Clifton Emahiser – Kto je tento patriarcha, Júda? časť 20.

JÚDA A NÁUKA O DVOCH LÍNIÁCH POTOMSTVA

Možno sa začudujete: “Čo má učenie o dvoch líniách potomstva do činenia s Júdom?” Všetko to má čo do činenia s Júdom! Pôjde o zatiaľ najzložitejšiu moju prácu. Budeme skúma oblasť Písma, o ktorej preskúmanie do istej hĺbky sa pokúsilo len veľmi málo ľudí. Možno nebudete chcieť súhlasiť so závermi, ktoré budem prezentovať, no uznáte, že sú veľmi vážne. Aby som získal vašu pozornosť, Biblia a väčšina biblických komentárov naznačujú, že Jezábel bola jedným z predkov Jahšuu Mesiáša. Možno sa to zdá ako veľmi zvláštna téma k uvažovaniu, no je to extrémne dôležité. V tejto časti budem demonštrovať, a tento prípad dostatočne zdokumentujem, že Jezábel sa v rodokmeni Jahšuu nenachádzala. Začneme túto dizertáciu citovaním pasáže Písma, ktorú vo svojich prezentáciách tejto témy používa väčšina učiteľov náuky o Dvoch líniách potomstva, Matúš 23:35:

Aby na vás padla všetka spravodlivá krv vyliata na zemi, počnúc krvou spravodlivého Ábela až po krv Zachariáša, Barachiášovho syna, ktorého ste zabili medzi chrámom a oltárom. “

Ak máte Písmo s dobrými krížovými odkazmi alebo The New Treasury of Scripture Knowledge od Jerome H. Smitha, odkáže vás tento verš na 2. Kronickú 24:20-21. Keď citujeme Písmo, je vždy vhodné poznať jeho kontext, a rozsah, na ktorý odkazuje. Podľa toho, čo som čítal alebo videl citované, nikto si nedal námahu vysvetliť, čo tom to všetko vlastne je. A o to sa teraz pokúsim. Za prvé, prečítame si 2. Kronickú 24:20-21:

20 Vtedy Boží duch odial Zachariáša, syna kňaza Jojadu, i postavil sa pred ľud a povedal mu: “Toto hovorí Pán: Prečo prestupujete Pánove príkazy? Nedarí sa vám! Preto, že ste opustili Pána, on opustil vás.” 21 Oni sa proti nemu sprisahali a na kráľov (Joašov) rozkaz ho ukameňovali na nádvorí Pánovho domu.”

Aby sme pochopili, čo sa tu odohráva, musíme pozrieť zvyšok príbehu. Pretože obsahuje mnoho zákrut a zvratov, nie je to ľahká kronika. Všetko sa to dá zhustiť na toto: dokiaľ žil kňaz Jehojada, kráľ Joaš a ľudia Baala neuctievali, no po jeho smrti sa veci zmenili (2. Kronická 24:17-18):

17 Po Jehojadovej smrti prišli júdske kniežatá, poklonkovali kráľovi a kráľ ich poslúchol. 18 Opustili dom Pána, Boha svojich otcov, a slúžili ašerám a modlám. A tak dopadol hnev na Júdu a Jeruzalem pre toto ich previnenie .”

The Adam Clarke’s Commentary on the Bible, upravená Ralphom Earlem, strana 404, k veršu 17 uvádza toto:

“Po Jehojadovej smrti významní muži Júdu prišli a oslavovali kráľa Joaša, a zviedli ho, a kráľ od nich dostal ich modly.”

Treba nám zájsť len k veršu 7 tejto kapitoly (2. Kronická 24), aby sme našli, kto boli “títo významní muži Júdu”, pretože šlo o tých, ktorí predtým zastávali Baala:

“Lebo zločinná Atalia a jej synovia pokazili Boží dom a zo všetkých, Pánovmu chrámu zasvätených vecí narobili Baalim.”

Teraz vieme, o kom Jahšua v Matúšovi 23:35 hovoril. Hovoril o synoch Atalie, ktorá bola dcérou Jezábel, dcéry Etbaala, ktorý zavraždil Felesa, Chíramovho potomka, aby sa stal kráľom Týru (Josephus, Proti Apionovi, 1. 18). Ako si budeme uvádzať rôzne vraždy spáchané týmto Kainovým satanským potomstvom skrze Etbaala, Jezábel, Ataliu, Ahaziáša a Ataliiných synov, začneme chápať Kainov znak na nich. Kto iný, než Kain, mohol byť zodpovedný za Ábelovu krv? Takteiž pochopíme, čo sa myslí “princom Týru”, ktorý “bol v Edene”, Ezechiel 28:2,12. Keď sme už takto položili základ pre naše rozprávanie, preskúmame podrobnosti rôznych intríg, ktoré za z času na čas vyvíjali. Túto zločinnú Ataliu preskúmame z The Zondervan Pictorial Encyclopedia of the Bible, zväzok 1, strana 401:

ATALIA … manželka Jehorama, júdskeho kráľa, a dcéra Ahaba, kráľa Izraela, a vnučka Omriho (2. Kráľov 8:18, 26; 2. Kronická 22:2). Vládla v rokoch 841-835 pred Kristom. Pretože v jej dobe prevládal medzi kráľovstvam Júdu a Izraela mier, vydala sa za Jehorama, syna júdskeho Jehošafata (2 Kings 8:16, 17). Bolo to politicky motivované manželstvo s katastrofickými duchovnými výsledkami. Atalia zdedila bezohľadnú povahu svojej matky Jezábel. Jej vplyv nad manželom a svojím synom Ahaziášom viedol k zlu. Do Júdu zaviedla uctievanie fénického Baala. Keď na trón nastúpil Jehoram, Atalia horlila za kult sidónskeho Baala.

“Po ôsmich rokoch na tróne ovdoveda a svojho otca nahradil jej syn Ahaziáš (2. Kráľov 8:26; 2. Kronická 22:2) Behom roka bol Ahaziáš [spolu] s izraelským Joramom zavraždený (popravený na Boží príkaz) Jehuom, na čo Atalia povraždila všetky svoje vnúčatá, s výnimkou Jehoaša (Joaš), ktorý bol unesený a ukrytý svojou tetou Jehošebou (2. Kráľov 11:2; 2. Kronická 22:11). Atalia sa zmocnila na šesť rokov Dávidovho trónu, jediná žena v dejinách, ktorá tak vykonala. Pod jej priazňou sa húževnato podporovalo uctievanie Baala (24:7).

“Jehojada, veľkňaz a manžel Jehošeby (22:11), viedol vzburu proti Atalii v siedmom roku jej vlády (23:1ff.). Využijúc príležitosť zmeny palácovej stráže na sabat, a za pomoci strážcov Jehojada prehlásil za kráľa Joaša. Keď sa Atalia snažila povstanie potlačiť, bola vyhnaná z chrámového nádvoria a zabitá pri konskej bráne paláca (2. Kráľov; 2. Kronická 22; 23). Zomrela v rukách strážcov. Písmo ju charakterizuje ako zločinnú ženu (24:7).

“‘Synovia Atalie’ (24:7) nepredstavujú žiaden protiklad, ak sa chápu ako Ahaziáša a jeho bratia, než boli odstránení (21:17…).”

Táto posledná veta nemôže byť správna, pretože verš 10 v 2. Kronickej 23 naznačuje, že Atalia, keď videla, že Ahaziáš (jej syn) je mŕtvy, povstala a zničila celé kráľovské potomstvo domu Júdu. Nič nenaznačuje, že by tieto všetky boli Ataliine či Ahaziášove deti alebo vnúčatá. Kľudne mohlo ísť o deti Jehorama s jeho ďalšími manželkami. Som si vedomý toho, že 2. Kronická 21:16-17 naznačuje, že Filištínci a Arabi (Etiópčania) ukoristili všetok majetok, ktorý bol v kráľovom dome, i jeho synov a ženy, takže mu neostal syn, okrem Joachaza, ktorý bol najmladší z jeho synov. Všetko to jednoducho naznačuje, že keď mal po Jehorami nastúpiť nový kráľ, Ataliin najmladší, Ahaziáš, bol v tom čase jediný k dispozícii. Problémom je: ak Joaš bol Ahaziášov syn a Ataliin vnuk, potom je Jezábel predkom Jahšuu Mesiáša. Ďalším problémom je: Jehu bol poverený Jahvem zničiť celý Achabov dom, vrátane Jezábelovho potomstva. Každý, kto tento príbeh pozná, vie, že Jehu skutočne Ahaziáša (Ataliinho syna) zabil. Joaš preto nemohol byť Ahaziášovým synom a Ataliiným vnukom, pretože by ho Joaš tiež zabil. Joaš, teda, nemohol pochádzať z domu Achaba, ako pochádzala Atalia s Ahaziášom. Hoci Atalia nebola popravená Jehuom, jednako bola zabitá Božím príkazom.

The Adam Clarke’s Commentary on the Bible, upravená Ralphom Earlem, zaujímavo komentuje v rovnakom uvažovaní na strane 403 ohľadom 2. Kronickej 22:10, a oplatí sa to citovať:

10 Všetko kráľovské potomstvo domu Júdu. Len zázračná intervencia božskej prozreteľnosti mohla v tom čase zachrániť Dávidovo potomstvo, a zachovať proroctvo týkajúce sa Mesiáša. Celá pravda proroctva, a spásy sveta, teraz spočívala na krehkom živote jednoročného nemluvňa (pozri kapitolu Xxiv. 1), na zničení ktorého mala vládnuca moc záujem! No Boh môže zachrániť niekoľkými, rovnako ako mnohými.”

The Interpreter’s Dictionary of the Bible, zväzok E-J, strana 972 podáva zaujímavý komentár podania týkajúceho sa invázie Filištíncov a Arabov do Jehoramovho Júdu. Tieto poznámky taktiež nie sú priaznivé voči pisárovi, ktorý túto časť Písma zapísal:

“Kroniky opisujú vpád Filištíncov a Arabov do kráľovstva Júdu počas Jehoramovej vlády (2. Kronická 21:16-17). Celá časť (verše 11-19) podnecuje mnoho otázok o svojej autentickosti.

“Pri všetkej pravdepodobnosti Kronikár svoj záznam podložil istými historickými udalosťami: (a) ostrý kontrast medzi osobami Jehorama a jeho otca, Jehošafata – to sa prejavilo predovšetkým v ich odlišných postojoch voči uctievaniu Jahveho; (b) útok na Júdu zo strany Filištíncov a Arabov; (c) vážna Jehoramova choroba, ktorá spôsobila jeho smrť. Kronikár okolo týchto dát uvinul svoj vlastný postoj. (zdôraznenie moje)

“V protiklade voči 2. Kráľov 8:24, kde sa uvádza, že Joram (Jehoram) ‘sa uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v Dávidovom meste’, Kronikár zaznamenáva, že ‘Pochovali ho v Dávidom meste, ale nie v kráľovských hroboch.’ (2. Kronická 21:20b). Kronikár navyše dodáva, že ‘jeho ľud mu nezapálil oheň, ako zapaľoval jeho otcom.’ (verš 19b). Prídavky Kronikára majú pochybnú historickú hodnotu, vyvolávajú dojem, že ide o predpoklady.” (zdôraznenie moje)

Ako z tohto posledného citátu môžeme vidieť, preložený biblický záznam nemusí byť úplne presný. Aj ja sa domnievam, že preložený biblický záznam nie je ohľadom kráľovského rodokmeňa Júdu úplne presný, predovšetkým pokiaľ ide o Joaša. Verím, že Ahaziáš (syn Atalie a Jehorama) nebol otcom Joaša, ako tvrdia preložené Písma. Potom, čo Jehoram, na žiadosť svojej manželky Atalie, povraždil všetkých svojich šiestich mladších bratov, stal sa nevlastným otcom zvyšného kráľovského potoomstva, vrátane detí svojich ďalších žien (2. Kronická 21:17). Tvrdím, že Jehoram a Atalia boli Joašovi iba nevlastnými starými rodičmi. Povraždením ostatných bratov bolo vedenie rodiny (otcovstvo) v Jehoramových rukách. Po smrti Jehorama a Ahaziáša sa Atalia podujala zničiť vyšné dávidovské kráľovské potomstvo a prehlásiť sa za kráľovnú Júdu. Pre ďalšie informácie k príbehu o Jehoramovi budem citovať Insight On The Scriptures, zväzok 1, strana 1270:

Jehoram… Prvorodený syn Jehošafata, ktorý sa vo veku 32 rokov stal júdskym kráľom (2. Kronická 21:1-3, 5, 20). Zdá sa, že po isté roky zdieľal Jehoram vládu so svojím otcom (2. Kráľov 1:17; 8:16) Osem rokov vlády pripisovanej Jehoramovi sa počítajú od roku 913 pred Kristom (2 Kráľov 8:17). Počas týchto rokov mali teda obe kráľovstvá vládcov rovnakého mena. Boli taktiež švagrami, pretože Jehoram z Júdu sa oženil s Ataliou, dcérou Achaba a Jezábel a sestru Jehorama z Izraela. – 2. Kráľov 8:18, 25, 26 …

“Prinajmenšom čiastočne kvôli zlému vplyvu svojej manželky Atalie Jehoram nenasledoval spravodlivé cesty svojho otca Jehošafata (2. Kráľov 8:18) Jehoram nielenže povraždil svojich šesť bratov a niektoré z júdskych kniežat, ale taktiež zvrátil uctievanie svojich poddaných od Jahveho k falošným bohom (2. Kronická 21:1-6, 11-14). Celá jeho vláda bola poznačená vnútornými problémami a vonkajšími spormi. Najprv povstal Edom, potom sa proti Júdovi vzbúrila Libna (2. Kráľov 8:20-22). Prorok Eliáš v liste Jehoramovi varoval: ‘Hľa! Jahveh dopustí veľký úder na tvoj ľud, na tvojich synov, na tvoje ženy a na celé tvoje imanie.’ Okrem toho, ty, kráľ Jehoram, ‘budeš v mnohých chorobách, v chorobe vnútorností, až ti pre chorobu po uplynutí (istého) času vyjdú vnútornosti.” – 2. Kronická 21:12-15.

“A tak sa aj stalo. Jahveh umožnil Arabom a Filištíncom, aby ovládli krajinu a odviedli do zajatia Jehoramove ženy a synov. Boh umožnil, aby unikol iba Jehoramov najmladší syn Jehoahaz (taktiež zvaný Ahaziáš), čo bol ústupok len kvôli zmluve o Kráľovstve uzatvorenej s Dávidom. ‘Po tomto všetkom ho Pán udrel nevyliečiteľnou chorobou vnútorností. … Pochovali ho v Dávidom meste, ale nie v kráľovských hroboch.’ Namiesto neho začal vládnuť jeho syn Ahaziáš …”

Ďalšie podanie príbehu sa dá nájsť v The Zondervan Pictorial Encyclopedia of the Bible, zväzok 1, strany 84-85, pod heslom “Ahaziáš”. Ide o jeden z lepších odkazov, ktoré som bol schopný nájsť, keďže uvádza pravdu o Kanaancoch a zakázaných manželstvách Izraelitov s nimi:

“Neskorší Ahaziáš, synovec predošlého Achaziáša, bol v roku 842 pred Kristom ôsmym dávidovským kráľom vládnucim v Júdovi viac než rok. Trpel hlavne škodlivým vplyvom tej istej skazenej kráľovnej matky Jezábel, ktorej modlárstva napodobňoval skorší Ahaziáš, a ktorá taktiež bola starou matkou mladšieho Ahaziáša. Pretože Jehošafat (kráľ Júdu 873-849), akokoľvek dobrý bol, urobil strašnú chybu svadbou svojho syna Jehorama (otec mladšieho Ahaziáša) s Ataliou, dcérou Achaba a Jezábel. Taktiež zvaný Azariáš (2. Kronická 22:6, aj keď Revised Standard Version to z neznámych dôvodov mení na Ahaziáš) a Jehoahaz (2. Kronická 21:17, porovnaj 22:1) jednoduchou transpozíciou písmen vo svojom mene. Vládol iba jeden rok (2. Kronická 22:2-5). 2. Kráľov 8:26 uvádza jeho vek pri nástupe na trón 22 rokov, kým 2. Kronická 22:2 ako 42 rokov. 2. Kronická 21:5 a 20 dokazuje, že jeho otec mal pri Ahaziášovom nástupe na trón len 40 rokov, preto je nižší vek nepochybne správny. …

“Prozreteľnosť umožnila Ahaziášovi iba jeden veľký vojenský omyl, jeden čisto osobný omyl a jeden duchovný omyl. Vojenskou chybou bolo pridanie sa k jeho strýkovi Jehoramovi, kráľovi Samárie, na výprave kvoli dobytiu Ramoth-gilead v Trans-Jordáne (2. Kráľov 8:27, 28; 2. Kronická 22:6), mesto vytvárajúce mocenské nároky medzi Omriho domom a sýrskymi kráľmi po niekoľko generácií. Jehoram (Joram) bol v inak evidentne úspešnom strete ťažko zranený a bol odvezený do Jezreelu (mesto južne od jazera Čineret, bezpečne v izraelskom území), aby sa uzdravil. V tomto spojení Ahaziáš učinil svoju veľkú osobnú chybu: odcestoval z Jeruzalema do Jezreelu, aby zraneného Jehorama navštívil. Záznam výsledku ich stretnutia sa nachádza v 2. Kronickej 22:7-9 a nie je múdre ho uviesť v skrátenej forme: ‘To bolo od Boha na pošliapanie Achaziáša za to, že išiel k Joramovi. Lebo keď ta došiel, išiel s Joramom k Namsiho synovi Jehuovi, ktorého Pán pomazal, aby vyhubil Achabov dom. A keď Jehu trestal Achabov dom, stretol júdske kniežatá a synov Achaziášových bratov, ktorí boli v Achaziášových službách a pobil ich. Potom hľadal Achaoziáša a chytili ho, keď sa skrýval v Samárii. Priviedli ho k Jehuovi a zabili… .’ Jeho duchovnou chybou bolo nasledovanie zvrátených náboženských zvykov svojich predkov skrze svoju matku Ataliu, dcéru Jezábel, dcéru Ethbaala, týrskeho kráľa (viz. Jezábel, Achab, Atalia).

‘Jeho matkou bola Atalia; bola pravnučkou Omriho, kráľa Izraela. Takiež nasledoval spôsoby Achabovho domu a konal to, čo bolo zlé v zraku Pánovom, ako činil Achabov dom …’ (2. Kráľov 8:26, 27).

“Prenikavá skazenosť ľudstva, ktorá umožňuje ľahšiu propagáciu zla než dobra, činí z manželstva člena zbožnej rodiny s členom rodiny bezbožnej takmer nevyhnutnú katastrofu. Ahaziáš bol trpkým ovocím Jehošafatovho omylu, jeho inak spravodlivého starého otca, v prijatí Atalie, morálne zvrhlej dcéry morálne zvrhlej dcéry skazeného Ethbaala, kráľa a kňaza sexuálnou skazenosťou presýteného náboženstva starovekého Kanaanu, za nevestu pre Ahaziášovho otca. Naozaj existovali závažné dôvody pre mojžišovský príkaz vyhladiť Kanaančanov a záka styku s nimi na všetkých úrovniach.” (zdôraznenie moje)

KTO KOHO ZABIL?

Povšimnete si, že pisateľ v poslednom odstavci nemal problém identifikovať Jezábel a jej príbuzenstvo ako Kanaančanov (ľud, ktorý bol zmiešaný s potomkami Kaina). Zo štyroch rôznych pasáží Písma získavame dva odlišné príbehy o tom, kto zabil Ahaziášových bratov a Ataliine deti. Týmito pasážami sú: 2. Kráľov 10:12-14; 2. Kronická 22:8; 2. Kráľov 11:1 a 2. Kronická 22:10. Porovnajme si teraz tieto pasáž:

2. Kráľov 10:12-14: “Potom sa (Jehu) zobral a šiel do Samárie. Keď na ceste došiel k Bet-Ekedu pastierov, stretol Jehu bratov júdskeho kráľa Achaziáša a spýtal sa: “Kto ste vy?” Odpovedali: “Sme Achaziášovi bratia a ideme dolu pozdraviť synov kráľa a synov veliteľky.” Nato rozkázal: “Pochytajte ich živých! I pochytali ich živých a pozabíjali ich pri cisterne Bet-Ekedu, štyridsiatich dvoch mužov; neostal z nich ani jeden. “

2. Kronická 22:8: “A keď Jehu trestal Achabov dom, stretol júdske kniežatá a synov Achaziášových bratov, ktorí boli v Achaziášových službách a pobil ich.”

2. Kráľov 11:1: “Keď Achaziášova matka Atalia videla, že jej syn zomrel, vzala sa a vyvraždila celý kráľovský rod. “

2. Kronická 22:10: “Keď Achaziášova matka Atalia videla, že jej syn zomrel, vzala sa a vyvraždila všetko kráľovské potomstvo Júdovho domu.”

Z týchto pasáží je zjavné, že Jehu zabil Ataliu pred jej vraždením, preto otázkou je: kto koho zabil, kde a kedy? Tieto vraždy nezahŕňaju vraždy, ktoré sa mohli odohrať po vpáde Arabov a Filištíncov počas Jehoramovej vlády: “Tiahli proti Júdsku, vnikli doň a ukoristili všetok majetok, ktorý bol v kráľovom dome, i jeho synov a ženy” (2. Kronická 21:17). To taktiež nezahŕňa šesť vrážd Jehoramových bratov (2. Kronická 21:2, 4). Lepšou otázkou by bolo: kto z kráľovského rodu, v tom čase, bol ponechaný nažive? Budem teraz citovať zopár odkazov, ktoré – hoci nie celkom dokonalé – sa tohto príbehu týkajú.

Adam Clarke’s Commentary on the Bible, upravené Ralphom Earlem, strana 370, ohľadom 2. Kráľov 10:13:

Bratia Ahaziášovi. Príbuzní jeho rodiny, pretože sa nezdá, že by mal nejakých bratov. No vieme, že výraz bratia medzi Židmi (Júdejcami) označoval príbuzných rovnakej rodiny, a zvlášť deti bratov a sestier, ako v tomto prípade … .”

Adam Clarke’s Commentary on the Bible, upravené Ralphom Earlem, strana 370, ohľadom 2. Kráľov 11:1:

Atalia. Táto žena bola dcérou Achaba, a vnučkou Omriho, žena Joramova (Jehoramova), kráľa Júdu, matka Ahaziášova. Zničila celý kráľovský rod. Všetkých, na ktorých mohla položiť ruku, ktorých Jehu ponechal, aby mohla nerušene vládnuť v kráľovstve.”

Believer’s Bible Commentary, autor William MacDonald, strany 457-458, ohľadom 2. Kronickej 22:10-12:

“Stratiac muža a teraz aj syna, Atalia sa sama zmocnila trónu pozabíjaním svojich vlastných vnúčat (?)! Satan bol neviditeľným strojcom tohto nemilosrdného masakru kráľovskej rodiny, snažiaci sa zničiť mesiánsku líniu, ako už predtým a i potom. Keďževšak prísľub Genesis 3:15 garantoval Pánovo zachovanie línie, z ktorej nakoniec vzíde Mesiáš, Jehovah spôsobil, že Jehošabeat svojho synovca Joaša ukryla. Bol ukrytý v chráme, kde sa oňho šesť rokov staral Jehošabeatin manžel, kňaz Jehojada.” (zdôraznenie moje)

Believer’s Bible Commentary, autor William MacDonald, strana 402, ohľadom 2. Kráľov 10:12-14:

Na ceste do hlavného meseta, Samárie, Jehu stretol … 42 Ahaziášových príbuzných. ‘Bratia’ (v. 13) znamenali bratrancov, synovcov atď., keďže Ahaziášovi bratia boli pozabíjaní (2. Kronická 21:17). Títo ľudia prišli z Júdu na návštevu kráľovskej rodiny Izraela. Zistiac, že sú rodinou Achabovho domu, Jehu rozkázal, aby boli pri studni v Beth-Eked pozabíjaní.”

[Poznámka: 2. Kronická skutočne naznačuje, že neboli ponechaní žiadni iní bratia, len “najmladší Jehoahaz” (Ahaziáš), no nehovorí sa tu nič o Jehoramových vnukoch.]

Jamieson, Fausset & Brown Commentary On The Whole Bible, strana 277, ohľadom 2. Kráľov 10:12-14:

Sme Ahaziášovi bratia – to jest, nie bratia, ale nevlastní bratia, synovia Jehorama s rôznymi konkubínami. Nevediac o prebiehajúcej revolúcii, putovali do Samárie navštíviť svojich kráľovských príbuzných v Izraeli, keď boli zajatí a popravení, kvôli tomu, že by mohli pravdepodobne stimulovať a posilniť stranu, vernú Achabovej dynastii.”

Jamieson, Fausset & Brown Commentary On The Whole Bible, page 278 concerning II Kings 11:1:

“JEHOAŠ (Joaš) ZACHRÁNENÝ PRED ATALIINÝM MASAKROM. AtaliaMala veľký vplyv na svojho syna, ktorý, v súlade s jej radami, vládol v duchu Achabovho rodu. Zničila celý kráľovský rod – všetkých spojených s kráľovskou rodinou, ktorí si mohli nárokovať na trón, a ktorí unikli vražedným rukám Jehua (2. Kronická 21:2-4; 22:1; 10:13, 14). Tento masaker bol motivovaný čiastočne z odhodlania, aby Dávidova rodina neprežila jej rodinu – čiastočne ako nástroj sebaobrany proti Jehuovmu násiliu, ten bol odhodlaný zničiť celé Achabovo potomstvo, ku ktorému patrila (8:18-26); no hlavne z osobných ambícií vládnuť a túžby zaviesť uctievanie Baala. Takéto boli smutné plody nerovnej aliancie medzi synom zbožného Jehošafata a dcérou modlárskeho a skazeného Achabovho domu. [pripojím i verš 2.] Jehošeba z Jehošabeatu (2. Kronická 22:11). dcéra kráľa Jorama (Jehorama) – nie s Ataliou, ale s druhou manželkou. Uniesla jedného spomedzi kráľových synov, ktorí boli pozabíjaní – buď spomedzi mŕtvol, keď bol považovaný za mŕtveho, alebo z palácovej komnaty. Ukryla ho … v spálni ktorú používali kňazi, bola časťou chrámu (v. 3), a ktorú výlučne spravovali Jehojada so svojou manželkou.” (zdôraznenie moje)

Jamieson, Fausset & Brown Commentary On The Whole Bible, strana 325 ohľadom 2. Kronickej 22:10-12:

“ATALIA, ZNIČIAC KRÁĽOVSKÉ POTOMSTVO S VÝNIMKOU JOAŠA, SI PRIVLASTŇUJE KRÁĽOVSTVO.

Atalia … povstala a zničila celé kráľovské potomstvo … Rozzúrená masakrou kráľovskej rodiny Achaba, rozhodla sa, že kráľovský rod Dávida musí postihnúť rovnaký osud. Poznajúc poverenie, ktoré Jehu obdržal na vyhladenie celého Achabovho potomstva, očakávala, že sa jeho meč obráti i voči nej. Predvídajúc jeho kroky, rozhodla sa, vo svojej jedinej obrane a bezpečí, zmocniť sa trónu a zničiť “kráľovské potomstvo”, jednak preto, že boli nepriateľskí voči uctievaniu fénického Baala, ktoré bola rozhodnutá presadzovať, a pretože, ak by sa jeden z mladých princov stal kráľom, jeho matka by nahradila Ataliu v úcte kráľovnej matky.” (zvýraznenie moje)

Možno by sme si mali túto poslednú vetu ešte raz prečítať!!! Inými slovami, ak by Joašovi bolo umožnené prežiť, jeho skutočná matka by nahradila Ataliu! Tento posledný autor chápe, že Atalia nebola Joašovou starou matkou, rovnako ani Ahaziáš Joašovým skutočným otcom! Taktiež môžeme ďalej vedieť, že Ahaziáš nebol otcom Joaša, pretože Jehu pozabíjal všetkých Ahaziášových príbuzných vo veku pre potenciálne prevzatie trónu (2. Kráľov 10:13-14). Všetko, čo v tomto bode Ataliu zaujímalo, bolo povraždenie celého kráľovského potomstva domu Dávidovho! Je nemysliteľné si predstaviť, že Atalia, Jezábel či Etbaal boli zákonnými predkami nášho Mesiáša. Joaš bol kráľovského rodu, ktorý Jahšua neskôr legálne zdedil skrze Jozefa, a ak Ahaziáš bol jeho otcom či Atalia jeho starou matkou, znamenalo by to, že by bola Jezábel v kráľovskej krvi nášho Vykupiteľa. Koľko Ataliiných synov (príbuzných) bolo v tom čase ponechaných nažive, nie je známe [Pozn.: posledné tri vety novelizované 3. júla 2006, keďže Kristov rodokmeň pochádza cez Natana, nie Šalamúna. Je dôležité zvážiť, že ak by Atalia zavraždila Joaša, Kristus by nemohol zdediť kraľovanie. V skratke, Kristus sa narodil z potomstva Dávidovho skrze Natana, no dedičstvo kráľa získal skrze svojho nevlastného otca Jozefa.]

K podaniu pozadia Ethbaala budem citovať z Josephovho diela “Proti Apionovi”, kniha 1, časť 18, strana 612:

“Po smrti Abibala prevzal kráľovstvo jeho syn Hirom (Chiram); žil 53 rokov a vládol 34 rokov. Zvýšil breh tam, kde sa nazýva Širokým miestom, a zasvätil zlatý stĺp, ktorý je v chráme Jupitera, taktiež šiela ťažil drevo z hory zvanej Libanus, a získaval cédrové drevo na strechy chrámov. Zrúcal staré chrámy, a budoval nové, okrem toho, zasvätil chrámy Herkula a Astarte. Najprv vybudoval Herkulov chrám, v mesiaci Peritus, a chrám Astarte po výprave voči Titjejcom, ktorí nechceli platiť tribút; a keď si ich podmanil, vrátil sa domov. Za tohto kráľa žil mladší syn Abdemona, ktorý vyriešil problémy, ktoré Šalamún, jeruzalemský kráľ, odporúčal vyriešiť. Doba tohto kráľa od vybudovania Kartága je počítaná takto: ‘Po Chiramovej smrti prevzal kráľovstvo Beleazarus, jeho syn, žil 43 rokov a vládol 7 rokov: po ňom ho nahradil jeho syn Abdastartus, žil 29 rokov a vládol 9 rokov. Proti nemu sa spolčili štyria synovia jeho opatrovateľky a zavraždili ho, z nich najstarší vládol dvanásť rokov:po ňom prišiel Astartus, syn Deleastartov: žil 44 rokov a vládol 12 rokov; po ňom nastúpil jeho brat Aserymus; žil 44 rokov a vládol 9 rokov: bol zavraždený svojim bratom Felom, ktorý sa zmocnil kráľovstva a vládol len 8 mesiacov, hoci žil 50 rokov, bol zavraždený Ithobalom (iné meno pre Ethbaala), kňazom Astarte, ktorý vládol 32 rokov, a žil 68 rokov: nahradil ho jeho syn Badezorus, ktorý žil 45 rokov a vládol 6 rokov; toho nahradil jeho syn Matgenus, ktorý žil 32 rokov a vládol 9 rokov; nahradený Pygmalionom: ten žil 56 rokov a vládol 47 rokov. V siedmom roku jeho vlády jeho sestra ušla od neho a vybudovala v Líbyi mesto Kartágo’.” (zdôraznenie moje)

VRAH KAIN

V horeuvedenom odstavci sme zaznamenali štyri generácie potomkov Kaina: (1) Ithobalus (Etbaal), (2) Badezorus, (3) Matgenus a (4) Pygmalion. Ako som už uviedol, Etbaal bol otcom Jezábel, ktorá bola matkou Atalie, matky Ahaziáša, a podobne ako u Kaina, aj u nich bola ich znakom vražda. Hore je uvedený záznam, ako Ithobalus (Ethbaal) zavraždil Felesa, aby sa stal kráľom Týru, nasledovaný troma svojimi synmi. Som si istý, že nemusím zachádzať do podrobností o tom, ako Jezábel povraždila mnohých Jahveho prorokov, a s predchádzajúcimi dôkazmi môžeme veľmi jasne vidieť, že Atalia bola presne ako jej satanská matka a starý otec. Nielen to, ale jej syn Ahaziáš kráčal priamo v šľapajách svojej matky. Nešlo o nič iné, než o ďalší neúspešný pokus zo strany kainovského satanského rodu snažiacich sa votrieť do kráľovskej línie Júdu, a teda, ak by sa to podarilo, poškvrniť rodokmeň Mesiáša (pre ďalšie odkazy na potvrdenie Atalinho príbuzenského vzťahu k Jezábela Etbaalovi pozri 2. Kráľov 3:1-2, 13 a Josephus, Starožitnosti 9:6:2.)

DOM DÁVIDOV

Pri diskusii udalostí, ktoré ovplyvňovali Dom Dávidov, musíme si nájsť čas tejto téme viac porozumieť. Pretože existoval zvláštny sľub Jahveho Dávidovi a jeho potomstvu, potrebujeme zvážiť, čo všetko zahŕňal. Pre tieto informácie budem citovať úryvky z diela Study in Jeremiah, autor Howard B. Rand, strany 207-210:

ISTOTA ZMLUVY. Boh nielenže potvrdzuje večnosť Kráľovstva odkazom na predpisy nebies, ale rovnakým spôsobom i na kontinuitu dávidovského trónu. ‘Toto hovorí Pán: Keď zrušíte moju zmluvu s dňom a moju zmluvu s nocou, že nebude deň a noc vo svojom čase, vtedy sa zruší aj moja zmluva s Dávidom, mojím sluhom, takže nebude mať syna, ktorý by kraľoval na jeho tróne, a s levitskými kňazmi, mojimi sluhami. Ako nemožno spočítať vojsko nebies ani zmerať piesok mora, tak rozmnožím semä Dávida, svojho sluhu, a levitov, ktorí mi slúžia.” ( Jeremiáš 33:20-22.)

USTANOVENÁ NAVEKY. Ak by neexistoval iný dôvod, než toto vyhlásenie, na ktorom zakladáme našu vieru v pokračujúcu existenciu Dávidovho trónu, s človekom niekde na zemi dnes vládnucom na tomto Tróne nad časťou Domu Izraela, táto Božia deklarácia Jeremiášovi by postačovala ako dôkaz na podporu našej viery. Boží človek toto potvrdenie Božieho sľubu akceptuje ako fakt, vediac, že je pravdivé, a očakáva zjavenie času, o ktorom vie, že celkom iste jeho vieru podporí. Pôvodná zmluva, ktorú Boh uzavrel s Dávidom, znela: ‘Tvoj dom a tvoje kráľovstvo bude predo mnou naveky pevné; tvoj trón bude upevnený naveky.” (2. Samuelova 7:16).

“Boh Dávidovi prisľúbil tri bezpodmienečné veci: (1) Kontinuitu Dávidovho Domu (rodu), (2) Trvanie jeho Kráľovstva, (3) Večnosť jeho Trónu. Boh potvrdil istotu tejto zmluvy učinenej s Dávidom, ako sa uvádza v Žalme:: ‘Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal: Naveky zaistím tvoj rod a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia. … Našiel som svojho služobníka Dávida, pomazal som ho svojím svätým olejom. … Naveky mu svoju milosť zachovám a pevná bude moja zmluva s ním. Jeho rod udržím naveky a jeho trón bude ako dni nebies. No keď raz jeho synovia môj zákon opustia a nebudú kráčať podľa mojich príkazov, keď moje ustanovenia znesvätia a nezachovajú moje predpisy, potom ich priestupok trstenicou potrescem a ich neprávosť korbáčom. Ale priazeň mu neodopriem a neporuším svoju vernosť. Svoju zmluvu neznesvätím a nezruším výroky svojich úst. Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, nesklamem Dávida. Jeho rod bude trvať naveky a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón; a navždy bude pevný sťa luna, verný svedok na oblohe.” (Žalm 89:3, 4, 20, 28-37) …

“Zmluva bola uzatvorená s potomstvom Abraháma, Izáka a Jakoba, a s Jeho služobníkom Dávidom, a Boh hľadel na deň ich oslobodenia: ‘Toto hovorí Pán: Ak nemám zmluvu s dňom a nocou a ak som nedal svoje zákony nebu a zemi, tak zavrhnem aj potomstvo Jakuba a svojho sluhu Dávida, že pre Abráhamovo, Izákova a Jakubovo potomstvo nevezmem panovníka z jeho rodu. Áno, zmením ich osud a zmilujem sa nad nimi.’ (Jeremiáš 33:25-26) Tuná nachádzame dvojité svedectvo Jeho sľubu, že dodrží svoju zmluvu s Dávidom. Kontinuita Dávidovho Domu, Kráľovstva a Trónu je zabezpečená a dnes existuje človek z rodu Dávidovho vládnuci nad potomstvom Abraháma, Izáka a Jakoba v naplnení týchto sľubov. Iba zaslepenosť neviery časti kresťanského sveta bráni mnohým vidieť pravdu a uznať, že tieto veľkolepé a nádherné fakty, ak sú plne pochopené a verí sa im, plne Božie Slovo podporujú.”

Je mnoho takých, ktorí tvrdia, že Jahšua Mesiáš nastúpil na svoj trón pri svojom prvom príchode, no to jednoducho nemôže byť pravda, preto – ak majú byť Jahveho sľuby platné – musí existovať niekto z Dávidovho rodokmeňa, ktorý na tomto tróne dnes sedí. Toto pojednanie by nebolo úplné, ak by sme doň nezahrnuli Zjavenie 2:20, kde sa uvádza:

Ale mám proti tebe, že trpíš ženu Jezabel, ktorá hovorí, že je prorokyňa, a učí a zvádza mojich služobníkov, aby smilnili a jedli mäso obetované modlám.”

Táto žena v Tyatíre sa nepochybne nevolala Jezábel, no Jahšua využívajúc hru so slovami, ju pripodobňuje k Jezábel, Achabovej manželke. Je zjavné, že náš Vykupiteľ nebol veľmi potešený ženou, ktorú týmto menom označil. Je taktiež zjavné, že táto žena mala mnoho zlých vlastností pôvodnej Jezábel, a skončila podobným osudom. Jezábel je jednoducho prívlastkom na opísanie tejto ženy. Je preto absurdné veriť alebo uvádzať, že Jezábel bola predkom Jahšuu, nášho Spasiteľa!!!

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: