Bertrand L. Comparet – Predpokladajme, že sme Izrael – čo to mení na veci?

Čo by ste mi povedali, alebo o mne, ak by ste vedeli, že som objavil, že som dedičom veľkého majetku, bohatstva, moci a zodpovednosti, a že, namiesto radosti nad veľkým privilégiom a venovaním sa práci s týmto majetkom, by som jednoducho povedal: “Nuž, a čo, že som dedič, čo to mení na veci?” Nemusíte nič hovoriť, viem, čo by ste si pomysleli.

Keď však dokazujeme z Biblie, z histórie a archeológie, že anglo-saské a príbuzné národy sú modernými potomkami Domu Izraela, ktorému Boh svojou prísahou prisľúbil mnohé privilégiá a požehnania, mnohí nezúčastnene povedia, “čo to mení na veci?”

Tí chcú iba osobnú spásu. Nuž, človek, ktorý má požehnanie osobnej spásy, je príjemcom nádherného daru Božieho v Jahšuovi Kristovi. To však nezaručuje jeho pohŕdanie a odmietanie ďalšieho Bohom daného práva – práva prvorodeného rasy.

Biblia, tak, ako je daná Bohom, je úplným celkom. Ako celok stojí a padá. Ako celok vyjadruje radu Božiu, inak by z nej mnohé napísané nebolo. Človek nemá listovať Knihou a vyberať si, rozhodujúc, čo ackeptovať chce a o zvyšku povedať “čo to mení na veci?” Takéto konanie je maximálnou prezumpciou.

Boh vo svojej múdrosti vyvolil Izrael, aby Ním bol použitý vo svojom pláne transformácie strateného sveta.. Veľká časť Biblie bola napísaná, aby nás s úlohou Izraela v tomto pláne oboznámila. Venujúc dostatok priestoru v Biblii pre prezentáciu evanjelia jednotlivcovi, Boh zaznamenal 5/7 Knihy ako svoj odkaz národom. A takmer každá fáza tohto zjavenia sa týka veľkolepého národa Izrael, prisľúbeného Bohom Abrahámovi.

Neveriaci kritici neúnavne trhajú Písmo na kusy, kúsok tuná, kúsok tam – ale ľudia s posotojom “čo to mení na veci” odhadzujú naraz 5/7 Biblie. 5/7 je veľká časť Biblie!!

Naozaj, pravda učenia o Izraelskej Identite je kľúčom, ktorý otvára Biblie od prvého sľubu učineného po Páde, až do Ježišovho odovzdania Kráľovstva Otcovi. Dá sa prirovnať k duchovnej niti, ktorá sa tiahne cez takmer každú kapitolu biblickej histórie, každú doktrínu, symbol, sľub a zmluvu. Niť, ktorá po svojom nájdení umožňuje odkrytie väčšiny tajomstiev Slova. Preto ľudia, ktorí túto pravdu vidia, prehlasujú Bibliu za “novú knihu” – konzistentnú, harmonickú a uspokojujúcu myseľ i dušu.

Pred stáročiami Boh učinil bezpodmienečnú, nevypovedateľnú zmluvu s Abrahámom o zväčšení a zachovaní jeho potomstva po všetky generácie. A teraz sme tuná, mnohé národy Izraela, priamo tuná po takmer 4000 rokoch – vykonávajúc tú prácu, o ktorej Boh povedal, že ju bude konať Izrael. Žalm 105:8-10 uvádza: “Večne pamätá na svoju zmluvu, na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim, na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel, na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal. Jakubovi to stanovil za zákon, Izraelovi za zmluvu večnú.“

Autori štyroch evanjelií neustále upriamujú našu pozornosť na Božiu vernosť Abrahámovi. Apoštoli, každý jeden z nich, sa v tomto tešil, no vy poviete – “a čo to mení na veci?”

Všetko sa to mení pre Ezaua, ktorý pohrdol svojím rasovým prvorodenstvom. Preto nenašiel žiadne miesto pre pokánie, aj keď ho hľadal so slzami v očiach. Rasové právo prvorodeného predstavovalo rozdiel pre Izmaela, syna otrokyne Hagar, Rasové právo prvorodeného taktiež predstavovalo rozdiel pre synov Ketury.

“Predpokladajme, že sme Izrael”, potom sme potomkami Abraháma skrze Sáru, Izáka a Jakoba. Jestvuje značný rozdiel v požehnaniach rasy, krajiny, osvietenia a príležitosti udelených potomkom týchto a tými, ktoré boli dané iným. Vari fakt večnej spásy človeka obmedzuje možnosť jeho ocenenia občianskych požehnaní, ktorým sa teší v abrahámovskej zmluve v týchto izraelských krajinách? Krátky pobyt v krajinách diktátorov dokazuje rozdiel – a tento dôkaz je značne presvedčivý.

V Izaiášovi 51:2 Boh hovorí: “Počúvajte ma, čo sledujete pravdu a hľadáte Pána: Pozrite na skalu, z ktorej ste vytesaní, a na hĺbku studne, z ktorej ste vykopaní. Pozrite na Abraháma, svojho otca, a na Sáru, ktorá vás zrodila. Veď som ho osamelého povolal, požehnal som ho a zveľadil.” Vy, čo sledujete p ravdu” sú celkom určite kresťania, a vidíme, že Boh chce, aby videli, že sú Abrahámovým potomstvom.

V Genesis 17:7 Boh uvádza: “A uzavieram zmluvu medzi mnou a tebou a medzi tvojím potomstvom po tebe vo všetkých pokoleniach ako zmluvu večnú, že budem Bohom tvojím a tvojho potomstva po tebe.” Je možné, že pre veriaceho neznamená nič – byť vyvolený Bohom ako dedič tejto zmluvy, so všetkými jej náležitosťami, ktoré Boh odkrýva vo zvyšnom Písme?

“Predpokladajme, že sme Izrael”, potom sme členmi kráľovstva Božieho na zemi. Toto kráľovstvo Boh založil na Sinaji. Toto kráľovstvo predstavuje 12kmeňový Izrael. Matúš 21:43 nám jasne hovorí, že vzal Kráľovstvo od Židov a dal ho “národu”. Gréckym výrazom tuná je “ethnos”. Nerozprávajte mi, že ho dal cirkvi – pretože gréckym výrazom pre cirkev je “ekklesia”. Tento národ mal prinášať ovocie Kráľovstva, politické i náboženské.

V súlade s Kristovým určením, národy Izraela vedú v evanjelizačnom diele, misionárskej práci, biblických prekladoch, ich publikáciách a distribúcii. 90 percent tohto diela vykonávajú U.S.A. A britské spoločenstvo národov.

Nie je dobrým biblickým kresťanstvom tak značne napĺňať naše srdcia zmluvou milosti, že v ňom neostáva miesto pre Božiu zmluvu rasy. Takto zavrhujeme pocty udeľované Bohom. Netreba veľa hľadania, aby sme našli mnohé texty, v ktorých Boh odhaľuje vyvýšenú pozíciu danú svojej vyvolenej rase. Niektoré z nich sú:

“Teraz však toto hovorí Pán, tvoj stvoriteľ, Jakub, tvoj tvorca, Izrael: “Neboj sa, veď ťa vykúpim, po mene ťa zavolám, ty si môj. . . . Pretože si drahý mojim očiam, vzácny a ja ťa milujem, vydám ľudí namiesto teba a národy za tvoj život.” (Izaiáš 43:1,4)

“Veď ty si si ich oddelil za dedičstvo zo všetkých národov zeme, ako si povedal prostredníctvom svojho služobníka Mojžiša, keď si, Pane, Jahve, vyviedol našich otcov z Egypta.” (1. Kráľov 8:53)

“Veď si Pán vyvolil Jakuba, Izraela za svoje vlastníctvo.” (Žalm 135:4)

“Veď ty si svätý ľud (v zmysle oddelený) Pána, svojho Boha; teba si vyvolil Pán, tvoj Boh, za svoj vlastný ľud zo všetkých národov, čo sú na zemi.“ (Deuteronomium 7:6)

Všimnite si udelené pocty. Vyvolil ich, vykúpil ich, osvojil si ich, oddelil ich, nazýva ich drahocennými, svojím zvláštnym pokladom, svojím zvláštnym ľudom, svojím dedičstvo nad všetky národy zeme. Predstavte si nejakého veriaceho, ktorí toto všetko číta, vzápätí sa obrátiac na päte, povediac: “Predpokladajme, že sme Izrael, čo to mení na veci?”

Je to odmietnutie Božej útechy v posledných dňoch. Boh horlil za to, aby Jeho ľud, Izrael, mal jasnú víziu všetkého toho, čo malo nastať v tých krušných časoch, a následne posielal proroka za prorokom, ktorí rozprávali o podmienkach vo svete, ktoré v našej dobe budeme zažívať. No pspolu s predpovedanými kataklyzmickými udalosťami bolo pre Jeho ľud Izrael vždy oznamované slovo povzbudenia a útechy. Boh chcel, aby sme mali prospech z poznania toho, čo vo svete koná, čo svetové udalosti skutočne znamenajú, ako sa stane, že to bude na úžitok Jeho ľudu, Izraela, a ako cez všetko to, čo sa deje, privádza na zem Božie Kráľovstvo. Kráľovstvo Božie na zemi je jednou z tém Biblie. Je to téma, ktorú kázal Ježiš. V Rimanom 15:8 nám Pavol hovorí, že Ježiš Kristus prišiel, aby potvrdil sľuby dané otcom.

Aký je úžitok našej identity ako Izraela? Dokazuje, že Boh je nemenne verný. Dokazuje, že Biblia je doslovne a historicky pravdivá. Dokazuje, že Boh koná i dnes, tak, ako to predpovedali proroci – v, skrze a pre svoj ľud, Izrael – ktorým sú anglo-saské, škandinávske, germánske a slovanské národy. V neposlednom rade dokazuje, že Ježiš Kristus učinil to, pre čo prišiel – potvrdiť sľuby dané otcom.

Reklamy

2 Comments

  1. Ľubomír
    Posted 5. augusta 2012 at 11:21 | Permalink

    Ježiš Kristus nepriniesol rasové učenie. Hovoril o ľudskom srdci a o tom, že: „podľa ovocia ich poznáte“. Tak je napísané aj: „Boh z týchto kameňov môže vzbudiť deti Abrahámovi“ a podobne Ježiš povedal Petrovi, že je satan a taktiež pokrytcom, ktorí nechceli konať spravodlivosť: „Vy ste z otca diabla a a žiadosti svojho otca chcete činiť. On bol vrahom ľudí od počiatku a nestál v pravde, lebo nieto v ňom pravdy…“ Chcel tým azda povedať, že ich telesne splodil diabol a nieto pre nich záchrany? Určite nie! Ak by bola spása podmienená telesným pôvodom a človek by mohol robiť len to, čo mu genetická informácia dovolí – potom Kristus nadarmo došiel! Lebo nech bude vyučovať čokoľvek, dobrí budú dobrými a zlí ostanú zlými. Načo by kôli tomu mal ísť na kríž? Ale beda. Písmo hovorí, že VŠETCI sú zlí, nieto jediného, ktorý by činil dobro. Musel preto dôjsť, aby vyšlo najavo zmýšľanie sŕdc a nakoniec aby bolo zrejmé, kto je z diabla a kto z Boha. Nie telesne ale duchovne, pretože dobré ovocie môže človek prinášať len skrze Božieho Ducha, poslušnosťou Slovu vo viere v Ježiša Krista. To predsa nezáleží na tom, či je niekto Žid alebo Grék. Stačí si prečítať list Rimanom, kde sa o tom hodne píše, napr.: „na spasenie… predne Židovi a potom aj Grékovi“, „nie je Židom, kto je ním zjavne, ale Židom je ten, kto je ním v SRDCI, podľa Ducha a nie podľa litery“, „alebo či je Boh len Bohom Židov?(môžeš si tam kľudne dať Iudejcov)A či nie aj pohanov? Áno, aj pohanov, lebo veď jeden je Boh, ktorý obrezaného ospravedlní z viery a neobrezaného skrze vieru“, „nieto rozdielu medzi Židom a Grékom. Lebo všetci majú toho istého Pána, bohatého pre všetkých, ktorí Ho vzývajú. Každý človek totiž, ktorý by vzýval meno Pánovo, bude spasený.“, „ v jednom Duchu my všetci sme pokrstení…buď Židia, buď Gréci“. Podobne v tomto liste je vidieť, že výrazy Židia a Izraelci sa používali na označenie tej istej skupiny ľudí: „ Či sa potkli, aby padli? Vôbec nie, ale ich poklesnutím dostalo sa pohanom spasenia, aby sa v nich (Židoch) vzbudila žiarlivosť. A keď je ich poklesnutie bohatstvom sveta a ich úpadok bohatstvom pohanov, o čo viac ich plnosť?!“, „Lebo aby ste si nenamýšľali, bratia, nechcem, aby ste nepoznali tajomstvo, že časť Izraela stala sa zatvrdilou dovtedy, kým nevojde plnosť pohanov…“. Podobne aj Ježiš, Pán, keď plakal nad Jeruzalemom v Lukášovi, 19 kapitole – načo by to robil, keby sa jednalo o potomstvo hada, ktoré chce zničiť? Naopak, tešil by sa, že neprišli a dostanú zaslúženú odplatu.
    Alebo keď karhal farizejov, či im vyčítal ich pôvod? Nie – ale skutky! Načo by im ich vyčítal, keď by ako hadovo potomstvo inak konať nemohli? A načo založil Cirkev, keď naďalej postačuje jednanie s Izraelom? Bola by to nielen zbytočnosť, ale aj narušenie zmluvy. Na margo autorovho vysvetlenia, prečo hovoril Ježiš v podobenstvách a prečo niektorí nerozumeli, môžem citovať Ježišove slová: „ –Chválim Ťa, Otče, Pane neba a zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými..“ – nie pred príslušníkmi inej rasy, ako z akéhosi dôvodu číta autor. Dá sa teda jednoznačne zhrnúť, že učenie „kresťanskej (Izraelskej) identity“ odporuje Biblii a je antikristovské a lživé. Neprijali lásku k pravde aby boli spasení a preto Boh dopúšťa na nich silu zvodu, aby verili lži a boli odsúdení všetci, čo neverili pravde, ale obľúbili si neprávosť.

  2. christianfreeman
    Posted 5. augusta 2012 at 11:57 | Permalink

    alebo nečítaš pozorne, alebo neviem…darmo sa snažíš prekrúcať Písmo sám…nejde ti to :-)))

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: