť medzi dobrou a zlou informáciou. Nakoľko sa dostaneme k zopár neobvyklým oblastiam štúdia, malo by to skutočne stimulovať naše mentálne schopnosti. I keď budem schopný adresovať niektoré z problémov priebežne, niektoré ťažkosti budú musieť počkať na ďalšie lekcie. Pokúsme sa teraz rozlíšiť medzi týmito štyrmi zmieňovanými osobami, známymi nám z Biblie ako „Darius“. Než skončíme, bude vám jasné, ako nebezpečná môže byť nesprávna identifikácia!

Pre rozlíšenie týchto štyroch rôznych osôb menom Darius, citujem z Tyndale Bible Dictionary editori Elwell a Comfort, strana 355, o Dariovi I.:

Darius I. (521-486 pred Kristom) Taktiež známy ako Darius Hystaspes a Darius Veľký, Darius I sa zmocnil trónu perzskej ríše po smrti Kambysa II. Aj keď bol Achajmenovec, pochádzal z inej vetvy kráľovskej rodiny než Kýros a Kambyses Jeho moc sa však upevnila po potlačení niekoľkých vzbúr a Darius sa začal venovať rozširovaniu ríše. Jeho vojenské ťaženia rozšírili perzské hranice k rieke Dunaj na západe a k rieke Indus na východe, čím sa stal vládcom najväčšej ríše, akú svet kedy poznal. Grécko-perzský konflikt, ktorý pokračoval až do porážky ríše Alexandrom Veľkým v rokuk 330 pred Kristom, začal dvoma Dariovými ťaženiami do Grécka po dobytí Thrákie a Macedónie. Prvá expedícia bola zničená búrkou v Egejskom mori, druhú porazili Aténčania v slávnej bitke pri Maratóne v roku 490 pred Kristom.

„Schopný administrátor, Darius značne propagoval obchod. Zaviedol jednotný systém váh a mier. Počas jeho vlády bol dokončený prieplav z rieky Níl do Červeného mora, a preskúmaná morská cesta z rieky Indus do Egypta.

„Počas Dariovej vlády získala perzská architektúra štýl, ktorý sa udržal až do konca achajmenejskej dynastie. Darius vybudoval svoje hlavné mestá v Babylone, Ekbatane a Suse. Zo Susy do lýdskeho hlavného mesta Sardis bola vybudovaná kráľovská cesta. Jeho najväčším architektonickým úspechom bolo založenie Persepolis, nvého kráľovského mesta, ktoré nahradilo cisárovu rezidenciu v Pasargadae. Darius taktiež umožnil vybudovanie chrámov v Egypte a Jeruzaleme, pokračujúc v Kýrovej politike rešpektovania náboženských zvykov svojich poddaných.

„Darius I. je Dariom, perzským kráľom, spomínaným v knihách Ezdráš, Hagiáš a Zechariáš. Ezdráš 5-6 zaznamenáva, že znovuvybudovanie chrámu dokončili Zerubbábel a Ješua, s pomocou Hagiáša a Zechariáša. … Zerubbábel a Ješua sa vrátili do Jeruzalema za vlády Kýra II okolo roku 538 pred Kristom (Ezdráš 2:2) … Muselo ísť o šiesty rok vlády Daria I. (516 pred Kristom), pretože šiesty rok vlády Daria II. by bolo určite dosť neskoro. Táto identifikácia bola potvrdená objavom babylonského dokumentu, datovaného na 5. jún 502 pred Kristom, ktorý hovorí o Tattenaiovi ako o „správcovi Za Riekou…““

Aj keď problematický, tento citát by nam mal dať istú predstavu, kto bol Darius I. Pre Daria II. budeme opäť citovať z Tyndale Bible Dictionary, editori Elwell a Comfort, strana 356, Darius II.:

Darius II. (423-404 pred Kristom) Taktiež známy ako Ochus (jeho skutočné meno) a Darius Nothus (‘Darius Bastard’), Darius II. bol synom babylonskej konkubíny Artaxerxa I.. Než sa stal cisárom, Ochus bol satrapom (guvernérom) Hyrkanie, regiónu na juhozápadnom pobreží Kaspického mora. V roku 423 pred Kristom jeho nevlastný brat Sogdianus (Secydianus), zabil Xerxa II. Ochus sa zmocnil trónu namiesto Sogdiana, ktorého nechal popraviť, a prijal meno Darius II. Jeho vláda bola poznamenaná povstaniami a korupciou. Jeho vlastný brat Arsites sa vzbúril zakrátko po prevzatí trónu Dariom a ten ho nechal popraviť.

„Po uzavretí spojenectva so Spartou proti Aténam sa Perzia zapojila do peloponézskej vojny. Niekoľko úspešných vojenských ťažení prinieslo navrátenie gréckych pobrežných miest v Malej Ázii a zlomenie aténskej moci v Egejskom mori. Darius II. zomrel v Babylone v roku 404 pred Kristom, v roku skončenia peloponézskej vojny …“

Pre informácie o Dariovi III. budem citovať z inej knihy, pretože väčšina iných ho nespomína. Tieto informácie pochádzajú z The Interpreter’s Dictionary of the Bible, zväzok A-D, strana 770:

„Darius III. (336-330 pred Kristom), známy ako Codomannus, podľa Justina (X. 3. 3ff). Utrpel opakované porážky zo strany Alexandrových macedónskych armád (Granicus [334], Issus [333], Gaugamela [331]) a nakoniec bol zavraždený Bessom, baktrijským satrapom…“

Konečne sa dostávame k tvrdému oriešku, Dariovi Médskemu. Preň sa vrátime k Tyndale Bible Dictionary, editori Elwell and Comfort, strana 356:

Darius Médsky. Neznámy v historických dokumentoch obdobia babylonského a perzského impéria, tento biblický Darius bol identifikovaný s niekoľkými známymi postavami. Najdôležitejšie odhady identifikovali Daria Médskeho ako iné meno pre Kýra II. (‘Kýros Perzský’, Daniel 6:28); pre Kambysa II., Kýrovho syna; alebo pre Gubarua, ktorý bol správcom babylonu a provincie Za Riekou počas vlády Kýra II. a Kambysa II.

„Podľa knihy Daniel „Darius Médsky dostal kráľovstvo“, keď bol zabitý Belšazzár, kráľ Babylonu (Daniel 5:30-31). Darius mal asi 62 rokov (v. 31) a bol „synom Ahasvera, rodom Méd“ (9:1). Daniel nikdy nenaznačoval, že by bol Darius médskym kráľom či kráľom celej perzskej ríše, iba chaldejského (babylonského) kráľovstva. Babylonská ríša zahŕňala Mezopotámiu (Babylon a Asýria) a Sýro-Palestínu (Sýria, Fenícia a Palestína). V perzskej ríši bola táto obrovská oblasť známa ako provincia Babylon (Mezopotámia) a provincia Za Riekou (Sýro-Palestína). Daniel taktiež zaznamenal, že Darius v kráľovstve ustanovil guvernérov …

„Podľa Nabonidovej kroniky a perzského veršovaného podania Nabonida (dva dokumenty z obdobia Nabonidovej vlády v klinovom písme), Nabonidus bol do Kýrovho vpádu do Babylonu v Temea. Kým bol preč, „zveril kráľovstvo“ svojmu synovi Belšazzárovi. 12. októbra 539 pred Kristom Babylon padol do rúk Ugbarua, generála Kýrovej armády. Kýros vstúpil do Babylonu 29. októbra 539 pred Kristom, a ustanovil osobu menom Gubaru za správcu Babylonu. Gubaru nato ustanovil pod sebou ďalších správcov. Generál Ugbaru zomrel 6. novembra 539 pred Kristom …

„Darius Médsky bol tak pravdepodobne podriadeným Kýra, ktorý bol učinený vládcom „ríše Chaldejcov“ namiesto Belšazzára, a ktorý mohol byť svojimi poddanými považovaný za kráľa. V súlade s týmto by sa vláda Daria (Daniel 6:28) mala chápať ako súbežná s vládou Kýra, nie jej predchádzajúca. Gubaru bol teda ustanovený za správcu Babylonu bezprostredne po vláde Belšazzára, a ustanovil správcov, rovnako ako Darius Médsky. Neexistuje záznam o Gubaruovom veku, národnosti či pôvode. Kľudne mohol byť 62-ročným Médom, ktorého otec sa volal Ahasversus.

„Mnoho babylonských textov zaznamenáva, že Gubaru bol miestodržiteľom Babylonu a provincie Za Riekou po dobu 14 rokov (539-525 pred Kristom). Dokumenty mu prisudzujú značnú moc. Jeho meno je finálnym varovaním úradníkom, ktorí by nenasledovali zákony. V dokumentoch, ktoré spomínajú Kýra II. alebo Kambysa II., zločiny v Babylone sú uvedené ako hriechy proti Gubaruovi, nie proti Kýrovi či Kambysovi. Provincie Babylon a Za Riekou boli v perzskej ríši najbohatšie a najľudnatejšie, zahrňujúce mnohé národy a jazyky. Pre mocného miestodržiteľa takéhoto regiónu je označenie „kráľ“ zo strany svojich poddaných len prirodzené.

„Prípad Gubarua je postavený na nepriamych dôkazoch, ale predstavuje najlepšie riešenie problému. Dokiaľ sa neobjavia iné dôkazy, dá sa bezpečne predpokladať, že Darius Médsky, „kráľ nad ríšou Chaldejcov“, bol v skutočnosti Gubaru, známy miestodržiteľ tejto ríše.“

ŠPECIÁLNA POZNÁMKA: Aj keď skutočne existoval historický Gubaru, neskôr bude ukázané, že Gubaru a Darius Médsky boli dve odlišné osoby. Stále však máme štyroch mužov menom Darius a neodvážime sa ich pomiešať. Písmo nemíňa slová na identifikáciu toho, o kom hovorí. V cirkevnom svete sa futuristi a preteristi tak veľmi sústreďujú na presvedčenie ľudí o ich pokrivených názoroch, že otázku štyroch rôznych Dariov nikdy nevysvetľujú.

OTÁZKA DARIA MUSÍ BYŤ ZODPOVEDANÁ

Pokiaľ nie je problém Daria rozriešený, nemôžeme tvrdiť, že knihe Daniel rozumieme. Fakt, že väčšina duchovenstva túto otázku nerieši, je postačujúcim dôkazom, že väčšina z nich jednoducho nevie, alebo im je to jedno. Než sa dostaneme k záveru tejto štúdie, budeme mať hmatateľné dôkazy na posilnenie nášho stanoviska. Akonáhle sme si vedomí štyroch rôznych vodcov známych v Biblii ako Darius, môžeme skorigovať chronológiu Danielových 70 týždňov (490 rokov), a mať prehľad o každom jednom z nich. A nezostane žiadnych 7 rokov pre super tzv. budúceho „Antikrista“. Zopakujem tvrdenie futuristu Tima La Haye v jeho knihe Revelation Unveiled, strana 135: „Overenie presných dát je nemožné, keďže Medo-Peržania boli známi ako chabí historici.“ Ako uvidíme, Peržania neboli „chabými historikmi“, ako LaHaye uvádza. Teraz použijeme časť komentára z Pictorial Bible Dictionary, editor Merrill C. Tenny, vydané u Southwestern Company, 1966, o Dariovi, strany 199-200:

DARIUS (… Heb. darjaveš, Gr. Dareios), všeobecné pomenovanie perzských vládcov. Množstvo klinopisných tabuliek uvádza odkazy na nich, predovšetkým na Daria Hystaspa. Zdá sa, že Darius Médsky je totožný s Gubaruom, dôstojníkom Kýrovej armády, pravdepodobne miestodržiteľom perzskej provincie severne od Babylonu. Jeho meno je snáď prekladom mena ‘Darius’. Bol synom Ahasvera, rodom Méd (Dan. (9:1). Belšazzárova slávna hostina (Dan. 5) skončila zničením chaldejskej ríše, a Darius Médsky (Gubaru) sa vo veku 62 rokov stal vládcom provincie ustanoveným Kýrom. Daniel nám hovorí, že Darius Médsky nebol dedičom trónu, jednako však bol vyhlásený za kráľa (Dan. 5:31). Zdá sa, že vládal súbežne s Kýrom.

„Klinopisné záznamy uvádzajú Nabonida ako posledného kráľa Médov [sic. skôr posledným kráľom Babylonu]; a tak Belšazzár, jeho syn, vládol v Babylone počas neprítomnosti svojho otca kvôli vedeniu vojny. Darius zreorganizoval vládu a Daniela dosadil na vysoký post (Dan. 6:1-3). Zlí princovia sa rozhodli ho zničiť (6:4-9). Jehovah [SIC. Jahveh] zachránil Daniela pred levmi a týmto mu pomohol u kráľa (6:10-23). Zdá sa, že Darius Médsky vládol len krátky čas (10:1; 11:1).

„Darius Hystaspes bol najväčším z perzských vládcov. Kambyses, Kýrov syn, pokračoval vo výbojoch, ktoré odštartoval jeho slávny otec. Neuznal však požiadavky Židov (Jos. Ant. XI:1:2). V jednom zo svojich ťažení bol porazený Egypťanmi a na ceste domov spáchal samovraždu. Využijúc kráľovu porážku zelóti náboženskej sekty mágov učinili kráľom uchádzača menom Smerdis, ktorý vládol jeden rok (Jos. XI:3;1), kým ho nezabil Darius spolu i ďalšími princami. Darius sa potom vyhlásil za kráľa. Bol nepriamym potomkom Kýra, ktorý podľa tradície vyvolil Daria za svojho následníka. V období medzi vládou Kýra a Daria bolo so Židmi zle zaobchádzané, a práca na znovuvybudovaní Jeruzalema a chrámu boli pozastavené (Ezdráš 4:1-6). Odvolali sa k Dariovi, ktorý po hľadaní objavil pôvodný Kýrov výnos priaznivý voči Židom. Za jeho zhovievavej vlády boli obnovené múry mesta a znovuvybudovaný chrám (Ezdráš 6:1-15). Darius bol sužovaný rebéliami svojich poddaných a značné množstvo času strávil ich potlačovaním. Uznal vládu a rozšíril jej pôsobnosť. Viedol mnoho nádherných budovateľských projektov a podporoval mudrcov, predovšetkým historikov, ktorí vychvaľovali jeho hrdinstvo (Josephus Ant. XI:1:3). Gréci sa mu však nikdy nepoddali, a po niekoľkých neúspešných ťaženiach boli jeho sily porazené v bitke pri Maratóne v roku 490 pred Kristom. Darius proti Grékom plánoval ďalšie ťaženie, ktoré prekazilo povstanie v Egypte, a smrť v roku 486 pred Kristom jeho kariéru ukončila. Nahradil ho Xerxes I., pravnuk Kýra Veľkého …“ [„Žid“ = Júdejec.]

ŠPECIÁLNA POZNÁMKA: Opäť sa spomína meno Gubaru, a ako neskôr uvidíme, nie je ním Darius Médsky. I keď problematický, tento posledný odkaz nám pomáha zhrnúť našu perspektívu perzskej histórie a jej vládcov počas a po dobe Daniela. Pre ďalšie dôkazy o Kýrovi budem citovať z New International Bible Dictionary, založený na New International Version of the Bible (NIV), strana 247:

„KÝROS … Syn Kambysa, kráľa Anšanu. Vzostupom Kýra vznikla slávna perzská ríša, ktorá existovalal až do príchodu Alexandra Veľkého. Sedem rokov po smrti Nebuchadnezzara nastúpil na trón Babylonu Nabonidus, v roku 555 pred Kristom. Bolo mu určené byť posledným vládnucim monarchom neo-babylonskej ríše, pretože v horách Iránu svoj dobyvačný program vyvíjalo iné kráľovstvo. Keď boli Médovia a ich kráľ Astyages porazení Kýrom, perzská ríša začala naberať hrozivé rozmery. Sám Kýros takto opisoval svoj pôvod: „Som Kýros, kráľ zástupov, veľký kráľ, kráľ Babylonu, kráľ Sumeru a Akkadu … syn kráľa Kambysa, kráľa Anšanu, vnuk Kýra…prapravnuk Teipa… kráľa Anšanu …“ V rovnakom opise Kýros uvádza, ako mu mesto Babylon bez odporu otvorilo svoje brány, potvrdzujúc biblické podanie v Danielovi 5, keď sa Darius, konajúc ako vice-regent Kýra, v mene Kýra Veľkého zmocnil mesta Babylon. Neo-babylonská ríša v žiadnom prípade nemohla čeliť Kýrovmu postupu, a ľahko padla do rúk Peržanov. Stará Zmluva stanovuje časový rámec odkazu na koniec Belšazzárovej bezuzdnej oslavy (Dan. 5:1-30).

„Kýros vstúpil do Babylonu 29. októbra 539 pred Kristom a prezentoval sa v úlohe osloboditeľa ľudu. Dovolil, aby boli modly bohov vrátené do pôvodných miest a stanovil priateľskú politiku navrátania zajatcov do svojich krajín. Jeho politika sa prirodzene vzťahovala na Hebrejov, ktorých podporoval v návrate do Judey pre znovuvybudovanie svojho chrámu (2 Kronická 36:22-23; Ezdráš 1:1-6). Izaiáš označuje Kýra za ‘jeho [t.j. Pánovho] pomazaného’ (Izaiáš 45:1).”

Ako môžete vidieť, kúsok po kúsku zbierame mnoho dôkazov z tohto obdobia. Snažím sa to tiež prezentovať súvislým spôsobom, pridávať informácie k tomu, čo už bolo prezentované. Naším ďalším zdrojom k Danielovi bude The Revell Bible Dictionary, strana 276:

Daniel, Kniha … Kniha sa prirodzene delí na dve sekcie. Kapitoly 1-6 sa týkajú udalostí, odohrávajúcich sa na babylonskom a perzskom kráľovskom dvore. Kapitoly 7-12 hovoria o apokalyptických víziách daných Danielovi.

„Dáta a autorstvo: Liberálni učenci vnímajú Daniela ako legendárnu postavu, aj keď je trikrát spomínaný svojím súčasníkom Ezechielom (Ezechiel 14:14, 20; 28:3). Knihu Daniel vnímajú ako kompozitné dielo, napísané okolo roku 165 B.C., t.j. po udalostiach prorokovaných v Danielových videniach.

„Konzervatívni učenci však vnímajú Daniela ako historickú postavu, a veria, že kniha bola dokončená Danielom pred jeho smrťou v cca 532 pred Kristom. Konzervatívci veria, že skrze prorokov God odhaľoval budúce udalosti, presnosť Danielových predpovedí je len ťažko dôkazom neskoršieho dáta. Taktiež poukazujú na fakt, že mnohé z ‘historických problémov’ citovaných kritikmi v 19. storočí boli vyriešené archeologickými nálezmi, ktoré demonštrovali, ako presne autor Daniela zobrazuje podrobnosti z histórie ríše a života na kráľovskom dvore … Belšazzár, dlho vysmievaný ako vymyslená postava, bol identifikovaný ako syn a spoluvládca Nabonida (ponúkol Danielvi miesto tretieho najvyššieho panovníka v kráľovstve [Dan. 5:16], pretože sám bol druhý). Zmena v treste od upálenia (Dan. 3) do vhodenia do jamy s levmi (Dan. 6) odráža zmenu z babylonských na perzské praktiky. ‘Darius Médsky’ ešte nebol v klinopisných záznamoch identifikovaný. No ‘Darius’ bol titul prijímaný pri korunovácii, podobne ako rímski panovníci prijímali pri nástupe na trón titul cézar. Toto meno môže byť alternatívnym titulom samotného Kýra, či snáď odkaz na muža menom Gubaru, ktorého sekulárne zdroje identifikujú ako vládcu Babylonu a regiónov Za Riekov za vlády Kýra.“

Ďalšia zaujímavá poznámka na strane 277 uvádza: „Poznámka: Daniel bol v kapitole 1 približne 13-ročný. Keď bol vhodený do jamy s levmi (kapitola 6) bol viac ako 80-ročný.“

ŠPECIÁLNA POZNÁMKA: Opäť sa spomína meno Gubaru, a znova to nie je Darius Médsky. Ďalšie informácie o Kýrovi a Dariovi Médskom nachádzame v Nelson’s New Illustrated Bible Dictionary, strana 331:

„…Perzské klinopisné záznamy uvádzajú, že Kýros II. (Veľký) bol následníkom Belšazzára. Jednou možnou odpoveďou na tento problém je, že ‘Darius Médsky’ bol generálom armády poslanou Kýrom dobyť Babylon. Je taktiež možné, že ‘Darius Médsky’ bolo alternatívne meno či titul použitý autorom knihy Daniel pre samotného Kýra Perzského. Skutočne, v Danielovi 11:1, Septuaginta – grécky preklad Starej Zmluvy – uvádza miesto Daria meno Kýros. Úplne legitímny preklad Daniela 6:28 by teda mohol znieť takto: ‘A čo sa týka Daniela, tomu sa darilo v Dariovom kráľovstve, to jest, za vlády Kýra Perzského’ (okrajová poznámka v NIV). Takáto logická a odôvodnená interpretácia umlčuje skepticizmus ohľadom tejto pasáže v knihe Daniel.“

ŠPECIÁLNA POZNÁMKA: Nie, Dariom Médskym nebol ani Kýros Perzský! Z Unger’s Bible Dictionary, strana 241, čítame nasledujúce:

„Darius Médsky (Dan. 5:31; 6:1, 6, 9, 25, 28; 9:1; 11:1) je stotožnený s Gobryom (Gobryas, Gubaru), miestodržiteľom Babylonu za vlády Kýra. Darius je celkom určite iným menom pre Gubarua. To, že bol označovaný za „kráľa“ nie je považované za nesprávne pri opise človeka Gubaruovej autority, keďže bol amel pihate mesta či provincie Babylon, a nenárokuje si na zvrchovanosť Kýra (q.v.). Ba čo viac, na podporu biblického datovania nie je nutné objaviť klinopisné tabuľky datované podľa rokov Dariovej vlády. Tieto biblické datovania Dariovej vlády (Dan. 9:1 and 11:1) sú presne súbežné s datovaním Belšazzárovej vlády (Dan. 7:1; 8:1). Tento záver je zaručený, keďže dnes je známe, že autor knihy Daniel bral do úvahy Belšazzárovu pozíciu ako druhého vladára v babylonskej ríši (porovnaj Dan.5:7, 16, 29) … Za týmito vyjadreniami sa skrýva implikácia, že Darius nebol zvrchovaným vládcom perzskej ríše. Daniel 6:28 zobrazuje Daniela ako prosperujúceho nie v postupnej vláde dvoch na sebe nezávislých vládcov, ale počas vlád dvoch súčasne vládnucich monarchov, z ktorých jeden bol druhému podriadený. ‘Čo sa týka Daniela, ten prosperoval za vlády Daria a za vlády Kýra Perzského.’ Gubaru (Gobryas), ako je dnes známe, menoval po páde mesta miestodržiteľov Babylonu, a Kýros odišiel pred koncom roku do Ekbatany. Jediným možným vládcom Babylonu bol Darius, pretože Kambyses vládol ako miestokráľ až v ďalšom roku, being removed from this honorary position after a few months, while Gubaru continued as governor of Babylon and the District Beyond the River for some years. Since the territory ruled by Gubaru was coextensive with the Fertile Crescent and included many different peoples and races, the description on Dan. 6:25-28 of Darius’ decree is explainable. Neither does the decree of Darius in Dan. 6:7, 12 exclude the possibility of his being a subordinate ruler. Darius’ second decree (Dan. 6:26), which was published to annul the first decree, was addressed to ‘all the dominion of my kingdom’, not the entire Persian Empire. ‘Unto all peoples, nations, and languages that dwell in all the earth’ can be rendered ‘in all the land’ (Dan. 6:25) and does not claim universal sovereignty for Darius. Moreover, Gubaru was doubtless ‘the son of Ahasuerus’ and also a Mede …”

ŠPECIÁLNA POZNÁMKA: Aj keď historický Gubaru existoval, nebol to Darius Médsky! Zaujímavé na vyššie uvedenom komentári z Ungera je to, že Daniel bol v skutočnosti tretím najdôležitejším vládcom v kráľovstve Babylonu i Perzie. Pred pádom Babylonu bolo poradie vladárov nasledovné: (1) Nabonidus, (2) Belšazzár, a (3) Daniel. Po páde Babylonu bolo poradie: (1) Kýros, (2) Darius Médsky a (3) Daniel. Z tohto môžete vidieť, že hoci boli Danielovi dvaja nadriadení nahradení, Daniel si svoju pozíciu tretieho vládcu udržal. Mimochodom, nešlo o žiaden bezvýznamný úrad.

Ďalší zaujímavý dôkaz ohľadom Daria Hystaspa, čiže Daria I., a uzurpátora, vyhlasujúceho sa za Smerda, nachádzame v Unger’s Bible Dictionary, strana 239:

„Darius Hystaspes …, kráľ Perzie (521-486 pred Kristom, Ezdráš 4:5, 24; 5:5-7; 6:1, 12, 15; Hagiáš 1:1; 2:10; Zechariáš 1:1, 7; 7:1), obnoviteľ perzskej ríše založenej Kýrom Veľkým … Kýra nahradil v roku 529 pred Kristom jeho syn Kambyses, ktorý mal dobrodružného ducha svoho otca, no bez jeho veliteľského umu. Najprv si podrobil Feníciiu a Cyprus, a neskôr Egypt, no zlyhal pri dobýjaní severnej Afriky a Etiópie. Posmelený Kambysovými nešťastiami sa trónu zmocnil podvodník, vydávajúci sa za Smerda (Smerdis), zosnulého mladšieho Kýrovho syna, ktorý prežil otca len o čosi dlhšie. Kambyses, spochybňujúc úspech ťaženia proti uzurpátorovi, na ceste domov spáchal samovraždu. Podvodníka po niekoľkých mesiacoch vlády zosadil Darius, syn Hystaspa, v roku 521 pred Kristom, ktorý proti nemu viedol povstanie šľachticov. Darius bol zrejme právoplatným dedičom trónu, pochádzajúc, súbežne s Kýrom, z dávneho kráľovského rodu Perzie …“

BABYLON I PERZIA UDRŽIAVALI EXCELENTNÉ ZÁZNAMY

V rozpore s futuristom Timom LaHaye, Babylončania a Peržania udržiavali presné záznamy. The Popular And Critical Bible Encyclopedia And Dictionary, autor Rev. Samuel Fallows (1920) uvádza k tomuto vynikajúcu poznámku vo zväzku 1, strany 486-487:

„Našťastie sa pri opise pádu Babylonu nemusíme spoliehať na vyjadrenia historikov z druhej či tretej ruky. Máme záznamy Nabonida, vládnuceho a padnúceho kráľa, a Kýra, dobyvateľa. Aj keď na niektorých miestach v podobe fragmentov, jednako nám poskytujú primerane dobrý obraz významnej udalosti. Nabonidov vlastný záznam bude citovaný ako prvý (Nab.- Cry. Chron. col. i: Zjav 12-24) … Kýrov vlastný válec nám uvádza nemenej úžasný príbeh. Čitateľa uisťuje, že Kýros bol úplne preniknutý predstavou, že je mužom osudu (Cyl. 11-19, 22-24) Tieto dva záznamy o dobytí Babylonu z dvoch odlišných zdrojov – dalo by sa právom povedať, z dvoch protikladných zdrojov – predstavujú úžasnú harmóniu. Zjednocujú sa vo vyjadrení, že mesto nekládlo odpor vstupu Kýrovej armády, ani nedošlo k námietkam k okamžitému prevzatiu kontroly nad mestom, pokiaľ v Nab.-Cry. Chron., neinterpretujeme problém so strážou pri chráme Esagilu ako menšie obliehanie. Na druhej strane sa zdá, že populácia mesta svojho nového dobyvateľa, osloboditeľa a vládcu privítala ako priateľa a dobrodincu.“ I keď som tuná necitoval obsah týchto kroník, môžete vidieť, že nimi vhodne dopĺňal.

Ak ste sledovali dôkazy z rôznych zdrojov až potiaľ, môžete byť presvedčení, že “Gubaru” je identický s Dariom Médskym z knihy Daniel. Môžem vás ubezpečiť, že toto stanovisko zastáva takmer každá biblická referenčná príručka. Existujú iné dôkazy, že Dárius Médsky bol Kýrovým strýkom, a aby sme pristupovali k tejto téme objektívne, musíme prezentovať a zvážiť i toto tvrdenie. Kvôli tomu nazrieme do Gesenius’ Hebrew-Chaldee Lexicon to the Old Testament, výrazy #1867 a #1868, kde nachádzame nasledovné:

דּריושׁ Darius, meno niektorých kráľov Médie a Perzie.

“(1) Daria Médskeho, Dan. 6:1; 9:1. Bol to Kyaxares (II.), syn a následník Astyaga, a strýko Kýra, ktorý vládol nad Médiou v období medzi svojím otcom a synovcom, 569-536 pred Kristom; Kýros však tak viedol miesto neho kráľovstvo, že Kyaxara spomína iba Hérodotos. Časo Kyaxara spomína Xenofanes. Cyrop. i. 4,§ 7, v. § 2, viii. 7,§ 1; a Josephus správne o Dariovi Médskom uvádza (Ant. x. 11,§ 4), ήν Αστυάγους υιός ετερον δέ παρά τοίς Ελλησιν έκαλείτο ονομα. Zozbierané rôzne názory vykladačov a historikov, ako aj správny názor prezentuje Bertholdt v Comment. on Dan. s. 842, seq.”

Hoci sa u týchto ranných historikov doporučuje opatrnosť, vyššie uvedený výklad sa zdá byť odôvodnený. Zdá sa logické, že Kýros pre riadenie záležitostí novo dobytého územia Babylonu stanoví na tak dôležitý post niekoho zo svojej rodiny. Nakoľko bol Kýros kráľovského rodu, jeho strýko Kyaxares (čiže Darius Médsky) musel byť evidentne taktiež rovnakého rodu. Ak bol Kyaxares skutočne Kýrovým strýkom, vek 62 preň nie je neodôvodnený, Daniel 5:31. S týmto dôkazom môžeme dôjsť k záveru, že Dárius Médsky nebol Gubaru, ako tvrdia mnohé biblické komentáre.

Hoci sú Darius Médsky a Gubaru dve odlišné osoby, obaja sú dôležitými vodcami v perzskej histórii. V ďalšej lekcii sa pozrieme na historické svedectvo týkajúce sa Gubarua. Medzi mnohými témami, ktorým sa musíme venovať, musíme upriamiť pozornosť na Nemehiášovo poslanie pre Jeruzalem, a jeho dátum; znovuvybudovanie Jeruzalema; Ezdrášov druhý návrat do Jeruzalema. V ďalšej lekcii si taktiež ukážeme prehľad rôznych perzských kráľov od Kýra po zničenie tejto významnej ríše Alexandrom Veľkým. Okrem toho sa pokúsim vymedziť časovú líniu hlavných udalostí v tomto období.

Ďalším zaujímavým faktorom, ktorý je potrebné spomenúť, sa týka Nebuchadnezzarovho rodokmeňa. Na to využijem 1980 Collier’s Encyclopedia, zväzok 15, strana 628, heslo „Média: „… Pakt medzi Kyaxarom a Nabopolassarom bol spečatený v roku 613 pred Kristom neďaleko Ninive sobášom Nabopolassarovho syna Nebuchadnezzara s Kyaxarovou vnučkou …”

Motívom pre celé toto štúdium perzskej histórie je bez akýchkoľvek pochýb dokázať, že každý jeden z Danielových 70 týždňov (490 rokov) bol naplnený, a že futuristi sa pri svojich „budúcich siedmich rokoch súženia“ nemajú o čo oprieť.

Taktiež by som mohol poukázať na to, že v Septuaginte, v Danielovi 11:1 je miesto Daria Médskeho použité meno Kýros. V niektorých prekladoch Biblie je Daniel 11:1 úplne vypustený. A v ďalších prekladoch je Daniel 11:1 umiestnený na koniec 10. kapitoly. Aj keď sa zdá, že táto pasáž nie je celkom jasná, iné miesta obsahujúce „Darius Médsky“ nepredstavujú žiadne ťažkosti.

NEMÔŽEME ČÍTAŤ LEN SAMOTNÉHO DANIELA!

Ak má niekto dojem, že na pochopenie Danielových proroctiev môže čítať a študovať iba samotného Daniela, strašne sa mýli. Predsa sa o to niektorí pokúšajú! Okrem štúdia Daniela musíme byť oboznámení s knihami Izaiáš, Jeremiáš, Ezdráš, Nehemiáš, Hagiáš, Zechariáš. Okrem kníh tzv. „kánonu“ sú tu ešte „apokryfné“ knihy 1. Ezdrášova, 2. Ezdrášova a Eklesiastikus, okrem iných. Ak chcete študovať Daniela podrobnejšie, navrhujem, aby ste si poznamenali všetky odkazy na Písmo v tejto lekcii a od nich svoje štúdium odvíjali.

Je preto hodné rady odložiť si túto lekciu ako referenciu do budúcna pre svoje vlastné štúdium, keďže ide o veľmi ťažkú tému na skúmanie. Pri svojom štúdiu môžete dôjsť k odlišným záverom než ako sú prezentované v tejto štúdii. Ak by ste mali informácie, ktoré by prispeli k pochopeniu tejto témy, budete tak láskaví a podelíte sa o ne s nami? Iste sa všetci zhodneme, že existuje mnoho tzv. „expertov“ učiacich o Danielovi, ktorí nemajú najmenšiu predstavu, o čom hovoria!

ZÁVEREČNÁ MYŠLIENKA V TEJTO LEKCII

Nechcem, aby si niekto myslel, že všetky citáty užité v tejto lekcii sú úplne presné. Počas tohto časového obdobia vyvstalo mnoho problémov, ktorým sa kvôli nedostatku miesta nemôžeme venovať. Nemáme napríklad priestor na dokázanie, že Nabonidus a jeho syn Belšazzár neboli kráľovského rodu, ako bol Nebuchadnezzar a jeho syn Awil-Marduk; že Nebuchadnezzar nebol skutočným otcom Belšazzára, ako sa uvádza v Danielovi 5:2, 11, 18 a 22, ale ide o asýrske označenie predchodcu na tróne. Nebolo taktiež možné zmieniť sa o všetkých intrigách a vraždách od Awil-Marduka po Nabonida.

Šlo o snahu prezentovať všetky strany biblickej a sekulárnej histórie týkajúcej sa babylonskej a perzskej ríše v spojení s Danielom. Pre ďalšie štúdium tohto obdobia odporúčam záujemcom knihy History Of The Persian Empire, autor A. T. Olmstead; Clash Of East And West, autori Daisy More a John Bowman; a 1949 Archaeology And The Bible, autor George A. Barton.

Pôvodný materiál z produkcie

Clifton A. Emahiser’s Teaching Ministries
1012 N. Vine Street, Fostoria, Ohio 44830
Phone (419)435-2836, Fax (419)435-7571
E-mail caemahiser@sbcglobal.net

Slovenský preklad a distribúcia:

United Church of Yahweh

Reklamy

2 Comments

  1. Posted 28. mája 2010 at 00:31 | Permalink

    Wow am I actually the only comment to this amazing writing?

  2. Posted 30. mája 2010 at 06:27 | Permalink

    If only more than 55 people would read about this!

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: