Clifton Emahiser – Kto je tento patriarcha, Júda? časť 10.

V poslednej časti som poukázal na to, že Samaritáni boli zmesou 34 etnických skupín, z ktorých mnohé priviedli Asýrčania do oblasti starého severného kráľovstva Izrael po odvedení Desiatich kmeňov do zajatia. Velmi starostlivo som prezentoval históriu deportácií Asýriou a Babylonom, dokazujúc, že väčšina z Júdu šla do asýrskeho zajatia, a do babylonského iba obyvatelia Jeruzalema, takto ľud Júdu rozdeľujúc na dve časti. Toto rozdelenie bolo veľmi rozsiahle, keďže existovali celé ďalšie rozdelenia potomkov Júdu a hneď vám tento prehľad poskytnem. Nato som sa vrátil k téme Nehemiášovho druhého návratu do Jeruzalema, aby vyriešil rasové miešanie, ktoré sa počas tejto jeho doby dialo so Samaritánmi a vidieckym ľudom, z ktorých niektoré boli národy Kanaancov zo satanskej línie Kaina. Potom som vám ukázal ako po vyhnaní miešancov a pohanov Nehemiášom, Sanballat a jeho spoločenstvo vybudovali svoj vlastný chrám na hore Gerizim.

Pozrime sa teraz na prehľad rozdelení potomkov Júdu:


1) Rozdelenie medzi deťmi Júdu a Batšuy a deťmi Júdu a Tamar (pozri časť 2. a 3.).

2) Rozdelenie medzi Júdom a Jozefom – Júdah získava Žezlo a Jozef právo prvorodeného.

3) Rozdelenie medzi rodinami Júdu, Dávidov rod sa stáva kráľovskou líniou.

4) Oddelenie Domu Izraela od Domu Júdu.

5) Rozdelenie Júdu v zajatí – väčšina odchádza do asýrskeho zajatia, zvyšok v Jeruzaleme do zajatia v Babylone (po asýrskom ťažení zostal z Júdu iba Jeruzalem).

6) Rozdelenie medzi júdskymi zajatcami v babylonskom zajatí – niektorí odchádzajú skôr ako dobré figy, niektorí neskôr ako zlé figy.

7) Rozdelenie medzi júdskymi zajatcami v babylonskom zajatí – niektorí sa vracajú po 70 rokoch do Jeruzalema znovuvybudovať hradby a chrám, iní v Babylone ostávajú.

8) Rozdelenie a trvalé oddelenie sedemdesiattýždňového národa od zvyšku Izraela a Júdu (už nikdy neprinášajúci ovocie), keď Jahšua preklial figovník, Matúš 21:19; Jeremiáš 19:1, 10-11.

Ak si nie ste vedomí všetkých podrobností týchto rozdelení v Júdovi, nie ste pripravení identifikovať rozdiel medzi členom kmeňa Júdu a “Židom”! (Výraz “Žid” je veľmi zmätočný a nekonzistentný, môže mať pre rôznych ľudí rôzny význam. Júda je úplne odlišná téma od témy “Žid”.) Niektorým z týchto rozdelení v Júdovi som sa už rozsiahlo venoval, no stále nám zostáva veľa, čomu sa musíme venovať. Teraz by som sa chcel vrátiť k istým významným samaritánskym dejinám. Budete sa musiet nauciť milovať históriu, inak nikdy úplne Písma nepochopíte. Pokúsim sa čo najlepšie túto históriu prezentovať tak, aby bola zaujímavá a ľahko pochopiteľná.

DEFINÍCIA VÝRAZU “ŽID”

Než pôjdeme ďalej, mali by sme definovať výraz “Žid”. Používam úvodzovky, aby som tento výraz odlíšil. Používanie výrazu “Žid” alebo “Židia” bolo a je veľmi flexibilné (nie pevné, zafixované), keďže môže pre mnohých mať mnohé významy. Všeobecne sa tento výraz nesprávne používa na označenie kmeňa Júdu, a niekedy dokonca na celý hebrejský ľud. Niekedy sa používa iba na označenie národnosti, či občana akejkoľvek rasy, prebývajúceho v južnom kráľovstve Júdu. Po rozptýlení “Židov” z Jeruzalema v roku 70 A.D. Bol “Židom” nazývaný ten, kto vyznával “judaizmus” (prekrútenú forma hebrejskej viery). Prozelyti v náboženstvo judaizmu, ktoré zahŕňa doktríny Talmudu (čiže podania, tradície, starších) boli a sú správne nazývaní “Židmi”. The Interpreter’s Dictionary of the Bible, zväzok E-J, strana 898 výraz “Žid” ďalej definuje:

“Dnes je tento výraz ešte flexibilnejší (nestály, nie fixný). Existujú Židia náboženstvom i rodom, náboženstvom, no nie rodom, a rodom, no nie náboženstvom. Rasa, národnosť, fyzický typ, jazyk, kultúra, viera — nič z toho, a ani nijaká kombinácia týchto Žida neodlišuje a neidentifikuje. Aj keď je bez pochýb, že Židia predstavujú v histórii ľudstva jasne vysledovateľné kontinuum, neexistuje najmenší spoločný menovateľ pre … ľud, ktorý sa nazýva Židia.”

Jasne vysledovateľným kontinuom” a “spoločným menovateľom” tuná spomínaným je prímes Kainovej satanskej pokrvnej línie skrze zmiešané manželstvá medzi nimi. Hlavnou témou našej štúdie je ukázať, ako sa táto satanská krv šírila medzi rôznymi ľuďmi, vyvíjajúc “pokolenie” (# 1081 gennema “rasa”) zmijí, Matúš 12:34, dnes zvané “Židia”. Presná definícia Žida teda znie: ten, komu v žilách prúdi čo i len najmenšie množstvo satanskej Kainovej krvi, bez ohľadu na to, ako sa inak môže nazývať. Júdejec z kmeňa Júdu nie je “Žid” a “Žid” nie je Júdejec, čiže čistokrvný potomok Júdu.

SAMARITÁNI ZA VLÁDY JÁNA HYRKANA

Preskočíme celé obdobie od vybudovania chrámu na hore Gerizim Samaritánom Sanballatom (cca 420 pred Kristom), po jeho zničenie Jánom Hyrkanom (cca 110 pred Kristom). To zahŕňa obdobie okolo 310 rokov, a za tak dlhú dobu sa môže udiať veľa vecí. Porovnajte našu vlastnú históriu za posledných 310 rokov a budete musieť súhlasiť, keďže by sme sa dostali do roku 1689. Niektorí nesúhlasia s rokom 420 pred Kristom ak rokom vybudovania chrámu na Gerizim, keďže ho niektorí umiestňujú po dobe po Alexandrovi Veľkom. To však nemôže byť, pretože musíme brať do úvahy, že Jeruzalem bol v tom čase pod perzskou nadvládou. Grécka nadvláda za Alexandra nastala až oveľa neskôr. Počas vlády Jána Hyrkana však došlo k čomusi veľmi zaujímavému.

Územie zaľudnené Júdom sa stalo tak malým, a počet Júdejcov tak nízky, že sa Ján Hyrkanus rozhodol pre novú a devastujúcu politiku — rozšíri územie Júdu a prinúti dobyté obyvateľstvo, aby konvertovalo na izraelské náboženstvo (väčšina autorov nesprávne uvádza “aby sa stali Židmi”). Najprv sa vydal na výpravu proti Sýrii, po šiestich mesiacoch dobyjúc mesto Medaba. Po nom sa zmocnil Samegy a okolitých oblastí. Okrem týchto sa obrátil proti Šechemu a Gerizim a národu Kútejcov (iné označenie pre Samaritánov) ktorí prebývali v chráme, ktorý postavil Sanballat pre Manašeho (veľkňaza), svojho zaťa. Ďalej budem citovať z Josepha, kniha 13, kapitola 9, časť #1 (budete musieť ospravedlniť spôsob, ako používa výraz “Žid”):

“Hyrkanus sa taktiež zmocnil Dory a Marissy, miest Idumey (Edomu), a podmanil si všetkých Idumejcov, a umožnil im ostať v tej krajine, ak si obrežú svoje pohlavné údy, a budú používať zákony Židov; a tí tak veľmi chceli žiť v krajine svojich predkov, že sa podrobili použitiu obriezky a zvyšku židovských spôsobov života, v čase, keď sa im to prihodilo, že odvtedy sa od Židov neodlišovali.”

K tejto expedícii proti Edomčanom došlo rok po Hyrkanovom podrobeni si Samaritánov a zničení ich chrámu. Je zjavné, že Samaritáni vtedy už praktizovali prekrútenú formu izraelskej viery a možno dokonca i obriezku, a tak nie je v histórii zaznamenané, že by Hyrkanus nanútil svoju vieru (nech už bola v tom čase akákoľvek) ako svoju požiadavku voči nim. Čo Hyrkanus učinil, bolo to, že zničil ich chrám na hore Gerizim a zle s nimi zaobchádzal, takže bezpochyby sa mohli vrátiť k chrámu v Jeruzaleme, kde im bolo počas Nehemiášovej doby odopreté uctievanie. Ak boli k pridaniu sa pozvaní Edomčania, iste bol vítaný každý, kto prijímal doktríny jeruzalemského chrámu. Iba Samaritáni, ktorí naďalej pokračovali v uctievaní na hore Gerizim, boli naďalej nenávidení a Júdejcami neakceptovaní. Ako môžeme tvrdiť, že k tomuto pravdepdoobne došlo? Musíte uznať, že ak k tomuto došlo, otvorilo to dvere 34 etnickým skupinám, z ktorých Samaritáni pozostávali (vrátane potomkov Kaina), aby sa stali prozelytami Júdejcov. Spomeňte si, ako som v 8. časti vysvetľoval asýrsku politiku miešania ľudí? Zdá sa, že Ján Hyrkanus zastával politiku vytvárania prozelytov z ním dobytých obyvateľov. Možno, ak Ján Hyrkanus Samaritánov ako prozelytov neakceptoval, jeho syn, Aristobulus I., áno. Ak Hyrkanus a jeho syn, Aristobulus I., praktizovali to, čo sa nazýva “podanie (tradícia) starších”, mohlo by sa to presnejšie označiť za “judaizmus”. Čítajúc z The Zondervan Pictorial Encyclopedia of the Bible, zväzok 3, strana 351:

“Aristobulus I (104-103 B.C.) podľa Josepha prijal titul kráľa. Dobyl Galileu a prinútil tamojších obyvateľov, aby sa stali Židmi.”

Poďme teraz k Josephovi, kniha 13, kapitola 11, a posledným pár riadkom časti 3:

“(Aristobulus I) bol nazývaný milovníkom Grékov a získal pre svoju vlastnú krajinu mnohé výhody, viedol vojnu proti Ituraey, a veľkú jej časť pripojil k Júdey, a prinútil obyvateľov, ktorí chceli zostať v krajine žiť, aby boli obrezaní, a žili v súlade so židovskými zákonmi. Bo prirodzene mužom nezaujatým a veľmi skromným, ako uvádza Strabón v mene Timagena, ktorý hovorí toto: “Tento muž bol nezaujatým človekom a veľmi úslušný voči Židom, pretože im získal krajinu a čas Iturejcov, a pripútal ich k nim putom obriezky pohlavných údov.””

U tohto zdroja budete musiet vnímať výraz “Žid” a “židovské zákony” tak, ako ich vnímal autor, pretože počas svojho života Josephus nikdy výraz “Žid” nepočul. Jasne môžete vidieť, že aký otec – taký syn. Táto nová politika prozelytizmu pohanov bola radikálnou zmenou od politiky prijatej Ezdrášom a Nehemiášom. Viem, že som musel ísť značnou okľukou, aby som dokázal, že sa Samaritáni stali prozelytmi, no verím, že dôkazy sú dostatočne silné na to, aby toto tvrdenie dokázali. Koľko Samaritánov sa mohlo prozelytami stať, sa dá iba hádať. Osobne som presvedčený, že za existujúcich podmienok, ako politika otca i syna, sa prozelytmi stalo mnoho Samaritánov. Pozrime sa ďalej na oblasť, zvanú “Ituraea” a čo-to o nej zistime. Z Insight On The Scriptures, zväzok 1, strana 1238, získavame nasledujúce informácie:

“ITURAEA (It-u-rea’a). Malé územie nedefinovaných hraníc, nachádzajúce sa severovýchodne od Galilejského mora. Meno Ituraea sa považuje za odvodené od Izmaelovho syna Jetura, ktorého potomkovia prebývali na východ od Jordánu, kde boli Izraelitmi porazení (Gen. 25:15, 16; 1Chr. 1:31; 5:18-23). Ku koncu 2. storočia pred Kristom makabejský kráľ Aristobulus I. úspešne proti Ituraei bojoval a k Júdey pripojil veľkú časť jej územia. Aby mohli zostať v krajine, obyvatelia Ituraey sa museli podrobiť obriezke a nasledovať židovské zákony (Židovské starožitnosti, XIII, 318 [xi, 3]). Ituraea neskôr predstavovala jedno z území tetrarchie Filipa, ktorú zdedil po svojom otcovi, Herodovi Veľkom, Lukáš 3:1.”

Identifikovať týchto Ituraejcov je trošku obtiažne, no celkom určite neboli Izraelitmi. Čím viac sa o týchto júdskych prozelytoch dozvedáme, tým cudzejšie vyzerajú. Jedna vec je istá – nie každý, kto je obrezaný, je nevyhnutne synom Zmluvy! Poďme sa teraz venovať niektorým z rozdelení Júdu – začnime s rozdelením dobrých a zlých fíg Júdu (#6 uvedené vyššie).

ROZDELENIE DOBRÝCH A ZLÝCH FÍG JÚDU

Tento sedemdesiattýždňový národ je časťou zlých fíg. Vhodne sa označuje ako “národ zlých fíg”. Aj keď skrze tento národ prešlo pár dobrých fíg ako Jahšua a jeho rodová línia spolu s Jánom Krstiteľom a jeho rodovou líniou, je to a bol to národ zlých fíg. V Písme sa o dobrých a zlých figách dozvedáme v Jeremiášovi, kapitola 24. Prečítajme si teraz túto pasáž:

“Pán mi dal videnie: Hľa, dva koše fíg boli postavené pred Pánovým chrámom, keď už babylonský kráľ Nabuchodonozor zajal z Jeruzalema Jechoniáša, syna Joakimovho, júdskeho kráľa, a júdske kniežatá, kováčov a zámočníkov a odviedol ich do Babylonu. 2 V jednom koši boli figy veľmi dobré, ako figy včasné, v druhom koši zasa figy veľmi zlé, také zlé, že sa nedali jesť. 3 A Pán sa ma spýtal: “Čo vidíš, Jeremiáš?” Odpovedal som: “Figy. Dobré figy sú veľmi dobré, zlé však sú veľmi zlé, také zlé, že sa nedajú jes.” 4 Vtedy Pán prehovoril ku mne takto: 5 “Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Ako na tieto dobré figy, tak dobrotivo zhliadnem na zajatcov Júdu, ktorých som z tohto miesta poslal do krajiny Chaldejcov. 6 Môj zrak teda spočinie na nich dobrotivo a prinavrátim ich do tejto krajiny. Zveľadím ich a nezrúcam, zasadím ich a nevytrhám. 7 Dám im srdce, aby ma poznali, veď ja som Pán; budú teda mojím ľudom a ja im budem Bohom, pretože sa vrátia ku mne celým svojím srdcom. 8 Ale ako zlé figy, ktoré sú také zlé, že sa nedajú jesť- toto hovorí Pán, takými urobím júdskeho kráľa Sedekiáša i jeho kniežatá, i zvyšky Jeruzalema, ktoré ostali v tejto krajine a ktoré bývajú v Egypte. 9 Urobím ich postrachom a nešťastím pre všetky kráľovstvá zeme, hanbou a príslovím, posmechom a kliatbou na každom mieste, kam ich len zaženiem. 10 Dopustím na nich meč, hlad a mor, kým ich nevyhubím zo zeme, ktorú som dal im a ich otcom.”

Niektorí si pri prečítaní verša 8 myslia, že Cedekijáš bol zlou figou, že mal v sebe časť kanaanskej satanskej krvi, a že naň dopadla kliatba určená kanaanskym Júdejcom, pretože musel ísť so zlými figami do Babylonu. Iste, v kráľovskej línii Júdu sa nachádzala i zlá krv, no nebol ňou Cedekijáš. Zlou krvou mám na mysli Kainovu satanskú rodovú líniu. Teraz budeme sledovať, ako sa táto zlá krv do kráľovskej línie Dávidovho rodu dostala.

ZLÁ KRV SA DOSTÁVA DO KRÁĽOVSKEJ LÍNIE DÁVIDOVHO RODU

V tomto rozprávaní musíme vzia do úvahy život a ambície Jezebel. Pretože ide o vcelku známy príbeh, nebudem sa nejako detailne zaoberať všetkým tým zlom, ktoré napáchala. Pre niečo o jej pôvode budem citovať z Unger’s Bible Dictionary, strana 590:

“Jezebel … (snáď, nezosobášená), dcéra Etbaala, kráľa Týru a Sidonu, Ahabova kráľovná. Jej otec bol kedysi kňazom Astarte, no násilne z trónu svojho brata Fella.”

Bezprostrednú pozornosť by sme mali venovať tomu, odkiaľ Jezebel pochádzala (Týr a Sidon)!!! K tomu citujem z Insight On The Scriptures, zväzok 2, strana 940:

“SIDON, SIDONČANIA. Predkom Sidončanov bol Kanaanov prvorodený syn Sidon. Po svojom predkovi pomenovali prístavné mesto Sidon, po mnohé roky šlo o hlavné mesto Feničanov, ako Gréci Sidončanov nazývali. Dnes je toto mesto známe ako Saida. Kolónia Sidončanov sa taktiež usadila asi 35 km južne od Sidonu, toto miesto nazvaly Týr. Postupom času Týr Sidon predčil v mnohých ohľadoch, no nikdy nestratil svoju identitu sidonskej usadlosti. Týrsky kráľ bol niekedy označovaný ako “Kráľ Sidončanov” (1. Kráľov 16:31), a Týr so Sidonom sú často spoločne spomínaní v proroctvách (Jeremiáš 25:22; 27:3; 47:4; Joel 3:4; Zechariáš 9:2). Medzi týmito dvoma mestami sa nachádzalo mesto Zarefat, ‘ktoré patrí Sidonu’. … Pôvodne bol Sidon považovaný za severnú hranicu kanaanskych národov (Genesis 10:19).”

Toto rozprávanie otvára prináša ďalšiu kopu problémov, ktoré musíme predtým, než sa pohneme ďalej, zvážiť. Teraz sa musíme zapodievať pomenovaním Kanaan. Opäť použijeme informácie z Insight On The Scriptures, zväzok 1, strana 399:

“KANAAN [Krajina obchodníkov], KANAANEC. Syn Chamov a vnuk Noachov (Genesis 9:18; 10:6; 1. Kronická 1:8). Bol predkom 11 kmeňov, ktoré nakoniec osídlili región pozdĺž východného pobrežia Stredozemného mora medzi Egyptom a Sýriou, dajúc tak krajine pomenovanie “krajina Kanaan”. (Genesis 10:15-19; 1 Kronická 16:18).

“Po incidente s Noachovou nahotou sa stal Kanaan objektom Noachovej prorockej kliatby, predpovedajúcej, že Kanaan sa stane otrokom Šema i Jafeta (Genesis 9:20-27). Keďže záznam spomína iba to, že ‘Cham, Kanaánov otec, uvidel nahotu svojho otca a vonku to hovoril svojim dvom bratom.’, vyvstáva otázka, prečo bol objektom tejto kliatby Kanaan, nie Cham.”

Nepoviem vam, akým smerom sa komentár tohto príbehu o Kanaanovi u Insight On The Scriptures uberá. Tento príbeh sa podobá na príbeh Rúbena hľadiaceho na nahotu svojho otca. Rúbenovmu hriechu som sa podrobne venoval v časti 2 a 3. Na úplne porozumenie tejto pasáže budete musieť pochopiť, že Noachovou nahotou bola jeho žena. Inými slovami, Cham zneužil Noachovu manželku a z tohto spojenia sa narodil Kanaan, ktorého Noach preklial. Preto neboli prekliate ostatné Chamove deti, iba Kanaan. Ako dieťa incestu bol automaticky vyvrheľom rodiny. A ako taký sa nemohol soábšiť s ďalšími členmi rodiny, preto sa Kanaan priženil do satanského rodu Kaina a preto sú Kanaanci uvedení s desiatimi národmi Genesis 15:19-21. Inými slovami, Jezebel bola kanaanska Židovka! (zlá figa) Keď to teray vieme, poďme sa pozrieť viac na jej zlé skutky.To sa ani nedostaneme k všetkému, čo vykonala. Ako skazené satanské potomstvo Kaina, činila len to, čo pre ňu bolo prirodzené. Poodobne ako iné zo “skazeného Kainovho potomstva”, i jej sa podarilo mať so svojím manželom Achabom pár “malých hadov”. Pre ďalšiu časť príbehu sa vrátime k Insight On The Scriptures, zväzok 2, strana 76:

“Postupom času Achab zomrel a na trón nastúpil najstraší Jezebelin syn Achaziah (potomok hada), ktorý vládol dva roky, ktorého nahradil ďalší z jej synov, Jehoram, ktorý vládol ďalších 12 rokov, než vláda Achabovej dynastie skončila (1. Kráľov 22:40, 51-53; 2. Kráľov 1:17; 3:1). Počas vlády týchto synov bola Jezebel v úlohe kráľovnej matky, naďalej vplývajúc na krajinu svojimi smilstvami a čarodejníctvom (2. Kráľov 9:22). Jej vplyv bol citeľný dokonca i v Júdovi na juhu, kde jej skazená dcéra Atalia, ktorá sa vydala za júdskeho kráľva, udržiavala Jezebelin duch v južnom kráľovstve ďalších šesť rokov po smrti svojej matky — 2. Kráľov 8:16-18, 25-27; 2. Kronická 22:2, 3; 24:7.”

Z tohto vidíme, že severné kráľovstvo malo dvoch kráľov, ktorí boli Kainovými potomkami, pozrime sa teraz, čo sa dialo v južnom kráľovstve. Tentokrát sa pozrieme do Insight Into The Scriptures, zväzok 1, strana 209:

“ATALIA … Kráľovná Júdu, dcéra izraelského kráľa Achaba a jeho ženy Jezebel, vnučka Omriho (2. Kráľov 8:18, 26). Bola sestrou izraelského kráľa Jehorama, a sestrou, alebo nevlastnou sestrou ďalších 70 Achabových synov, ktorých všetkých Jehu nariadil pozabíjať (2. Kráľov 3:1, 2; 10:1-9). Atalia bola z politických dôvodov zosobášená s Jehoramom, najstarším synom júdskeho kráľa Jehošafata (2. Kráľov 8:25-27; 2. Kronická 18:1). Bola matkou Achaziáša, ktorý sa časom stal júdskym kráľom.

“Podobne ako jej matka, Jezebel, Atalia ovládala svojho manžela, Jehorama, aby počas svojej osemročnej vlády konal to, čo bolo v Jahveho očiach zlé (1. Kráľov 21:25; 2. Kronická 21:4-6). A podobne ako jej matka, Atalia bezohľadne prelievala krv nevinných. Keď po roku vlády zomrel jej skazený syn Achaziah, povraždila všetkých ostatných z kráľovského rodu, s výnimkou malého Jehoaša, ktorého ukryl veľkňaz so svojou manželkou, ktorá bola jeho tetou. Nato sa Atalia posadila na trón, vládnuc šesť rokov, 905-899 pred Kristom (2. Kronická 22:11, 12). Jej synovia olúpili Jahveho chrám o cennosti a obetovali ich Baalovi — 2. Kronická 24:7. Keď Jehoaš dosiahol sedem rokov veku, bohabojný veľkňaz Jehojada vyviedol chlapca z úkrytu a korunoval ho za právoplatného dediča trónu. Počujúc vravu, Atalia pribehla do chrámu, a vidiac, čo sa deje, zvolala: “Sprisahanie! Sprisahanie!” Veľkňaz Jehojada nariadil, aby ju vyviedli z chrámu a popravili pri konskej bráne paláca; bola asi posledným členom Achabovej odpornej rodiny.”

Ak by sa Atalii podarilo Jehoaša zabiť, bol by to koniec Dávidovho rodu. Vyššie uvedené udalosti sa odohrali asi 280 rokov pred dobou Cedekijáša. Tieto udalosti dokazujú, ako sa skazená krv v podobe Kainových potomkov dostala medzi kráľovské rody Efraima a Júdu, no s Jehoašom Davidov kráľovský rod prežil. Ako si môžeme byť istý, že v Jezebel a jej dcére skutočne prúdila Kainova krv? Pre pochopenie plného významu tohoto nazrieme do Ezechiela 28:1-19:

Pán prehovoril ku mne takto: 2 “Syn človeka, povedz týrskemu kniežaťu: Toto hovorí Pán, Jahve: Pre pýchu tvojho srdca a že si vravel: “Boh som, bývam v božskom obydlí, uprostred mora,” hoc si len človek, nie Boh, za Boha sa predsa v srdci máš. 3 Múdrejší si ako Daniel, nič tajné nie je skryté pred tebou. 4 Múdrosťou, svojou rozumnosťou si si získal bohatstvo, zlato a striebro si ukladal vo svojich pokladniciach. 5 Veľkou múdrosťou pri kupectve zveľadil si svoje bohatstvo, potom však pre bohatstvo spyšnelo tvoje srdce. 6 Preto takto hovorí Pán, Jahve: Pretože nosíš srdce, aké patrí len Bohu, 7 privediem proti tebe cudzie násilné národy, vytasia svoje šable na krásu, múdrosťou ti danú, znesvätia ti nádheru. 8 Do jamy ťa vrhnú, zomrieš ako tí, čo sú prebodnutí, uprostred mora. 9 Či budeš vravieť: “Bohom som ja” do očí svojich vrahov? Veď si ty len človek, a nie Boh, v rukách tých, ktorí ťa prebodnú. 10 Smrťou neobrezancov zomrieš, cudzincom v rukách; pretože som to riekol ja,” hovorí Pán, Jahve. 11 Pán prehovoril ku mne takto: 12 “Syn človeka, začni žalospev o kráľovi Týru a povedz mu: Toto hovorí Pán, Jahve: Bol si vzornou pečaťou, plný múdrosti a vrcholnej krásy. 13 Bol si v Edene, Božej záhrade, pokrývali ťa rozličné drahokamy: karneol, topás a jaspis, chryzolit, beryl a ónyx, zafír, karbunkul a smaragd, rukou umelca do zlata zapravené a obložené boli na tebe v deň, keď si bol stvorený. 14 Bol si cherubom, pomazaným ochrancom; dal som ťa na svätý Boží vrch, prechádzal si sa pomedzi ohnivé kamene. 15 Bezchybný si bol na svojich cestách odo dňa, čo si bol stvorený, až kým sa nenašla na tebe vina. 16 Pri tvojom rozsiahlom kupčení naplnilo sa ti vnútro zločinom a zhrešil si, vtedy som ťa zvrhol z Božieho vrchu, odstránil som ťa, ochranný cherub, spomedzi ohnivých kameňov. 17 Srdce ti spyšnelo pre nádheru; pre krásu si si pohubil múdrosť. Na zem som ťa hodil, vystavil som ťa pohľadom kráľov, aby sa dívali na teba. 18 Množstvom svojich zločinov, nepoctivosťou svojho kupčenia znesvätil si svoje svätyne; vtedy som z tvojho vnútra vyvolal oheň, ktorý ťa strávil. Urobil som z teba popol na zemi pred očami všetkých, čo ťa videli. 19 Všetci, ktorí ťa poznali medzi národmi, zhrozili sa nad tebou, postrachom si sa stal a už ťa viac niet.”

CEDEKIJÁŠ NEBOL “ZLOU FIGOU” V ZMYSLE PÔVODU Z KAINOVHO SATANSKÉHO RODU

To sa dá dokázať len preskúmaním Cedekijášovej genealógie. Preskúmame ju, ako sa len dá. Začnime citátom z Insight On The Scriptures, zväzok 2, strana1226:

“CEDEKIJÁŠ … Syn Joziášov a jeho manželky Hamutal; posledný z júdskych kráľov vládnucich v Jeruzaleme. Po ustanovení za vazalského kráľa bolo babylonským kráľom Nabuchodonozorom jeho meno zmenené z Mattaniáša na Cedekijáša. Počas 11 rokov svojej vlády Cedekijáš ‘robil to, čo bolo zlé v Jahveho očiach’— 2. Kráľov 24:17-19; 2. Kronická 36:10-12; Jeremiáš 37:1; 52:1,2.”

“MATTANIÁŠ (zväzok 2, strana 351) Syn kráľa Joziáša a strýko kráľa Jehojachina. Na trón bol dosadený Nabuchodonozorom, babylonským kráľom, ktorý zmenil jeho meno na Cedekijáš — 2. Kráľov 24:15-17.”

“HAMUTAL (Insight On The Scriptures, zväzok 1, strana1027) [s možným významom, Svokor je rosou]. Dcéra ‘Jeremiáša z Libny’; manželka kráľa Joziáša a matka Jehoaza a Mattaniáša (Cedekijáša), ktorí vládli nad Júdom ako králi — 2. Kráľov 23:30, 31; 24:17, 18; Jeremiáš 52:1.”

V inom článku z The Popular and Critical Bible Encyclopedia and Scripture Dictionary, strana 756, sa o mene Hamutal dozvedáme nasledovné:

“HAMUTAL… (hebrejsky… príbuzná rosy), dcéra Jeremiáša z Libny, manželka kráľa Joziáša a matka Jehoaza a Cedekijáša, júdskych kráľov.”

Z tohto sa dozvedáme, že Cedekijášova matka Hamutal mala typicky hebrejské meno znamenajúce príbuzná ako ranná rosa. Vybrali ste sa už niekedy skoro ráno a pozorovali slnko žiariace na rosu – s miliónmi kvapiek rosy žiariacich ako kryštáliky? — každá kvapka rosy čistá, bez kontaminácie, predstavujúca čistotu rasy? Toto je meno pre Izraelitu, nie pre rasovo zmiešanú zhnitú “figu”.

“JEREMIÁŠ Z LIBNY (Insight On The Scriptures, zväzok 2, strana 30) Muž z mesta Libna, kňazského mesta. Bol otcom Hamutal, manželky kráľa Joziáša, ktorá bola matkou kráľov Jehoaza a Cedekijáša (Mattaniáša). — 2. Kráľvo 23:30, 31; 24:18; Jeremiáš 52:1; Jos. 21:13; 1. Kronická 6:57.”

Jozua 21:13: Synom kňaza Árona odovzdali teda Hebron, mesto útočišťa pre vrahov, aj s jeho pastvinami, ďalej Lobnu (Libnu) s jej pastvinami,.”

The Zondervan Pictorial Encyclopedia of the Bible, zväzok 3, strana 921, uvádza o Libne toto: “Libna sa neskôr stala levitským mestom, t. j. mestom výlučne pre prebývanie kňazov a Levitov v Palestíne (Jozua 21:13; 1. Kronická 6:57)”. Ak je to pravdivé tvrdenie, Cedekijášova matka Hamutal pochádzala z kmeňa Levi. Aby sme pokryli všetky základy, pozrime sa na Joziáša, Cedekijášovho otca.

“JOZIÁŠ (Insight On The Scriptures, zväzok 2, strany 117-118) Syn júdskeho kráľa Amona s Jedidou, dcérou Abajaha (2 Kráľov 22:1) Joziáš mal minimálne dve manželky, Hamutal a Zebidu (2. Kráľov 23:31, 34,36) Z jeho štyroch synov, spomínaných v Biblii, ako kráľ nad Júdom nepanoval iba jeho prvorodený, Johanan — 1. Kronická 3:14,15.

“Po zavraždení svojho otca a poprave sprisahancov sa stal osemročný Joziáš kráľom Júdu (2. Kráľov 21:23, 24, 26; 2. Kronická 33:25). O cca šesť rokov neskôr Zebida porodila Joziášovi druhého syna, Jehojakima (2. Kráľov 22:1; 23:36). V ôsmom roku svojej vlády sa Joziáš snažil hľadať a konať Jahveho vôľu (2. Kronická 34:3). Taktiež približne v tom čase sa narodil Jehoahaz (Šalum), syn Joziáša a Hamutal — 2. Kráľov 22:1; 23:31; Jeremiáš 22:11. … Asi o štyri roky neskôr (po dlho zanedbávanom sviatku Paschy) sa Joziáš stal otcom Mattaniáša (Cedekijáša) so svojou manželkou Hamutal — 2. Kráľov 22:1; 23:31, 34, 36; 24:8, 17, 18.”

Ďalšie informácie o Joziášovej matka a starom otcovi nachádzame v The Interpreter’s Dictionary of the Bible, zväzok E-J, strana 997: “Jeho (Joziášova) matkou bola Jedida, dcéra Adajaha z Bozkatu (porovnaj Jozua 15:39).”

Ak sa pozriete na tento odkaz v Jozuovi, v veršoch 21 až 62 nájdete mnoho starých júdskych rodín, Joziášova matka teda bola z čistého rodu Júdu a preto z jej strany sa v Joziášovom rodokmeni nenachádzali žiadne zlé figy. To sa dá taktiež nájsť v 2. Kráľov 22:1, kde sa uvádza: Joziáš mal osem rokov, keď začal kraľovať, a tridsaťjeden rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Idida (Jedida), dcéra Hadaiáša z Baskatu.

Spä k citácii z Insight On The Scriptures, zväzok 2, strana 1221:

“ZEBIDA [z koreňa slova s významom “obdarená”]. Manželka alebo konkubína kráľa Joziáša a matka kráľa Jehojakima. Zebida bola dcérou Pedajaha z Rumy — 2. Kráľov 23:34, 36.

“AMON (Insight On The Scriptures, zväzok 1, strana 96) Júdsky kráľ (661-660 pred Kristom), a syn skazeného kráľa Manašeho. Začal vládnuť vo veku 22 rokov a nasledoval modlársky smer ranných rokov svojho otca. Zlé podmienky opisované v Sofoniášovi 1:4; 3:2-4 sa bezpochyby rozvíjali práve v tejto dobe. Po dvoch rokov na tróne bol zavraždený vlastnými služobníkmi. ‘Vidiecky ľud [‘am ha-’a´rets]’ sprisahancov popravil, na trón dosadil jeho syna Joziáša a Amona pochoval v ‘záhrade Uzza’ (2. Kráľov 21:19-26; 2. Kronická 33:20-25). Jeho meno sa nachádza v Ježišovej genealógii. Matúš 1:10”

Zatiaľčo Amon nebol veľmi dobrým kráľom Júdu, jednako bol čistokrvným potomkom rodu Dávida z kmeňa Júdu. Týmto som pokryl každú možnosť, ako by mohol Cedekijáš mať v sebe skazenú satanskú Kainovu krv, a niet spôsobu, ako by v ňom byť mohla. Ak by bol Cedekijáš nečistej krvi, potom by bola spochybnená čistota línie Jahšuu Mesiáša. Prečo je tak dôležité Cedekijášov rodokmeň preskúmať? Pretože ak bol Cedekijáš čistého pôvodu, tak boli čistého pôvodu i Tea Tephi a jej sestra, ktoré prorok Jeremiáš odviedol zo starej Palestíny a doviedol do Írska a Španielska.

ZAZNAMENANÁ BIBLICKÁ HISTÓRIA PRE OBDOBIE CEDEKIJÁŠA

A DOBRÝCH A ZLÝCH FÍG

Vždy je dobré získať prehľad o historickom pozadí témy, ktorej sa venujeme. Pre historické pozadie 24. kapitoly Jeremiáša musíme nazrieť do 2. Kráľov 24:10-17, kde sa uvádza:

V tom čase pritiahli sluhovia babylonského kráľa Nabuchodonozora proti Jeruzalemu a mesto sa dostalo do obkľúèenia. 11 Aj babylonský kráľ Nabuchodonozor prišiel proti mestu, ktoré obliehali jeho sluhovia. 12 Vtedy júdsky kráľ Joachin vyšiel k babylonskému kráľovi, on, jeho matka, jeho sluhovia, jeho kniežatá aj jeho komorníci, a babylonský kráľ ho zajal v ôsmom roku svojho kraľovania. 13 Odniesol odtiaľ všetky poklady Pánovho chrámu a poklady kráľovského paláca a rozbil všetky zlaté nádoby, ktoré dal v Pánovom chráme zhotoviť izraelský kráľ Šalamún, ako rozkázal Pán. 14 Odviedol do zajatia celý Jeruzalem, všetky kniežatá a všetkých bojovníkov, desaťtisíc mužov, zajatcov, aj všetkých kováčov a zámočníkov. Neostal nik, iba chudobný vidiecky ľud. 15 Aj Joachina odviedol do Babylonu, aj kráľovu matku, kráľove ženy a jeho komorníkov, aj šľachtu krajiny odviedol do zajatia z Jeruzalema do Babylonu. 16 Všetkých udatných mužov – sedemtisíc, kováčov a zámočníkov – tisíc, samých mocných, bojaschopných ľudí odviedol babylonský kráľ do zajatia do Babylonu. 17 A namiesto neho ustanovil babylonský kráľ za kráľa jeho strýca Mataniáša a zmenil mu meno na Sedekiáš. Sedekiáš sa vzbúril proti babylonskému kráľovi.”

To nás privádza k zaujímavej situácii. Po zabití dobrého kráľa Joziáša v bitke pri Megidde bol na trón ľudom dosadený Jehoahaz, jeho syn s Hamutal. Jehoahaz vládol 3 mesiace, a potom bol odvedený do Egypta ako zajatec, kde zomrel. Kráľom sa mohol stať niektorý zo zvyšných 3 synov Joziáša. Ďalším synom Joziáša, kotrý sa stal kráľom Júdu, bol Jehojakim, ktorého matkou bola Zebida. Jehojakim vládol 11 rokov a nebol považovaný za dobrého kráľa, vlastne bol veľmi vzdorovitý. Nakoniec, ako čítame vo vyššie uvedenom úryvku Písma, bol spolu s mnohými bojovníkmi, kováčmi a remeselníkmi do Babylonu odvedený Jehojakimov syn Jehojachin, spolu so svojou blízkou rodinou, keďže Jehojakim evidentne zahynul počas Nabuchodonozorovho obliehania Babylonu. To nám ponecháva dvoch Joziášových synov, ktorí mohli byť umiestnení na júdsky trón – Johanana a Cedekijáša. Z nejakého dôvodu si Nabuchodonozor zvolil Cedekijáša. Nabuchodonozora v skutočnosti vôbec nezaujímalo, kto sedí na tróne, pokiaľ dostával svoj tribút. Čo je dôležité si tuná povšimnúť, je to, že Nabuchodonozor mal iba dve možnosti, ak sa chcel pridržať zvyčajnej kráľovskej línie, ako bolo zvyčajnou praxou stanovovania vazalských kráľov v tej dobe. Tohto príbehu sa týka viacero podrobností, poďme teda k Insight On The Scriptures, zväzok 1, strana 1269:

“Danielovo podanie (1:1, 2) uvádzal, že Nabuchodonozor vytiahol proti Jeruzalemu a obliehal ho, a že Jehojakim, spolu s istým vybavením chrámu, bol vydaný do rúk babylonského kráľa.. No podanie v 2. Kráľov 24:10-15 opisuje obliehanie Jeruzalema Babylončanmi a ukazuje, že to bol Jehojakimov syn Jehojachin, ktorého vláda trvala iba 3 mesiace a 10 dní, ktorý nakoniec kapituloval a vyšiel k Babylončanom. Zdá sa teda, že Jehojakim zahynul počas obliehania mesta, možno počas jeho začiatočnej etapy. Jahveho proroctvo skrze Jeremiáša (22:18.19; 36:30) naznačovalo, že Jehojakimovi nebol poskytnutý decentný pohreb, jeho mŕtvola ležala opustená pred bránami Jeruzalema, vystavená dennému slnku a nočnému mrazu. Ako sa Johojakim dostal do rúk Nabuchodonozora (Daniel 1:2) sa neuvádza.”

Ak do babylonského zajatia ľiel meisto Jehojakima Jehojachin, na celý tento príbeh to vrhá úplne odlišné svetlo. Musíme zvážiť, že hovoríme u týchto postáv hovoríme o rodokmeni Jahšuu Mesiáša. Joziášovi dvaja synovia, ktorí boli v priamej línii rodokmeňa, boli synovia Zebidy, Jehojakim a Johanan. Prešiel som niekoľko zdrojov, ktoré v podstate uvádzali to, čo vyššie uvedený odstavec. Existujú i babylonské tablety (kroniky), objavené archeológmi, ktoré vyššie uvedené potvrdzujú. Ak je hore uvedený paragraf pravdivý, Jehojakim je vynechaný z Jahšuovho rodokmeňa v Matúšovi kam právom patrí (aj keď bol veľmi zlým kráľom). The Interpreter’s Dictionary of the Bible, zväzok E-J, strana 812, podáva ohľadom tohto nasledujúci komentár:

“V genealógii v Matúšovi 1:11-12 je ako syn Joziáša uvedený Jekonjah (Jehojachin), meno Jehojakima v zozname chýba.”

Z tohto môžete vidieť, že máme problém u rodokmeňa Jahšuu, nášho Vykupiteľa. Nie je to jediný problém s jeho rodokmeňom, a budeme sa im venovať priebežne. Rovnako tak súbory 14 mien nesúhlasia, ak je Jehojakim vynechaný. Možo mal byť posledným v druhom súbore. Kým sme pri téme Jehojachina, pozrime sa, čo o ňom môžeme nájsť. Posledné, čo o ňom vieme je, že bol so svojou rodinou vzatý do babylonského zajatia. Čo by sme mohli objasniť, sú jeho rôzne mená v Písme. Okrem mena Jehojachin je zvaný i Jekonjah či Konjah. Keď bol privedený do Babylonu, bol zatvorený do väzenia, pravdepodobne s úmyslom nechať ho tam do smrti. Potom nastúpil ďalší kráľ menom Evil-merodach (uctievač Marduka), ktorý na babylonskom tróne vystriedal Nabuchodonozora. Evil-merodach Jehojachinovi prejavil náklonnosť jeho prepustením z väzenia po 37 rokoch v exile. To taktiež dokazujú archeologické dôkazy. Tento príbeh sa nachádza v 2. Kráľov 25:27-30 a Jeremiášovi 52:31-34. Prečítajme si teraz iba prvú zmienenú pasáž, keďže obe pasáže sú viac-menej rovnaké :

V tridsiatom siedmom roku zajatia júdskeho kráľa Joachina, v dvanástom mesiaci, na dvadsiaty siedmy deň mesiaca babylonský kráľ Evil Merodach v roku svojho nastúpenia omilostil júdskeho kráľa Joachina (a vyviedol ho) zo žalára. 28 Hovoril s ním láskavo a jeho trón postavil nad tróny kráľov, ktorí boli s ním v Babylone. 29 Zamenil mu zajatecký odev a jedol s ním stále, po všetky dni svojho života. 30 Zaopatrenie, a to zaopatrenie trvalé, dostával každodenne od kráľa po všetky dni svojho života.

Kráľ Jehojachin mal syna menom Šealtiel. Nie je známe, či sa tento syn narodil pred alebo po jeho 37ročnom uväznení v Babylone. K tomuto čerpám informácie z The Zondervan Pictorial Encyclopedia of the Bible, zväzok 5, strana 379:

“ŠEALTIEL … (1. Kronická 3:17; Matúš 1:12; Lukáš 3:27). Najstarší syn júdskeho kráľa Jehojachina (Jekonjaha)… a otec Zerubbábela, vodcu prvej skupiny navrátilcov z babylonského zajatia, a miestodržiteľa post-exilového Júdu za nadvlády perzského kráľa Daria I. (Ezdráš 3:2; Nehemiáš 12:1). Zjavná nezrovnalosť medzi 1. Kronickou 3:9 a Matúšom 1:12, kde Masoretský text zmienenej knihy Kronickej uvádza ako otca Zerubbábela Fadaiáša (Šealtielovho brata), bola vysvetľovaná možnosťou, že Šealtiel ako bezdetný adoptoval syna svojho brata Fadaiáša, alebo možnosťou, že Zerubbábel sa narodil vdove bezdetného Šealtiela výsledkom levirátskeho manželstva, v súlade s ktorým by dieťa bolo podľa zákona Šealtielovým synom. Taktiež sa uvažovalo, že tento odkaz v 1. Kronickej 3:19 odkazuje na iného Zerubbábela, bratranca syna rovnakého mena v Matúšovi 1:12.”

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: