Clifton Emahiser – Kto je tento patriarcha, Júda? časť 12.

V tejto lekcii budeme pokračovať v našom štúdiu Júdu. V tejto štúdii budeme skúmať pasáž, ktorá bola prorokovaná Danielom počas júdskeho zajatia v Babylone, a uvidíme, ako sa dotýkala Júdu, keď bolo toto proroctvo naplnené o cca 1100 rokov neskôr. Táto pasáž sa nachádza v Danielovi 7:24-25, a teraz si ju prečítame:

24 A pokiaľ ide o desať rohov, z tohto kráľovstva povstane desať kráľov, a po nich povstane ešte iný a sám sa bude líšiť od prvých a poníži troch kráľov. 25 A bude hovoriť dokonca slová proti Najvyššiemu a bude stále bojovať proti svätým Najvyššieho. A bude mať v úmysle zmeniť časy a zákon, a budú mu vydaní do ruky na čas a časy a pol času.


PRED KONCOM TEJTO LEKCIE ZISTÍME, O ČOM TÁTO PASÁŽ JE,A O ČOM NIE JE!

Hneď na začiatku preskočíme tému „z tohto kráľovstva povstane desať kráľov“, pretože je to téma sama o sebe, vyžadujúca si celú lekciu na vysvetlenie. Časť, na ktorú sa budeme koncentrovať, je „a po nich povstane ešte iný a sám sa bude líšiť od prývch a poníži troch kráľov. A bude hovoriť dokonca slová proti Najvyššiemu a bude stále bojovať proti svätým Najvyššieho. A bude mať v úmysle zmeniť časy a zákon, a budú mu vydaní do ruky na čas a časy a pol času.“

Na začiatok diskusie týkajúcej sa tejto pasáže budem citovať z knihy Williama V. Fowlera, End Time Revelation, strana 127:

Aby sme identifikovali desať rohov štvrtej šelmy, ktorou bola Rímska ríša, človek musí iba preskúmať históriu, ktorá zaznamenáva, že po roku 476 AD vzniklo v západnej polovici Rímskej ríše desať kráľovstiev, zatiaľčo východná časť naďalej prekvitala. História taktiež odhaľuje, že Justinián, ako hlava východorímskej ríše v Konštantinopole, si podrobil tri z týchto desiatich kráľovstiev, ktoré existovali v západnej polovici rímskej ríše po páde imperiálneho Ríma. Boli to Vandali, ktorých kráľovstvo sa nachádzalo v severnej Afrike, Ostrogóti, ktorí mali kráľovstvo v Itálii a Alemanské kráľovstvo na severe Itálie. a sám sa bude líšiť od prývch a poníži troch kráľov (verš 24). Justinián, ako hlava civilnej vlády, zjednotil záujem cirkvi a založil svetskú moc pápežstva, ktorá jasne naplnila obraz prorockého malého rohu dominujúc Európe po obdobie 1260 rokov, až kým ju neobmedzil Napoleon (538 AD – 1789 AD)

A bude hovoriť dokonca slová proti Najvyššiemu a bude stále bojovať proti svätým Najvyššieho. A bude mať v úmysle zmeniť časy a zákon.“ (verš 25) Justinián bol najznámejší ako kodifikátor a legislátor. Vo veľkej miere stimuloval právnické štúdiá a založil komisiu pod vedením Triboniána, ktorá vydala edikt, rukoväť a učebnice právnickej vedy (pôvodne zavedené v decembri 534 AD a dokončené v roku 538 AD). Druhé vydanie kódexu obsahovalo Justiniánove vlastné zákony, známe ako Novellae Constitutionis). Človeku stačí si prečítať len vyjadrenia pápeža Innocenta III z 13. storočia a jeho bezprostredných nasledovníkov, aby rozoznal naplnenie hovorenia „ slov proti Najvyššiemu“. Na doloženie tejto interpretácie preštudujte históriu inkvizície s jej masakrami, martýrstvom a každým druhom prenasledovania (pozri Halley’s Bible Handbook, kapitola Church History).

Toto je jedna z pasáž, ktorú „futuristi“ využívajú ako dôkaz budúceho tzv. Antikrista3 ½-ročného obdobia súženia., spolu s tzv. znakom šelmy. Ak by náš ľud porozumel dejinám, neskočil by na lep takýmto nezmyslom. Celý tento „futuristický“ humbuk bol vymyslený španielským jezuitom menom Ribera okolo roku 1580 AD, predtým o takejto doktríne nikto nič nepočul.

Dôležité u tejto pasáže je všimnúť si, že hľadáme kráľa kráľovstva, ktorý počas svojej vlády pokoril tri iné kráľovstvá nášho ľudu. Taktiež si všimnete, že hľadáme kráľa, ktorý počas svojej vlády mal veľký vplyv na písanie a riadenie zákonov. Všimnite si, že Justinián napĺňa oba tieto znaky. Ako budeme ďalej postupovať, začne sa ukazovať obraz naplnenia tejto pasáže. Budem teraz citovať z The World Book Encyclopedia, zväzok 11, strana 168 pre ďalší náhľad na túto tému:

JUSTINIÁN (482-565 AD) bol byzantský (východorímsky) cisár od roku 527 AD až do svojej smrti. Zhromaždil dohromady rímske zákony do jedného zákonníka, Corpus Juris Civilis (Zbierka občianskeho práva). Tento kódex, známy tiež ako Justiniánsky kódex, je základom právnych systémov v mnohých krajinách súčasnosti. … Justinián bol nazývaný Grék, znovu dobyl mnohé časti niekdajšej západorímskej ríše z rúk barbarov. Budoval pevnosti, prístavy, kláštory a slávny chrám sv. Sofie v dnešnom tureckom Istanbule.

Justinián sa narodil v časti Macedónie, ktorá je dnes časťou Juhoslávie. Jeho strýko, cisár Justín I. ho v roku 527 AD učinil spoluvládcom. Justín zomrel pár mesiacov nato, a Justinián sa stál jediným cisárom. Počas Justiniánovej vlády sa jeho žena Theodora snažila ovplyvňovať jeho politiku. Justinián bol ortodoxným kresťanom a snažil sa zjednotiť svoju ríšu pod jednu kresťanskú vieru. Prenasledoval kresťanský heretikov (tých, ktorí oponovali učeniam cirkvi), Židov a pohanov (nekresťanov). V roku 529 uzavrel školy filozofie v gréckych Aténach, pretože mal pocit, že vyučujú pohanstvo.

Počiatkom 30. rokov 6. storočia Justinián začal sériu vojen proti Vandalom, OstrogótomVizigótom, ktorí v 5. storočí pokorili väčšinu západorímskej ríše. V polovici 6. storočia sa jeho armády zmocnili severnej Afriky, Itálie a častí Španielska.

JUSTINIÁNSKY KÓDEX. Justinián I., vládca východorímskej ríše v rokoch 527 až 565, prikázal desiatim zo svojich najmúdrejšich mužov vo svojej ríši, aby pripravili zbierku rímskych zákonov. Táto zbierka je známa ako Corpus Juris Civilis, čo znamená Zbierka občianskeho práva. Známa i ako Justiniánsky kódex, táto zbierka zákonov je uznávaná ako jedno z najväčších rímskych príspevkov civilizácii. Bolo to zhrnutie ranných rímskych zákonov a právnych princípov, ilustrovaných prípadmi, a kombinovaných s vysvetlením nových zákonov a budúcej legislatívy. Kódex objasňoval zákony tých čias a stal sa odvtedy základom právnych kódexov mnohých krajín.

Učenci, ktorí zostavovali Justiniánsky kódex, ho rozdelili do štyroch častí. Štatúty slúžili ako učebnica práva pre študentov a advokátov, Rukoväť bola knihou prípadov, uvádzajúcou mnoho procesov a rozhodnutí, Kódex bola zbierka štatútov a princípov, Novely boli plánované nové zákony.

V oboch týchto citátoch si všimnite, že Justinián pokoril tri kráľovstvá. William V. Fowler zaznamenáva tie isté ako The World Book Encyclopedia, s výnimkou Alemanov, ktorých The World Book Encyclopedia nazýva Vizigótmi. Alemani a Vizigóti sú ale ten istý ľud, preto s týmto označením nie je žiaden problém. Justinián svojim kódexom spájal cirkev a štát, preto a túto pasáž úplne nepochopíme, ak sa nepozrieme ďalej. Aby sme videli, ako k tomu došlo, budem citovať z knihy Study in Daniel autora Howarda B. Randa, strana 182-183:

Objaviac identitu štyroch šeliem, pozrime sa teraz na význam malého rohu, ktorý videl Daniel vyrastať spomedzi desiatich rohov štvrtej šelmy. Desať rohov reprezentuje rozdelenie rímskej ríše:

Malý roh, ktorý spomedzi desiatich vyrástol, a bol od nich odlišný, vytrhol tri, nie je nik iný ako Justinián na čele východorímskej ríše v Konštantinopole. História odhaľuje, že pokoril tri z desiatich kráľovstiev, ktoré boli založené v rímskej ríši po páde imperiálneho Ríma. Boli to Vandali, ktorých kráľovstvo bolo založené v severnej Afrike, Ostrogóti, ktorí si založili svoje kráľovstvo v Itálii a Alemanské kráľovstvo v severnej Itálii. V očiach a ústach, ktoré sa objavujú na tomto malom rohu máme novú mocnosť, spojenú s vládou malého rohu. V skutočnosti sa táto mocnosť stala očami a ústami občiansko-ekonomických aktivít vlády reprezentovanej malým rohom. Justinián, ako hlava občianskej vlády, a Pápež, ako hlava Cirkvi, zjednotili svoje záujmy, Cirkev a Štát sa stali jedno. Pápež sa nakoniec stal riaditeľom Cirkvi i Štátu a vládol ako veľký politicko-eklesiastikálny vladár. Človek si musí prečítať iba vyjadrenia dávnych pápežov, aby rozoznal naplnenie hovorenia„ slov proti Najvyššiemu“, ako prorokoval Daniel.“

K tejto téme budem citovať z rôznych kníh. Môže sa zdať, že stále znova a znova opakujem rovnaké rozprávanie, no s každým novým citátom dostaneme ďalšie informácie, ktoré začnú vytvárať obraz tohto kritického časového obdobia. Ak si nenájdeme čas porozumieť tomuto obdobiu, proroctvu Daniela 7:24-25 nakoniec neporozumieme. Teraz budem citovať z Barnes’ General History, A Brief History of Ancient, Medieval and Modern Peoples autorov Joela Dormana Steele a Esther Baker Steele, strana 319-320:

Východnej gréckej, alebo byzantskej ríši, ako bola rôzne nazývaná, až do nástupu Justiniána (527) vládli zženštilí vládcovia. Justinián získal späť veľkú časť stratenej ríše. Jeho slávny generál Belisarius dobyl Kartágo a premohol vandalskú mocnosť v Afrike. Nato napadol Itáliu a zmocnil sa Ríma, no odvolaný Justiniánom, ktorý svojmu veľkému generálovi závidel popularitu, namiesto neho bol poslaný eunuch Narses, a pod jeho obratným vedením zanikla rasa a meno Ostrogótov. Itália – jej mestá spustošené a polia zanedbané – bola zjednotená s východnou ríšou a ovládaná vladármi, nazývanými Exarchovia, z Ravenny. Justinian takto vládol nad novým i starým Rímom. (mám iné informácie, že Ostrogóti sa jednoducho presunuli inam, do inej oblasti, a „nezanikli“)

Rímske zákony v tom čase pozostávali z dekrétov a často náhodných vyhlásení, 60-ich cisárov od Hadriána po Justiniána. Predstavovali tisíce zväzkov a často si protirečili. Tribinián, slávny právnik, bol povolaný, aby v tomto chaose vytvoril poriadok. Ten tieto zákony zhustil do zákonníka, ktorý je ešte vždy základom občianskeho práva v Európe.

Počas jeho vlády dvaja perzskí mnísi, ktorí šli ako kresťanskí mnísi do Číny, priniesli odtiaľ Justiniánovi vajíčka priadky morušovej, ukryté v dutej palici. Týmto spôsobom bola do Európy uvedená výroba hodvábu.

Všimnite si – v poslednom odstavci – že židovská doktrína univerzalizmu – bola v tomto časovom období, dokonale zapustená v tzv. univerzálnej cirkvi. Jahšua svojim učeníkom povedal, aby šli iba k Strateným kmeňom Izraela. To je zaznamenané v Starej Zmluve: Zo všetkých rodov zeme poznám jedine vás. (Ámos 3:2) Náš Vykupiteľ nám nikdy nenariadil, aby sme šli do Číny či k nejakej inej rase.

V ďalšom citáte sa pozrieme na to, čo sa stalo s Ostrogótmi. Spomeňte si, čo bolo naznačené v poslednom citáte, z Barnes’ General History, že: „Nato napadol Itáliu a zmocnil sa Ríma, no odvolaný Justiniánom, ktorý svojmu veľkému generálovi závidel popularitu, namiesto neho bol poslaný eunuch Narses, a pod jeho obratným vedením zanikla rasa a meno Ostrogótov“? Musíte pochopiť, že Daniel videl všetko toto v zjavení, 1100 rokov predtým, než k tomu došlo, to by pre vás malo byť skutočne napínavé. Teraz budem citovať z knihy Rome, Its Rise and Fall autora Phillipa Van Ness Myers, L.H.D., strany 560-563, ktorý túto otázku objasní:

Justiniánova éra (A.D. 527-565). – Počas päťdesiatich rokov nasledujúcich bezprostredne po páde Ríma, východní cisári zvádzali tvrdé a miestami pochybné boje v obrane pred vlnami barbarskej záplavy, ktorá neustále hrozila ovládnuť Konštantinopol s rovnakými strašnými kalamitami, ktoré postihli imperiálne mesto Západu. Ak by Nový Rím – úkryt tisíc rokov grécko-rímskeho vzdelania a kultúry – padol v tej dobe, strata pre civilizáciu by sa nedala vyčísliť.

Naštastie v roku 527 na východný trón nastúpil vládca nezvyčajných schopností, ktorému šťastie pridelila tak zriedkavo geniálneho generála, že sa mu dostalo mieseta v krátkom zozname veľkých vojvodcov sveeta. Tým vládcom bol Justinián, generálom Belisarius. Vládca tomuto obdobiu meno, ktoré sa podľa neho nazýva „Justiniánovou dobou“.

Pred svojím nástupom na trón sa Justinián oženil s Theodorou, herečkou z divadla v hlavnom meste. Theodora bola nádherná žena, s veľkými ambíciami a nezvyčajných schopností. Jej vzťah k Justiniánovi, pokiaľ žila, bol vzťahom obrazne i v skutočnosti spoluvládcu impéria.

Znovuzískanie Afriky (A.D. 533) – Jednou z najdôležitejších záležitostí počas Justiniánovej vlády bolo to, čo označujeme ako „imperiálnou obnovou“, čím sa myslí znovuzískanie niekoľkých provincií Západu – Itália, Afrika a časť Španielska – z rúk barbarov.

Ako prvé si Justiniánovu intervenciu vyžiadali udalosti v Afrike. Vandalský trón si práve privlastnil Gelimer, horlivý a pobožný Arián. Justinián k nemu vyslal vyslanca so sťažnosťou a požadoval, aby bol trón vrátený právoplatnému vládcovi. Gelimer odpovedal imperiálnemu výboru s s povýšeneckou bezočivosťou charakteristickou pre jeho rasu. „Kráľ Gelimer“, znela jeho odpoveď, „by chcel poukázať kráľovi Justiniánovi na to, že je dobré, ak sa vládcovia starajú o svoje záležitosti.“ Po obdržaní tejto odpovede sa Justinián rozhodol pre vojnu.

Expedícia bola zverená vedeniu Belisaria, muža hodného dôvery svojho pána, opierajúcu sa o jeho vernosť a genialitu. Už v štyri roky trvajúcej vojne na hraniciach s Perziou (A.D.528-531) predviedol svoje zriedkavé kvality ako vojvodca, hoci mal v tom čase iba 26 rokov.

… Belisarius sa do Konštantinopolu vrátil s mnohými vandalskými zajatcami a s obrovskou korisťou, z ktorej časť pozostávala z posvätných predmetov, vrátane sedemramenného svietnika, pôvodne odneseného z jeruzalemského chrámu. Obávajúc sa, že tento svätý predmet prinesie na jeho vlastné mesto nešťastia, ktoré – ako veril – prinesol Rímu i Kartágu, Justinián ho nechal odniesť do Jeruzalema a uložiť v Chráme svätého Hrobu.

Znovuzískanie Itálie (A.D. 535-553). – Znovuzískanie Afriky z rúk Vandalov bolo nasledované znovuzískaním Itálie z rúk Gótov. Títo sa však vzdali svojej dŕžavy na ostrove len po dlhom a krutom boji, čo bola jedna z najpohoruhodnejších epizód, spojených s obliehaniami Ríma. Päťkrát počas vojny zmenilo nešťastné mesto majiteľa. V roku 537 bolo obliehané barbarmi, ktorých viedol ich kráľ Witiges. Počas tohto neúspešného obliehania mesto utrpelo nenapraviteľné škody. Všetkých 11 akvaduktov zhotovených za vlády konzulov a cézarov bolo barbarmi zničených a s výnimkou troch v takomto stave zostali. Majestátne Hadriánovo mauzóleum bolo rímskou posádkou premenené na pevnosť, majstrovské diela gréckeho a rímskeho umenia, ktoré ho skrášľovali, boli používané ako strely a strieľané na hlavy útočníkov.

Myslím, že je to nádherné, ak náš germánsky ľud rozbíjal tieto pohanské súsošia a hádzal ich na nepriateľa. Vo svojej mysli si predstavujem, ako vzduchom lietajú ruky nohy, hlavy… Som hrdý na náš ľud za takéto niečo, a ak z tohto dôvodu získalo slovo „Vanda“ zlé meno, no a čo. Samozrejme, boli to Góti, nie Vandali, no jedni i druhí boli germánskym ľudom kmeňa Júdu, takže aký rozdiel. Možno sa opýtate: „Čo to má do činenia s Júdom?“ Všetko to má čo do činenia s Júdom! Pokračujme teda v rovnakom citáte:

O desať rokov neskôr majú mesto v rukách Góti. Najprv z neho vyhnali všetko živé a potom ho sami opustili, zrútiac najprv jeho múry. „Po štyridsať dní a viac“, potvrdzuje kronikár, „Rím bol tak pustí, že v ňom neprebýval nikto, ani človek ani zviera.“

Potom sa vojna ťahala ďalších šesť rokov. Počs neskoršieho obdobia bolo velenie imperiálnych síl zverené slávnemu generálovi Narsesovi, ktorého vojenského génia predčil iba Belisarius. Itália bola vyrvaná z rúk barbarov a opäť raz sa stala časťou rímskej ríše (A.D. 553), ovládaná bola z Ravenny imperiálnym úradníkom, ktorý mal titul exarcha.

(Tu je odpoveď na to, kam sa podeli Góti.) Zvyškom gótskeho národa, po ich sľube nikdy sa nevrátiť, bolo umožnené opustiť Itáliu. Prekročiac Alpy, „zmizli do severnej temnoty“.

Justiniánov kódex. – No to, čo dáva vláde Justiniána väčšiu poctu než čokoľvek, čo dosiahli jeho skvelí generáli, bolo zhromaždenie a publikácia Corpus Juris Civilis, „Zbierky rímskeho práva“. Táto zbierka stelesňovala všetko právne povedomie starovekých Rimanov, a bola najcennejším dedičstvom Ríma zanechaným svetu. Na ňom sú založené – ako sme sa už dozvedeli – právne systémy väčšiny vedúcich štátov modernej Európy, jurisprudencia ostatných ním bola viac-menej ovplyvňovaná. Za jeho publikovanie sa Justiniánovi dostalo označenia „Zákonodarca civilizácie“.

Čo si myslíte o „bezočivom, drzom, pobožnom Ariánovi“ , kráľovi Vandalov Gelimerovi? Ak by žil dnes, označili by ho za neonacistu. Mali by sme sa teraz vrátiť k Písmu, u ktorého sme začínali, teda Daniel 7:24-25 (citujem len časť z neho, ktorá je momentálne relevantná):

„a bude stále bojovať proti svätým Najvyššieho“

Ak pochopíte, že „svätí Najvyššieho“ sú germánske teutónske kmene Júdu a Justinián je ten, kto proti nim bojoval, potom porozumiete, o čom táto pasáž hovorí. Nie iba teutónske kmene Júdu sú svätými Najvyššieho, ale sú nimi i všetky kmene Júdu a Izraela. A tento „bezočivý, drzý, pobožný“ Gelimer, kráľ teutónskych Vandalo, bol svätý Najvyššieho, pretože bol Jakobovým synom! Tento Gelimer bol napokon pravnukom Júdu a Tamar. I vy, ak máte izraelský alebo júdsky rodokmeň, ste svätí Najvyššieho. A svätým Najvyššieho nebol nikdy žiaden „Žid“, nikdy!

Justinián si tento nový kódex, ktorý sa mu pripisuje, nevymyslel iba tak z ničoho. Tieto práce už nejaký čas existovali, no on nakoniec tento projekt zorganizoval. Preskúmame teraz niečo z prehistórie vedúcej k Justiniánovi. Citujem z práce Willa Duranta, The Story of Civilization, časť IV, The Age of Faith, strana 103:

V roku 408 zomrel Arcadius a cisárom Východu sa vo veku 7 rokov stal jeho syn Theodosius II. Theodosiova sestra Pulcheria, staršia o dva roky, sa podujala k jeho výchove, s tak vytrvalou starostlivosťou, že nebol nikdy schopný vlády. Túto úlohu nechal na pretoriánskeho prefekta a Senát, kým sám kopíroval a ilustroval rukopisy, zdá sa, že Kódex, uchovávajúci jeho meno, nikdy ani nečítal. V roku 414 Pulcheria prevzala vo veku 16 rokov vládu a Ríši vládla 33 rokov.. Ona a jej dve sestry prisľúbili zachovávať panenstvo a zdá sa, že v tomto sľube vydržali. Obliekali sa s asketickou jednoduchosťou, postili sa, spievali chvály a modlievali sa, zakladali nemocnice, chrámy a kláštory, ktoré obdarúvavali darmi. Palác bol zmenený na ženský kláštor, do ktorého mohli vstúpiť iba ženy a pár kňazov. Uprostred tejto svätosti vládla Pulcheria, jej švagriná Eudocia a ich ministri vládli tak dobre, že počas 42 rokov Theodosiovej zastupiteľskej vlády sa východná ríša tešila výnimočnému pokoju, zatiaľčo sa Západ drobil v chaose. Minimálne zabudnutou udalosťou tohto obdobia bola publikácia Theodosiánskeho kódexu (438). V roku 429 bola skupina právnikov poverená kodifikáciou všetkých zákonov prijatých v Ríši od nástupu Konštantína. Tento nový kódex bol akceptovaný Východom i Západom, a až do veľkej kodifikácie Justiniána zostával zákonom Impéria.

Z tohto sa dá vidieť, že v čase, keď sa ku kódexom dostal Justinián, boli tieto už čiastočne revidované. Kvôli tomu bol Justinián, s pomocou vynikajúceho právnika Triboniána a jeho dvoch spolupracovníkov, schopný ich v tak krátkom čase revidovať a publikovať. Justinián potreboval na svoju činnosť peniaze, pozrime sa teda, odkiaľ ich čerpal. Citujúc opäť z tej istej knihy, rovnaká strana plus strana 104, čítame:

Anastasius (491-518) bol mužom schopným, odvážnym a dobrej vôle, obnovil financie štátu múdrou a ekonomickou administráciou, znížil dane, zrušil pri hrách zápasy ľudí so zvieratami, učinil Konštantinopol takmer nedobytným vybudovaním „Dlhých múrov“, 40 míľ od Marmorského mora po Čierne more, vynakladal štátne zdroje na mnoho ďalších užitočných verejných prác, a v pokladnici zanechal 320 tisíc libier zlata (čo by v roku 1999 predstavovalo 1 miliardu 56 miliónov dolárov), čo umožnilo Justiniánovi vydať sa na dobyvateľské výpravy. Obyvateľstvo bolo jeho ekonomickými aktivitami a jeho monofyzickými tendenciami pohoršené, dav obliehal jeho palác a zabil troch z jeho pomocníkov, Anastasius sa pred nimi objavil v celej svojej vznešenosti svojich 80 rokov veku, a ponúkol svoju rezignáciu, ak sa ľud dohodne na osobe jeho následníka. Bola to neuskutočniteľná podmienka a dav nakoniec požiadal, aby zostal v úrade. Keď zomrel, trónu sa zmocnil Justín, negramotný senátor (518-527)., ktorý v sedemdesiatke tak miloval svoj kľud, že riadenie impéria prenechal svojmu brilantnému regentovi a synovcovi Justiniánovi… Jistinián sa tak vyznamenal ako armádny veliteľ, a ako spoločník a učeník Justína po dobu 9 rokov, že po smrti svojho strýka (527) ho ako cisára nahradil.

Teraz sa dostávame podrobnejšie k Justiniánovmu kódexu a procesu, ktorým bol vytvorený. Musíme mať na pamäti, že šlo o zákony, o ktorých Daniel prorokoval 1100 rokov predtým. Je úžasné, ako Daniel opísal Justiniánovo zmocnenie sa troch kráľovstiev a jeho kodifikáciu zákonov. Nie je to nič nové, keďže v Písme nachádzame i iné pasáže, ktoré prorokovali udalsoti, ktoré sa stali rovnakým spôsobom a presne v deň, na ktorý boli prorokované. Je to iba záležitosť spájania proroctva s historickou udalosťou. Znovu budem citovať z knihy Willa Duranta The Story of Civilization: Part IV, The Age of Faith, strana 111-112:

História plným právom zabúda na Justiniánove vojny, a pamätá si ho kvôli jeho zákonom. Od vydania Thedosiovho kódexu uplinulo storočie, mnohé z jeho regulácií meniacimi sa podmienkami zastarali, prijatých bolo mnoho nových zákonov, ktoré v zmätku zapĺňali zákonníky, a ich výkonom bránili mnohé kontradikcie. Legislatívu a interpretáciu modifikoval vplyv kresťanstva. Občianske zákony Ríma si často odporovali so zákonmi národov, z ktorých sa skladala Ríša, mnohé zo starých nariadení sa nedali správne adaptovať na helenistické tradície Východu. Celý systém rímskeho práva sa stal viac empirickým zhrnutím než logickým kódexom.

Justiniánova vášeň zjednocovať bola týmto chaosom pohoršená, kedže popudzoval k rozdeleniu Ríše. V roku 528 ustanovil desať právnych znalcov, aby tieto zákony zosystematizovali, objasnili a reformovali. Najaktívnejším a najvplyvnejším členom tejto komisie bol kvestor Tribonián, ktorý, napriek korupcii a údajnému ateizmu, zostal až do svojej smrti hlavným inšpirátorom, poradcom a uskutočňovateľom Justiniánových legislatívnych plánov. Prvá časť tejto úlohy bola dosiahnutá s mimoriadnou rýchlosťou, a bola vydaná v roku 539 ako Codex Constitutionum, bola vyhlásená za zákon Ríše, celá predchádzajúca legislatíva bola anulovaná s výnimkou tých zákonov, ktoré boli opätovne uvedené v tejto zbierke. Úvod obsahoval krásnu poznámku:

Mládeži, túžiacej po štúdiu práva: Imperiálna Výsosť by mala byť vyzbrojená zákonom rovnako ako oslavovaná zbraňami, aby jestvovala dobrá vláda v časoch vojny i mieru, a aby bol vládca rovnako svedomite ohľaduplný voči spravodlivosti ako je víťazný nad svojimi nepriateľmi.

Členovia komisie potom postúpili k druhej časti svojej úlohy: zhromaždeniu do systému tých responsa čiže názorov veľkých rímskych legislátorov, ktoré sa zdali hodné mať účinnosť zákona. Výsledok bol vydaný ako Digesta alebo Pandectae (533), citované názory a ich interpretácie boli od toho času záväzné pre všetkých sudcov, všetky ostatné názory stratili právnu autoritu. Iné zbierky „responsa“ presetali byť kopírované a z väčšej časti zmizli. To, čo z nich zostalo naznačuje, že Justiniánovi redaktori vypustili názory priaznivé k slobode, a bezbožným podvodom transformovali niektoré rozsudky starých právnych znalcov k lepšiemu súzneniu (harmónii) s absolútnou vládou.

Kým prebiehal proces prác na tejto úlohe, Tribonián a jeho dvaja spoločníci, zisťujúc, že Kódex je pre študentov príliš úmorným dielom, vydali oficiálnu príručku občianskeho práva pod názvom Institutiones (533). V základe šlo o reprodukciu, doplnenie a aktualizáciu Komentárov Gaia (Gaius), ktorý v 2. storočí AD s pozoruhodnou zručnosťou a jasnosťou zhrnul občianske právo svojej doby. Justinián medzitým vydával nové zákony. V roku 534 Tribonián a jeho štyria spolupracovníci tieto stelesnili v revidovanom vydaní Kódexu, predchádzajúce vydanie bolo pozbavené autority a stratené v dejinách. Po Justiniánovej smrti bola jeho ďalšia legislatíva publikovaná pod názvom Novellae – t. j. nové zákony. Zatiaľčo predchádzajúce vydania boli v latinčine, tieto zákony boli vydané v gréčtine a označovali koniec latinského jazyka ako jazyka práva v byzantskej ríši. Všetky tieto publikácie začali byť známe pod názvom Corups iuris civilis, čiže Systém občianskeho práva, a voľne sa označovali ako Justiniánov kódex.

Tento kódex, ako i kódex Theodosiov, ustanovoval do práva kresťanstvo. Začal vyhlásením za Trojicu, a odsudzoval Nestoria, Eutycha a Apollinaria. Uznával eklestiastikálne vedenie rímskej cirkvi a nariaďoval všetkým skupinám kresťanov podriadiť sa jej autorite. No nasledujúce kapitoly hlásali zvrchovanosť cisára nad Cirkvou: cirkevné, ako i občianske, právo malo vychádzať od trónu. Kódex udával zákony pre metropolitov, biksupov, opátov a mníchov, a špecifikoval tresty pre klerikov, ktorí sa venovali hazardným hrám, navštevovali divadlo či hry. Manichejci či nepoučiteľní heretici mali byť usmrtení, donatisti, montanisti, monofyzici a všetkým ostatným odpadlíkom mali byť skonfiškované majetky, mali byť vyhlásení za nespôsobilých kupovať či predávať, dediť či odovzdávať ako dedičstvo, boli vylúčení z verejných funkcií, bolo im zakázané stretávať sa a nemohli žalovať ortodoxných kresťanov kvôli dlžobám. Jemnejšie ustanovenie oprávňovalo biskupov navštevovať väzenia a chrániť väzňov pred zneužívaním zákona.

Tento posledný citát by vás mal zasiahnuť ako bomba, pretože odhaľuje, že Justinián vykonal to, čo bolo o ňom prorokované Danielom. Justinián mal naozaj v úmysle meniť zákony. Najväčšiu príležitosť k tomuto mal pri prekladaní zákona z latinského do gréckeho jazyka. Bola to preň príležitosť zmeniť zákon, aby zodpovedal jeho vlastnému náboženskému presvedčeniu. Ako by sa vám páčilo žiť v krajine, kde, ak ste nesúhlasili so štátnym náboženstvom, zobrali by vám všetok pozemský majetok? Nebolo by vám umožnené kupovať ani predávať, aby ste uspokojili svoje fyzické potreby? Nemohli by ste zdediť žiaden majetok po smrti svojich rodičov? Boli by ste vylúčení zo zastávania verejnej funkcie, odkiaľ by ste mohli hlásať svoje náboženské presvedčenie? Nebolo by vám umožnené stretávať sa s vašimi priateľmi, ktorí mali rovnaké presvedčenie ako vy, pokiaľ nesúhlasili so štátnym náboženstvom? Kde by ste nemohli získať svoje pohľadávky, ak by ste nesúhlasili so štátnym náboženstvom? Kde, ak ste chceli ísť do kostola, museli ste ísť do štátom schválenej univerzálnej cirkvi? Hovoríme o čísle 666 a znamení šelmy!!! Viete, že v číselnom vyjadrení je „Námestník Kristov“ (pápež) vyjadrený ako 666 v latinčine, gréčtine i hebrejčine? Znamenie šelmy (nemôcť predávať či kupovať bez nej), je za nami, v minulosti, nie v budúcnosti. Bolo to číslo človeka, a tento človek bol Pápež. I keď ešte stále žijeme v systéme Šelmy, nenachádzame sa už v tejto fáze. Justinián vytváral svojimi občianskymi zákonmi náboženský model, a ak ste doň nezapadali, buďte prekliati! A ak ste neboli za jeho systém troch bohov, potom buďte prekliati trikrát. Zo strany 113 rovnakej knihy pochádza tento citát:

Isté pasáže Kódexu legalizovali nevoľníctvo a pripravovali pôdu pre feudalizmus. (Feudalizmus bol totálne legálne právo pána nad poddaným! Iným slovami, ak ste boli chudobní, nemali ste žiadne práva ani šance zbohatnúť!)

NÁMORNÉ PRÁVO

Justiniánov zákon platil bez väčšej zmeny až do 11. – 12. storočia. Na moment teraz Justiniána necháme a pozrieme sa na tieto storočia a čo sa vtedy dialo. Z tohto dôvodu budem znova citovať z knihy Willa Duranat The Story of Civilization: Part IV, The Age of Faith, strana 434:

Kým islam plietol zákon s teológiou a západná Európa sa borila v chaose tucta barbarských kódexov, byzantský svet opatroval a šíril Justiniánovo dedičstvo. „Novely“, teda nové zákony Justína II a Heraklia, Ecloga, čiže vybrané zákony, vydané Levom III, Basilica, teda kráľovské edikty, oznamované Levom VI a „novely“ toho istého panovníka upravovali Justiniánove zbierky meniacim sa potrebám piatich storočí: vojenské, náboženské, námorné obchodné a poľnohospodárske kódexy nastolili poriadoka závislosť na právnych súdoch pre armádu a duchovenstvo, na trhoch a v prístavok, na farmách i na mori, v jedenástom storočí bola škola práva v Konštantinopole intelektuálnym centrom sekulárneho kresťanstva. Byzantínci tak uchovali najväčší dar Ríma – rímske právo – počas milénia hrozieb a zmien, až kým jeho oživenie v Bologni v 12. storočí nespôsobilo prevrat v občianskom práve latinskej Európy a kanonického práva rímskej cirkvi. Byzantský námorný kódex Leva III, vyvinutý z námorných regulácií starovekéhoRodosu, bol prvý systém obchodného práva v stredovekom kresťanstve, v 11. storočí sa stal zdrojom podobných kódexov talianskych republík Trani a Amalfi, a touto líniou sa dostal do právneho dedičstva moderného sveta.

Pre tých z vás, ktorých zaujíma námorné právo, tento posledný odstavec by mal povzbudiť váš záujem. U kombinácie Justiniána a pápeža tu hovoríme o eklesiasticko-politickej mocnosti. Z tohto dôvodu je táto eklesasticko-politická šelma odlišná od všetkých šeliem, ktoré boli pred ňou, Daniel 7:7. Budem teraz citovať z knihy Study in Revelation autora Howarda B. Randa, strana 44:

Na ruinách starovekého rímskeho impéria postupne vyrastal nový a odlišný druh ríše, ktorá sa stala oveľa silnejšou, pretože si prisvojila kontorlu nad dušami ľudí, ako aj ich telami, a rozšírila svoju vládu až za hrob. História dostatočne potvrdila tieto fakty, a to, že pápeži si prisvojovali právo na svetskú vládu, zaberajúc mieseto cézarov, zatiaľčo Večné mesto pohanského Ríma sa stalo Večným mestom pod pápežskou kontrolou. Ako príhodný je popis jej stúpenca, nazvaného Jánom ako Peklo. Toto je Hádes či príbytok mŕtvych, pretože skrz doktrínu o Očistci bola cirkev schopná udržiavať si nadvládu a uplatňovať obrovskú moc nad svojimi stúpencami nielen v tomto živote, ale i po ňom skrze strach budúceho utrpenia v Očistci.

Citujúc zo strany 49 rovnakej publikácie:

CIRKEV NAD ŠTÁTOM: Pápež Agapetus v debate s východorímskym cisárom Justiniánom obhájil svoje tvrdenie a Cisár sa podrobil Pápežovi. Hlava cirkvi triumfovala nd hlavou vlády. Písal sa rok 536 AD. Cirkevný koncil zvolaný do Konštantinopolu v ten istý rok informoval vládu, ako služobníka Cirkvi, o vydaní ediktu, nariaďujúceho vykonanie rozhodnutia koncilu. K tomuto došlo a takto sa Cirkev a Štát zjednotili. Nasledovali prenasledovania, ktoré Cirkev diktovala a Štát podporoval. Nasledovalo tisíc dvesto šesťdesiat rokov krutého mučenia a zničenia, čo vyústilo do viac ako sto miliónov obetí násilnou smrťou.

538 A.D. DO 1798 A.D = 1260 ROKOV, NIE 3 ½ ROKA

Vráťme sa k nášmu pôvodnému veršu z Daniela 7:24-25 a pozrime sa na vetu týkajúcu sa tohto časového obdobia:

„ a budú mu vydaní do ruky na čas a časy a pol času.“

Táto časť verša je futuristami využívaná ako báza pre ich postulát budúceho tri a pol roka trvajúceho obdobia súženia, kedy tzv. Antikrist ustanoví svoje kráľovstvo po tzv. vychvátení. Niektorí futuristi tvrdia, že toto súženie bude trvať dokonca sedem rokov. Ako som vám už uviedol, táto futuristická teória bola vymyslená španielskym jezuitským kňazom menom Ribera okolo roku 1580 AD, o tomto učení nikto predtým nepočul. Je to dlhá a odporná história a nemám tu miesto, aby som sa jej detailne venoval. No táto časť Písma, ktorú sme citovali, je jednou zo základných pasáží, ktoré používajú, mimo kontextu, na podporu svojich teórií. Ukázaním vám pravého historického významu tejto pasáže dúfam, že som pridal klinec do truhly tejto doktríny, aby zostala nadlho mŕtva. Čo by mohlo byť väčším súžením ako 1260 rokov a 100 miliónov obetí, väčšinou z radov nášho ľudu? Niektorí hovoria, že ich bolo iba 60 miliónov, no je to stále mnoho obetí. Toto je dedičstvo Justiniána a jeho právneho kódexu, spolu s univerzálnou cirkvou.

Dnes existuje mnoho kníh o tejto futuristickej teórii z pera mnohých autorov z dobrým úmyslom, a potom i niektoré z pera autorov s úmyslom nie tak dobrým. Rád by som citoval zvlášť jednu takúto knihu. Jej názov je Guide tu Survival autora Salema Kribana. Na strane 4 je zoznam poďakovaní, jedno z nich patrí Dr. Gary G. Cohenovi, profesorovi výučby Novej Zmluvy na Faith Theological Seminary, Elkins Park, Pennsylvania, ktorý pozorne skontroloval konečný rukopis, aby sa zabezpečil jeho súlad s Písmami (Stavím sa, že tak učinil!) Na zadnej strane obalu je malá Kirbanova fotografia a zdá sa, že môže byť v nejakom príbuzenskom vzťahu s Cohenom. Kirban môže byť jedným z tých aškenázskych mien, len trošku zmenených. Na posledných 18 stranách je zoznam kníh, ktoré sa dajú zakúpiť prostredníctvom jeho vydavateľstva, týkajúcich sa futurizmu. Všimol som si niekoľko kníh, ktoré boli napísané M. R. DeHaanom, M.D., čokoľvek toto znamená (nepochybne Master of Divinity). Všimol som si, že jedna z jeho kníh sa nazýva Israel and the Nations in Prophecy, s týmto popisom: Prezentuje rastúcu dôležitosť Izraela, identifikáciu Židov ako Izraelitov. Písomné sľuby… podávajúce jasný obraz udalostí v čase konca.“ Možno je dôvodom, prečo DeHaan chce identifikovať „Židov“ ako Izraelitov, to, že sám je jedným z nich. Možno je v nejakom vzťahu k Jackovi Van Impemu. Na strane 151 knihy Salema Kirbana Guide to Survival používa Daniela 7:23-26 ako odkaz a ani raz sa nezmieňuje o Justiniánovi!!! Mimochodom, podtitul len o polovicu stránky vyššie hovorí o „Vláde Antikrista“. Na strane 152, pod podnázvom „Následnosť udalostí“ hovorí o „prvých 3 ½ rokoch Súženia“. Všimol som si, že jedna z Kirbanových kníh je nazvaná „666“. Čudujem sa, čo o tomto vie? Je bezpochyby expert. Pred tým sme boli varovaní v Matúšovi 16:6: „Majte oči otvorené a majte sa na pozore pred kvasom farizejov a saducejov.“ (kvas v zmysle učení).

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: