Louis Even – Rozbitie mýtu o peniazoch (časť 1.)

Rozriešenie finančnej záhady – systém dlhových peňazí

The Money Myth Exploded” bol prvým z článkov Louisa Evena, a naďalej ostáva jedným z najpopulárnejších vysvetlení, ako sú peniaze stvorené privátnymi bankami ako dlh.

1. Stroskotanci

Ich loď rozmetala explózia. Každý z nich schmatol prvé, čo prišlo pod ruku. A keď bolo po všetkom, ocitli sa piati na plti, nesenej vlnami podľa ľubovôle. Žiadne známky po iných obetiach katastrofy.

Dlhé hodiny ich oči sledovali horizont. Uvidí ich nejaká okolo plávajúca loď? Nájde ich plť nejaké priateľské pobrežie?

Náhle zaznel výkrik: “Zem! Pozrite! Smerom ako plávame!”

Keď sa nejasná silueta naozaj ukázala byť pobrežím, postavy na plti začali od radosti tancovať.

Bolo ich päť. Frank, tesár, urastenej postavy a plný energie. Bol to on, kto prvý zvolal: “Zem!”.

Potom Paul, farmár. Na obrázku je vlavo v popredí, na kolenách, jednou rukou sa dotýkajúci plte, druhou držiaci sťažeň.

Ďalším je Jim, chovateľ zvierat, aj ten na kolenách, pozerajúc smerom k pevnine.

A ďalším je Harry, poľnohospodár, trošku pri tele, sediaci na truhlici zachránenej pri stroskotení.

A nakoniec Tom, zlatokop a mineralóg, veslý chlap stojaci v pozadí, s rukou položenou na tesárovom ramene.

2. Ostrov prozreteľnosti

Vstup na pevninu bol pre našich piatich chlapov ako návrat z hrobu späť do života.

Keď oschli a zohriali sa, ich prvým impulzom bolo preskúmať tento malý ostrov, na ktorom pristáli, ďaleko od civilizácie.

Krátky prieskum postačoval na pozdvihnutie ich ducha. Ostrov nebol neúrodnou skalou. Iste, boli na ňom jediní ľudia. No súdiac podľa čried napoly domácnených zvierat, s ktorými sa stretli, určite tu pred nimi ľudia boli. Jim, chovateľ zvierat, si bol istý, že ich môže skrotiť, aby im poslúžili.

Paul zistil, že pôda na ostrove je z väčšej časti vhodná na kultiváciu.

Harry objavil pár ovocných stromov, ktoré, ak sa o nich bude starať, poskytnú dobrú úrodu.

Najdôležitejšie boli veľké porasty rôznych stromov. Frank, bez nejakej väčšej námahy, bude schopný postaviť dom pre ich malú komunitu.

Ačo sa týka Toma, zlatokopa, nuž, skaly na ostrove prezrádzali značné minerálne zdroje. Hoci mu chýbali potrebné nástroje, Tom sa domnieval, že svojou vynaliezavosťou a snahou získa z rudy kov.

A tak každý mohol prispieť svojím talentom k spoločnému prospechu. Dohodli sa, že to miesto nazvú Ostrovom Spásy. Všetci vzdali vďaku Prozreteľnosti pre vcelku šťastný koniec, ktorý mohol byť aj strašnou tragédiou.

3. Pravé bohatstvo

Tuná sú muži v práci.

Tesár stavia domy a vyrába nábytok. Najprv nachádzali potravu, kde sa dalo. No zanedlho boli polia obrobené a osiate a farmár získaval svoj výnos.

Jedno ročné obdobie za druhým, Ostrov Spásy, toto dedičstvo piatich mužov, neustále bohatlo.

Nebolo to bohatstvo zlata či papierových peňazí, ale bohatstvo skutočnej hodnoty; bohatstvo potravín, oblečenia a prístrešku, a všetkého, čo človek potrebuje.

Každý z nich pracoval vo svojom vlastnom remesle. Akékoľvek prebytky z vlastnej výroby mali, menili si ho za prebytky ostatných.

Život nebol vždy tak jednoduchý, ako by si želali. Chýbali im mnohé veci, na ktoré si v civilizácii zvykli. No ich údel mohol byť oveľa horší.

Okrem toho, všetci zažili v Kanade krízu. Stále si pamätali na prázdne bruchá vedľa obchodov preplnených potravinami.

Na Ostrove Spásy sa aspoň nemuseli dívať, ako to, čo potrebovali, hnije pred ich očami. Dane boli neznámou vecou. Nemuseli sa ani neustále obávať zabavenia majetku exekútorom. Pracovali tvrdo, ale prinajmenšom sa mohli z plodov svojej práce tešiť.

A tak sa na ostrove rozvíjali, ďakujúc Bohu a dúfajúc v deň znovuzjednotenia so svojimi rodinami, stále plní života a zdravia, týchto dvoch najväčších požehnaní.

4. Vážna nepríjemnosť

Naši chlapi sa často stretávali, aby prediskutovali svoje záležitosti.

V jednoduchom ekonomickom systéme, ktorí si vyvinuli, ich jedna vec čoraz viac trápila – nemali žiadnu formu peňazí. Barter, priama výmena tovarov za iné tovary, mal svoje nedostatky. Výrobky pre výmenu neboli vždy poruke, keď sa obchod dohadoval. Napríklad, drevo pre farmára na zimu mohlo byť zemiakmi splatené až o 6 mesiacov neskôr.

Niekedy mal jeden z chlapov tovar značnej veľkosti, ktorý chcel vymeniť za nikoľko menších tovarov od iných v rozličnej dobe.

Všetko toto biznis komplikovalo a kládlo značné nároky na pamäť. V monetárnom systéme by však každý z nich mohol predávať svoje výrobky ostatným za peniaze. S týmito peniazmi by mohol od iných kupovať to, čo potrebuje, kedy chce a keď sú dostupné.

Všetci súhlasili, že takýto systém by bol vskutku veľmi dobrý. No nik z nich nevedel, ako takýto systém založiť. Vedeli, ako produkovať skutočné bohatstvo – tovary. No ako vytvárať peniaze, symbol tohto bohatstva, bolo čosi úplne mimo ich chápania. Nepoznali pôvod peňazí a potrebujúc ich nevedeli, ako ich vytvoriť. Iste, v rovnakej situácii sa nachádzalo mnoho učených ľudí, všetky naše vlády boli v tomto rozpoložení desaťročie pred vojnou. Jedinou vecou, ktorá krajine v tom čase chýbala, boli peniaze, a vlády zjavne nevedeli, ako ich získať.

5. Príchod stroskotanca

V jeden večer, keď naši chlapci sedeli na pláži, po stýkrát rozoberajúc svoj problém, náhle zazreli približujúcu sa loďku s osamelým mužom pri veslách.

Dozvedeli sa, že ide o jediného prežijúceho stroskotanca. Jeho meno: Oliver.

Potešení novým spoločníkom, pohostili ho všetkým, čo mali a vzali ho na prehliadku svojej kolónie.

Aj keď sme stratení a odrezaní od zvyšku sveta,” povedali mu, “nemáme sa veľmi na čo sťažovať. Pôda a les sú pre nás pohostinné. Chýba nám len jedno – peniaze. Tie by nám uľahčili výmenu našich produktov.”

Nuž, môžete ďakovať Prozreteľnosti,” odpovedal Oliver, “pretože som bankár, a prakticky ihneď zavediem systém peňazí, ktorý vám bude vyhovovať. Potom budete mať všetko, čo majú ľudia v civilizácii.”

Bankár!… BANKÁR!… Anjel zostupujúci z oblakov by v našich mužoch nemohol vyvolať väčšiu úctu a vážnosť. Veď, koniec koncov, nie sme zvyknutí, my, ľudia v civilizácii, skláňať sa pred bankármi, ľuďmi, ktorí kontrolujú obeh financií?

6. Civilizačný boh


Pán Oliver, ako náš bankár, vaším jediným zamestnaním na tomto ostrove bude dohliadať na naše peniaze, žiadna manuálna práca.”

Budem, ako každý iný bankár, vykonávať svoju úlohu rozvíjať prosperitu komunitz k úplnej spokojnosti.”

Pán Oliver, vybudujeme vám dom, ktorý bude zodpovedať vašej vážnosti ako bankára. Dovtedy však, bude vám prekážať, ak vás zatiaľ ubytujeme v budove, ktorú používame pre naše zhromaždenia?”

To je v poriadku, priatelia. Ale najprv, vyložme náklad z člna. Je tam papier a tlačiareň, spolu s atramentom, a malý súdok, s ktorým, prosím vás, narábajte s najväčšou opatrnosťou.”

Všetko z člnu vyložili. Malý súdok v našich priateľoch vzbudil nesmiernu zvedavosť.

Tento súdok,” oznámil Oliver, “obsahuje nesmierne bohatstvo. Je plný…zlata!”

Plný zlata! Pätica len vydýchla. Boh civilizácie na Ostrove Spásy! Žltý boh, neustále skrytý, no strašný vo svojej moci, ktorého prítomnosť alebo absencia, či najmenší vrtoch mohol rozhodnú o osude civilizovaných národov!

Zlato! Pán Oliver, vy ste skutočne veľký bankár!”

Ach, vznešená jasnosť! Ach, ctený Oliver! Veľkňaz boha, zlata!! Prijmi našu úctivú poklonu a prijmi naše prísahy vernosti!”

Áno, priatelia, zlata dosť pre kontinent. Ale zlato nie je určené do obehu. Zlato musí byť skryté. Zlato je dušou zdravých peňazí, a duša je vždy neviditeľná. Všetko vám však vysvetlím, keď dostanete svoje prvé peniaze.”

7. Tajné ukrytie

Než sa ich cesty pre túto noc rozišli, Oliver im položil poslednú otázku:.

Koľko peňazí budete na začiatok potrebovať, aby ste mohli obchodovať?”

Pozreli jeden na druhého, potom nesmelo na bankára. Po krátkom počítaní, a s radou vľúdneho finančníka, rozhodli sa, že 200 dolárov by malo stačiť.

Muži sa rozišli, vymieňajúc si oduševnené komentáre. A napriek neskorej nočnej hodine, strávili väčšinu noci premýšľaním, ich predstavy podporené obrazom zlata. Až nadránom ich premohol spánok.

Čo sa týka Olivera, ten ani chvíľu neváhal.
V záujmoch svojej budúcnosti bankára bola únava zabudnutá. V prvých lúčoch úsvitu vykopal jamu, do ktorej súdok uložil. Jamu naplnil hlinou, navrh presadil sadeničku a starostlivo miesto zamaskoval. Súdok bol dobre ukrytý.

Potom sa pustil do práce s tlačením tisíc jednodolárových bankoviek. Sledujúc novučičké bankovky vychádzajúce z tlačiarne, stroskotanec v úlohe bankára premýšľal:

Ach, aké jednoduché je výrábať peniaze. Celá ich hodnota pochádza z produktov, ktoré sa nimi nakupujú. Bez výroby sú tieto bankovky bezcenné. Moji piati naivní zákazníci to nevedia. Naozaj si myslia, že tieto nové peniaze odvádzajú svoju hodnotu zo zlata! Ich nevedomosť ma činí nad nimi ich pánom.”

V ďalší večer piati kamaráti prišli k Oliverovi – behom.

8. Kto nové peniaze vlastní?

Na stole bolo päť kôpok nových bankoviek.

Pred rozdelením peňazí,” riekol bankár, “by som vás rád požiadal o vašu pozornosť.

Tak teda, základom všetkých peňazí je zlato. A zlato uložené v trezore mojej banky je moje zlato. Následne, tieto peniaze sú mojimi peniazmi. Ale! Nedívajte sa tak sklamane. Ja vám tieto peniaze požičiam, a vy ich používajte, ako uznáte za vhodné.. Budete však musieť platiť úrok. Uvážiac, že peňazí nie je veľa, nemyslím si, že by 8 percent bolo neodôvodených.”

Ach, to je úplne v poriadku, pán Oliver.”

Posledná vec, priatelia moji. Obchod je obchod, dokonca i medzi kamarátmi. Než dostanete peniaze, každý z vás musí podpísať zmluvu. )Ou sa zaväzujete splatiť úrok i kapitál pod hrozbou skonfiškovania majetku v môj prospech. Ach! To je iba formalita. Váš majetok ma nezaujíma, mne stačia peniaze. A som si istý, že svoje peniaze dostanem a vám váš majetok ostane.”

To dáva zmysel, pán Oliver. Budeme pracovať ešte usilovnejšie, aby sme vám všetko splatili.”

Tak je to správne. A kedykoľvek by ste mali nejaký problém, príďte za mnou. Váš bankár je vaším najlepším priateľom. A teraz, tuná je 200 dolárov pre každého z vás.”

A naši piati statoční kamaráti odišli, ich ruky plné dolárových bankoviek, hlavy naplnené vzrušením s vlastníctva peňazí.

9. Problém s aritmetikou

A tak sa Oliverove peniaze dostali na ostrove do obehu. Obchod, peniazmi zjednodušený, sa zdvojnásobil. Každý bol šťastný.

A bankár bol vždy pozdravený s neutíchajúcim rešpektom a vďačnosťou.

Nuž ale pozrime sa…Prečo je zlatokop Tom tak vážny, zaneprázdnený počítaním na papieri? Je to preto, že Tom, ako ostatní, podpísal dohodu o splatení dlhu Oliveru za jeden rok, 200 dolárov plus 16 dolárov úrok. Tom však má vo svojom vrecku iba pár dolárov a dátum splatnosti sa blíži.

Veľmi dlho neúspešne zápasil s týmto problémom zo svojho osobného uhla pohľadu. Nakoniec sa naň pozrel z uhla malej komunity ako celku.

Vezmúc do úvahy každého na ostrove ako celok,” premýšľal, “sme schopní naše záväzky splniť? Oliver vydal 1000 dolárov. Žiada 1080 dolárov. No aj keď mu prinesieme každú dolárovú bankovku na ostrove, stále nám bude 80 dolárov chýbať. Nikto chýbajúcich 80 dolárov nevytvorí. Vyrábame tovary, nie dolárové bankovky. Tak sa Oliver môže zmocniť celého ostrova, keďže obyvatelia mu nemôžu zaplatiť celkovú sumu kapitálu a úroku.

A aj keby pár z nás, nemysliac na ostatných, bolo schopných svoj dlh splatiť, ostatní by na to doplatili. A následne by došlo aj na tých sprvu zachránených. Bankár bude vlastniť všetko. Radšej by sme mali zvolať stretnutie a rozhodnúť, čo s tým.”

Tom, s číslami v ruke, nemal žiadne problémy situáciu vyvsetliť. Všetci sa zhodli na tom, že boli láskavým bankárom oklamaní. Rozhodli sa stretnúť u Olivera.

10. Benevolentný bankár

O
liver tušil, čo majú za lubom, no tváril sa bezstarostne. Kým počúval, problém za celú skupinu vyjadril impulzívny Frank.

Ako vám môžeme zaplatiť 1080 dolárov, keď na celom ostrove je iba 1000 dolárov?”

To je úrok, priatelia. Vari sa vaša produktivita nezvýšila?”

To áno, ale nie peniaze. A vy žiadate peniaze, nie naše tovary. Vy ste jediný, kto môže peniaze vyrábať. No vyrobili ste iba 1000 dolárov, ale žiadate 1080 dolárov. To je nemožné zaplatiť!”

Nuž počúvajte, chlapci. Bankári sa pre väčšie dobro spoločnosti vždy prispôsobujú podmienkam doby. Budem vyžadovať iba úrok. Iba 80 dolárov. Kapitál si môžete ponechať.”

Buďte požehnaný, pán Oliver! Zrušíte tých 200 dolárov, ktoré vám každý z nás dlhuje?”

Ó, nie! Je mi ľúto, ale bankár dlh nikdy neruší. Stále mi dlhujete všetky peniaze, ktoré ste si požičali. No budete mi každoročne platiť iba úrok. Ak budete úrok každý rok poctivo platiť, nebudem vyžadovať splatenie kapitálu. Možno niektorým sa nepodarí splatiť úrok, pretože peniaze sú neustále medzi vami v obehu. Nuž, zorganizujte sa ako národ. Založte systém peňažných príspevkov, ktoré nazývame daňami. Tí, ktorí majú peňazí viac, budú zdaňovaní viac, chudobnejší budú platiť menej. Dbajte na to, aby ste mi každý rok priniesli celú sumu úroku a budem spokojný. A váš malý národ bude prosperovať.”

A tak naši chlapci odišli, spacifikovaní, no stále na pochybách.

11. Oliver trimfuje

Oliver osamel. Hlboko premýšľa, jeho myšlienky sú nasledovné:

Biznis je v pohode. Títo chlapci sú dobrí remeselníci, ale hlupáci. Mojou silou je ich nevedomosť a naivita. Chcú peniaze, a ja im dávam otrocké reťaze. Venujú mi kvety a ja im vyberám kapsy.

Iste, mohli by sa vzbúriť a hodiť ma do mora. Ale čo! Mám ich podpisy. Sú poctiví. Svoje sľuby dodržia. Poctiví, tvrdo pracujúci ľudia boli stvorení na tento svet aby slúžili finančníkom.

Ó, veľký Mamon! Cítim, ako celú moju bytosť prestupuje tvoj bankový génius! Ó, zázračný majster! Pravdu si mal, keď si riekol: `Dajte mi kontrolu nad peniazmi národa a nebude ma zaujímať, kto vytvára jeho zákony.’ Som pánom Ostrova Spásy, lebo ovládam jeho peniaze.

Moja duša je opitá entuziazmom a ambíciami. Cítim, že by som mohol vládnuť vesmíru. To, čo som ja, Oliver, dokázal tuná, dokážem na celom svete! Ach, keby som sa len mohol dostať z tohto ostrova! Vedel by som, ak vládnuť svetu bez nosenia koruny.

Mojím najväčším potešením by bolo moju filozófiu dostať do myslí tých, ktorí spoločnosť vedú: bankárov, priemyselníkov, politikov, reformátorov, učiteľov, novinárov — všetci by boli mojimi otrokmi. Davy sa uspokoja so životom v otroctve, keď je elita spomedzi nich povýšená na ich dozorcov.”

12. Neznesiteľné náklady na živobytie

Postupom času sa udalosti na Ostrove Spásy zhoršovali.
Produkcia stúpala, barter klesol na minimum. Oliver pravidelne dostával svoj úrok. Ostatní museli myslieť na odkladanie peňazí preňho. Takto sa peniaze miesto obehu uskladňovali.

Tí, ktorí platili väčšiu časť daní sa sťažovali na tých, ktorí platili menej. Zvyšovali ceny svojich tovarov, aby svoju stratu takto kompenzovali. Nešťastní chudobní, ktorí neplatili žiadne dane, lamentovali nad vysokými nákladmi na živobytie a kupovali menej.

Ak sa jeden zamestnal u iného, neustále požadoval zvýšenie platu, aby dokázal žiť v neustále sa zvyšujúcich nákladoch na živobytie.

Morálka bola na nízkej úrovni. Radosť sa zo života vytratila. Nikoho práca nebavila. Prečo by mala? Produkcia sa predávala biedne. Keď uskutočnili obchod, museli platiť dane Oliverovi. Nemali nič. Bola to skutočná kríza. A jeden druhého obviňovali z nedostatku dobročinnosti a z toho, že sú príčinou vysokých životných nákladov.

Jedného dňa sa Harry, sediac vo svojom sade, zamýšľal nad situáciou. Nakoniec došiel k záveru, že tento “pokrok”, zrodený z monetárneho systému stroskotanca, všetko na ostrove zničil. Všetci piati mali nepochybne svoje chyby, ale Oliverov systém bol akoby zvlášť navrhnutý na to, aby na povrch vyniesol to najhoršie z ľudskej povahy.

Harry sa rozhodol demonštrovať to svojim priateľom a zjednotiť ich. Začal u Jima, ktorého nebolo ťažké presvedčiť. “Nie som žiaden génius”, riekol, “ale už dlhý čas cítim, že niečo v tomto bankárovom systéme smrdí.”

Jeden za druhým dochádzali k rovnakému záveru, a nakoniec sa rozhodli pre ďalšie stretnutie s Oliverom.

13. Zotročení Oliverom

Bankárovými ušami sa prehnala skutočná víchrica.

Peňazí nie je na ostrove dostatok, kamarát, lebo ich od nás berieš! Platíme a platíme a stále vám dlhujeme rovnako ako na začiatku. Hrdlačíme! Máme najlepšiu možnú zem, a sme na tom horšie ako v deň nášho príchodu. Dlhy! Dlhy! Sme po krk v dlhoch!”

Ó! Nuž, chlapci, majte rozum! Vaše podnikanie prekvitá, a to vďaka mne. Dobrý bankový systém je najlepším aktívom krajiny. Ale ak má fungovať k prospechu, musíte svojmu bankárovi veriť. Poďte ku mne ako k otcovi…Potrebujete viac peňazí? Veľmi dobre. Môj súdok zlata postačuje pre mnoho tisíc dolárov. Pozrite, vezmem do zálohy vaše nové akvizície, a požičiam vám hneď teraz ďalších tisíc dolárov.”

Tak! Teraz náš dlh narastie na 2000 dolárov! Po zvyšok života budeme musieť platiť dvakrát taký úrok!”

Nuž, áno – ale požičiam vám vždy, keď sa hodnota vášho majetku zvýši. A nikdy nebudete platiť nič, len úrok. Zhrniete všetky svoje dlhy do jedného – to nazývame konsolidáciou dlhu. A k tomuto dlhu budete rok po roku pridávať.”

A každoročne zvyšovať dane?”

Zrejme. Ale vaše výnosy sa taktiež každoročne zvýšia.”

Tak potom, čím viac sa krajina každoročne rozvíja kvôli našej práci, tým viac narastá verejný dlh!”

Nuž, samozrejme! Presne ako vo vašej krajine – či v akejkoľvek inej časti civilizovaného sveta. Stupeň civilizácie krajiny je vždy úmerný výške jej dlhu voči bankárom.”

14. Vlk požiera ovce

A to je zdravý monetárny systém, pán Oliver?”

Páni, všetky zdravé peniaze sú založené na zlate, a pochádzajú od bánk vo forme dlhov. Národný dlh je dobrá vec. Bráni ľuďom, aby príliš spohodlneli. Podrobuje vlády najvyššej a konečnej múdrosti, ktorú stelesňujú bankári. Ako bankár, ja som pochodňou civilizácie tuná na vašom malom ostrove. Budem diktovať vašu politiku a regulovať váš životný štandard.”

Pán Oliver, sme jednoducho nevzdelaní ľudia, ale takýto druh civilizácie tuná nechceme. Nepožičiame si od vás viac ani cent. Zdravé peniaze či nie, nechceme s vami nič viac mať.”

Páni, mrzí ma toto vaše veľmi neuvážené rozhodnutie. Ale ak sa pamätám, mám vaše podpisy. Zaplaťte mi hned všetko naraz – kapitál i úrok.”

To je však nemožné, pane. Aj keby sme vám dali všetky peniaze na ostrove, stále nebudeme s vami vyrovnaní.”

Je mi ľúto. Podpísali ste alebo nie? Áno? Veľmi dobre.”

V súlade so zmluvami, týmto zaberám váš majetok, s čím ste súhlasili v čase, keď ste boli tak šťastní, že máte moju pomoc. Ak nechcete zvrchovanej autorite peňazí slúžiť dobrovoľne, budete poslúchať nasilu. Budete naďalej obrábať ostrov, ale v mojom záujme a za mojich podmienok. A teraz von! Zajtra dostanete odo mňa príkazy.”

15. Kontrola tlače

Oliver vedel, že ten, kto kontroluje peniaze národa, kontroluje národ. Ale vedel i to, že na udržanie tejto kontroly je nutné udržiavať ľudí v nevedomosti a rôznymi spôsobmi ich rozptyľovať.

Oliver spozoroval, že z piatich ostrovanom boli dvaja konzervatívci a traja liberáli. Takto a to vyvinulo počas ich večerných debát, predovšetkým po ich upadnutí do otroctva. A medzi konzervatívcami a tými, ktorí boli liberálni, boli neustále zvady.

Harry, najneutrálnejší z piatich, občas uvažujúci nad tým, že všetci majú rovnaké potreby a ašpirácie, navrhoval zjednotenie ľudu pre vyvinutie tlaku na autority. Takúto jednotu Oliver nemohol tolerovať, znamenalo by to koniec jeho vlády. Žiaden diktátor, finančný či iný, nemôže obstáť pred zjednoteným a vzdelaným ľudom.

Následne sa Oliver rozhodol medzi nich zasiať politický svár.

Stroskotanec spustil tlačiarenský stroj, vydávajúc dva týždenníky – “The Sun” pre liberálov, a “The Star” pre konzervatívcov.

Všeobecný hlas “The Sun” znel: “Nevládneme si, pretože títo zradcovskí konzervatívci nás predali veľkopodnikateľom.”

That of “The Star”: “Zničené podnikateľské prostredie a národný dlh sa dá vysledovať priamo k politickej zodpovednosti niektorých nekonkretizovaných liberálov.”

16. Neoceniteľná naplavenina

Zlatokop Tom jedného dňa našiel na malej pláži, skrytý vo vysokej tráve na konci ostrova, malý záchranný čln – prázdny, až na truhlicu v dobrom stave na jeho dne.

Otvoril truhlicu. Medzi rôznymi vecami mu padol zrak na akýsi druh albumu s názvom “Prvý rok Sociálneho Kreditu. V obale našiel prvú publikáciu Sociálneho Kreditu.

Vo zvedavosti sa Tom posadil a začal čítať. Jeho záujem narastal, jeho tvár sa rozžiarila.

Nuž, pozrime sa!” zvolal. “Toto sme mali vedieť dávno.”

Peniaze neodvodzujú svoju hodnotu zo zlata, ale z tovarov, ktoré tieto peniaze kupujú.

Jednoducho povedané, peniaze by mali byť druhom účtovnej položky, kreditmi presúvajúcimi sa z jedného účtu na druhý v súlade s predajmi a nákupmi. Celkové množstvo peňazí závisí na celkovom množstve produkcie.

Pri každom náraste produkcie zodpovedajúco narastá množstvo peňazí. Nikdy, v žiadnom prípade, by nemal byť platený úrok z nových peňazí. Pokrok je vyjadrený nie zvyšovaním sa verejného dlhu, ale vydávaním rovnakej dividendy každému jednotlivcovi… Ceny sú prispôsobované všeobecnej kúpnej sile cenovým koeficientom. Sociálny Kredit…”

No Tom sa však nemohol viac udržať. Vyskočil a s knihou v rukách utekal, aby sa o tento zázračný objav podelil so svojimi štyrmi kamarátmi.

17. Peniaze – základné účtovníctvo

A tak sa Tom stal učiteľom. Učil ostatných to, čo sa naučili z Bohom zoslanej publikácie Sociálneho Kreditu.

Toto,” povedal, “je to, čo môžeme spraviť bez čakania na bankára a jeho sudu so zlatom, či bez upísania sa dlhu.

V mene každého z vás otváram účet. V pravom stĺpci sú kredity, ktoré váš účet navyšujú, v ľavom debity, ktoré sa od vášho účtu odčítajú.

Každý chce na začiatok 200 dolárov. Veľmi dobre. Každému pripíšeme 200 dolárov kreditu. Každý má okamžite 200 dolárov.

Frank nakupuje nejaké tovary od Paula za 10 dolárov. Odpočítam 10 dolárov z Frankovho účtu, ponechajúc mu 190 dolárov. Pripočítam 10 dolárov k Paulovmu účtu, a teraz má 210 dolárov.

Jim kupuje od Paula v objeme 8 dolárov. Odpočítam od Jima 8 dolárov, ponechávajúc mu 192 dolárov. Paul má teraz 218 dolárov.

Paul kúpi drevo od Franka za 15 dolárov. Odpočítam 15 dolárov od Paula, ponechajúc mu 203 dolárov. Pripíšem 15 dolárov na Frankov účet, a ten má teraz 205 dolárov.

A tak pokračujeme, z jedného účtu na druhý, rovnakým spôsobom, ako sa peniaze presúvajú z vrecka jedného človeka k inému.

Ak niekto potrebuje peniaze na rozšírenie produkcie, vydáme mu potrebné množstvo nového kreditu. Akonáhle svoje produkty predá, splatí túto sumu kreditnému fondu. To isté u verejných prác, platených novými kreditmi.

Podobne sa periodicky zvyšuje výška kreditov na kažodm účte, ale bez odoberani az iných účtov, aby tak mohol každý profitovať z pokroku spoločnosti. To je národná dividenta. Takto a peniaze stávajú nástrojom služby.”

18. Bankárovo zúfalstvo

Tomuto každý rozumel. Členovia tejto malej spoločnosti sa stali Sociálnymi Kreditérmi. Nasledujúceho dňa obdržal Oliver list podpísaný päticou:

Drahý pane! Bez najmenšej potreby ste nás uvrhli do dlhu a vykorisťovali nás. Viac vás k vedeniu nášho peňažného systému nepotrebujeme. Odteraz máme všetky peniaze, ktoré potrebujeme, bez zlata, dlhov či zlodejov. Okamžite zakladáme na tomto ostrove systém Sociálneho Kreditu. Národná dividenda nahradí národný dlh.

Ak trváte na splatení, môžeme vám vrátiť všetky peniaze, ktoré ste nám dali. Ale ani o cent viac. Nemôžete si nárokovať na niečo, čo ste nevyrobili.”

Oliver si zúfal. Jeho ríša sa rozpadala. Jeho sny boli otrasené. Čo mohol robiť? Argumenty boli márne. Títo piati boli teraz Sociálnymi Kreditérmi, peniaze a kredit pre nich teraz neboli o nič záhadnejšie, než pre Olivera.

Ach!” riekol Oliver. “Týchto chlapov si získal Sociálny Kredit! Ich náuka sa rozšíri rýchlejšie než moja. Mal by som žiadať o odpustenie? Stať sa jedným z nich? Ja, finančník a bankár? Nikdy! Radšej sa pokúsim udržať si od nich čo najväčší odstup!”

19. Odhalený podvod

Na ochranu pred akýmikoľvek budúcim Oliverovými nárokmi, naši piati chlapi sa rozhodli nechať mu podpísať dokument svedčiaci o tom, že opäť vlastnil všetko to, čo mal v deň, kedy prvýkrát na ostrove pristál.

Spísaný bol inventárny zoznam – čln, veslá, malá tlačiareň a slávny sud so zlatom.

Oliver musel prezradiť, kde zlato schoval. Naši chlapci ho vytiahli z jamy s oveľa menším rešpektom, než v deň, keď ho vykladali z člnu. Sociálny Kredit ich naučil zlatom pohŕdať.

Zlatokop, ktorý pomáhal sud vyťahovať, zistil, že je na zlato príliš ľahký. Ak by bol sud plný, povedal ostatným, musí v ňom byť niečo iné, než zlato.

Rázny Frank neváhal a úderom sekery bol obsah sudu odhalený.

Zlato? Ani zrnko! Len kamene – obyčajné, bezcenné kamene! Naši chlapi tomu nemohli uveriť.

Neuveriteľné, že nás mohol takto oklamať!”

Boli sme takí blázni, že sme jasali už pri zmienke o zlate?”

Dali sme do zálohy všetok náš majetok pre pár kusov papiera založených na pár kilogramoch kameňov? Je to lúpež, znásobená lžami!”

Že sme sa mračili a takmer nenávideli jeden druhého kvôli takémuto podvodu! Ten diabol!”

Rozzúrený Frank pozdvihol sekeru. Bankár však už dávno utekal do lesa.

20. Zbohom Ostrovu Spásy

Po otvorení súdku a odhalení jeho falošného obsahu, o Oliverovi už nikdy nebolo počuť.

Krátko nato si loď, plávajúca mimo normálnej trasy, povšimla známky života na tomto neznámom ostrove a spustila kotvy neďaleko od pobrežia.

Muži sa dozvedeli, že loď smeruje do Ameriky. Tak sa rozhodli vziať so sebou, čo mohli uniesť a vrátiť sa do U.S.A.

Nadovšetko sa uistili, že so sebou berú album “Prvý rok Sociálneho Kreditu”, ktorý predstavoval ich záchranu z rúk finančníka Olivera, a ktorý osvietil ich mysle neutlmiteľným svetlom.

Všetci piati vážne prisahali spojiť sa po návrate do Ameriky s manažmentom týchto novín, a stať sa oddanými a horlivými apoštolmi Sociálneho Kreditu vo svojej krajine.

Reklamy

6 Comments

  1. Pavel
    Posted 9. mája 2009 at 17:13 | Permalink

    Pohádka krásná, s realitou se neshoduje ani maličko..

  2. christianfreeman
    Posted 9. mája 2009 at 21:41 | Permalink

    nez se pan vseumel (a la brouk Pytlik) zacne ke vsemu vyjadrovat, doporucuju cosi nastudovat o monetarni reforme na ostrove Guernsey v 19. stoleti…

  3. Pavel
    Posted 10. mája 2009 at 18:55 | Permalink

    CF: Než začnu psát pohádky, tak si něco zjistím o finančnictví 😉

  4. Pavel
    Posted 10. mája 2009 at 18:59 | Permalink

    CF: Ale máš recht, proč tomuhle webu zvyšovat návštěvnost..

  5. christianfreeman
    Posted 10. mája 2009 at 21:40 | Permalink

    nuze. za prve, zrejme si nepostrehnul, ale jde o preklad. za druhe, o financnictvi cosi vim 🙂 za treti, ta tva jedna navsteva mi navstevnost zrovna nenavysi :-))))) ale jaksi jsi se nevyjadril. zajimave, kdyz to mohlo fungovat na Guernsey, tak jak to, ze je to pohadka?

  6. martin
    Posted 11. mája 2009 at 08:33 | Permalink

    pekny pribeh, pravdivy. zadaj si na youtube “money as debt” je to krásne animovane video o povode penazi, v podstate myslienka je ta ista. Je to serial 5 animovanych klipov. Pavel je asi bankar, preto tak podrazdene reaguje :)))

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: