Monthly Archives: máj 2009

John D. Keyser – Dodržiavali sme sabat po celé tie roky v nesprávny čas? (časť 1.)

Stáročia trvajúce debaty o tom, v ktorý deň Boh odpočíval od svojej práce tvorenia zeme a storenia svätého dňa pre ľudstvo, nepoľavujú. Väčšina z praktizujúceho kresťanstva tvrdí, že tým dňom je nedeľa, zatiaľčo Židia a rôzne skupiny adventistov a členov Cirkvi Božej tvrdia, že týmto oddeleným dňom je sobota. Tento článok naznačuje, že obe strany sa mýlia, a že niet žiadneho spôsobu, ako by sme mohli určiť, v ktorý deň pripadá Boží sabat v našom gregoriánskom kalendári. Faktom je, že čas sa stratil! No Boh, vo svojej nekonečnej múdrosti a milosrdenstve, zanechal vo svojom Slove, v Biblii, nápovedy – nápovedy, pomocou ktorých môžeme odhaliť a znovu ustanoviť SKUTOČNÝ SABATNÝ DEŇ!

Čítať ďalej

Reklamy

Rev. John Dowling – Náboženstvo v aliancii so štátom (z knihy “The History of Romanism”)

§ 7. – Vďačiac zábudlivosti či nedbajúc na dôležitý princíp, spomenutý na konci poslednej kapitoly, t.j., že Kristovo kráľovstvo nie je z tohto sveta, cisár Konštantín, nedlho po svojej pozoruhodnej, a ako niektorí predpokladajú, zázračnej konverzii na kresťanstvo v roku 312, prijal náboženstvo Krista v bezbožnom objatí štátu, rozhodnutý zjednotiť vo svojej osobe občiansku i náboženskú vládu, a nárokovať si právo zvolávať koncily a predsedať im, a regulovať externé záležitosti cirkvi. Nasleduje rozprávanie o Konštantínovej konverzii, ktorú uvádza Eusebius vo svojom živote cisára (Eusebius, vita Const., kniha. i., kap. 28 a ďalej): Konštantín viedol svoju armádu z Francúzska do Itálie, sužovaný úzkosťou z výsledku bitky s Maxentiom, a hľadajúc pomoc nejakého božstva v uistení o úspechu, keď náhle uvidel na oblohe žiarivý kríž, so slovami napísanými na ňom: „Týmto zvíťazíš“ (In hoc signo vinces). Premýšľajúc o tejto udalosti v noci usúdil, že sa mu v tomto videní zjavil Ježiš Kristus a nariadil mu , aby symbol kríža učinil svojou vojenskou zástavou. K hodnovernosti tohto podania sa viažu rozličné názory. Dr. Milner toto podanie prijíma, aj keď v evidentnom nesúlade so svojím krédom, Mosheim predpokladá, so starovekými autormi Sozomenom a Rufinom, že to celé bol iba sen, Gregory, Jones, Haweis a ďalší ho úplne odmietajú, a profesor Gieseler, so svojou zvyčajnou presnosťou a dobrým úsudkom, ho počíta „medzi legendy tej doby, ktoré mali pôvod v myslení, že konečný zápas bol medzi pohanstvom a kresťanstvom.“ Pokiaľ ide o mňa, neváham to považovať za bájku. Konštantín to Eusebiovi vykladal až o mnoho rokov neskôr, a so všetkou pravdepodobnosťou na naliehanie svojej poverčivej matky Heleny, oslavovanej nálezkyne dreva pravého kríža (?) v Jeruzaleme, nejakých 250 rokov po úplnom zničení mesta, a všetkého, čo obsahovalo, a zmiznutia samotných jeho základov pod pluhom rímskeho dobyvateľa Vespasiana. Následný život Konštantína neposkytol žiadne dôkazy, že bol zvláštnym favoritom Nebies, a výsledky jeho patronátu nad cirkvou, nakoniec tak katastrofické pre jej čistotu a duchovnosť, postačujú pre dôkaz, že Boh by nikdy nevykonal zázrak na dosiahnutie takéhoto zámeru.

Čítať ďalej

Rev. John Dowling – Kresťanstvo prvotné a pápežské (z knihy “The History of Romanism”)

§ 1. – Požehnaný zakladateľ kresťanstva si vyvolil svoj príchod medzi nízkymi a opovrhovanými. To súhlasilo s duchom toho Svätého Náboženstva, ktoré prišiel ustanoviť. Bola doba, kedy množstvo jeho nasledovníkov, užasnutých a presvedčených všemohúcnosťou zobrazenou v jeho zázrakoch, bolo rozhodnutých „nasilu ho učiniť kráľom“, no namiesto podpory tohto plánu nám inšpirovaný dejepisec uvádza, že znova sa utiahol na vrch celkom sám. (Ján 6:15) V odpovedi na otázky rímskeho miestodržiteľa vyslovil tieto pamätné slová: „MOJE KRÁĽOVSTVO NIE JE Z TOHTO SVETA“, a jeho celkové správanie od maštale po kríž, a z kríža na horu nanebovstúpenia, bolo v striktnej súčinnosti s touto zásadou pôvodného kreseťanstva.

Čítať ďalej

Rev. George R. MacFaul – Bol Peter vôbec pápežom?

Rímska katolícka cirkev tvrdí, že Kristus dal Petrovi autoritu nad ostatnými apoštolmi, že táto autorita, daná Petrovi, prechádzala na jeho následníkov, že jedinými a výlučnými Petrovmi dedičmi sú rímski biskupi. Katolícka cirkev tvrdí, že Peter založil rímsku cirkev a bol jej biskupom 25 rokov. Butler’s Catholic Catechism , strana 15 a 16, obsahuje nasledujúce vyjadrenie: ‘Kto je viditeľnou hlavou Cirkvi? ‘ ‘Pápež, ktorý je Kristovým zástupcom na zemi a zvrchovanou a viditeľnou hlavou Cirkvi.’ ‘Koho pokračovateľom je Pápež ako viditeľná hlava Cirkvi?’ ‘Sv. Petra, hlavného z apoštolov, Kristovho zástupcu na zemi a prvého pápeža a biskupa Ríma.’

Bol Peter vôbec rímskym biskupom? Táto otázka je pre rímsko-katolícku cirkev najdôležitejšia, pretože na nej stojí a padá celý pápežský systém. Ak Peter nebol pápežom v Ríme, potom pápeži neboli nikdy jeho nástupcami.

Krátka štúdia Novej Zmluvy poskytne každej úprimnej osobe presvedčivý dôkaz, že Peter nebol nikdy pápežom. Dá sa pohotovo vidieť, že…

Čítať ďalej

Bertrand L. Comparet – Predpokladajme, že sme Izrael – čo to mení na veci?

Čo by ste mi povedali, alebo o mne, ak by ste vedeli, že som objavil, že som dedičom veľkého majetku, bohatstva, moci a zodpovednosti, a že, namiesto radosti nad veľkým privilégiom a venovaním sa práci s týmto majetkom, by som jednoducho povedal: “Nuž, a čo, že som dedič, čo to mení na veci?” Nemusíte nič hovoriť, viem, čo by ste si pomysleli.

Keď však dokazujeme z Biblie, z histórie a archeológie, že anglo-saské a príbuzné národy sú modernými potomkami Domu Izraela, ktorému Boh svojou prísahou prisľúbil mnohé privilégiá a požehnania, mnohí nezúčastnene povedia, “čo to mení na veci?”

Čítať ďalej