Clifton Emahiser – Kto je tento patriarcha, Júda? časť 21.

PREČO MAL NÁROD JÚDU PRESTAŤ NAVEKY EXISTOVAŤ

Nehovoríme tuná o ľuďoch z kmeňov Júda, Benjamín a časti Levitov, ktorí tvorili väčšiu časť južného kráľovstva Júdu, máme na mysli samotný národ. Ľudia, ktorí Júdu predstavovali, boli dobrými i zlými figami. Dobré figy kmeňa Júdu mali byť zahrnuté späť do hlavej masy Izraela. Raymond E. Capt poukazuje na problém s Júdom vo svojej útlej brožúrke Abrahamic Covenant, strany 27-29, ktoré budem citovať, hoci nie nutne vo svojom poradí:

Existuje mnoho tzv. Židov, nepochádzajúcich od Abraháma, ktorí tvrdia, že sú Božím ľudom, “Izraelom”, pretože niektorí z nich pochádzajú z Júdu. No pôvod z Júdu nutne neznamená, že sú stále Jeho ľudom, pretože časť Júdu bola odrezaná od sľubov Izraelu. V Jeremiášovi nachádzame, ako Boh ukazuje prorokovi oddelenie zlých fíg (zmiešané potomstvo) od dobrých fíg Júdu, ktorí sa mali stať kresťanským ľudom, pretože len o nich Boh mohol povedať: ‘Dám im srdce, aby ma poznali, veď ja som Pán; budú teda mojím ľudom a ja im budem Bohom, pretože sa vrátia ku mne celým srdcom.’” ( Jeremiáš 24:7) …

Josephus zaznamenáva, že časť národa, ktorú do babylonského zajatia odviedol kráľ Nabuchodonozor, predstavovala poldruha milióna ľudí (Nehemiáš, 7. kapitola). O sedemdesiat rokov neskôr, keď bolo Júdovi dovolené vrátiť sa do svojej domoviny, aj keď stále v područí, iba asi 42 tisíc (Nehemiáš 7:66) sa do Jeruzalema vrátilo, znovuvybudovalo chrám a založilo národ, neskôr zvaný národom Židov. Počas pobytu v Babylone sa mnohí z týchto 42 tisícov sobášilo s Babylončanmi a prijalo babylonské finančné, politické a náboženské systémy.

Josephus ďalej uvádza, že k navrátivším sa Júdejcom sa pridalo mnoho ne-Izraelitov. Neskôr Kristus týchto ľudí, taktiež zvaných Židia, identifikoval ako nie z Galiley, nie od Abraháma a ani od Boha (Ján 8:39-47) a ako nie Jeho ovce (Ján 10:26-30). Títo Židia sami svedčili o tom, že nie sú časťou Izraela odpoveďou na Kristove slová, ‘pravda vás oslobodí’, že ‘nikdy neslúžili v otroctve žiadnemu človeku’ (Ján 8:33). Všetci biblickí študenti vedia, že každý kmeň Izraela bol v zajatí v Egypte (Deuteronomium 5:6).

Bol to tento zmiešaný zvyšok, po návrate z babylonského zajatia v čase Ezdráša a Nehemiáša, ktorý začal byť známym ako národ Židov, meno pred babylonským zajatím na Júdu neaplikované. V tomto národe sa nachádzali aj Edomčania (Grékom známi ako Idumejci), ktorí počas obdobia zajatia okupovali Jeruzalem. Kráľ Herodes Veľký bol toho príkladom, keďže bol idumejského (edómskeho) pôvodu a teda nie Izraelita. Kráľ Herodes naplnil rady saducejov svojimi vlastnými ľuďmi. To vysvetľuje, prečo saduceji neverili vo vzkriesenie a hovorili, že anjeli neexistujú, ani Duch (Skutky 23:8).

V dobe Krista neustále miešanie s Amorejcami, Filištíncami, Kanaančanmi, Babylončanmi a Chetitmi vyústilo v rasovo zmiešaný národ. Z chetitskej prímesi pochádza tzv. ‘židovský nos’ (Hammonds World Atlas, 1954 – strana 266) …

Je evidentnté, že medzi týmito rasovo zmiešanými ľuďmi v Izraeli (Júdovi) v čase Krista boli skutoční potomkovia Kaina, pretože Kristus o týchto ‘Židoch’ povedal: Vaším otcom je diabol a vy chcete plniť túžby svojho otca. On bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži. Ale ja hovorím pravdu, a preto mi neveríte. Kto z vás ma usvedčí z hriechu? Prečo mi neveríte, keď vám hovorím pravdu?! Kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy nepočúvate, lebo nie ste z Boha.” (Ján 8:44-47). (zdôraznenie moje).

Ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno.’ (Ján 10:26-30) . …

Kristus jasne dokazuje separáciu palestínskeho ľudu na dve triedy vo svojej odpovedi na otázku, prečo hovorí v podobenstvách: “Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané” (Matúš 13:11).

Podobenstvo o kúkoli (Matúš 13:24-30) opäť poukazuje na dve triedy ľudí, a Kristovo vysvetlenie (Matúš 13:37-43) identifikuje jednu triedu (dobré semeno) ako Božích potomkov, a druhú (kúkoľ) ako potomstvo zlého (diabla)’.” Vďaka, pán Capt!

Pre podrobnejšie informácie k tejto téme a časovom období pozrite kapitoly #8, #9, #10 a #11. Prorok Jeremiáš učinil proroctvo (Jeremiáš, kapitoly 18 a 19), že táto zlá vetva Júdu časom prestane existovať úplne. Mnohí dnes však arogantne chcú toto predpovedané Písmo spochybňovať. Pre diskusiu o tejto pasáži budem citovať z Destiny Magazine (ročenka), júl 1946, strany 244-246:

Hlinená nádoba. Boh ďalej Jeremiášovi nariaďuje ísť do hrnčiarovho domu. Prorok poslúchol príkaz a tam našiel hrnčiara pracujúceho na výrobe nádoby na hrnčiarskom kruhu.

Tvarovanie nádob na hrnčiarskom kruhu sa datuje do veľmi rannej histórie. Vo svojej pôvodnej forme boli hrnčiarske kruhy kamennými diskami, otáčanými rukou na vertikálnej ose. Hrnčiarske kruhy dnes v Palestíne a Sýrii používané sa pravdepodobne nelíšia v tomto ohľade od tých, ktoré sa používali v Jeremiášovej dobe. Kruh, alebo presnejšie, kruhy, boli uchytené na drevenom alebo železnom držiaku asi tri stopy (cca 1 meter) vysokom. Spodný disk má priemer asi 20 palcov, a vrchný 8-12 palcov. Spodný koniec držiaka bol upevnený do kruhového otvoru v kameni, v ktorom sa otáča. Druhý otvor, tesne pod vrchným diskom je vyvŕtaný tak, aby sa držiak mierne od hrnčiara odkláňal. Hrnčiar sa na stoličke naklánil, podopierajúc sa jednou nohou, aby sa nepošmykol, a chodidlom druhej nohy poháňal spodné koleso. To je často, kvôli väčšej hybnej sile, vyrobené z kameňa. S úžasnou obratnosťou, ktorú sa nováčik márne snaží napodobniť, hrnčiar dáva hline na hornom kotúči ním požadovaný tvar. Jeremiáš sledoval hrnčiara pri práci na vytvorení hlinenej nádoby na hrnčiarskom kruhu, pričom táto nádoba sa v jeho rukách nevydarila, tak ju zničil a prerobil, aby bol spokojný.

Božský hrnčiar. Slovo Pánovo prišlo k Jeremiášovi, hovoriac: ‘Či ja nemôžem, dom Izraela, naložiť s vami tak ako hrnčiar? – hovorí Pán. Áno, ako je hlina v hrnčiarových rukách, tak ste vy v mojich rukách, dom Izraela.’ (Jeremiáš 18:6) Dom Izraela [spolu s tými z Júdu, ktorých zajal Sennacherib] bol vo vyhnanstve a mimo Palestíny, čo bolo výsledkom asýrskych vpádov a zajatia. V čase Jeremiáša žili v krajine svojich dobyvateľov viac než storočie.

Rozbitá fľaša. V kontraste s ilustráciou Domu Izraela, bol stav Domu Júdu [tá časť Júdu, ktorú Sennacherib nebol schopný dobyť, teda samotné mesto Jeruzalem] zobrazený v príkaze Jeremiášovi, aby vzal hrnčiarovu fľašu z pálenej hliny, ktorou mal demonštrovať súd nad Júdom [zvyškom z Júdu]. Jeremiášovi bolo povedané, aby so sebou vzal niektorí z vodcov spomedzi ľudu a kňazov, do údolia oproti hrnčiarskej bráne, kde nad nimi mal vyrieknuť súd pre ich konanie zla. Potom mal pred zrakom tých, ktorí ho sprevádzali, rozbiť fľašu a povedať im: ‘Toto hovorí Pán zástupov: Tak rozbijem tento ľud a toto mesto, ako sa rozbije hlinená nádoba, že sa viac nescelí.’ (Jeremiáš 19:11).

Zajatie [tejto časti] Júdu bolo bezprostredne nadchádzajúce, pretože spolu s Benjamínom, kmeňom Izraela, mali byť odvedení do babylonského zajatia. Osud [tejto časti] Domu Júdu poznáme, pretože národne boli zničení a po roku 70 A.D. prestali ako národ navždy existovať

Júda, národ, pripodobnený fľaši z pálenej hliny, bol rozbitý na kusy a nemohl byť nikdy viac ako národ obnovený. Aj keď sa sionisti dnes snažia založiť židovský štát v Palestíne, v márnom pokuse obnoviť kráľovstvo Júdu, ich snahy sú odsúdené na konečný neúspech. Niet jediného kúska ospravedlnenia z Písma pre ich program nezávislého štátu v snahe znova učiniť Júdu národom medzi rodinou národov … To je potvrdené v symbole figovníka (symbolizujúceho Židov), ktorý Ježiš preklial pre jeho neplodnosť, s tým následkom, že figovník uschol a zahynul. Keď bolo Kráľovstvo Židom pre ich neprinášanie ovocia vzaté a dané národu, ktorý prináša ovocie (Matúš 21:43), koniec židovského národa bol na dosah. Ako národ uschli a zahynuli zničením mesta a Chrámu Rimanmi v roku 70 A.D.”

Taktiež treba spomenúť, že kmeň Benjamín opustil územie Paelstíny a smeroval do Európy tesne pred obliehaním Jeruzalema Títom v roku 70 A.D. (“svetlo” bolo úplne odstránené, aby sa viac nevrátilo). To, že rozbitie fľaše znamenalo konečné zničenie Jeruzalema Rimanmi v roku 70 A.D., potvrdzuje Adam Clarke’s Commentary on the Bible, upravený Ralphom Earlem, strana 628, ohľadom Jeremiah 19:11 (toto je pohľad z roku 1830 A.D.):

11. Tak rozbijem tento ľud a toto mesto. Rozbitie fľaše bolo symbolickou reprezentáciou zničenia mesta a štátu. Že sa viac nescelí. To, zdá sa, odkazuje skôr na konečné zničenie Jeruzalema Rimanmi, než na to, čo vykonali Chaldejci. Jeruzalem bol po 70 rokoch uzdravený: no takmer 18 storočí prešlo odvtedy, čo bol Jeruzalem zničený Rimanmi, a bol zničený tak, že sa nedal opäť obnoviť.”

Mali by sme uviesť aj komentár k veršu 9 tejto kapitoly z rovnakého diela:

9. Budem ich kŕmiť mäsom ich synov. To sa doslova naplnilo pri obliehaní Jeruzalema Rimanmi.”

Pre ďalšie postrehy o národe rozbitej fľaše budem citovať z Destiny Magazine (ročenka), článok s názvom “Hrnčiarove nádoby”, marec 1952, strana 92:

Toto rozbitie [zvyšnej časti ] Kráľovstva Júdu bolo uskutočnené mocou Babylonu, mesto Jeruzalem bolo zničené a ľudia deportovaný do Babylonu. Po období 70 rokov sa malý zvyšok rozbitej fľaše vrátil do Svätej Zeme a stal sa známym ako Židia. Kráľovstvo Júdu a Trón Dávidov nikdy neobnovili, zostali podriadeným ľudom pod rôznymi mocnosťami, vrátane Perzie, Egypta, Sýrie a Ríma. Počas viac než 400 rokov od Nehemiáša po časy Novej Zmluvy, ‘sa neobjavil žiaden inšpirovaný pisateľ, historik či prorok, a nazýva sa ‘Obdobím mlčania’’.” (New Analytical Bible, s. 1097).

Vtedy nastal čas pre Príchod Vykupiteľa a Kráľa Izraela, Ježiša Krista. Židia ho ako svojho Spasiteľa odmietli, odmietli ho ako svojho Kráľa. Povedali: ‘Nenecháme ho vládnuť nad nami.’ S charakteristickou necitlivosťou a aroganciou dav kričal: ‘Ukrižuj ho! Jeho krv na nás a na naše deti!’ Ukrižovaním Kráľa sa vzdorovito sami postavili mimo Kráľovstva. Kocky boli hodené. Preto bolo Kráľovstvo Božie od nich vzaté a dané národu, ktorý prináša ovocie, ako povedal Ježiš (Matúš 21:43). Posledný fragment Júdovej fľaše bol rozbitý, nikdy viac neobnoviteľný. …

Teológovia všeobecne vyučovali, že Dávidov Trón bol zničený a prestal existovať spolu s Kráľovstvom Júdu, to však nie je učením podobenstva. Povšimnite si znenie ‘Tak rozbijem tento ľud a toto mesto.’ Hoci tieto slová boli adresované ‘kráľom Júdu a obyvateľom Jeruzalema’, rozsudok je proti ľudu a mestu – no nie proti trónu. Po Cedekijášovej smrti bol Dávidov Trón prenesený z Palestíny do Izraela na Ostrovoch, kde stojí bezpečne do dnešného dňa. Ak by Jeremiáš v 19. kapitole prehlásil pád Dávidovho trónu a kráľovského rodu, protirečil by si v kapitole 33, verše 17-26, v ktorých volá za svedkov zákony nebies a zeme, že Božia zmluva s Dávidom nebude nikdy zrušená, a že v každom pokolení bude na dávidovskom tróne potomok kráľa Dávida. Je preto zaujímavé a významné zistenie, že z rodu a potomstva Dávidovho pochádza britská kráľovská rodina.”

JEREMIÁŠOVO POVERENIE

Ďalšou vecou, ktorú potrebujeme poznať, je to, vykonaním čoho Jahveh Jeremiáša poveril. Jeremiášovo poverenie je zaznamenané v Jeremiášovi 1:10:

Pozri, postavil som ťa dnes nad národy a nad kráľovstvá, aby si vytrhával a rúcal, nivočil a pustošil, aby si budoval a sadil.

Toto poverenie sa rozdeľuje na nasledujúcich 6 fáz: (1) vytrhávať, (2) rúcať, (3) nivočiť, (4) pustošiť, (5) budovať a (6) sadiť. Môžete hľadať vo všetkých komentároch k Biblii,slovníkoch, atlasoch či encyklopédiách, a k tomuto veršu nenájdete takmer nič, čo by bolo vhodné citovať. Akoby tento verš takmer neexistoval, a pritom toto poverenie je pravdepodobne jedným z najdôležitejších, ktoré Jahveh učinil. Všetky významné mozgy nominálnej teológie sa pozastavujú nad vysvetlením tejto pasáže. Tých pár vyjadrení, ktoré tieto zdroje ponúkajú, sú absurdné zovšeobecnenia, bez akejkoľvek aplikácie. Len v učení Britského Izraela sa dá nájsť uspokojívá odpoveď, predovšetkým k “budovaniu a sadeniu”. Všetky ďalšie učenia k tejto téme mlčia. Na tomto, medzi pár ďalšími kľúčovými veršami, Biblia stojí alebo padá. Ak sa “budovanie” a “sadenie” nedá vysvetliť, Izraelská Identia je mýtus, rovnako ako Božie Slovo. Bez tohto verša by sme vlastne mohli všetko nechať tak a pridať sa k svetovému poriadku.

Aby som vám uviedol podrobnosti týkajúce sa tohto verša s Jeremiášovým poverením, budem citovať Destiny Magazine (ročenka), máj 1947, poslednú časť v sérii nazvanej “Študia v Jeremiášovi”, autor Howard Rand, strany 163-165:

Teraz sa dostávame k najdôležitejšej časi Jeremiášovej misie. Týka sa úlohy, ktorú mu Boh pridelil, budovať a sadiť. Prvá časť tejto misie bola vykonaná v Palestíne a v Egypte. Bol svojimi spoluobčanmi nenávidený, pretože im hovoril pravdu, odsudzujúc ich hriechy a vyzývajúc ich k obnoveniu spravodlivosti v národe.

Sväté Písma mlčia o Jeremiášovom živote po jeho ceste a putovaní v Egypte. No vieme, že Biblia zaznamenáva iba naplnenie prvej časti prorokovej misie: ‘Pozri, postavil som ťa dnes nad národy a nad kráľovstvá, aby si vytrhával a rúcal, nivočil a pustošil, aby si budoval a sadil.’ (Jeremiáš 1:10.)

Jeremiáš v celom rozsahu zavŕšil deštruktívnu časť svojho poslania a niet dôvodu neveriť, aby ho Boh nepripravil na uskutočnenie budovania a sadenia, ktorým bol taktiež poverený. Cedekijášove dcéry sa stali prorokovými chovankyňami, a pretože Boh prisľúbil, že jeho zmluva s Dávidom nebude porušená, že nikdy mu nebude chýbať syn na Tróne, budovanie a sadenie má zrejme čo do činenia s uchovaním tejto kráľovskej vetvy Domu Dávidovho.

Salfádove (Selofehadove) dcéry. Keď Nabuchodonozor pozabíjal Cedekijášových synov, prepustiac jeho dcéry, nepoznal izraelské právo. Podľa rozhodnutia Pána v otázke Salfádových dcér bol do izraelského práva priradený rozsudok ohľadom dedičstva dcéram, ktoré im patrilo, ako by boli muži, ak v rodine neboli synovia. Prípad Salfádových dcér bol prezentovaný Mojžišovi, keď pred neho predstúpili a požadovali dedičstvo v zemi, pretože ich otec zomrel bez zanechania synov: ‘A Pán povedal Mojžišovi: “Salfádove dcéry žiadajú vec spravodlivú. Bez ďalšieho im daj dedičný podiel medzi bratmi ich otca a na ne preveď dedičný majetok, ktorý mal dostať ich otec.”’ (Numeri 27:6-7.)

Dané bolo rozhodnutie: ‘A Izraelitom povedz: Ak niekto zomrie bez synov, nech sa jeho dedičstvo prevedie na jeho dcéry. Keby nemal ani dcér, tak jeho dedičstvo dostanú jeho bratia. Keby však nemal ani bratov, dáte jeho dedičstvo bratom jeho otca. A keby nemal ani strýkov, dedičstvo sa prevedie na najbližšieho pokrvného z jeho kmeňa; on dostane jeho vlastníctvo. Toto bude pre Izraelitov nariadením, ako Mojžišovi prikázal Pán.’ (Numeri 27:8-11.)

Cedekijášova dcéra. Cedekijášovi synovia boli povraždení, takže trón nemal žiadnych mužských následníkov. Podľa vyššie uvedeného zákona dcéra by bola dedičom, ako by bola synom, a právo pôvodu by patrilo jej. Tento fakt bol evidentne neznámy Nabuchodonozorovi, ktorý si myslel, že pozabíjaním Cedekijášových synov zničil všetkých následníkov na Dávidov trón. Jeremiášovou úlohou sa stal dozor nad tým, aby sa Trón Dávidov dostal na určené miesto.

Unikajúci zvyšok. While Jeremiah prophesied that those who had gone down into Egypt would be destroyed by the sword and famine, he also said, ‘…No nevrátia sa, iba tí, čo utečú.’ (Jeremiáš 44:14), čo naznačuje, že istá časť (zvyšok) odíde. Prorok taktiež prehlásil, že Pán nezabráni, aby nešťastie nepadlo na tých, ktorí napriek jeho príkazu odídu do krajiny faraónov, no opäť toto vyjadrenie kvalifikuje pre malý zvyšok, ktorý unikne (Jeremiáš 44:28).

Predtým, počas obdobia, kedy prorok zažíval problémy a strasti v násilnej opozícii zo strany svojich spoluobčanov, prehlásil: ‘Beda mi, mať moja, že si ma zrodila, muža škriepok a muža hádok pre celú krajinu. Nepožičiaval som, ani neprijal pôžičku, jednako ma preklínajú všetci.’ ( Jeremiáš 15:10.)

Pán nato Jeremiášovi povedal: ‘Nech je tak, Pane, slúžil som ti dobre a naliehal som na teba v čase nešťastia a v čase úzkosti aj za nepriateľa.’” ( Jeremiáš 15:11.)

Neznáma krajina. Toto vyjadrenie je nasledované sľubom, že Jeremiáš pôjde do krajiny, ktorú nepozná. Kde sa nachádzala táto neznáma krajina, do ktorej mal ísť? Pred odpoveďou na túto otázku sa pozrime na vyjadrenia iných prorokov. Izaiáš nám rozpráva o zvyšku, ktorý má vyjsť z Jeruzalema a uniknúť zo Sionu, a o ktorom hovorí: ‘A zvyšok Júdovho domu, čo pozostal, zapustí korene nadol a hore prinesie ovocie.’ (Izaiáš 37:31.)

Tí, ktorí sa snažia ukončiť Jeremiášovu kariéru v Egypte, tieto sľuby úplne prehliadajú. Je dobre známe, že Jeremiáš si bol plne vedomý dôležitosti zabezpečenia všetkých hodnotných dôkazov pre vykonanie svojho diela. Nemohol začať budovanie a sadenie, až kým nepadol Jeruzalem a Cedekijáš nebol zosadený. Táto časť misie musela byť niekde uskutočnená, evidentne niekde inde než v Palestíne či Egypte. Nemohol v tomto neuspieť, alebo sa tomu vyhnúť, ak bol (Jahveho) činiteľom, než ako by mohol zabrániť predchádzajúcemu a predpovedanému zničeniu Jeruzalema a Egypta, o ktorom svedčil.

Dávno pred dobou Ezechiela a Jeremiáša Natan hovoril Dávidovi o tomto mieste sadenia (2. Samuelova 7:10). Už sme hovorili o Jeremiášovej kúpe územných nároko Anatota, skryjúc ich pred jeho odchodom z krajiny. Doteraz nebol tento dôkaz o Jeremiášovom práve na Palestínu prezentovaný, pretože mali byť ukryté po mnohé dni (Jeremiáš 32:14-15), táto doba evidentne ešte neprešla.

Tea Tephi. Jeremiáš mal k dispozícii všetky prostriedky pre naplnenie svojho poslania, pretože bol uznávaný a rešpektovaný kráľom Babylonu, keď bol prenasledovaný svojimi rodákmi, ktorí ho vnímali ako zradcu. Po dobytí mesta babylonskými armádami mohol Jeremiáš odíš, kam sa mu zažiadalo, a biblická história ho sleduje do Egypta, kde sa s kráľovými dcérami z biblických záznamov stráca.

Stopami po Jeremiášovi v Egypte sú jeho vlastné záznamy a svedectvo Židov, koré zozbieral E. Flanders Petrie. Z židovského pohľadu Jeremiáš zmizol, aj s unikajúcim zvyškom, v Egypte. Že Palestínu nepochybne navštívil, aby dokončil svoju prácu v zozbieraní istých relikvií, ktoré mal odniesť do ďalekej krajiny, je jasné zo záznamu vecí, ktoré do tej krajiny priniesol. Po zmiznutí Jeremiáša z Egypta s v dejinách objavuje muž so skupinou ľudí, ktorý v každom ohľade zodpovedá popisu Jeremiáša a zvyšku utečencov – majúci vo svojom vlastníctve isté cennosti. Dôkazy o tom z írskej histórie by zaplnili celú knihu.

Spomínajúc len pár fakto, v tom čase pichádza do Írska Tea Tephi (ktorej meno znamená ‘krehká vetvička’), princezná z Východu. Bola známa ako dcéra kráľa, a jej ochrancom bol prorok, Ollam Folla. Tí priniesli náprsník s Urim a Thummim, čiže Jordan Moran, a Kameň Osudu, čiže Lia Fail, ktoré ich sprevádzali na tento ostrov. Dávidova harfa visela v sieňach Tary a dôkazy taktiež naznačujú, že tento zvyšok na ostrovy sprevádzala aj Archa zmluvy.

Irish Chronicles zaznamenávajú fakt príchodu princeznej z Východu. V týchto kronikách sa nachádza zaujímavá báseň uvádzajúce fakty vyrozprávané touto princeznou: ‘Piati sme putovali na osloch, A piati na muliciach, ktoré viedli – Na ktorých sme viezli veci – Z domu Božieho, keď sme unikli; Kameň Jakuba, nášho otca – Kde prebýva Jahveh – Sväté veci, o ktorých rozpráva prorokova kniha – A symboly môjho otca, Dávida, s ktorým zostával sľub – Jasný ako koruna úsvitu, hlboký ako polnočný tieň, * * * Na mňa pripadol ten sľub. Pre mňa sa trápil Prorok. Ozdobil ma Dávidovým prsteňom, pomazal moju hlavu olejom. Ruky mi položil na harfu, kdo rúk položil oštep [žezlo]; Štít zakrýval moju hruď, A Barach aa on pristúpili – aby ma postavili na Bethel, na kameň, ktorý je ukázaný v tento deň. Aby moje potomstvo mohlo na ňom sočíva – Kdekoľvek sa narodí: A (tento kameň) im bude oporou, silne podpierať ich trón. Aj keď ho stavitelia zavrhnú, nikdy nebude opustený.’

Fares a Zerach. Na chvíľu sa zastavme a načrtnime si históriu zerachovskej vetvy Júdovho potomstva. Júda mal s Tamar dvoch synov, menom Fares a Zerach (Zara). Keď Jakob s rodinou šiel do Egypta, Zerach ešte nemal potomkov. Faresa sprevádzali dvaja synovia, Hezron a Hamul. V Egypte sa Zerachovi narodili dvaja synovia, Etan a Zimri. Etan využíval príležitosti v krajine, ako i jeho syn Mahol, ktorý sa tešil rovnakým výhodám. Ich úspech im priniesol mnoho slávy, takže sú spomínaní v spojení so Šalamúnom, ktorého múdrosť predčila ich múdrosť: ‘Bol múdrejší od všetkých ľudí, od Ezrahitu Etana, od Hemana, od Maholových synov Chalkola a Dordu, takže sa o ňom hovorilo u všetkých okolitých národov.’ (1. Kráľov 4:30-31).

Zerachove ambície. Zdá sa byť isté, že Zerachova rodina ašpirovala na žezlo Júdu, no tieto svoje ambície nenaplnila, a celý Zerachov rod sa z Gošenu vysťahoval. Traja Maholovi synovia boli evidentne vyučovaní múdrosti Egypta, ako bol vyučovaný aj Mojžiš.

Profesor C. A. L. Totten uvádza: ‘Kde Posvätný kánon (zámerne, ako veríme) umožňuje zlom záznamu Zerachovho potomstva, pokračujú – nevedomky – nie menej, ako troma, možno štyrmi nezávislými a od seba značne vzdialenými sekulárnymi historickými školami.

“‘Pretože ak Darda, Egypťan, syn Zerachov, bol Dardanus, egyptský zakladateľ Tróje, a ak Chalcol bol egyptský Cecrops (Niul) a zakladateľ Atén a Téb, a ak Heman, Niulov brat, bol podobne v tom čase egyptským Agenonom, ktorý zdedil Feníciu, a Mahol, syn Zeracha a otec týchto slávnych Egypťanov, bol Scytha, čiže Fenesia Farsa, egyptský predok Miléťanov, ktorých úplné záznamy nám umožňujú celok pospáajť do jedného prúdu až do dnešného dňa, iste máme v rukách prostriedky v podobe trójskych, gréckych a milétskych zdrojov, aby sme pokračovali v zázname Svätých Kroník, a venovali im väčšiu úctu, keď im porozumieme a budeme si ich ceniť za ich hodnotu!

“‘A v tomto tvrdení pokračujeme, pretože zachovaním tohto čiastkového odkazu na Zerachovu líniu, nachádzajúcu sa v 1. Kráľov 4:30-31, z nevedomosti a nesprávneho pochopenia, s ktorým všetky predchádzajúce generácie, ako sa zdá, tento odkaz vnímali, a čítajúc ho v jasnom odkaze na slávnych hrdinov sekulárnej histórie, na zakladateľov Fenície, Grécka, Tróje a Miléťanov, a nepriamo na Rím, dieťa Tróje, Kartágo a na Brigantov v Španielsku, dávame do rúk našej rasy, a pred ich otvorené oči, porovnateľného súpera Rosettskej dosky. ’ (The Secret of History, strana 164-166.)

Jeremiáš v Írsku. V hebrejskom príbehu existujú dve odlišné fázy, týkajúce sa Írska. Jedna sa zapodieva milétskymi záznamami, dejinami, ktorých počiatok je v Egypte a Palestíne, kým druhá línia sa zapodieva Jeremiášom a kráľovými dcérami, z ktorých sa jedna vydala za Eochaidha, Heremonna zo zerachovskej línie, po svojom príchode s prorokom do Írska.

Všetky autority sa zhodujú v nasledujúcich faktoch, že v tom čase (cca 583 pred Kristom) ‘pozoruhodný muž’, ‘dôležitá postava’, patriarcha, svätec, v podstate dôležitý človek, podľa rôznych opisov, prišiel do Ulsteru, najsevernejšej provincie Írska, sprevádzaný princeznou, dcérou kráľa z Východu; a že v ich spoločnosti bol Simon Brach, Breck, Barech, Berach, ako sa rôzne uvádza, a že táto skupina so sebou priniesla mnohé pozoruhodné predmety. Medzi týmito predmetmi bola harfa, archa a kameň, zvaný Lia Fail, alebo Kameň Osudu.

Korunovacia ceremónia. V čase príchodu Jeremiáša s kráľovou dcérou sa uskutočnila istá ceremónia. Podľa írskych zákonov, a podľa druidského rituálu, Eochaidh, Heremonn, vládca Tuatha de Danaan zo strany svojej matky a priamy potomok taktiež Fenesiu Farsu, a teda z línie Zeracha, dvojčaťa Faresa z kráľovského rodu Júdu, mal obdržať národné uznanie ako “korunovaný Jazdec” štyroch častí Írska.

Boh odňal korunu z hlavy Cedekijáša z Faresovej línie a umiestnil ju na hlavu princa z línie Zeracha, ktorý sa v tom čase spojil v manželstve s dcérou Cedekijáša, dedičkou Dávidovho trónu. Tuná začal prorok budovanie a sadenie, ktorým bol božsky poverený.

Škola prorokov. Princezná z Východu sa vydala za Eochaidha, Heremonna, za splnenia podmienky tohto pozoruhodného patriarchu, že sa Heremonn vzdá svojho doterajšieho náboženstva a vybuduje školu pre prorokov. Ten tak učinil a škola bola pomenovaná Mur-Ollam, označenie pre školu prorokov v hebrejčine a írskom jazyku.

Rok Jeremiášovho príchodu. Pán Thomas W. Plant vo svojom článk The Date of Jeremiah’s Arrival in Ireland, DESTINY, marec 1938, odkazuje na svoju návštevu v Glastonbury v lete 1935, kedy bola téma Jeremiášovho príchodu do Írska predmetom diskusie. Pán George Dansie z Bristolu sa ho opýtal, či sa zaujíma o rozlúštenie hieroglyfov. Potom mu ukázal spleť čiar, krúžkov, bodiek a špirál. Neskôr v liste pánu Plantovi pán Dansie napísal:

“‘Toto sú detaily, dané vám v Glastonbury, kamennej hroby Ollama Fodhlu, nachádzajúce sa v Schiabhna-Cailliche, neďaleko Old Castle, v írskej oblasti Meath. Zobrazuje zatmenie mesiaca v súhvezdí Býka a konjunkciu planét Saturn a Jupiter v súhvezdí Panni. V strede je vyrytá prova lode, s piatimi čiarami, naznačujúcimi počet pasažierov na palube. Na ľavej strane lode, Naľavo je časť lode, pravdepodobne zadná časť, iba so 4 pasažiermi, jeden bol vylodený alebo stratený, čo naznačuje čiara vedúca mimo loď. Kľukaté čiary naznačujú putovanie lode cez oceán, končiac v ústrednom bode na ostrove.

“‘Ollam Fodhla, identifikovaný ako Jeremiáš, tento kameň je záznamom jeho putovania z Egypta do Írska, majúc v opatere dve Cedekijášove dcéry, a svojho sekretára (pisára), Barucha, a pravdepodobne i komorníka dvoch princezien [Piatym pasažierom mohol byť Etiópčan Ebed-melech]. Zdá sa, že jedna z princezien bola zanechaná v niektorej z krajín, cez ktoré prechádzali.

“‘Dátum príchodu podľa nutných kalkulácií súhvezdí, vypočítaný expertom, V. E. Robsonom (priateľom pána Dansieho), vychádza na utorok, 16. október 583 pred Kristom. V tom čase nastalo zatmenie mesiaca v súhvezdí Býka a konuknckia v rozmedzí 10 stupňov Saturna a Jupitera v súhvezdí Panna. Vták zobrazený hore môže predstavovať Ezechielovho orla, nesúceho krehkú vetvičku na horu v Izraeli.

“‘Verím, že dátum odchodu z Egypta, uvedený v článku alebo knihe Rev. W. M. H. Milnera, už si nepamätám kde, bol 584 pred Kristom. Tak či tak, pán W. Campbell, píšuc v roku 1914, uvádza, že Jeremiáša došiel do Írska v 230 rokov pred smrťou kráľa Cimboatha, v roku 353 pred Kristom, z čoho po pridaní 230 rokov vychádza rok 583 pred Kristom’. (Pozri Northern British-Israel Review, zv. 4, s. 171.)

Eochaidh, Heremonn. Eochaidh, Heremonn, zmenil názov hlavného mesta, Lothair (niekedy uvádzaného ako Cothair Croffin) na názov Tara. Známym faktom je, že v erbe Izraela sa nachádza Dávidova harfa. Okrem toho, koruna, ktorú nosili vládcovia inak zanedbávaného kráľovstva Írska, má 12 výčnelkov. Kto povie, že ‘Kráľova dcéra’ tam nebola umiestnená a že prvé z Ezechielových prevrátení nebolo uskutočnené v prenose kráľovskej Dávidovej línie z Palestíny do Írska?

Kameň osudu. Pretože ich kráľ odišiel predtým do neznámej krajiny, kde mal byť neskôr Izrael zhromaždený, Hozeáš o nich prehlasuje: ‘Lebo synovia Izraela budú sedieť dlhé dni bez kráľa a bez kniežaťa, bez obety a pomníka, bez efódu a terafimov.’ ( Hozeáš 3:4.)

Okrajové znenie ‘bez pomníka’ je ‘bez stojaceho piliera’ kým Young’s Analytical Concordance podáva definície ‘pamätný kameň, pilier’. Učenci, ktorí skúmali túto pasáž v jej kontexte podávajú správne znenie ako ‘kamenný pilier a kamenný stĺp.’ Jeremiáš putoval z Egypta s kameňom vo svojom vlastníctve, a ďalšími posvätnými emblémami, a najprv – podľa záznamov – dorazil do Španielska, odtiaľ putoval do Írska. Počnúc Eochaidhom, Heremonnom, a jeho mladou nevestou, Teou Tephi, ktorí boli na tomto kameni korunovaní v Írsku, boli na tomto kameni osudu postupne korunovaní ich následní potomkovia. Dávni králi danaanskej a milétskej rasy (čo bol rovnaký ľud) boli po dlhú dobu korunovaní v Tare. Tento kameň bol poslaní okolo roku 350 pred Kristom do Škótska, kvôli korunovácii Ferga, škótskeho kráľa, potomka milétskych kráľov Írska. Po mnohé stáročia bol tento kameň používaný pri korunovácii škótskych kráľov a bol uchovávaný v opátstve v Scone. Odvezenie kameňa z Írska do Škótska bolo jeho druhým prevrátením (Ezechiel 21:27).

V roku 1297 A.D., keď kráľ Edward I napadol Škótsko, bol kameň odvezený do Anglicka a umiestnený vo Westminster Abbey, kde sa nachádza až dodnes. Tento presun zo Škótska do Anglicka bolo tretím a konečným prevrátením! Po tomto konečnom prevrátení je učinený prísľub, že na svojom súčasnom mieste uloženia ostane až do príchodu Toho, ktorý ma naň právo.” [Pozn: Nedávno bol vrátený do edinburghského zámku v Škótsku.]

Ako môžete vidieť, národ Júdu v Palestíne (nie kmene Júdu, Benjamína a časti Levitov), tzv. národ zlých fíg, kainovsko-satanských-edómskych-kanaanskych “Židov” bol navždy rozbitý, nikdy viac nemal byť obnovený ako kráľovský dom. Táto “rozbitá fľaša”, národ “Židov” je dnes históriou, minulosťou!!!

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: