John D. Keyser – Zechariášov pastier-modla

V knihe proroka Zechariáša sa nachádza málo známe proroctvo o niekom, kto je nazývaný „pastierom-modlou“. Tento človek je celkom jasne hlavným pastierom modlárskeho a odpadlíckeho cirkevného systému, a on sám je v rámci tohto systému modlou, predmetom uctievania. Po stáročia od doby Zechariáša napĺňa toto proroctvo iba jedna osobnosť, či dynastia ľudí – RÍMSKI PÁPEŽI. Tento článok odhaľuje pravdu o „pastierovi-modle“ a rúhavých doktrínach, ktoré propaguje.

Väčšina ľudí je oboznámená s predstavou Jahšuu ako Dobrého Pastiera, ktorý položil svoj život za vykúpenie oviec svojho Otca. Ovce poznajú Jeho hlas a nasledujú Jahšuu na ceste k večnému životu – a žiaden človek ich nemôže z Jeho ruky vyrvať. No v knihe Zechariáš nachádzame málo známe, a ešte menej pochopené, proroctvo o niekom, kto je opísaný ako „pastier-modla“, ktorého celkový opis je v priamom protiklade k všetkému, čo Biblia učí v súvislosti s Dobrým Pastierom:
A Jahveh mi ďalej povedal: „Ešte si vezmi náradie neužitočného pastiera. Lebo hľa, nechávam v krajine povstať pastiera. Nebude venovať pozornosť [ovciam] ktorí sú zahladzované. Mladú nebude hľadať a polámanú nebude uzdravovať. Tú, ktorá sa postaví, nezásobí [potravou], a bude jesť mäso z tučnej a strhne kopytá [oviec]. Beda môjmu bezcennému pastierovi [pastierovi-modle, alt. znenie], ktorý opúšťa stádo! Meč príde na jeho rameno a na jeho pravé oko. Rameno mu úplne uschne a pravé oko sa mu istotne zakalí.“ (Zechariáš 11:15-17).Jahveho Slovo – ktoré k nám prichádzalo skrze takých prorokov, ako bol Izaiáš, Jeremiáš a Ezechiel – nás často varuje pred takýmito falošnými pastiermi, ktorí nie sú nič iné, ako vlci v ovčom rúchu, predajnými ľuďmi, snažiacimi sa podviesť a zničiť Jahveho vyvolených. V týchto pár veršoch nás Zechariáš varuje pred jedným zvlášť falošným, krutým a podvodníckym pastierom – niekým, kto svojou úplnou neschopnosťou vykonávať svoju službu duchovného pastiera dokazuje, že v skutočnosti je cudzím voči – a nepriateľom – dobrej zvesti o Jahveho Kráľovstve. Tento falošný pastier je najprv obviňovaný za všetky skutky, ktoré nekonal: Neliečil ranených, neživil stádo ani neslúžil potrebám „stratenej ovce“ – čo je zrejmý odkaz na rozptýlený Dom Izraela, odlúčený Jahveho ľud, odohnaný za svoje hriechy a opisovaný prorokom Hozeášom ako Lo- Ammi – „nie môj ľud“. Namiesto toho sa falošný pastier staral o svoje vlastné potreby a túžby, kŕmiac seba a tých, ktorí sú voči nemu loajálni, nestarajúc sa o Jahveho pravé stádo, naopak, vrhnúc sa na stádo a požierajúc ho.
Táto osobnosť je jasnejšie opísaná v dôležitom vyjadrení: pastier-MODLA. Nie je iba hlavným pastierom modlárskeho a odpadlíckeho cirkevného systému, ale sám je MODLOU – predmetom uctievania v tomto systéme. Po všetky storočia od doby Zechariáša, až dodnes, iba jedna osoba – alebo presnejšie dynastia ľudí – spĺňa daný popis: PÁPEŽI RÍMA. Aby sme toto tvrdenie demonštrovali čo najjasnejšie, pozrime sa na PASTIERA-MODLU:
1. Kŕmenie sa na úkor stáda.
2. Požieranie stáda.
3. Jeho systém modlárstva.
4. Sám je modlou.

V súlade s tým Jahveho súd vyhlásený nad pastierom-modlou preskúmame.

Kŕmenie sa na úkor stáda

Rímsky katolicizmus nie je iba monolitickým náboženským systémom, či celosvetovou politickou konšpiráciou, je to taktiež systém založený na nenásytnosti a láske k peniazom – o ktorej Jahšua povedal, že je koreňom každého zla. Pravdivo sa dá povedať, že pápeži Ríma sa „hostili na mäse vykŕmených kusov zo stáda“! Jedným z hlavných spôsobov obohacovania sa pápežstva na úkor ľudu je pohanská doktrína očistca. Týmto odporným učením – poprvýkrát prehláseným za článok viery v roku 1439 koncilom vo Florencii a následne potvrdeným trentským koncilom v roku 1548 – rímska cirkev učí, že všetci, ktorí zomrú v pokoji s cirkvou, no nie sú dokonalí (vcelku takmer my všetci!), musia trpieť očistením v mystickom stave v mieste pre odídených duchov.

Krédo pápeža Pia IV uvádza:

„Neustále sa pridržiavam toho, že existuje Očistec, a dušiam tam držaným pomáha podpora verných.”

Bellarmine učil, že

„niet absolútne žiadnych pochýb, že bolesti očistca…trvajú po celé stáročia.”

Tomáš Akvinský tvrdil, že

„bezbožných v pekle a spravodlivých v očistci trápi rovnaký oheň.“

Táto satanská doktrína bola často označovaná za „zlodejský očistec“ a „zlatú baňu pápežstva“, pretože, aby svojich milovaných blízkych z tohto údajného miesta múk vyslobodili, klamaní rímski katolíci platia kňazovi, aby za nich vykonal zvláštne omše pre vypustenie duší z Očistca. Verní katolíci ešte za života si odkladajú peniaze – často obrovské sumy – na rýchle vyslobodenie z tohto väzenia duší. Počas života taktiež zbožní katolíci vykonávajú púte k MODLÁRSKYM SVÄTYNIAM a údajným svätým miestam, v nádeji, že si získajú priazeň, ktorá zmenší čas strávený v očistci. A, samozrejme, všetko to sa dá získať za peniaze! Spása je v rímskej cirkvi na predaj a týmto krutým podvodom si pápežstvo – Zechariášov PASTIER-MODLA – nahonobilo majetok v hodnote miliárd.
S doktrínou o Očistci je úzko prepojená viera v ODPUSTKY – omilostenia za hriech, ktoré sa dajú získať či kúpiť počas života. Bola to táto strašne skorumpovaná prax, obhajovaná v Nemecku mníchom Tetzelom na získanie peňazí pre vybudovanie baziliky sv. Petra vo Vatikáne, ktorá primäla Martina Luthera, aby pribil svojich slávnych 95 téz na vráta kostola vo Wittenburgu a a takto spustil v Európe Reformáciu. V prípade, že by si niekto myslel, že táto prehnitá praktika odpustkov skončila so stredovekom, prečítajme si, čo autoritatívna publikácia rímskokatolíckej cirkvi 20. storočia, The Question Box o tejto téme uvádza:

„Odpustok…je odpustenie celého, alebo časti trestu za hriech, garantované pápežom a biskupmi z duchovného pokladu Cirkvi, ktorý je vytváraný nekonečnými vykupiteľskými zásluhami Ježiša Krista A mimoriadnymi zásluhami svätých.“

Odpustky sa dajú získať za odriekanie ruženca, za nosenie Agnus Dei, či škapuliara, alebo môžete získať zásluhy za pridanie sa k Bratstvu zázračného medailónu. V časoch minulých boli odpustky dávané i tým, ktorí v mene Katolíckej cirkvi vraždili protestantov a členov Cirkvi Božej:

„Tým, ktorí pozdvihli zbrane proti husitom, Albigencom a Waldenským, boli udelené absolútne odpustky.“ (Catholic Dictionary, s. 442).

Okrem toho rímska katolícka cirkev získavala finančné prostriedky z takých udalostí, ako „Svätý rok“ a púte k svätynia, napr. do Lourd, Fatimy, či na miesta ako Knock v Írsku. Z týchto miest sa stali veľké finančné turistické centrá. Niet pochýb, že sa PASTIER-MODLA vo Vatikáne kŕmil a obohacoval seba a svoju hierarchiu na úkor svojho úbohého, duchovne oklamaného stáda.

Požieranie stáda

Rímske pápežstvo je nielen systémom, charakterizovaným neviazanou chamtivosťou, korupciou a obrovským bohatstvom, ale i systémom neslávne známym pre svoju krutosť a horlivosť v prenasledovaní. Ako uvidíme, to dokonale zapadá do Zechariášovho popisu, že bude „strhávať kopytá“ svojich oviec – trhať na kusy tých, ktorí sa dostanú do jeho moci. Upaľovanie kacírov bolo prvýkrát nariadené v 7. storočí a rímsky pápež stanovil krvilačnú inkvizíciu na zničenie každej opozície voči jeho diktatorskej vláde a jeho falošným doktrínam. Táto inkvizícia bola zodpovedná za upálenie a umučenie MILIÓNOV protestantov a mučeníkov Cirkvi Božej. Na týchto tribunáloch bola obvineným odopretá obhajoba a identitu svojich žalobcov nikdy nepoznali.
K získaniu priznaní slúžilo mučenie najhoršieho druhu, trvajúce celé dni, a usvedčení boli zvyčajne opätovne mučení kvôli dôkazom proti ich rodinám a priateľom. Vôbec neľutujúc tieto zločiny, hovorcovia rímskokatolíckej cirkvi ich obhajovali, uvádzajúc:

„Vôbec nie neľudskí, (inkvizítori) boli spravidla mužmi bezchybného charakteru a…obdivuhodnej svätosti…nemálo z nich bolo Cirkvou kanonizovaných.“ (Catholic Encyclopedia, VIII 31).

A:

„Na tomto výnose niet nič výnimočne krutého či netolerantného…tento výnos umožňoval, aby kacíri, usvedčení pred duchovným súdom a odmietajúci pokánie, boli odovzdaní sekulárnej moci a upálení.“ (ibid., V 441).

Premýšľam, o akom „duchovnom súde“ sa tuná hovorí? Iste nie o Jahveho súde!
Okrem takéhoto „legalizovaného“ prenasledovania bola katolícka cirkev zodpovedná za podnietenie krížových výprav, vojen a občianskych vojen, ktoré vyústili v kruté zmasakrovanie desiatok tisícov protestantov a ľudí z Cirkvi Božej. V knihe The Israel of the Alps čítame podrobnosti o zúrivom prenasledovaní Vaudois (waldenských) silami PASTIERA-MODLY. Tuná je pár úryvkov na ilustráciu tohto tvrdenia:

Bernadino Cento bol poliaty smolou a na miestnom trhovisku v Consenze zaživa upálený. Iný mučeník, Mazzone, bol vyzlečený donaha, jeho telo roztrhané železnými bičmi a zmrzačený zvyšok ubitý na smrť rozžeravenými prútmi. Niektoré obete boli zaživa stiahnuté z kože a niektorí zhodení z veže. Jedného z týchto volali Samson, mladý muž obrovskej sily. Ešte stále dýchal, keď okolo neho prešiel vicekráľ a opýtal sa: „Čo je to tu za mršinu?“ „Je to kacír, ktorý nezomiera.“ znela odpoveď. S kopnutím do hlavy umierajúceho muža vicekráľ prehlásil: „Pusťte svine, nech ho zožerú.“ Nedlho nato bol tento barbarský rozkaz vykonaný a úbožiak musel trpieť bolesťami z trhania jeho tela nečistými zvieratami, pustenými naň zvieraťom ešte horším a nečistejším, než tie svine boli.

Od masakry z roku 1641 írska zem bola svedkom mnohých genocídnych vojen určených na vyhnanie protestantskej populácie. Jedna takáto doba vraždenia a mrzačenia nastala koncom 18. storočia, kedy írski protestanti trpeli v rukách rímsko-katolíckych prenasledovateľov zvaných „Defenders“ (Obrancovia). Historik Sibbett zaznamenáva, že

ľudia boli týraní, dobytok mrzačený a úroda ničená…k najšokujúcejším barbarstvám došlo v okrese Louth a susediacich okresoch. Za jediný rok Defenders vydrancovali domovy 180 protestantských rodín.

Tieto útoky vyvrcholili v masakri vo Forkhill, diabolskom útoku katolíkov na dom Alexandra Barclayho – protestantského pedagóga v dedine Forkhill v južnom Armaghu. V noci 1. februára 1791 gang ozbrojených rímskych katolíkov vnikla do jeho domu, vyrezala mu jazyk a odrezala prsty z pravej ruky. To isté vykonali jeho žene, ktorej taktiež odťali prsia – na toto zranenie zomrela. Jej bratovi vyrezali jazyk a odťali nohy od kolien. V tejto oblasti katolíci taktiež v roku 1922 zabili za jednu noc niekoľko protestantských rodín počas neslávne známeho „Masakru v Altnaveigh“, a ten istý región južného Armaghu je miestom, kde rímskokatolícki teroristi z I.R.A., I.N.L.A. a “Catholic Reaction Force” viedli po mnohé roky genocídnu vojnu, vraždiac v protestantských usadlostiach a zúčastňujúc sa takých krvavých krutostí, ako boli masakre vo Whitecross, Tullyvallen a v Mountain Lodge Pentecostal Church, kde boli protestanti pozabíjaní pri bohoslužbách.. Bezpochyby – Rím sa nikdy nemení.

Jeho systém modlárstva

Katolicizmus nie je iba systém krutosti a chamtivosti,, ale hlavnou charakteristikou celej pápežskej organizácie je ODPORNÉ MODLÁRSTVO, preto inšpirovaný Zechariáš nazýva pápežstvo PASTIEROM-MODLOU. Uctievanie obrazov, modiel a náboženských relikvií je pohanskou praxou jasne v Jahveho Slove zakázanou. Po tri storočia po Jahšuovi si ranní kresťania radšej volili mučenícku smrť, žen účasť na modloslužobníctve. No keď sa kresťanstvo stalo za Konštantína štátnym náboženstvom, všetko to sa začalo meniť. Pohanské chrámy sa stávali „kresťanskými“ kostolmi, pohanské idoly dostávali mená svätcov a zakrátko začali byť uctievané Pohanské uctievanie bohyne matky, s počiatkom v meste Babylon a rozšírené do pohanského Ríma ako kult Cybele, sa teraz vyvinul do uctievania Panny Márie ako Kráľovnej nebies. V meste Efezus – neslávne známom pre uctievanie bohyne Diany – cirkevný koncil v roku 431 A.D. vyhlásil Máriu za „Matku Božiu“. Tak, ako sa tieto modlárske praktiky v tzv. kresťanstve rozširovali a silneli, nakoniec si získali svoju legitímnosť v roku 788 A.D. na druhom nicejskom koncile.
V týchto ekumenických časoch sa Vatikán snaží skryť a poprieť uctievanie modiel v cirkvi, no cirkevné vyhlásenia toto stanovisko jasne odhaľujú:

„Pevne prehlasujem, že obrazy Krista a Matky Božej…a taktiež iných svätých, majú byť uchovávané, a venovaná im patričná úcta a klaňanie.“ (Krédo pápeža Pia IV).

Taktiež:

„Je taktiež správne uctievať posvätné obrazy Ježiša Krista a Svätých…Taktiež uctievame ostatky Svätých“ (Kompendium pápeža Pia X).

A ďalej:

„Svätí vládnuci s Kristom majú byť uctievaní a vzývaní, aby za nás venovali svoje modlitby Bohu, ich ostatky majú byť uctievané.“ (Krédo pápeža Pia IV).

Ďalej nachádzame u pápežstva toto:

„Okrem uctievania Svätých priamo v nich samých, ich taktiež nepriamo uctievame v ich ostatkoch a vyobrazeniach…Cirkev požaduje, aby boli ostatky Svätých umiestnené vo všetkých oltároch, na ktorých sa vykonáva Svätá Omša.“ (Students Catholic Doctrine autora C. Herta).

„Prikázanie výrobu vyobrazení nezakazuje.“ (The Catechism, Canon Cafferata).

„Svätci…spolu s Kristom majú byť uctievaní a vzývaní, pretože za nás prednášajú Bohu modlitby.“ (ibid.).

Mnoho rímskokatolických katechizmov zámerne vypúšťa 2. prikázanie zakazujúce uctievanie modiel, a snaží sa tento fakt zakryť rozdelením 10. prikázania na 2 časti. Rím sa dokonca snaží rozdeliť božské uctievanie na tri odlišné druhy:

1. LATRIA – venované Bohu.
2. DULIA – venované svätým.
3. HYPERDULIA – venované Panne Márii

Napriek popieraniu katolícke príručky a manuály jasne tieto fakty odhaľujú. V službe na Veľký Piatok pri oslave kríža čítame:

„Hľa, drevo Kríža – uctievajme …uctievame tvoj Kríž…Sladké drevo, sladké klince…Sláva Ti, ó Kríž!“

V rímskokatolíckej katedrále sv. Patrika v New Yorku sa dá nájsť nasledujúca modlitba k sv. Tereze:

„Svätá Tereza, ktorá si sa stala zrkadlom anjelskej čistoty, venuj nám záblesk súcitu, zanechávajúc všetko v tvojich rukách. Nech sa naše problémy stanú tvojimi, prihovor sa za nás k našej Nepoškvrnenej Panne…žiadaj ju ako Kráľovnú…skrze jej príhovor sa nám dostane vytúženej milosti.“

Modlitba pokračuje:

„Malá Tereza dieťaťa Ježiša, pamätaj na svoj sľub konať dobro na zemi. Venuj dážď ruží všetkým v núdzi.“

K tomuto rúhaniu sa pridáva:

„Osoba, ktorá nájde túto modlitbu by ju mala 20krát okopírovať, a zakaždým priniesť do chrámu. Pri jedenástej návšteve budú vaše modlitby vyslyšané.“

Katolícke modlárstvo dosahuje nových výšin uctievaním Panny Márie. Pápež Ján Pavol II. často navštevoval modlárske mariánske svätyne po celom svete, aby ukázal svoju oddanosť tejto pohanskej tradícii. V máji 1982 navštívil pútnické miesto v portugalskej Fatime, aby vzdal vďaku Našej Fatimskej Pani za údajnú záchranu jeho života pri pokuse o jeho zavraždenie rok predtým.
A 25. marca 1984 pápež na mimoriadnej omši v Ríme zasvätil Márii celý svet. V katolicizme existujú skupiny podporujúce mariánske uctievanie. Medzi ne patrí Máriina légia, Arcibratstvo našej Matky večnej pomoci, Ústredná asociácia zázračného medailónu a Modrá armáda našej pani z Fatimy. Rímski katolíci sú podporovaní k účasti na modlitbách Ruženca, v ktorom sa venuje 10krát viac modlitieb Márii než Jahvemu. Kniha The Glories of Mary rímskokatolíckeho „svätca“ Alphonsa Liguariho, uvádza nasledovné:

„To, čo žiadame, častejšie dostaneme rýchlejšie, keď sa modlíme k Márii, než k Ježišovi.“

Aké rúhanie! Mohli by sme pokračovať a uviesť ďalšie príklady rúhavého a modlárskeho uctievania Panny, Svätých a ich obrazov a ostatkov – ale to by sa tento článok vymkol z rúk!

Pápež ako modla

Najhlbše dno modlárstva sa pravdepodobne dosahuje v hanebnosti Romanizmu s ucitevaním hriešneho človeka, pápeža. Pri korunovácii pápeža sa mu adresujú nasledujúce slová:

„Prijmi túto tiaru, ozdobenú troma korunami, a vedz, že si Otcom kráľov a vládcov, Vládca sveta a zástupca Ježiša Krista na zemi.“

Pri utrónení tzv. Jahšuovho zástupcu je pápež zdvihnutý kardinálmi a posadený nad oltár v bazilike sv. Petra. Kardináli vo svojich šarlátových a purpurových odevoch pokľakávajú pred novozvoleným pontifikom a bozkávajú jeho nohy, ruky a tvár – uctievajúc ho ako boha. Toto sa opakuje počas ceremónie, zvanej Adorácia, najmenej 5krát.
Dôležité si je uvedomiť, že oltár v bazilike sv. Petra je miesto, kde sa uchováva a oslavuje oplátkový boh Ríma z múky a vody, ktorý sa – ako nás presviedčajú – premieňa na telo a krv Jahšuu. Keď je pápež utrónený nad oltár a svojho oplátkového boha, prestáva byť iba falošným pastierom a stáva sa PASTIEROM-MODLOU ZECHARIÁŠOVHO PROROCTVA, akceptujúc najvyššie miesto uctievania a klaňania sa, aké sa smrteľníkovi môže venovať.
Taktiež je zaujímavé si povšimnúť, že sediac ako boh nad oltárom, bozkávajú mu tvár, ruky a nohy. Bozkávanie ako náboženský úkon je jednou z najznámejších foriem modlárstva, a dá sa nájsť o nej zmienka v Jóbovi 31:27, kde Jób vyhlasuje, že nie je vinný z vykonávania pohanského skutku bozkávania svojej ruky smerom k slnku. Taktiež by sme si mali všimnúť, že v dobe Eliáša bozkávanie modiel a obrazov praktizovali uctievatelia Baala. Pozrime sa, čo Jahveh prorokovi oznámil:

„A ponechal som v Izraelovi sedemtisíc, všetko kolená, ktoré sa neskláňali pred Baalom a každé ústa, ktorého ho nebozkávali.“ (1. Kráľov 19:18).

Malo by preto byť teda zrejmé, že bozkávanie pápeža nie je ničím iným, než pokračovaním dávneho modlárskeho uctievania, spojeného s pohanským bohom Baalom. Pri korunovácii pápeža Innocenta X. mu boli adresované tieto slová:

„Najsvätejší a najpožehnanejší otče, hlava cirkvi, vládca sveta, ktorému boli odovzdané kľúče od Kráľovstva nebeského, ktorého uctievajú anjeli v nebesiach, a ktorého sa obávajú brány pekelné, a ktorého celý svet uctieva, my ťa obzvlášť uctievame a klaniame sa ti.“

Niet pochýb, že celá dynastia pápežov proroctvo o PASTIEROVI-MODLE napĺňa.

Skaza pastiera-modly

Zechariáš nám ponecháva poznámku na našu podporu – uistenie, že PASTIER-MODLA je určený k zániku a zničeniui. Prorok píše:

„Meč príde na jeho rameno a na jeho pravé oko. Rameno mu úplne uschne a pravé oko sa mu istotne zakalí.“

Bola doba, keď rímski pápeži vládli celej západnej Európe, majúc neoddiskutovateľnú vládu, exkomunikujúc a zvrhávajúc kráľov či cisárov podľa ľubovôle. Moc pápežstva bola tak obrovská, že sa jeden z pápežov chvastal: „Môžem vykonať takmer všetko, čo Boh.“
Rameno a oko PASTIERA-MODLY symbolizujú duchovnú a politickú moc pápežstva a obe tieto od dôb Reformácie skutočne uschli a boli zatemnené.
Jahveho Slovo, Biblia, bola voľne distribuovaná, vedúc mnohých rímskych katolíkov z klietky PASTIERA-MODLY do stáda Jahveho pravej cirkvi.
Moderné pápežstvo vnútorne čelí revolte a disentu v rámci kléru i laikov. Národy, ktoré kedysi boli mečom Vatikánu- Španielsko, Portugalsko, Francúzsko a Taliansko – sú dnes demokratickými krajinami v rámci modernej Európy. Vo februári 1984, boli Vatikánu odňané mnohé špeciálne privilégia garantované mu Mussolinim v Lateránskej zmluve z roku 1929. Žijeme v prorockej ére, kedy uvidíme „potrestanie a spálenie“ cirkevného systému pobehlice, o ktorom sa hovorí v Zjavení 17 a 18. Jahšua sa čoskoro vráti, aby zhromaždil stratené ovce Domu Izraela a jeho otec, JAHVEH, sa krátko nato vráti vo svojej Sláve, aby „jasnosťou svojho príchodu“ s konečnou platnosťou zničil, čo zostane z pápežského PASTIERA-MODLY. Do toho dňa musíme pokračovať v našom svedectve všetkým, že spása sa nachádza v Jahvem skrze Jeho Veľkňaza Jahšuu, Mesiáša. Spása sa nenachádza v žiadnom pápežovi, svätom, kňazovi či pastorovi, v žiadnom obraze, modle, svätom či zázračnom prívesku. „A v nikom inom niet záchrany, lebo niet pod nebom nijakého iného mena, daného ľudom, v ktorom máme byť zachránení.“ (Skutky 4:12).

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: