William Finck – Herodotos, Skýti, Peržania a proroctvo

Cieľom tohto exposé je ukázať, ako ten, kto nie je plne oboznámený so sekulárnou históriou (ktorá sa väčšinou nachádza v gréckej klasickej literatúre), nepochopí plne Písmo. Júdsky národ, pozostávajúci z väčšej časti zo “zlých fíg” (dnes zvaných “Židia”), bol rozptýlený až po roku 70 A.D., ako bolo prorokované v Jeremiášovi 24:8-10, 26:6, 29:17-19 a inde, čo sám Kristus potvrdzuje v Lukášovi 21:24. Zatiaľčo Jakub v 1:1 hovorí o “dvanástich kmeňoch v disperzii”, a Jakub zomrel pred rokom 70 A.D., o čom svedčí Josephus, Jakub neoslovoval tzv. “Židov” rozptýlených v roku 70 A.D, a rovnako tak sa Židia mimo Judey nemohli odvolávať na pôvod z iných než iba troch kmeňov – Júda, Benjamín a Levi – a iba malá časť z nich znovu osídlila Judeu po svojom návrate z Babylonu.

Okrem svojho dlhého opisu Egypta v knihe 2 a jeho ďalších pohľadov do minulosti, Herodotos podáva dejiny Perzie pokrývajúc vládu piatich kráľov: Kýros (1.46), Kambyses (2.1), Pseudo-Smerdis (3.67), Dáreios (3.88), a Xerxes (7. 5). Títo králi sú presne tí istí, o ktorých Daniel, náš prorok, hovorí v Danielovi 11:1-2.

Kým v Preklade kráľa Jakuba sa v Danielovi 11:1 uvádza “Darius Médsky” (satrap v Babylone), LXX uvádza 11:1 nasledovne: “A ja som v prvom roku Kýra stál na jeho posilnenie a pomoc.” Tak či tak, záznam je dostatočne jasný pre to, že Kýros bol perzským kráľom a Daniel je autorom týchto posledných kapitol. 11:2 pokračuje: “… Ešte traja králi povstanú v Perzii …” (Takže máme Kambysa, Pseudo-Smerda a Daria, ktorý vlastne vojnu s Grékmi začal, porazeného v bitke pri Marathone), “… a štvrtý získa väčšie bohatstvo než všetci. Keď bude mocný pomocou svojho bohatstva zburcuje všetko proti kráľovstvu Grékov. .” A Xerxes, Danielov štvrtý kráľ, nielenže Grécko napadol, znivočiac Atény, ale taktiež podnietil kartáginských Feničanov (s ich iberijskými bratmi a ďalšími – Herodotos 7.165) k napadnutiu sicílskych Grékov v rovnakej dobe. Kde dochádza k Xerxovej porážke, Herodotos – napĺňajúc svoje svedectvo o tejto vojne – svoje Dejiny uzatvára.

K osudu “desiatich” kmeňov: 2. Ezdráš 13:39-45 a Josephove Starožitnosti 8:11:1, 10:9:7 a 11:5:2, tomuto opisu zodpovedajú nielen Árijci a Parťania za Babylonom, ako “za Eufratom”, ale rovnako i Arménci, Iberijci, Sacae, Massagetae, a všetci Skýti, ktorí putovali povodím rieky cey čiernomorské a kaspické pobrežie a Kaukaz.

Hozeáš v 12:9 o Izraelitoch deportovaných Asýrčanmi uvádza nasledovné: “Ale ja som Jahveh, tvoj Boh, až od egyptskej krajiny; zasa ťa ubytujem v stanoch ako za dní slávnosti.” A nielenže máme od Herodota (4.46) opisy Skýtov takto bývajúcich, no ich samotné označenie “Skýti” môže byť celkom iste odvodené o hebrejského výrazu pre “stan” – sukkot. Strabó nám uvádza, že o viac než 400 rokov neskôr Skýti a skýtski Germáni stále žili tým istým spôsobom (7.1.3, 11.2.1)! Nedáva žiaden zmysel, aby ľudia, ktorí sa rýchlo stali – a stále sú – najlepšími staviteľmi sveta, by tak dlho prebývali bez domu či mesta: jedine ak to bolo prorokované.

Herodotos v 4.61 opisuje the využívanie zvieracích kostí Skýtmi ako palivo, kde Rawlinson vo svojich poznámkach vo svojom vydaní porovnávaa Ezechiela 24:5. Čo je ešte zarážajúcejšie, Herodotos uvádza, že Skýti “nikdy, za žiadnym účelom, nepoužívali ošípané”, ani ich nechovali (4.63), aj keď je evidentné, že v dobe Strabóna sa toto zmenilo (4.4.3), a Herodotos opisuje skýtsky mód veštenia z kameňov, čo sa dá porovnať (ako si opäť povšimol Rawlinson) s Hozeášom 4:12. (& Tacitus, Germania , 10).

Strabó (11.3.6, 11.4.7) preberá isté zvyky medzi Iberijcami a Albáncami na Kaukaze, ktoré sú v mnohom podobné mnohým zvykom v našej Starej Zmluve, a Herodotos dokonca opisuje procedúry obetovania medzi Mágmi a Peržanmi, podobné ako levitské procedúry (1.132). V mnohých prípadoch od Gálie po Indiu kňazský stav pochádzal z určitého kmeňa, ako boli napr. Mágovia (Herodotos 1. 101, 140), prax taktiež nachádzajúca sa v istých dobách medzi Grékmi (t.j. Arkadijcami v Strabónovi 8.3.25). Peržania neobetovali bez mága (Herodotos 1.132), Kelti bez druida (Strabó8.3.25). Medzi Grékmi bola ošípaná taktiež považovaná za nečisté zviera (Strabó 12.8.9) a ako obeť boli prasce akceptované iba v niektorých chrámoch zasvätených Afrodite (Strabó 9.5.17).

Z mapy nakreslenej podľa údajov Diodora Sicula, nachádzajúcej sa vo zväzku 2 harvardského vydania Loeb Library jeho Historickej knižnice vidíme niekoľko vetiev Skýtov, predovšetkým Sakae a Massagetae, Sogdejcov a Tocharejcov, prebývajúcich pri rieke Iaxartes, severne od prameňov rieky Indus. Ich osídlenie tuná je evidentné z podaní Herodota a Strabóna. Massagetae a boli medzi poslednými skýtskymi kmeňmi, ktoré vstúpili do Európy, čo sleduje Sharon Turner vo svojom diele History of the Anglo-Saxons.

Ked sa spomína tento ranný domov týchto skýtskych kmeňov, a zisťujeme, že “rieky Etiópie” v Biblii sú v hebrejčine “rieky Kúšu”, a východné “Hindu-Kúš”, len vtedy sa dá pochopiť Sofoniáš , keď v 3:10 píše “Až spoza riek Etiópie [Kúš] budú moji ctitelia, potomci mojich roztratených, prinášať svoje obety.” a môže hovoriť len o Massagetae, Sakae a ich príbuzných! – roztratených z Izraela! K týmto kmeňom príde Jahveho Kráľovstvo (Micheáš 4:8, Daniel 2:44, Matúš 21:43), a čím ďalej z Mezopotámie títo roztrúsenci putovali, tým silnejší a trvanlivejší národ sa z nich stával (Micheáš 4:7, Izaiáš 41).

Herodotov opis neúrodnej severnej Európy (5.9-10, et al.) a dôkazy o skýtskej, resp. germánskej a keltskej migrácii západným smerom na jej osídlenie, privádza myšlienku na Deut. 32:8. “Kedy určoval Najvyšší kraje národom [Genesis 10], kedy podelil Adamových synov, vymedzil [adamickým] národom hranice dľa počtu synov Izraelových.” Thrákovia však tvrdili, že “krajina za Isterom (nižší prítok Dunaja) je ovládaný včelami (Rawlinsonova poznámka ‘komármi’), kvôli čomu je nemožné preniknúť ďalej.” (Herodotos 5.10). Mám však dojem, že existovali dôvody, okrem komárov, prečo to nebolo Thrákom umožnené. [Note: Exodus 23:28, a Múdrosť Šalamúnova 12:8 v Apokryfe.]

Izaiáš 10:5-16 predpovedá zničenie Asýrie. 10:17-18, 10:20-27 a 11:16 plne ubezpečujú, že Izraeliti budú aktívne zapojení v tomto zničení. Izaiáš 14:24-27 opäť toto zničenie spomína. Herodotos uvádza, že Médovia práve bojovali s Asýrčanmi, keď Skýti napadli Médiu počas vlády médskeho kráľa Kyxara (625-585 B.C., podľa Herodotovej chronológie). Skýti zabránili Médom zničiť Ninive a sami “sa stali pánmi Ázie”, túto pozíciu si udržali 28 rokov. Kým Herodotos uvádza, že Kyaxares dobyl Ninive sám, po oslobodení sa spod nadvlády Skýtov, to je nemožné, keďže Ninive bolo zničené v roku 612 pred Kristom, a Herodotos pravdepodobne len kopíruje neskoršiu médsku propagandu. Strabó nám hovorí, že “v dávnych časoch celej Ázii vládlo Veľké Arménsko, potom, ako zničilo ríšu Sýrčanov”, kde si zrejme pletie Sýrčanov s Asýrčanmi (a neskôr v tom istom odstavci spomína “Veľkú Médiu”). Veľká Arménia, prvá zo skýtskych krajín, podľa Diodora Sicula (pozri Watchman’s Letter #72, s. 1, Diodorus Siculus 2.43), so svedectvom Herodota, aj keď nepriamym, dokazuje, že Izaiáš mal pravdu, Izraeliti – a celkom iste spolu s Médmi – Ninive, ako i asýrsku ríšu, zničili (Herodotos 1.102-106, Strabó 11.13.5).

Izaiáš 13 predpovedá zničenie Babylonu. 13:4 uvádza, že toto zničenie vykonajú “kráľovstvá národov”. 13:17 naznačuje, že jedným z týchto národov sú Médovia. 13:3 naznačuje, že potomkovia Izraela sú taktiež z týchto národov. 13:12 is surely an allusion to Cyrus, king of Persia, who led the takeover of Babylon (see Isa. 44:28).

Izaiáš 14:3-23 je podobenstvom predpovedajúcim zničenie Babylonu. Všimnite si Izaiášovo vyjadrenie ohľadom Kýra v 45:1: “Toto hovorí Pán svojmu pomazanému, Kýrovi, ktorého som vzal za pravú ruku, aby som pred ním pošliapal národy a odpásal bedrá kráľov, aby sa pred ním otvorili vráta a brány sa nezatvorili.” A Herodotos o Babylončanoch hovorí: “V krátkej vzdialenosti od mesta bola vybojovaná bitka, v ktorej boli Babylončania perzským kráľom porazení, načo ustúpili do svojich obranných postavení. Tuná sa opevnili a brali obliehanie na ľahkú váhu, pretože po mnohé roky si pripravovali zásoby na tento útok, pretože vidiac Kýra dobýjať národ za národom, boli presvedčení, že sa nezastaví a nakoniec prídu na rad oni.” (1.190). Zanedlho, ako Herodotos opisuje (1.191), sa Peržania poľahky mesta zmocnili, odvedúc tok rieky Eufrat, ktorá tiekla pod hradbami mesta, rozdeliac mesto na dve časti, čo Babylončania nepredvídali a zistili až príliš neskoro.

Izaiáš 21 je podobenstvom zahŕňajúcim Elam (Perziu) a Médiu v zničení Babylona. Jeremiáš 50 a 51 taktiež prorokuje pád Babylonu. Jeremiáš 50:3-4 celkom iste naznačuje, že Izraeliti budú mať účasť na perzskom dobývaní Babylonu, rovnako tak 50:9, 50:20-28, 33-34 a 41-42. Jeremiáš to taktiež naznačuje v 51:27, kde z histórie vieme, že ľud, príbuzný Skýtom (Izraelitom) obýval pohoria Araratu, teda Arménsko. Aškenaz je jafetský kmeň (Gen. 10:3). Jeremiáš 51:31 opisuje perzský systém pošty, o ktorom hovorí Herodotos v 8.98, istý druh perzského “pony expressu”. Hoci nemôžeme z Herodota zistiť, či Sakae, Skýti alebo iní Izraeliti boli s Peržanmi počas ich dobytia Babylonu, celkom iste to naznačujú samotné perzské záznamy. Herodotos detailne popisuje perzské sily, ako existovali menej než 60 rokov neskôr za vlády Xerxa, počas jeho invázie do Grécka. V 7.64 spomína “Sacae, čiže Skýtov” spolu s Baktrijcami. V 7.66 spomína Árijcov, Parťanov, Sogdejcov, Kaspijcov v 7.67, a niekoľkokrát spomína nejaký zvyk stotožňovania týchto ľudí s Médmi. V 7.62 hovorí: “Títo Médovia boli kedysi všetkými nazývaní Árijcami”, Herotodos si však celkom iste opäť mýli Médov s Izraelitmi, ktorí boli usídlení v Médii Asýrčanmi, pretože výraz “Arya” je hebrejským výrazom pre “Jahveho horu” (pozri Daniel 2:44-45). Ako Herotodos trikrát uvádza, Skýti používali ako obľúbenú zbraň sagaris, a iba Skýtov (raz ako Massagetae) spomína s touto zbraňou, ktorú Rawlinson prekladá ako “bojovú sekeru, kyjak” (porovnaj Jeremiáša 51:20). Sharon Turner vo svojom diele History of the Anglo-Saxons uvádza, že bojová sekera bola preferovanou zbraňou Sasov prinajmenšom do normanského dobýjania (zv. 1, strana 82; zv. 2, strana 58, 75 & 76).

V 7.64, Herodotos taktiež uvádza, že Sacae, Skýti, boli “odení v nohaviciach, a na hlavách mali špicaté čiapky.” Podobná čiapka, no nie tak pevná, sa nachádza na hlave germánskeho náčelníka, znázorneného na pohári, vzdávajúceho poctu Augustovi, táto ilustrácia sa dá vidieť na strane 52 publikácie Biblical Archaeology Review (November-December 2002) na hlave soskz vykopanej v izraelskom Dore. Na strane 49 rovnakého vydania sa rovnaká pokrývka hlavy nachádza na slávnej rytine izraelského kráľa Jehua na asýrskom Čiernom obelisku. Skutočne skýtska pokrývka hlavy!

Dúfam, že je evidentné, že Herodotos, do značnej miery podporovaný neskoršími historikmi, bol vynikajúcim a najcennejším svedkom disperzie Izraelitov a ich naplnenia mnohých proroctiev ich sa týkajúcich, ako boli videné u Izaiáša, Jeremiáša, Hozeáša, Micheáša a Sofoniáša, a dokonca uvedené i v Danielovi, čo je ale samostatný príbeh. Malo by byť evidentné, že Izraeliti Starej Zmluvy nie sú totožní s ľuďmi, ktorí sa dnes označujú ako “Židia”.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: