John D. Keyser – Dodržiavali sme sabat po celé tie roky v nesprávny čas? (časť 1.)

Stáročia trvajúce debaty o tom, v ktorý deň Boh odpočíval od svojej práce tvorenia zeme a storenia svätého dňa pre ľudstvo, nepoľavujú. Väčšina z praktizujúceho kresťanstva tvrdí, že tým dňom je nedeľa, zatiaľčo Židia a rôzne skupiny adventistov a členov Cirkvi Božej tvrdia, že týmto oddeleným dňom je sobota. Tento článok naznačuje, že obe strany sa mýlia, a že niet žiadneho spôsobu, ako by sme mohli určiť, v ktorý deň pripadá Boží sabat v našom gregoriánskom kalendári. Faktom je, že čas sa stratil! No Boh, vo svojej nekonečnej múdrosti a milosrdenstve, zanechal vo svojom Slove, v Biblii, nápovedy – nápovedy, pomocou ktorých môžeme odhaliť a znovu ustanoviť SKUTOČNÝ SABATNÝ DEŇ!


John D. Keyser

Po stovky rokov zúri spor medzi tými, ktorí obhajujú nedeľný sabat a tými, ktorí dodržiavajú sabat sobotný. Väčšina ľudí vyrastala vo svete dodržiavajúcom nedeľu, a berú dodržiavanie nedele za daný fakt. Nostalgické spomienky starých lavíc, cirkevných piknikov, chórov a rodinnej pospolitosti sú pevne uložené v mysliach miliónov. Idea odlišného dňa pre dodržiavanie sabatu im pripadá fanatická a absurdná. Niektorí ľudia veria, že správnym dňom je sobota a nástoja na tom, že Biblia prikazuje dodržiavať iba sobotu. Títo idú až tak ďaleko, že tvrdia, že ľudia hrešia – že majú „znak šelmy“ a budú trpieť poslednými siedmymi ranami – ak slávia nedeľu namiesto svätenia siedmeho dňa v sobotu! Pre väčšinu kresťanov v protestantských cirkvách sú títo „uctievači soboty“ legalistickými, ritualistickými a rozhodne na „okraji“ akceptovaného náboženstva – mimo väčšina možno i trošku čudácki!

Poznamenáva autor Jonathan Brown:

V dnešnej dobe debaty medzi „sabatariánmi“ (sobotný sabat) a dodržiavateľmi „Pánovho dňa“ sú tak rozmanité, že dnes zahŕňajú dokonca i teórie, či „deň“ zahŕňa „noc“, čiže hodiny tmy, kedy niet slnečného svetla, a či sabat začína na poludnie, pretože poludnie je doslova „večerom“. Všetky tieto argumenty sú založené na predpoklade, že náš súčasný sedemdňový cyklus je niečo, čo ľudstvo dodržiavalo od začiatku. Skutočne, cirkvi siedmeho dňa zápalisto argumentujú, že cyklus nedeľa – sobota pokračuje nepretržite od stvorenia. No len preto, že sme s týmto cyklom vyrastali, nezanamená to, že vždy existoval. ( Keeping Yahweh’s Appointments , 1998. s. 40-41)

Ustanovuje niekde Biblia nedeľu ako Pánov deň, či bola sobota daná iba židovskému ľudu, kým kresťania majú dodržiavať nedeľu ako Pánov deň? Prečo všetok ten zmätok?

Pozastavil sa vôbec niekedy niekto nad týmto: Je možné, že sa obe strany v tomto spoer mýlia? Ako vieme, že súčasný týždenný cyklus je ten istý, ktorý Boh stanovil v Genesis 1 a 2 a neskôr znovuodhalil Izraelitom v Exodus 16 po ich odchode z Egypta do Zasľúbenej zeme?

Odvážne tvrdenie?

V brožúre, prvýkrát publikovanej Worldwide Church of God v roku 1952, sa uvádza toto odvážne tvrdenie:

Je možné poznať? ÁNO! – môžete si byť istí – môžete DOKÁZAŤ – ktorý deň dnešného týždna je rovnakým dňom, v ktorom Boh odpočíval, ktorý požehnal a oddelil pri Stvorení! Tu je JASNÁ PRAVDA – sedem rôznych dôkazov – každý z nich presvedčivý a nevyvrátiteľný. Áno, môžete si byť ISTÍ!

Autor, Herbert W. Armstrong, pokračuje:

Biblia vraví, že SIEDMY deň je SABAT PÁNA, TVOJHO BOHA. Boh učinil pri stvorení siedmy deň SVÄTÝM ČASOM, a prikázal nám, aby sme ho ako svätý DODRŽIAVALI. No ako môžeme dnes vedieť, KTORÝ je ten skutočný siedmy deň, ktorý Boh požehnal a učinil svätým pri STVORENÍ? Vari sa čas stratil? ZMENIL sa kalendár? ( Has Time Been Lost , s.5)

V brožúre Biblical Holy Days, Yesterday — Today – Forever čítame: „Siedmy deň je pre Jahveho a jeho vyvolených zvláštny. Je to deň, ktorý trávime v jeho blízkej spoločnosti. Pretože sabat nastáva každý týždeň, štvrté prikázanie je jedným z najignorovanejších a najporušovanejších zo všetkých. Nikde v Biblii nie je posvätené dodržiavanie iného dňa. Nedeľa bola do cirkevných kruhov zavedená vplyvom pohanských uctievačov slnka, ktorí dodržiavali nedeľu v úcte k slnečnému božstvu. Rímska cirkev nenávidela čokoľvek „židovské“ a bola viac než rada, že môže vypomôcť pohanom.“ (s. 12).

Herbert W. Armstrong dodáva: „Oddelil by Boh istý deň, požehnal ho (Genesis 2:1-3), ustanovil ho za SVÄTÝ Čas, a potom by ho nechal stratiť sa, aby sme nemohli povedať, kedy ho máme dodržiavať? STRATENÝ ČAS? Ak je to tak, potom sme vy i ja STRATENÍ, pretože je hriechom znesväcovať Boží sabat!” ( Has Time Been Lost? , s.21-22)

To sú platné otázky a vyjadrenia. Ale môžeme si byť istí, bez najmenších pochybností, že sobota v našom rímskom (gregoriánskom) kalendári je ROVNAKÝM dňom, ktorý Boh požehnal v Genesis 2:3? A je to ten istý deň, ktorý Boh tak podrobne odhaľoval Izraeliom po Exode? Naozaj sa stratil čas? Ako to môžeme vedieť? Musíme si byť istí – závisí od toho náš život!

Gregoriánsky kalendár

Súčasný gregoriánsky kalendár, ktorý je solárny, začal existovať v marci 1582, keď pápež Gregor vydal inštrukcie, ktorými zrušil používanie starovekého juliánskeho kalendára a nahradil ho novým systémom, ktorý sa začal nazývať gregoriánsky, resp. kalendár nového štýlu. Pôvodcom systému prijatého pápežom Gregorom bol Aloysius Lilius, inak Luigi Lilio Ghiraldi, učený astronóm a fyzik z Neapolu; ale človek, ktorý najviac prispel k sformovaniu cirkevného kalendára v jeho súčasnej forme bol muž menom Clavius. Ten bol poverený všetkými kalkuláciami potrebnými pre jeho overenie, a v roku 1603 publikoval rozsiahle, 800-stranové pojednanie o vývoji nového kalendára.

Predchádzajúci juliánsky kalendár bol založený na dvoch predpokladoch, ktoré sa ukázali ako nepresné – menovite to, že rok trvá 365 1/4 dňa, a že 235 synodických mesiacov sa rovná 19 solárnym rokom. Nemohol preto dlho zachovávať súlad s ročnými obdobiami, alebo označovať mesačný nov s rovnakou presnosťou. Juliánsky rok bol o 11 minút a 14 sekúnd dlhší než solárny rok. Tento rozdiel sa kumuloval až do roku 1582, kedy jarná rovnodennosť nastala o 10 dní skôr a cirkevné sviatky nenastali v správnych obdobiach.

Herbert W. Armstrong vysvetľuje:

Juliánsky kalendár bol nedokonalý – príliš často vsúval priestupné roky. V roku 45 pred n.l. predpokladali, že rok trval presne 365 a 1 dňa, a kvôli štvrtine dňa sa každé štyri roky k februáru pridával jeden deň. No neskôr sa zistilo, že rok bol o 11 minút a 14 sekúnd kratší. Následne, v čase pápeža Gregora, sa kalendár posunul o DESAŤ DNÍ mimo ročných období. Jarná rovnodennosť následne pripadla na 11. marca namiesto na 21. marca. ( ibid. , p.6)

Gregorov dekrét odstránil z juliánskeho kalendára desať dní a obnovil začiatok roka na to isté miesto v ročných obodobiach, ktoré zastávalo v čase konania Nicejského koncilu v roku 325 A .D. Gregor nariadil, aby deň po sviatku sv. Františka (5. október), bol považovaný za 15. október. Touto reguláciou bola jarná rovnodennosť, ktorá vtedy pripadla na 11. marca, obnovená na 21.marca.

Gregoriánsky kalendár bol postupne prijímaný v celej Európe, a dnes sa používa vo väčšine západného sveta a v častiach Ázie. Keď bol tento nový kalendár prijatý vo Veľkej Británii v roku 1752, došlo v ňom k ďalšej oprave jedenásťdňového nesúladu – deň po 2. septembri 1752 sa stal 14. septembrom. Briti taktiež prijali ako začiatok nového roka 1. január. Sovietsky Zväz prijal gregoriánsky kalendár v roku 1918 a Grécko ho pre občianske účely prijalo v roku 1923, no mnohé krajiny spojené s gréckou cirkvou zachovávajú juliánsky (starý štýl) kalendár na slávenie cirkevných sviatkov.

Ako to všetko ovplyvnilo týždenný cyklus, ako bol zachovávaný v starom juliánskom kalendári? Herbert Armstrong poznamenáva —

…z kalendára bolo vypustených desať dní. Tieto dni však boli vypustené iba z počtu dní v MESIACI, nie z počtu dní v TÝŽDNI! ( Has Time Been Lost , s.6).

The Catholic Encyclopedia s týmto súhlasí, keď uvádza: „Dochádzalo ku každému pomysliteľnému návrhu, iba jedna myšlienka nebola nikdy spomenutá – opustenie sedemdňového týždňa ” (zv. 9, s.251, heslo „Lilius“). Tá istá encyklopédia (zv. 3, s. 740) pod heslom „Chronológia“ uvádza: „treba poznamenať, že v KRESŤANSKEJ DOBE, nebolo poradie dní v týždni nikdy prerušené.“ Všimnite si, že v „KRESŤANSKEJ DOBE“, nebolo poradie dní v týždni zmenené. To naznačuje, že pred touto dobou bolo poradie dní skutočne zmenené! Zakrátko uvidíme, aká to „kresťanská doba“ starého juliánskeho kalendára bola.

Zatiaľčo však poradie dní počas „kresťanskej doby“ zjavne nebolo zmenené, siedmy deň v gregoriánskom kalendári NEZODPOVEDÁ siedmemu dňu v hebrejskom kalendári! Všimnite si —

Čo sa stalo, keď začal existovať nový gregoriánsky kalendár? Zatiaľčo počet dní v týždni ostal nezmenený, PORADIE dňa, ktorý Boh označil za siedmy BOL NAVŽDY STRATENÝ v novom usporiadaní mesiacov. Zatiaľčo sobota zostala siedmym dňom týždňa, SIEDMY deň v starom hebrejskom kalendári NEBOL SIEDMYM dňom v kalendári gregoriánskom.“ ( The Ten Commandments , autor Joseph Lewis)

Nový juliánsky“ kalendár však učinil viac, než bol presun nemenných sviatkov o trinásť dní“ uvádza Orthodox Christian Information Center. „Dosiahol oveľa ZÁKERNEJŚÍ cieľ – kompletne zrušil historickú platnosť cyklu sviatkov. Spomeňte si, ako sa Vatikán snažil odstrániť rozdiel jedenástich minút a štrnástich sekúnd medzi juliánskym kalendárom a tropickým rokom. K tomu došlo zavedením „všeobecných storočných rokov“, to jest rokov, deliteľných 400 (e.g., 1700, 1800, 1900, atď), ktoré majú iba 365 dní.”

Kvôli tomu“, pokračuje článok, „pápežskí reformátori tvrdia, že približne každých 128 rokov zaostáva juliánsky kalendár za gregoriánskym o DVADSAŤŠTYRI HODÍN. Aj keby boli gregoriánske kalkulácie správne (nezabúdajme, že dĺžka tropického roka náhodne fluktuuje), jednako rozdiel mezdi juliánskym kalendárom a tropickým rokom sa mal počítať postupne počas storočí. To je ešte zrejmejšie u „novojuliánskych“ reformátorov, ktorí náhle a s chrapúnskym nedostatkom poznania prijali „kumulatívnu chybu“ trinástich dní z cirkevného kalendára. Ak by bol „pan-ortodoxný kongres“ inteligentný a konzistentný v aplikácii svojich kalendárnych princípov, Sviatky, zavedené do liturgického ckylu Svätej Cirkvi v 19. storočí by boli upravené iba o 12 dní, Sviatky z 18. storočia o jedenásť dní, atď.“

Článok napomína: „Ak by mali záujem na „presnosti“, potom iba sviatky datujúce sa do 12. storočia by boli posunuté o PLNÝCH TRINÁSŤ DNÍ, keďže táto nezrovnalosť údajne narastala od doby prvej ekumenickej synody. Vidíme však, že ani jeden zo svätých Otcov nevidel potrebu „opraviť“ cirkevný kalendár; ich postoj vo všeobecnosti bol „Ak to nie je porušené, neopravovať“. ( Liturgical Havoc Wreaked By the “New Julian” Calendar ).

Článok Genesis of the Gregorian Calendar poukazuje na to, že „jeho [gregoriánskeho kalendára] nevýhody sú faktom, že STANOVENÝ DEŇ NEPRIPADÁ VŽDY NA ROVNAKÝ DEŇ V TÝŽDNI. Okrem toho, dlžka mesiaca nie je vždy rovnaká a sviatky, ktoré majú vzťah k Veľkej noci sa točia každý rok okolo kalendára.“

Juliánsky kalendár

Pred svojou zmenou v roku 1582, vznikol kalendár, známy ako juliánsky, v čase Julia Caesara v roku 46 pred n.l. Po dobytí Egypta v roku 48 pred n.l. sa Julius Caesar radil s alexandrijským astronómom Sosigenom ohľadom reformy kalendára, keďže kalendár „ab urbe condita“ (t.j. „od založenia mesta (Ríma)“), vtedy Rimanmi používaný, bol v úplnom zmätku a úplne nezodpovedajúci potrebám rastúceho impéria, ktoré mal Caesar riadiť. Kalendár, ktorý Julius Caesar prijal v roku 709 a .u.c. (ktorý dnes označujeme ako 46 pred n.l.), bol takmer identický s alexandrijským Aristarchovým kalendárom z roku 239 pred n.l., a pozostával zo solárneho roku s 12 mesiacmi a 365 dňami plus jedným dňom navyše raz za štyri roky. Nie je jasné, ako k tomuto kalendáru Aristarchus došiel, dá sa špekulovať, že boli použité BABYLONSKÉ dáta alebo teória.

Sosigenes rozhodol, že rok, v modernej dobe známy ako 46 pred n.l., bude mať dve vsuvky. Prvá bola zvyčajná vsuvka 23 dní po 23. februári, druhá, „na zosúladenie kalendára s rovnodennosťou“ The first was the customary intercalation of 23 days following February – to sa dosiahlo vsunutím dvoch ďalších mesiacov medzi koniec novembra a začiatok decembra. Táto vsuvka predstavovala 67 dní, vytvoriac rok o dĺžke 445 dní a spôsobiac, že začiatok marca v roku 45 pred n.l. v rímskom republikánskom kalendári pripadol na deň, ktorý sa stále nazýva 1. januárom juliánskeho kalendára.“ ( Encyclopedia Britannica , článok „The Western Calendar and Calendar Reforms“)

Julius Caesar chcel evidentne začať rok na deň jarnej alebo zimnej rovnodennosti, ale rímsky senát, ktorý tradične zasadal 1. januára (začiatok rímskeho občianskeho kalendárneho roka), chcel udržať 1. január ako začiatok roka, a Caesar sa podrobil politickému kompromisu.

Podľa Makrobia (rímskeho filológa a filozofa, ktorý písal za vlád Honoria a Arkadia (395-423)) rímski udržiavatelia kalendára spočiatku nepochopili Caesarove inštrukcie týkajúce sa nového kalendára, a omylom považovali za priestupný rok každý tretí rok, nie každý štvrtý. Vedie sa diskusia, ktoré roky, od roku 43 pred n.l do roku 8 A .D. boli skutočne priestupnými rokmi, ale rekonštruckia s dostupnými informáciami ukazuje, že každý tretí rok od roku 43 pred n.l. (t.j. 40 pred n.l., 37 pred n.l. atď) bol priestupným rokom. To platilo do roku 10 A .D., kedy Augustus Caesar (nástupca Julia Caesara) priestupné roky úplne zrušil, zavedúc ich s priestupným rokom of 4 A .D.!

Ďalší zdroj NEISTOTY ohľadom PRESNÉHO DATOVANIA DNÍ v tom čase sa odvíja od zmien v dĺžke mesiacov, vykonaných Augustom. Podľa niektorých zdrojov mal mesiac február pôvodne 29 dní, a v priestupných rokoch 30 dní (na rozdiel od dnešných 28 a 29 dní). PRIŠIEL O DEŇ, pretože v istom časovom úseku sa piaty a šiesty mesiac starého rímskeho kalendára premenoval na Julius a Augustus, na počesť svojich menovcov. Počet dní v auguste – predtým 30 – sa týmto stal 31 (podobne ako mesiac júl), aby Augustus Caesar nebol považovaný za podradného voči Juliovi Caesarovi! Bolo preto treba pridať k augustu jeden deň, tento bol odobratý z februára. Ohľadom týchto záležitostí však stále existuje značná neistota – preto sú všetky dáta spred roku 4. A .D. (keď konečne došlo k stabilizovaniu kalendára) NEISTÉ.

Podľa Moustafu Gadallu, „vo svojich pokusoch mať odlišne vyzerajúci kalendár, než bol egyptský systém [Aristarchov kalendár z roku 239 pred n.l.], juliánsky i gregoriánsky kalendár zaostával za presnejším systémom, ako bol ten, ktorý vyvinuli Egypťania. Navyše končíme s dvanástimi mesiacmi, ale s úplne zmäteným, nelogickým a náhodným číslovaním rôznych mesiacov.“

Nielen to, ale juliánsky kalendár sa stále nachádzal v osídlach starého rímskeho kalendára – vrátane OSEMDŇOVĚHO TÝŽDŇA! Encyclopedia Britannica nám uvádza, že starý rímsky kalendár sa v čase Julia Caesara stal ÚPLNE ZMÄTENÝM. Encyclopedia Britannica poznamenáva –

Fungovanie rímskeho kalendára bolo v rukách pontifikov, ktorí každý mesiac očakávali nový mesiac, a keď bol tento videný, prehlasovali z Kapitolu počet dní, päť, sedem alebo deväť…

Nezávisle na mesiacoch fungovali OSEMDŇOVÉ „TÝŽDNE“, zvané nundinae, ktoré nemali názvy, NEBOLI SPOJENÉ SO ŽIADNYMI DÔLEŽITÝMI NÁBOŽENSKÝMI PRAKTIKAMI, a boli jednoducho MEDZEROU MEDZI DŇAMI, KEDY SA KONAL TRH.. V existujúcich kalendároch sú označené písmenami A-H…

Encyklopédia ďalej uvádza –

Vďaka neohrabanosti pontifikov, a ešte viac kvôli politickým manévrom, kedy dochádzalo k vsunutiam či vypusteniam z kalendára kvôli ovplyvneniu dĺžky trvania úradu magistrátu, kalendár pri konci republiky, pri nástupe Julia Caesara – ktorý sa podujal na jeho reformovanie – bol v BEZNÁDEJNOM ZMÄTKU. V roku 46 pred n.l. vsunul a následnej pridal 67 dní medzi november a december, čo predstavovalo rok o dĺžke 445 dní, a takto dosiahol súlad civilného s prirodzeným rokom. Potom začal existovať nový, juliánsky kalendár, ktorý s malými modifikáciami trval až do gregoriánskych reforiem (zv. 4, s. 1943, článok “Calendar”).

Osemdňový týždeň

Mali by sme si všimnúť, že starý rímsky kalendár bol založený na mesiaci a mal OSEMDŇOVÝ TÝŽDEŇ, ktorý označoval DOBU MEDZI DVOMA DŇAMI, KEDY SA KONAL TRH! Tento osemdňový TRHOVÝ TÝŽDEŇ bol úplne UMELO VYTVORENOU ČASOVOU PERIÓDOU a všeobecne používaný medzi ľuďmi, ktorí boli dostatočne civilizačne vyspelí na to, aby udržiavali pravidelný obchod. Encyclopedia Britannica vysvetľuje –

To je ÚPLNE UMELO VYTVORENÁ PERIÓDA často sa vyskytujúca medzi ľuďmi dostatočne civilizačne vyvinutými na to, aby udržiavali pravidelný obcho. Je to TRHOVÝ TÝŽDEŇ, alebo PEVNE STANOVENÁ PERIÓDA DNÍ, v ktorých sa uskutočňovali trhy. Má rôznu dĺžku a pohybuje sa od troch dní v kmeni Muysca v Bogote, štyri dni u mnohých afrických kmeňov, päť dní v strednej Amerike, východoindickom polostrove a starej Asýrii, šesť v kmeni v Togu, OSEM MEDZI STARÝMI RIMANMI („nundinae“) a desať medzi Inkami. Počas TRHOVĚHO DŇA, obzvlášť v Afrike, JE ČASTO ZAKÁZANÉ PRACOVAŤ, stanovené sú isté tabu a VYKONÁVAJÚ SA NÁBOŽENSKÉ CEREMÓNIE. (zv. 4, článok “Calendar”).

Pred vládou Julia Caesara a nejakých tristo rokov po ňom rímske kalendáre obsahovali opakujúce sa cykly písmen A – H, označujúce osemdňový trhový týždeň. Takéto dni sa stali príležitosťou na podnikanie, stretnutie v zhromaždení a vyhlasovanie zákonov či verejných rozhodnutí. Nakoniec sa začali označovať buď ako „dies fasti“ (identifikované písmenom F), kedy mohla zasadať mestská prefektúra a uskutočňovať sa legálne procesy, !dies comitiales“ (C), počas ktorých sa mohli zvolávať zhromaždenia (comitia) a „dies nefasti“ (N), pri ktorých sa nemohli vykonávať právnické úkony a úkony občianskych záležitostí. Existovali i dni, hoci neboli ako také v kalendári označené, v ktorých bola istým spôsobom aktivita obmedzená (dies religiosi), úplne zakázaná ako prinášajúca nešťastie (dies atri), alebo v spojení s historickými udalosťami (dies postriduani).

Medzi dies nefasti boli „feriae“ (sviatky), čo je výraz, ktorý hoci v množnom čísle (ako Calendae a Nonae), označovali jeden deň a pozostávali zo súkromných slávností, ako boli oslavy narodenín a dní žiaľu, ako i verejné ceremónie, ako Lupercalia či Saturnalia. Verejné sviatky zahŕňali každoročné festivaly, pre ktoré existovali pevne stanovené a zaznamenávané dátumy (feriae stativae); posúvateľné sviatky (feriae conceptivae), ktoré boli určované každý rok; a nepravidelné sviatky (feriae imperativae), ktoré boli vyhlasované v čse krízy či na oslavu víťazstva. Dni, v ktorých sa feriae oslavovali, boli „dies festi“. Vykonávali sa náboženské rituály a boli zakázané súdne spory, a bola to príležitosť k odpočinku, dokonca i pre otrokov. Aj keď samé o sebe neboli sviatkami, slávili sa vtedy i „ludi“ čiže verejné hry.

Osemdňové týždne boli úplne nezávislé na mesačných deleniach zvaných Calendae, Nonae a Idae. Na konci každého roka bol cyklus A – H PRERUŠENÝ. Prvý deň nasledujúceho roka bol vždy označený písmenom A., označujúci začiatok NOVÉHO CYKLU, ale písmeno dňa trhov sa zmenilo. Keď Caesar rozšíril trvanie roku 46 pred n. l. na 445 dní a učinil ďalšie zmeni v kalendári, rímsky osemdňový týždeň NEBOL DOTKNUTÝ.

Kresťanská doba“

Tak tomu bolo do roku 321 A .D., kedy cisár Konštantín (Veľký) vytvoril moderný sedemdňový týždenň REDUKCIOU RÍMSKEHO TÝŽDENNÉHO CYKLU O JEDEN DEŇ. No Konštantín neupravoval ani dĺžku mesiaca, ani roka. Konštantín vlastne vzal starý rímsky pohanský kalendár, ktorý sa točil okolo trhových dní, a odobral od neho jeden deň a vytvoril náš súčasný týždňový cyklus.. Týmto sa začala tzv. „kresťanská doba“ juliánskeho kalendára.

Sedemdňový týždeň, ktorý Konštantín vytvoril zo starého rímskeho kalendára, bol ním založený na KALENDÁRI GRÉCKOM – čo veci ďalej komplikuje!

Až v treťom storočí,“ vysvetľuje Joseph Lewis, „dochádza k meraniu času v cykloch siedmych dní, z ktorých každý bol venovaný jednej zo siedmych planét.. Rozdelenie času do siedmych dní týždna ako základu nášho SÚČASNÉHO kalendára patrí Grékom. (Ak by Gréci vedeli, že miesto siedmych planét, ktoré poznali, existuje 10, je vcelku pravdepodobné, že by prijali desaťdňový týždeň miesto sedemdňového, pretože v Číne pretrval desaťdňový týždeň takmer až do súčasnosti.) Samotné názvy dní, odvodené od planét, boli prijaté Grékmi.“ ( The Ten Commandments)

Pokračujúc, Lewis uvádza, že

Prvý a siedmy deň v týždni, a obzvlášť číslo 7 boli Grékmi považované za zasvätené bohu Apolónovi, pravdepodobne kvôli ich údajnému vzťahu k siedmym planétam. Odkazy na siedmy deň zahŕňajúce istý zvláštny, hoci nejasný, význam posvätného charakteru sú často zmieňované v homérovských poémach a v ranných gréckych zápisoch. Jeden autor cituje gréckeho historika Straba, ktorý písal pred kresťanskou érou: „Gréci a barbari majú jedno spoločné, že ich posvätné rituály sprevádza sviatočný pracovný odpočinok.“ ( ibid. )

Predtým, než Gréci prišli so svojim sedemdňovým týždňom založeným na vtedy známych planétach, mali, podobne ako Babylončania a Egypťania tej istej doby, tridsaťdňový mesiac rozdelený na „dekády“ po desiatich dňoch!

Dokonca ľudia v 5. storočí boli zmätení a prekvapení Konštantínovými zmenami v kalendári! V liste biskupa Paschasina z Lilybaea (Marsaly) pápežovi Levovi Veľkému ( 461 A .D.) nachádzame NEZROVNALOSŤ medzi rímskymi a alexandrijskými kalkuláciami Paschy, teda Veľkej noci. Paschasinus píše –

Po značnom skúmaní a debate sme zistili, že to, čo patriarcha alexandrijskej cirkvi písal Vašej Blaženosti, je správne. Keďže rímske počítanie pre spomínaný rok [444 A.D.], šesťdesiaty-tretí rok svojho cyklu, bol 26. marec, prikláňali sme sa k pochybnosti, či je tento dátum paschy správny, ale v skutočnosti to bolo 23. apríla. ZMÄTENÍ A NEISTÍ sme konzultovali židovskú kalkuláciu, dnes Rimanmi ignorovanú – z tohto dôvodu sa niekedy dopúšťajú chyby…

Nebojme sa neskorého datovania paschy, pretože ak by sme sa mu vyhli, dopustíme sa omylu, ako za vlády vášho predchodcu, Zosima [418 A.D.]…V tom čse, úrýchlením oslavy paschy z jej dátumu 22. apríla na 25. marca..došlo k veľmi vážnemu omylu, tak vážnemu, že PRAVÝ DÁTUM bol preukázaný zázrakom Milosti Svätého Ducha…( Patrologia Latina , by J.P. Migne. Zv. LVIII, stĺpce 606-609).

Ak mali ľudia problém určiť dátum festivalu sto rokov po Konštantínovej zmene týždňa, ako si môžeme byť istý my, že poznáme správny deň Božieho sabatu?

Orthodox Christian Information Center poznamenáva:

Od štvrtého storočia do dvanásteho storočia „korekcia“ gregoriánskeho kalendára vo vzťahu ku kalendáru juliánskemu narástla z jedného na trinásť dní, preto v storočiach pred storočím štvrtým bolo podobne potrebné zaviesť negatívnu „korekciu“, pretože jarná rovnodennosť musela byť posunutá podľa juliánskeho kalendára naspäť. Preto, napríklad, nový kalendaristi amli oslavovať narodenie Krista nie 25. decembra, ale 23. decembra, čo je DVOJDENNÁ „KOREKCIA“ opačným smerom, keďže 25. december podľa starého kalendára, počas 1. storočia pred n.l. a v 1. storočí A.D.,by zodpovedal 23. decembru podľa nového kalendára. ( Liturgical Havoc Wreaked By the “New Julian” Calendar )

Nenávratne stratený?

Je vcelku zrejmé, že Boží pravý týždenný cyklus so sabatom ako siedmym dňom nebol nikdy časťou rímskeho kalendára – a ak aj bol, niet žiadneho spôsobu, ako by sa tento cyklus po všetkých zmenách zachoval. Joseph Lewis v The Ten Commandments poznamenáva –

V posune kalendára, stanoviac prvý mesiac roka ako január miesto septembra – čo sa stalo s posvätným „siedmym“ dňom? Bol NENÁVRATNE STRATENÝ, pretože keď boli tieto zmeny [Juliom Caesarom] prijaté, Rím žil podľa osemdňového kalendára!

S takýmto zmätkom dní, dátumov, zmien a festivalov, ako je možné označiť PRAVÝ sabatný deň?

Na rozdiel od toho, čo uviedol Herbert W. Armstrong, NIE je možné vedieť – NEMÔŽETE si byť istí – NEMÔŽETE dokázať – ktorý deň v dnešnom týždni je ten istý deň, v ktorý Boh odpočíval, ktorý požehnal a oddelil pri stvorení – na základe kalendára,ktorý sme zdedili!! Na rozdiel od „siedmych rôznych dôkazov – každý presvedčivý a nevyvrátiteľný“ Herberta Armstronga, nie je možné roztriediť všetky zmeny v kalendári, ku ktorým došlo počas tisícročia a dostať sa k pravému Božiemu sabatnému dňu!

Som prekvapený, ako mohol Armstrong úplne prehliadnuť pohanský pôvod nášho týždňa, rímsky osemdňový týždeň, každoročné prerušenie týždňového cyklu a zmeny, ktoré učinil Konštantín v už i tak zmätenom kalendári!

Aby poukázal na zmätok a úplnú beznádejnosť snahy zistiť pravý Boží sabatný deň z gregoriánskeho kalendára, ktorý dnes používame, Joseph Lewis činí toto pozorovanie –

Na skomplikovanie záležitostí a na zhoršenie označenia siedmeho dňa, musíme pamätať na to, že hebrejský kalendár bol založený na LUNÁRNYCH výpočtoch. Lunárny rok je kratší než solárny rok o približne 10 dní, 21 hodín a 12 sekúnd. S tak značným rozdielom je celkom nemožné, aby hebrejský kalendár plynul v súlade s mesiacmi, ako ich rozdeľuje solárny rok. Lunárny mesiac obsahuje 29 1/2 dní; následne sa každých 5 mesiacov pridáva k mesiacu jeden deň. Tak by sa z pôvodného siedmeho dňa, podľa lunárneho kalendára 28 dní v mesiaci, stal ÔSMY deň, o päť mesiacov neskôr by to bol DEVIATY deň a tak by bol pôvodný siedmy deň stvorenia počas plynutia času nenávratne stratený. ( ibid. )

Navyše Idelsohn vo svojom diele Ceremonies of Judaism uvádza toto: „Napríklad, ak 2. október 1940, štvrtok, bol 5701. rok od stvorenia sveta, podľa hebrejskej kalkulácie, ako je možné, aby bola sobota siedmym dňom stvorenia? Podľa tohto výpočtu by bola siedmym dňom streda nasledujúceho týždňa; a keďže výpočet Nového roku podľa hebrejského kalendára sa neustále mení, je to ĎALŠÍ DÔKAZ podporujúci tvrdenie, že „siedmy“ deň storenia bol NENÁVRATNE STRATENÝ.“ (s. 51-52).

Dôkaz židovského národa?

O.K.,“ poviete si, „vidím, ako došlo k strate pôvodného týždenného cyklu a siedmeho dňa kvôli zmenám, ku ktorým došlo v rôznych kalendároch. Ale čo Židia? Nedodržiavali Židia pravý týždenný cyklus počas svojich generácií? Nezachovali azda Židia pravý Boží kalendár? Odpoveď na poslednú otázku je rozhodné „ÁNO“, ale, ako uvidíme, Židia STRATILI PREHĽAD nad tým, v ktorý deň týždenného cyklu sabat svätiť! Prečo? Pretože v istom období Židia ODDELILI od lunárneho kalendára a začali dodržiavať sabat počítajúc podľa rímskeho kalendára!

Prijmime tuná niekoľko základných predpokladov. Fakt, že Ježiš Kristus NEKÁRAL Židov svojej doby za svätenie sabatného dňa v nesprávny deň týždňa, ale káral ich za zmenu sabatného dňa na „deň bremena“, jasne naznačuje, že Židia v tej dobe dodržiavali správny deň. Neskôr, v diele apoštolov Petra a Pavla, podobne nenachádzame žiadnu stopu, aby títo praví Boží muži odsudzovali Židov za svätenie nesprávneho dňa. Keďže Pavol bol zabitý v roku 67 A .D., a Peter rok po ňom, je pravdepodobne bezpečné povedať, že Židia dodržiavali správny sabatný deň až do zničenia Jeruzalema Rimanmi v roku 70 A .D.

Herbert W. Armstrong píše –

Nuž, ak sme presvedčení, že Ježiš stanovil SPRÁVNY príklad a dodržiaval SPRÁVNY siedmy deň, nemusíme sa ďalej namáhať.

Všimnite si, že deň, ktorý Ježiš, ako BOLO JEHO ZVYKOM, dodržiaval (Lukáš 4:16), bol rovnaký deň, ktorý dodržiavali Židia, pretože vtedy vykonávali v chráme svoje bohoslužby – verše 17, 20.

O 43 rokov neskôr bol židovský národ vyhnaný do KAŽDÉHO NÁRODA ZEME. Od toho času boli rozdelení, roztrúsení po všetkých národoch. V stredoveku nemali Židia v Číne žiadnu možnosť komunikácie so Židmi v Afrike, Židia v Európe podobne s inými časťami sveta.. Ale i dnes, s komunikáciami obnovenými v každej časti sveta, NENACHÁDZAME u Židov zmätok.

Ak sa čas stratil, Židia v jednej časti sveta by svätili jeden deň, a Židia v iných častiach iné dni.. No všade – v KAŽDOM NÁRODE ZEME, nachádzame židovský ľud, dodržiavajúci TEN ISTÝ DEŇ – deň, ktorý nazývame SOBOTA – ako pravý sabatný deň. ( Has Time Been Lost?, s. 19-20).

Na prvý pohľad sa to zdá logické. No fakt, že Židia po celom svete dodržiavajú rovnaký deň ako sabat znamená iba to, že používajú ten istý kalendár! V žiadnom prípade to nepotvrdzuje, že kalendár, ktorý dodržiavajú, je v každom detaile správny a že ho správne na určenie pravého sabatu používajú!

Reklamy

7 Comments

  1. Mikael
    Posted 4. augusta 2009 at 06:09 | Permalink

    ak som to teda spravne pochopil, autor sa snazi zhodit vierohodnost a autoritu siedmeho dna na zaklade faktu, ze dnesny siedmy – sobotny den nezapada do cyklickej schemy tyzdna danej pri stvoreni, pretoze tento cyklus bol naruseny a posunuty…rozumiem tomu spravne?! Pretoze ak ano, tak potom sme vsetci zatrateni, pretoze porusujeme 4.prikazanie, co je hriech, a ap.Pavol pise, ze odplatou za hriech je smrt… Nie som si celkom isty, aky bol povodny zamer autora, ale ak islo len o zhodenie autority siedmeho dna, tak sa to podarilo. Skoda, myslel som ze to bude clanok o stvoritelskom siedmom dni – sobote vs. cirkevnom siedmom dni – nedeli…

  2. Posted 31. augusta 2009 at 22:55 | Permalink

    MIKAEL.:
    Nebuď z toho smutný, ty sám si nič neporušil. Cháp to tak, že nie TY si nariadil svätenie Nedele (teda prvého dňa týždňa) namiesto Soboty. My sme len vojakmi armády (cirkevnej), ktorí podliehajú nejakému veleniu, a zodpovednosť za príkazy a nariadenia nesú velitelia. Naši teológovia sú tiež len podriadený vyššej moci. Podľa horeuvedeného článku, za všetko je vina nejednotnosť svetového kalendára. Čo ma ale najviac znepokojuje je, že ešte aj texty v biblii boli prispôsobené kalendáru, resp. onej “nedeli”.
    Pozri.: Skutky Ap.20:7
    7./ A v prvý deň týždňa, keď sme sa zišli lámať chlieb…atd – je sfalšovaný, nesprávne preložený, prispôsobený. Lámanie chleba sa prevádza o SABATE v Sobotu. Prečo je tu napísané že v Nedeľu? V originálnom texte je uvedený správny deň – Sobota.
    Porovnanie s textami biblií iných krajín..:
    V Gréckej biblii je správny deň: Sabbaton
    Vulgata (latinčina): In una autem sabbatorum,…
    Luther 1545: Auf einen Sabbat
    V bibliach ostatných stojí Nedeľa, (Sonntag, Sunday)

    Pavel a ostatný v tých časoch dodržiavali vždy Sabat, ako hovorí Pavol v Sk. Ap.18:4 a 11 jeden celý rok a šesť mesiacov, čo je asi 78 krát len v Korinte. Nedeľa, prvý deň v týždni bol vždy na cestovanie (presun pešo na nové pôsobisko). Tiež musím poukázať na odchýlku v texte I.Ep.Kor.16:2, kde v gréckom prastarom základnom texte “NOVUM TESTAMENTUM Graece et Germanice” je správne hovorené o S O B O T E a nie ako v našich textoch “o prvom dni v týždni, v každú nedeľu”. Mám za to, že je to dielo Satana, ale Boh o tom vedel už pred 2600 rokmi a cez prorokov o tom hovoril.
    Nechcel som svojim príspevkom spôsobiť paniku a zármutok v srdci veriacich že niečo prestupujete, ale verte, že Boh vás aj tak miluje.

  3. christianfreeman
    Posted 31. augusta 2009 at 22:58 | Permalink

    moja vina..mal som totiž dať k názvu, že ide o prvú časť z rozsiahleho článku, v ktorom sa neskôr vysvetľuje, čo a ako je to s tým sabatom…ale nebojte sa, pracuje sa na tom, je to veľmi zaujímavé…Sabat totiž nie je ani sobota, ani nedeľa….ale o tom neskôr

  4. MiroD
    Posted 31. decembra 2009 at 20:22 | Permalink

    Ludkovia, Johnovi D. Keyserovi nic neverte:-) Je to riadny heretik…
    Ohladom lunarneho cyklu, o ktorom bude zrejme druha cast tohto clanku, si staci pozriet, ako padala manna – ci to bol sedemdnovi cyklus, alebo nejaky iny, riadeny lunarnym kalendarom:-)
    prajem vela zdaru…

  5. Posted 31. decembra 2009 at 20:46 | Permalink

    MiroD: jasne, že to bol sedemdnovy kalendar…ale ak mne – a ostatným čitateľom – dokážeš, že šlo o cyklus nedeľa-sobota, tak klobúk dolu 😀

  6. Ľubomír
    Posted 5. septembra 2014 at 09:02 | Permalink

    Kto sa o toto zaujíma sa viac dozvie na stránkach WLC. Myslím, že otázka šabbátu je uzavrená (kedy je pravý šabbát), otvorená zastáva otázka spôsobu svätenia, trestu za nesvätenie …

  7. editor
    Posted 9. decembra 2014 at 04:14 | Permalink

    ako uzatvorená je otázka sabatu? Ktorý deň to je? lebo je evidentnté, že sabat je rotujúci…

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: