William Finck – Mylné predstavy ohľadom Pavla a ‘Cirkvi’

Mnoho ľudí hľadí na utláčateľské monštrum, ktoré samé seba nazýva rímsko-katolíckou cirkvou, a následne zo stvorenia tohto monštra a jeho potomstva obviňujú Pavla z Tarzu, ako keby ten niečo také vymyslel. Týmto spôsobom takíto ľudia iba opakujú lži rímskej cirkvi, ktorými si nárokuje apoštolský základ, a venujú im hodnovernosť, ako keby boli pravdivé, čo celkom iste nie sú!

Takmer každému by malo byť evidentné, že apoštoli pravdepodobne napísali mnoho ďalších listov, než sú tie, ktoré v našich Bibliách máme, a ktoré, ak by sme ich poznali, by pravdepodobne prispeli k úplnejšiemu obrazu ich ideálneho modelu pre fungovanie a štruktúry skutočne kresťanskej komunity. Avšak nie mimo ducha jednoduchosti, ktorý je cieľom kresťanského učenia, možno nepotrebujeme nič viac než inštrukcie, ktoré máme. V tomto texte preskúmame, čo presne novozmluvné knihy, a predovšetkým Pavlove listy, skutočne uvádzajú k organizácii a vedení kresťanskej komunity.



V apokryfných knihách sa nachádzajú niektoré dokumenty, napríklad v tzv. Ignatiových epištolách, ktoré sa skutočne snažia objasniť či rozšíriť inštrukcie v našich Bibliách (t. j. tie v 1. Timotejovi). Tieto dokumenty musia byť odmietnuté, vnímané s podozrením nielen kvôli tomu, že sú často v konflikte s Pavlovými listami, ale taktiež preto, že priamo podporujú organizovanú štruktúru rímskej cirkvi, ako ju poznáme dnes. S istotou ide o podvrhy, a mnohé komentáre ich takto vnímajú. Tuná budú ignorované všetky takéto post-apoštolské dokumenty.

Prorok Daniel (7:8, 20-26) i sám Jahšua Kristus (Zjav. 13:11-18) zaznamenávajú vopred problémy, ktoré nám vedenie rímskej cirkvi bude spôsobovať. S poznaním histórie sa významy týchto a mnohých ďalších proroctiev stávaju zarážajúco jasnými. No toto poznanie zo strany Jahveho o rímskej cirkvi určite nie je božskím požehnaním takouto organizáciou, aby sa nejakým spôsobom dala považovať za pravú a legitímnu (viď Lukáš 4:5-7), pretože samotné proroctvá svedčia o presnom opaku. Treba pochopiť, že potomkovia Izraela mali byť sedemnásobne potrestaní za svoju neposlušnosť (Lev. 26). “Čas” (resp. “krát”) v proroctve je 360 rokov, sedem časov (sedemnásobne) je 2520 rokov. Toto obdobie začalo asýrskymi vpádmi a deportáciami Izraela, odohrávajúcimi sa v období od 741 do 676 pred Kristom (65 rokov Izaiáša 7:8). Dve šelmi Zjavenia 13, bytosti, ktoré sú načrtnuté taktiež v 7. kapitole Daniela, sú postupnosťou starovekých svetových impérií (inak spomínaných i v 2. kapitole Daniela), končiac Rímom, ktorý nasleduje pápežstvo rímskej cirkvi. Každá z týchto šeliem mala existovať cca 1260 years (Zjavenie 13:5 datuje prvú, Daniel 7:25 druhú), čo je 3 a ½ “času” (3.5 x 360 = 1260), resp. 42 mesiacov rokov (42 x 30 = 1260), deň v proroctve sa rovná roku (t. j. Num. 14:34; Ezech. 4:6). Štúdium dejín celkom iste odhaľuje, že každá z týchto šeliem skutočne existovala po cca 1260 rokov. Je celkom iste evidentné, že postupnosť starovekých impérií i rímska cirkev boli časťou Jahveho spôsobu potrestania potomkov Izraela za ich neposlušnosť. K tomuto by sa dalo dodať mnohé, no nezapadá to do témy tejto diskusie.

Je evidentnté, že organizácia rímskej cirkvi bola veľmi podrobne modelovaná podľa imperiálnej rímskej vlády, a taktiež zahŕňala hlavné elementy pohanského rímskeho náboženstva. Pápeži boli v mnohých ohľadoch podobní rímskym cisárom, a po mnohé stáročia presadzovali svoju autoritu nad kráľmi Európy. Titul “pontifik” z latinského pontifex, je odvodený z latinského pontis čiže “most”. Tento titul bol používaný pohanskými rímskymi kňazmi s predstavou, že držiteľ tohto titulu bol mostom k ich bohu. Titul Pontifex Maximus”, ktorý patril vedúcej postave pohanského rímskeho náboženstva, preberali samotní cisári. “Kňazi” a “cirkevné” úrady (chrámy), “mníšky” (posvätné panny), a mnohé ďalšie z ich ceremónií a rituálov, spolu s farebnými kostýmami a ďalšími symbolmi, sú všetky priamo odvodené od pohanských náboženstiev starého Ríma. “Kanonizovaní” tzv. “svätí” nahradili pohanský rímsky panteón, ktorý zahŕňal modly prevzaté od národov Rímom dobytých. Predstava “svätého patróna” čohokoľvek, ako je miesto či povolanie, pochádza priamo z grécko-rímskeho pohanstva, kde sa v pohanskej poézii bohom alebo démonom pripisujú rovnaké úlohy. “Kolégium kardinálov” je tieňom rímskeho senátu. Diocézny ssystém je presne ako systém provinčnej vlády, každý biskup je prokonzulom či prokurátorom. Výraz “klerik” označuje “držiteľa podielu”, tento výraz je odvodený z gréckeho  s významom “ten, kto vlastní podiel zeme, predovšetkým označenie občanov v cudzej krajine” (Liddell & Scott, v ďalšom texte L&S). Samotným použitím týchto výrazov si rímska cirkev nárokuje na celý svet! Samozrejme, nič z toho nemá v Novej Zmluve, či už v evanjeliách, Pavlových listoch či inde, žiadnu podporu. Štúdiom listov apoštolov sa objavuje úplne odlišný obraz zamýšľaného “cirkevného” života.

Kdekoľvek sa v štandardných prekladoch Novej Zmluvy objavuje výraz “cirkev”, gréckym výrazom je  (1577, ekklesia). Obtiažne rozoznať z týchto prekladov, a otrávané falošnými predstavami o výraze “cirkev”,  je “pravidelne zvolávané zhromaždenie občanov” (L&S), čo v žiadnom prípade neoznačuje úrad či nejakú systematickú organizáciu s profesionálnou hierarchiou, ale je jednoducho zhromaždením potomkov Izraela zvolaných Jahvem (t. j. Iz. 42:16; 43:1-7; 44:6-7, 21-23; 48:12-14; 49:1-7; Joel 2:32; Mat. 15:24; Ján 10:3), spoločenstvo izraelských kresťanov buď v celom svete alebo v konkrétnej komunite, v závislosti na kontexte. Sú nazývaní  bez ohľadu na to, či sú v tej chvíľi zhromaždení pohromade (t. j. Skutky 8:3; 9:31; 1. Kor. 14:23). Mnohí v Izraelskej Identite preferujú preklad  z jeho častí, teda “povolaní”, čo by sme nemali považovať za nesprávne.

Ranní kresťania sa schádzali nie na účastnenie sa v nejakom rigídnom programe rituálov, predpísaných a opakujúcich sa týždeň za týždňom. Nezhromažďovali sa ani len na participácii na “Pánovej večeri” (t. j. 1. Kor. 11:22), z ktorej rímska cirkev taktiež spravila prázdny rituál (pozri 1. Kor. 11:17-26). Jahšua nám dal príklad prijímania – v súkromnom doma na večeri s Jeho milovanými. Tento príklad by sme mali nasledovať. Jeden Pavlom zaznamenaný príklad prijímania je v Skutkoch 27:33-36 (porovnaj Lukáš 24:30), kde vzdávajúc vďaky Jahvemu lámal chlieb a zdieľal ho so svojimi blížnymi, bez akejkoľvek pompy či rituálu. Ranní kresťania sa skôr schádzali k učeniu. Primárnym výukovým nástrojom bolo Slovo. Keďže knihy boli vzácne, príliš nákladné na výrobu, museli sa zhromažďovať, aby toto Slovo obdržali (Skutky 17:2, 11; Rim. 15:4; 16:26). Pavol vo svojich listoch často spomína Písma, a záznam dokazuje, že plne očakával, že každý kresťan bude mať k nim prístup. V protiklade s týmto rímska cirkev zámerne udržiavala Písmo pred obyčajným ľuďom po takmer 1000 rokov, dokonca vraždiac tých, ktorí sa ho opovážili preložiť z gréčtiny či latinčiny, aby mu obyčajný ľud mohol rozumieť. Pavol by celkom iste takéto konanie neschvaľoval! Až do 60. rokov 20. storočia bola bohoslužby rímskej cirkvy uskutočňované v “cirkevnej” latinčine, ktorej prevažná väčšina účastníkov nikdy nerozumela, čo je prax absolútne v protiklade s Pavlovými vlastnými slovami v 1. Kor. 14:9, 19.

Bez ohľadu na Matúša 16:18, nikde v Novej Zmluve sa nespomína, že by nad zhromaždením (akékoľvek zhromaždenie izraelských kresťanov) mal byť nejaký vodca, okrem samotného Jahšuu Krista, a nikde v Písme sa nespomína, že by nejaké miestne spoločenstvo kresťanov bolo podriadené akejkoľvek inej autorite (t. j. Ef. 5:21ff.). Sám Pavol odmietol predsedať nad vierou iných (2 Kor. 1:24). Pápeži si vždy nárokovali titul Vicarius Filii Dei (zodovedajúci 666, počítajúc hodnotu písmen v latinskom systéme), čo znamená Náhrada za Syna Božieho. V protiklade, Pavol v Gal. 3:28 Píše … všetci ste jedno v Kristovi Jahšuovi”, a v Ef. 5:23 “Kristus je hlavou zhromaždenia…”, kde je sloveso v prítomnom čase, nie v čase minulom či budúcom. Keď Pavol v Kol. 1:24 hovorí Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba utrpeniu Pomazaných pre jeho telo, ktorým je spoločenstvo”, výraz “pomazaných je jednoducho len ďalším výrazom pre potomkov Izraela, ako je demonštrované v mojom článku Yahweh’s Anointed: The Children of Israel. Pavol nikdy nepísal nič o tom, že by Jahšua Kristus potreboval nejakého náhradníka! Malo by byť zjavné, že náhradníkov potrebujú mŕtvi ľudia! Jahšua Kristus, ktorý žije, celkom iste nič také nepotrebuje! Nikde v Novej Zmluve niet žiadnej podpory pre pápežstvo – a obzvlášť v Pavlových listoch – pokiaľ človek nechce za takúto podporu považovať pár vyjadrení dezinterpretovaných či vyňatých mimo kontext!

Pokiaľ ide o Matúša 16:18 a zmenu Šimonovho mena na “Peter”, spomína sa to v Marekovi 3:16, Lukášovi 6:14 a Jánovi 1:42, avšak iba Matúšovo evanjelium obsahuje vyjadrenia pripiosvané Kristovi v Matúšovi 16:18-19. Napriek tomu niet žiadneho náznaku, že tieto vyjadrenia by mali byť interpoláciou a nemali by byť za ňu ani považované. Musia však byť preskúmané podrobnejšie. Bežný preklad prekladá Matúša 16:18 takto: A ja ti hovorím: Ty si Peter () a na tejto skale () postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. ...”, a tuná je rozdiel medzi  a  (petros a petra), ktorý sa v preklade stráca. Liddell & Scott definuje  ako “kameň, v protiklade k , a  ako “skala, masív alebo pohorie … Správne je  pevne upevnený kameň,  je “kameň”. Následne by som túto časť Matúša 16:18 preložil nasledovne: … ty si kameň, no na tomto skalnom masíve vybudujem svoje spoločenstvo ...”, aby bol tento rozdiel zachovaný, no zároveň demonštrujúc, že falošné nároky rímskej cirkvi sú len domýšľavosťou. Dokonca i v bežnom preklade znenie  v Jánovi 1:42 naznačuje správny význam slova, “kameň”, kde Ján podáva hebrejský ekvivalent “kéfas”, a jeho grécky význam. Celkom iste je Peter, ako bol následne známy, len kameň, a nie skala, na ktorej Jahšua Kristus buduje svoje  (zhromaždenie). Dokonca i Peter videl tento rozdiel, keď vo svojom vlastnom liste nazýva svojich čitateľov “živými kameňmi” a na Jahšuu Krista odkazuje ako na “hlavný (uholný) kameň” (1 Pet. 2:5-6). Pavol Jahšuu Krista opisuje ako základ svojej vlastnej stavby (1 Kor. 3:9-11). Autorita, daná Jahšuom Petrovi (Mat. 16:19) bola taktiež daná ďalším učeníkom (Matt. 18:18).

Rímsky pápežský kult hlása neprerušenú líniu od Petra a Pavla cez biskupov v Ríme až do dnešného dňa, a svoju autoritu odvodzuje od Petra, ako “skale”, na ktorej je rímska katolícka cirkev vybudovaná. Preskúmanie histórie odhalí, že prvé tvrdenie je lož: ranní rímski biskupi boli počas prenasledovaní umučení, a väčšina neskorších biskupov bola iba politickými oportunistami. Preskúmanie Písma, vrátane Pavlových listov, odhaľuje, že lžou je i druhé tvrdenie. V skutočnosti je rímska cirkev vybudovaná na kostiach svätých, symbolicky (t. j. Dan 7:25; Zjav. 6:9; 12:17) a doslova, pretože najvýznamnejší chrám tohto kultu, zvaný “Bazilika sv. Petra”, je vybudovaný nad veľkým pohrebiskom (pozri Archaeology Odyssey, Marec – Apríl 2001, s. 60, City of the Dead”)! Od Justiniánových ediktov, a vyzbrojená sfalšovaným tzv. “Konštantínovým venovaním”, rímska cirkev získala nadvládu nad všetkými kresťanskými spoločenstvami  (adamického sveta), a prenasledovala všetkých tých, ktorí sa pred ňou odmietli skloniť, ako waldenci (Vaudois) a keltská cirkev britských ostrovov. Rímska cirkev bola iba nástrojom draka v jeho boji proti žene, pravému Izraelu.

Pavol nepísal pápežskej “jednej pravej cirkvi” v Ríme, ale “Všetkým, čo sú v Ríme Bohom milovaným, povolaným svätým (Rim. 1:7), ktorí boli v skutočnosti rozdelení do niekoľkých rôznych spoločenstiev, čiže “cirkví” (napr. Rim. 16:5), ako tomu bolo aj na iných miestach (viď 2 Kor. 8:1; Gal. 1:2). Pavol nikde nerozoznával jediného vodcu rímskych kresťanov. V Zjavení Jahšua Kristus posiela posolstvá siedmym rôznym zhromaždeniam, tieto sú nezávislé, a nie “jedinej pravej cirkvi” (Zjav. 1:11), a Rím sa medzi týmito siedmimi ani nenachádza! Ako by mohli dokonca i nepriatelia pápežstva či “cirkevníctva” obviňovať Pavla zo stvorenia rímsko-katolíckej šelmy? Tuná sa posnažíme presne preskúmať, čo Pavol naozaj kázal ohľadom organizácie spoločenstiev, ktorým písal. Dúfajme, že potom bude jasné, že Pavol nemôže byť kvôli rímsko-katolíckemu cirkevnému monštru obviňovaný.

Pavol bol uznávaný ako  (652, apostolos), čo je “posol, vyslanec” (L&S). Napriek jeho moderným kritikom, nenachádzame žiaden náznak toho, že by pôvodných 11 apoštolov tento titul Pavlovi odopierali, ale naopak, ako takého ho rešpektovali (viď Skutky 15, 2 Pet. 3:14-16). Akonáhle “stratené” kmene Izraela obdržali evanjelium, tento úrad nebol viac potrebný, a neboli stanoveí žiadni následnícki “apoštoli”. No Pavol sám seba považoval iba za “služobníka”, viď 1 Kor. 3:5; 2 Kor. 6:4; Ef. 3:7; 1 Tim. 1:12, aj keď jeho jedinečná snaha ako apoštola sa týkala všetkých spoločenstiev (2 Kor. 11:28), z ktorých mnohé, ako ukazuje záznam, sám založil. Pavol nemal žiadnych podriadených, iba spolupracovníkov: Rim. 16:3, 7, 21; 1 Kor. 3:5, 21-23; 4:1; 16:10; 2 Kor. 1:19, 24; 6:1-4; Fil. 4:3; Kol. 1:7; 4:7 ff.; 1 Tes. 3:2; Filem. 1, 2, 24; a partnerov: 2 Kor. 8:23; Filem. 17. Grécky výraz  (4904, sunergos) znamená “pracovať spolu, pridať sa alebo pomáhať v práci, a ako podstatné meno spolupracovník, pomocník ...” (L&S). Niektoré preklady to prekladajú ako “pomocník” v Rim. 16:3 a 2 Kor. 1:24, no oveľa presnejšie “spolupracovník” vo Fil. 4:3; 1 Tes. 3:2 a Filem. 1 a 24, keďže “pomocník” môže niektorým evokovať subordináciu, ktorú grécke  nenaznačuje. Pavol celkom iste nepodporoval kariérizmus (viď Fil. 2:3, 7-8), vždy písal v duchu slov Jahšuu Krista, ako sa nachádzajú v Lukášovi 13:30 a 22:26-27. Jednotliví členovia spoločenstva evidentne komunikovali s Pavlom priamo (viď 1 Kor. 1:11), a jeho listy boli písané tak, aby boli prečítané zhromaždeniu, nie len zosumarizované či interpretované nejakým “kňazom”, ale čítané v plnom rozsahu (1 Tes. 5:27; 2 Tes. 2:15), a dokonca čítané i v iných zhromaždeniach, než je to, ktorému boli pôvodne adresované (viď Kol. 4:16), čo celkom iste podporovalo opis a distribúciu týchto listov. Pavol pravdepodobne napísal omnoho viac listov, než koľko ich máme teraz, a i tie naznačujú, že ďalšie sa stratili, napr. 1 Kor. 5:9 a Kol. 4:16.

Zatiaľčo Pavol vo svojej službe zdroje ľudské (napr. 1 Kor. 4:17) a peňažné (Rim. 15:31; 2 Kor. 8 a 9) rozdeľoval, nenútil k poslušnosti nikoho (napr. 1 Kor. 16:12). Jeho “služba svätým” v Jeruzaleme musí byť vnímaná v kontexte sociálneho ovzdušia tej doby, a neposkytuje dôvod či ospravedlnenie žobrania o podporu pre “misionársku” prácu v zahraničí pre cudzích ľudí, čoho sme v tejto dobe často svedkami. Príklad, ktorý Pavol sám pre seba stanovil, bolo prácou samého seba podporovať (viď Skutky 18:3; 1 Kor. 4:12), čo taktiež odporúčal aj iným (1 Tes. 4:11; 2 Tes. 3:9-12; 1 Tim. 5:8). Pavol nezanechal žiaden model pre profesionálne kňazstvo, žijúce z práce komunity ako paraziti (Matúš 23:14; Marek 12:40; Lukáš 20:47), ktoré vidíme v rímskej cirkvi a celom jej potomstve. V Pavlových zápisoch sa v spojení s novozmluvným spoločenstvom výraz s významom “kňaz” dokonca ani nenachádza! Iba najnevedomejší a nespravodliví by mohli Pavla obviňovať za monštrum, ktorým sa rímska cirkev stala, či za moderné judeo-cirkevníctvo, teda čosi, čo sa v Pavlových inštrukciách celkom iste nenachádza.

Spomenuli sme tuná niektoré z rôznych spoločenstiev (), ktorým Pavol písal. Ten kresťanské spoločenstvá zakladal v mestách grécko-rímskeho sveta, čomu dosvedčujú záznamy v Skutkoch a jeho listoch. Všimnite si, že Pavol v Ríme spoločenstvá nezakladal, pričom im písal ešte pred svojou návštevou. To, že spoločenstvá, ktoré Pavol založil v Anatólii boli platnými kresťanskými zhromaždeniami, je verifikované jednak Petrom, ktorý im písal (1 Pet. 1:1), a taktiež samotným Jahšuom Kristom (Zjav. 1:11; 2:1 – 3:22), ktorý niektoré z nich oslovoval a dokonca i chválil. Preto každý, kto spochybňuje platnosť Pavlovho diela, spochybňuje taktiež platnosť 1 Petra, 2 Petra (3:14-16) a Zjavenia. Iba blázon by niečo také činil. Z tohto dôvodu sú všetci tí, ktorí na Pavla útočia, z vlastného rozhodnutia, blázni!

Pavol nezanechal žiadneho následníka [na rozdiel od následníctva rímskych pápežov], a zhromaždenia varoval, že po jeho konečnom odchode budú ponechané na sebe samých, čo je jasne ilustrované v Skutkoch 20:17-38. Tuná Pavol vodcom zhromaždení hovorí, že oni samotní sú dozorcami (, 1985, episkopos, výraz, z ktorého pochádza slovo “biskup”) “cirkvi Božej” (Jahveho zhromaždenia), a ničoho iného! Každý, kto si prečíta tento záznam v Skutkoch a obviňuje Pavla za pápežstvo a rímsku cirkev, je strašne bláznivý! Keďže sám Pavol nevládol nad Kristovými zhromaždeniami (2 Kor. 1:24), celkom iste to neodporúčal iným, s výnimkou samotného Jahšuu Krista, za ktorého nie je žiadna náhrada (viď 1 Kor. 11:3; Ef. 1:22; 4:15; 5:23; Kol. 1:18)! Je teda evidentnté, že Pavol za sebou zanechal súbor nezávislých, autonómnych kresťanských spoločenstiev, ktoré uznávali aj Peter a Jahšua Kristus. Teraz preskúmame internú štruktúru miestneho spoločenstva, z listov Pavla a ďalších kníh Novej Zmluvy, počnúc kompiláciou výrazov použitých na popis dozoru v zhromaždení, čiže v kresťanskej komunite. Použitie týchto výrazov tuná uvedených sa dá overiť v Strong’s Concordance.

 (1985, episkopos) je podstatné meno a výraz, z ktorého je odvodený výraz biskup, skrze latinské slovo ebiscopus.  sa v Novej Zmluve objavuje 5-krát a v bežnom preklade (KJV) bolo iba raz, v Skutkoch 20:28, preložené ako “dozorcovia” (overseers). V ostatných prípadoch sa objavuje ako “cirkvou” požičaný výraz biskup vo Fil. 1:1; 1 Tim. 3:2; Títovi 1:7 a 1 Pet. 2:25.  je presnejšie “ten, ktorý dohliada, dozorca, strážca … verejný úradník, intendant ...” (L&S). Príbuzné podstatné meno  (1984, episkopê) má význam “dohliadanie, návšteva … úrad  … všeobecney, úrad ...” (L&S). V KJV je  “úrad biskupa v 1 Tim. 3:1, biskupát v Skutkoch 1:20 (porovnaj Žalm 109:8), a “návšteva” v Lukášovi 19:44 a 1 Pet. 2:12.

Slovesá príbuzné k  (1983, episkopeō), a  (1980, episkeptomai). Sloveso  je zvyčajne prekladané ako “dbať” v Heb. 12:15 a “starať sa v 1 Pet. 5:2.  je zvyčajne “vyhliadnuť” v Skutkoch 6:3, a v desiatich iných prípadoch “navštíviť”.

Moje vlastné preklady prekladajú výraz  buď ako dozorca alebo správca. Výraz  je buď úrad alebo presnejšie úrad správcu. Prepisu “biskup”, ktorý prekladom nie je, ale len požičaným slovom vsunutým do jazyka pre pochybné “cirkevné” ciele, som sa zámerne vyhýbal.

 (4245, presbuteros) je výraz odvodený od , čo znamená “starý muž, starec … Komparatív starší ...” (L&S), a ako podstatné meno sa v Novej Zmluve objavuje viac ako 60krát, starší, ako sa to zvyčajne uvádza . Príbuzné podstatné meno  (4244, presbuterion) je “koncil starších (L&S). Bežné preklady prekladájú  ako “starší” v Lukášovi 22:66, a “veľrada” v Skutkoch 22:5. Avšak v 1 Tim. 4:14 je to “starší” (KJV uvádza pogréčtený prepis “presbytery”).

 (1249, diakonos), podstatné meno, je “sluha, čašník, latinsky minister ...” (L&S) a v Novej Zmluve sa objavuje 30krát. V transliterácii je zdrojom pre vypožičaný “cirkevný” výraz diakon, neskorolatinské diaconus.  je v the A.V. minister(s)” 20-krát, a servant(s)” (sluha, sluhovia) 7 krát, a oba tieto preklady sú akceptovateľné, pokiaľ je výraz minister chápaný ako služobník, nie ako pozícia autority, ktorú grécky význam slova celkom iste nevyvoláva. V 3 prípadoch KJV tento výraz prekladá ako “deacon(s)” (diakon(i)), vo Fil. 1:1. a 1. Tim. 3:8 a 12, čo akceptovateľné nie je, keďže tieto preklady výrazom manipulujú, aby nejakým spôsobom podporoval umelú štruktúru organizovanej “cirkvi”.  v týchto pasážach by sa nemal líšiť od ďalších 27 pasáží, v ktorých sa tento výraz objavuje.

Odvodený výraz  (1248, diakonia) je “úradom , služba … 2. vykonávanie povinnosti, slúženie ...” (L&S) a v Novej Zmluve sa objavuje 34-krát. KJV prekladá tento výraz dvakrát ako “administration(s)” (administrácia/e), raz ako to minister” (slúžiť), trikrát ako ministering” (slúženie), ministry” alebo ministration” (duchovná služba 22-krát, relief” (úľava) raz, service” (služba) trikrát, serving” raz a “úrad” raz.

Sloveso  (1247, diakoneō), je Slúžiť, vykonávať službu … II. poskytovať, zásobovať ...” (L&S) av Novej Zmluve sa objavuje 37-krát. KJV tento výraz dvakrát prekladá ako to administer (poskytovať), 10-krát ako to serve (slúžiť) a 23-krát ako to minister, a všetky tieto preklady sú akceptovateľné, kým výraz minister chápeme ako sloveso vo význame vykonávania služby voči zhromaždeniu, alebo pre zhromaždenie, a nie vo význame vládnutia nad ním, čo je význam, ktorý grécky výraz  nepodporuje a ani nenaznačuje. No ako u , KJV dvakrát  prekladá ako “to be a deacon” (byť diakonom), v 1 Tim. 3:10 a 13, čo – nasledujúc “cirkev” spomína i Liddell & Scott, no tento preklad chýba vo vyššie uvedenej definícii. Samozrejme,  môže znamenať byť diakonom, no “diakon” je “cirkevným” výrazom požičaným z gréčtiny pre účely umelovytvorenej “cirkvi”, a nie anglickým (či slovenským – pozn. prekl.) slovom.

V mojich vlastných prekladoch je  zvyčajne služobník, no rovnako často minister (slúžiaci).  je zvyčajne slúžiť.  je najčastejšie služba, ale taktiež v rôznych kontextoch administrácia, účasť, vykonávanie služby, duchovná služba, úrad alebo zásobovanie.

Spomenuté musí byť, že v KJV bola ako “slúžiť, služba…” prekladaná 28-krát skupina 12 ďalších gréckych výrazov, u ktorých sa nevyvoláva význam význam zastávania nejakého úradu či pozície v rámci spoločenstva, a z tohto dôvodu sa im nebudeme venovať.

Nuž, keď sme si definovali základné výrazy opisujúce úrady v organizovanom kresťanskom zhromaždení, a spôsob, akým KJV (a iné bežné preklady) týmito výrazmi zaobchádza, môžeme sa venovať ich aplikácii v Novej Zmluve, akonáhle preskúmame význam ešte jedného gréckeho slova.

 (5500, cheirotoneō) sa v Novej Zmluve objavuje iba dvakrát, je to však veľmi dôležitý výraz. Jeho interpretácia určuje, či si kresťanské zhromaždenie má svojich vodcov voliť samo, a teda byť autonómne, alebo či týchto vodcov volí nejaká vonkajšia, údajná autorita, a teda spoločenstvo sa stáva podriadeným voči tejto údajnej autorite.

Liddell & Scott  definujú ako natiahnuť ruku, za účelom voľby … II … voliť, správne ukázaním rúk … Pasív. byť zvolený, voľba, v protiklade k , stanovenie žrebom ...” a to je prirodzený význam slova, keďže jeho komponenty,  a, sú ruka a naťahovanie (vystieranie). Táto definícia je od odvodená zo 7. vydania Liddell & Scott Greek-English Lexicon. 9. vydanie Liddell & Scott pridáva k definícii výrazu význam “ustanoviť”, je však zjavné, že ide len o nasledovanie “cirkvi”, keďže cituje obe pasáže v Novej Zmluve, kde sa toto slovo objavuje, no žiadnu svetskú autoritu, ktorá by dokazovala, že tento výraz bol používaný skutočne s takýmto významom.

Znenie v KJV Skutkov 14:23, Keď im po jednotlivých cirkvách ustanovili starších, modlili sa a postili a odporúčali ich Pánovi, v ktorého uverili”, obsahuje niekoľko chýb, ktoré tuná nebudeme detailne rozoberať, no ktoré sú rozoberané v poznámkach k tejto pasáži v mojom vlastnom preklade Skutkov, ktorý je časťou pripravovaného vydania The Records of Luke. Môj vlastný preklad Skutkov 14:23 znie takto: A starší, nimi zvolení v každom spoločenstve, modliac sa s pôstom, prezentovali ich tomu, v ktorého mali dôveru s autoritou.” Dôležité je si tuná povšimnúť, že  je preložené ako “zvolení” (v minulom čase), a NIE “vysvätení” (ustanovení).

Druhý výskyt  in the N.T. is at 2 Cor. 8:19, a verse rendered in part by the A.V.: A nielen to, ale cirkvi ho poverili, aby nás sprevádzal pri tomto diele lásky, ktoré konáme na Pánovu slávu a na prejavenie našej ochoty ...”, vyjadrenie vcelku nejednoznačné. Z môjho vlastného prekladu Pavlových listov táto perikopa znie: a nielen to, ale náš spoluputovník bol taktiež vybraný zhromaždeniami, aby bol obdarený touto priazňou...”, a vybraný môže byť vcelku iste i zvolený”. Spoločenstvá zvolili, kto ich bude reprezentovať v ceste do Jeruzalema s Pavlom, aby predložil ich dary tým, ktorí ich potrebovali; sám Pavol túto voľbu neuskutočnil. To je ešte jasnejšie v predchádzajúcom verši, 8:18: “Poslali sme s ním aj brata, ktorý si evanjeliom získal chválu vo všetkých cirkvách”.

Existuje mnoho gréckych slov, ktoré sa dajú prekladať ako stanovení, zvolení alebo vysvätení. Použitie  Lukášom a Pavlom v týchto dvoch pasážach veľmi jasne dokazuje, v kontexte i definícii, že vodcovia a služobníci kresťanského spoločenstva mali byť týmto spoločnestvom volení. Spoločenstvo si volí svojich vlastných vodcov. Nikto nad nimi vodcov neustanovuje, ako je praxou dnešných tzv. “cirkví”, a niet žiadnej ďalšej pasáže v Novej Zmluve, ktorá by takejto predstave dodávala nejakú váhu. Rímska cirkev svoju autoritu vybudovala na dekrétoch Justiniana a svojich vlastných falošných tvrdeniach, a nevedomé masy boli nimi vedené, aby tomu verili, rovnako ako je to i dnes. Iba najväčší blázni z toho môžu obviňovať Pavla z Tarsu.

V definíciách slov použitých v Novej Zmluve, o ktorých sme hovorili predtým, sme videli dve údajné pozície autority v rámci kresťanského spoločenstva. Išlo o  (dozorca, dohliadač, supervízor) a  (starší). To, že ide o legitímne pozície v spoločenstve nevyplýva iba z toho, že Pavol tieto termíny v tomto kontexte používa, ale Peter, Jakub a Ján činia rovnako, a ich počínanie nám potvrdzuje mnohé z Pavlových tvrdení (napr. 1. Petra 5:1, 2; Jakub 5:14; Zjav. 4:4, 10 atď.). Že tieto dva úrady sú v skutočnosti jedným a tým istým, je plne evidentné z rozpravy v Skutkoch, kapitola 20, verše 17 a 28, a v Títovi 1:5-7 a 1. Petra 5:1-2. Tam, kde KJV prekladá v Títovi 1:5 ordain” (ustanoviť), nachádzame grécky výraz  (2525, kathistâmî), ktorý môže mať význam “ustanoviť, stanoviť”, ale taktiež “zaviesť, založiť” (L&S). Kým o význame tohto výrazu sa dá diskutovať, videli sme už, že spôsob výberu starších bol voľba spoločenstvom, Skutky 14:23 a 2. Kor. 8:19 (hoci v tomto prípade bola voľba za iným účelom), preto tuná prekladám  ako zaviesť.

Peter o úlohe staršieho pojednáva v 1. Petra 5:1ff., kde uvádza, že by mali viesť príkladom, a nie ako páni (diktátori) nad zhromaždením. Podobne Pavol preberá úlohu dozorcu (“biskupa”) v 1. Tim. 3:1-7. To, že “starší” a “dozorca” je tá istá úloha, detailne rozoberá Joseph Thayer vo svojom Greek-English Lexicon Of The New Testament pod heslom  (4245): “Že títo [, starší] sa vôbec neodlišovali od () biskupov, čiže dozorcov (ako dosvedčuje i Hieronymus v komentári k Tít. i. 5 …) je evidentné z faktu, že tieto dva výrazy sú používané ako synonymá, Skutky xx. 17, 28; Tít. i. 5, 7, a že služba presbyterov je opísaná výrazmi , 1. Pet. v. 1. sq., a , Klem. Rim. 1 Kor. 44, 1; zároveň iba dvaja cirkevní úradníci,  a  [dozorcovia a služobníci] a sú odlišovaní vo Fil. i. 1; 1. Tim. iii. 1, 8. Titul  označuje funkciu,  úctu; prvý je požičaný z gréckych inštitúcií, druhý z [júdskych]” [hranaté zátvorky moje]. Jakub taktiež spomína starších vo svojej epištole (5:4), a Pavol ich rozoberá opäť v 1. Timotejovi 5:17 ff.

Vidíme teda, že dozorca či dohliadač (“biskup”) a starší sú tým istým úradom, a videli sme, že mužov do tohto úradu má voliť spoločenstvo, s odkazom na Skutky 14:23 a sloveso . Z inštrukcií daných Pavlovi v 1 Tim. 3:1-7 a 5:17-24 a inde, je taktiež evidentné, že spoločenstvo mohlo mať v danom čase viac než jedného staršieho. Je taktiež evidentnté, že spoločenstvo by pri volení za staršieho malo uvažovať nad mužmi, ktorí slúžili ako učitelia Písma (funkcia vykonávaná ministrom), ako inštruuje Pavol v 1. Tim. 3:2. Starší je vodcom a príkladom pre zhromaždenie, nie je však jeho pánom či vládcom (1. Pet. 5:3). Jahšua Kristus je jedinou Hlavou nad všetkými kresťanskými spoločenstvami: 1 Kor. 11:3; Ef. 1:22; 4:15; 5:23; Kol. 1:18 atď. V Novej Zmluve niet žiadneho predpisu pre pápežstvo, a obzvlášť nie v Pavlových listoch. V dočasnej absencii Jahšuu Krista je Písmo jedinou platnou autoritou: Skutky 17:2, 11; 18:24, 28; Rim. 15:4; 1. Kor. 11:2; 14:37 (v. 2. Pet. 3:15-16); Gal. 2:5; 6:6; Kol. 3:16; 1. Tim. 6:3; 2. Tim. 2:15; 3:15-17; 4:2 atď.

Ako sme videli i u Thayera, jediný iný úrad v kresťanskom spoločenstve je , minister či služobník (niekedy v prekladoch “diakon”). Z definície  predtým preberanej sme zistili, že minister, služobník a diakon sú jedno a to isté. Pavol rozoberá kvalifikácie ministrov v 1. Tim. 3:8-13. Všimnite si, že v 1. Tim. 3, Pavlove inštrukcie diskvalifikujú každého rímsko-katolíckeho kardinála, biskupa a kňaza, spolu s mnohými ministrami iných denominácií, od fungovania ako legitímni služobníci Jahveho spoločenstva.

Ktokoľvek, hocikedy, mohol slúžiť ako minister pre spoločenstvo, a dokonca i dobrovoľne (1. Kor. 16:15), hoci je z 1. Tim. 3:8-13 jasné, v súčinnosti s ďalšími Pavlovými vyjadreniami, že minister môže taktiež byť v úrade spoločenstva, do ktorého môže byť zvolených viacero o sôb naraz, každý vykonávajúc špecifickú funkciu pre určité časové obdobie. Môže ísť o učiteľov, či poslov, opatrovateľov o starších, či inú úlohu, ktorú si spoločenstvo kresťanov vyžaduje či želá. Ef. 4:11-12 uvádza niektoré z funkcií, o ktorých vykonávanie môže byť minister požiadaný, a ďalšie funkcie sú evidentné na iných miestach, napr. v Skutkoch 6:1-7; Rim. 16:1; 2. Tim. 2:2 a 1. Pet. 4:10-11. Minister je teda ten, kto slúži spoločenstvu v určitej úlohe, či dokonca v niekoľkých úlohách, v závislosti na jeho či jej schopnostiach. Minister je služobník, nie autoritatívna postava, a jeho dielo musí byť monitorované dozorcami. V Rim. 12 a 1. Korinťanom 12 sú preberané rôzne dary užitočné pre spoločenstvo. V Rim. 12:7 je ako jeden z týchto darov uvedená , slúženie alebo správa (administrácia), pozri taktiež 1. Kor. 12:5. No 1. Kor. 14:26 ff. Posilňuje tvrdenie, že ktorýkoľvek člen spoločenstva, nielen zvolený minister, môže zdieľať jeho dary, náhľady či schopnosti v spoločenstve.

Hoci ženy môžu v istých úlohách komunite slúžiť, a dokonca boli Pavlom považované za kolegyne (Rim. 16:1, 3; 1. Kor. 16:19; Fil. 4:3), je im zakázané hovoriť v spoločenstve (1. Kor. 14:34), a majú zakázané učiť i byť zvolené za starších, resp. mať nejakú pozíciu nadradenú mužom (1. Tim. 2:12). Takže, hoci ženy môžu zastávať pozície ako ministri, existujú isté obmedzenia, ktoré musia byť dodržiavané.

Všetci dospelí muži (vek 20 rokov, Num 1:3 atď.) v kresťanskej komunite sú si rovní (napr. 1. Kor. 12:12-26, Jakub 2:1ff.), s istou úctou voči tým, ktorí sú starší než my, a ktorí sú bezúhonnými členmi komunity (1. Pet. 5:5). Ako sme videli, starší či dozorca nie je vládcom či šéfom, ale vodcom, ktorý učí podávaním príkladu. Sloveso prekladané v KVJ ako to rule (vládnuť) v Rim. 12:8 a 1. Tim 3:4, 5 a 5:17 je  (4291, proïstâmi) a znamená iba viesť, vládnuť, predsedať, riadiť, manažovať etc. Najdoslovnejšie znamená stáť pred a nie “vládnuť” (pre tento význam existuje mnoho iných gréckych výrazov), akoby to chcela organizovaná “cirkev” mať pre svojich ustanovených “biskupov”, niečo, čo Pavol celkom iste neodporúčal. Taktiež sme videli, že minister nie je osobou s mocou, ale je služobníkom. Minister nie je “kazateľom”, ale môže byť učiteľom Slova či administrátorom nejakej inej úlohy. Jahšua Kristus, a Jeho Slovo v Písme (Starej i Novej Zmluve), je jedinou autoritou. Všetky záležitosti by mali byť prednesené pred zhromaždením a posudzované Slovom, čo budeme ďalej detailnejšie rozoberať. V 1. Korinťanom 5 sa vysvetľuje jeden dôležitý rozdiel od modelu starozákonných sudcov: tí, ktorí veľmi pochybyli, majú byť prinajhoršom z komunity vylúčení, namiesto odsúdenia (ukameňovania), a Jahveh dozrie na to, aby boli odsúdení.

Rada, daná Pavlom v 2. Tes. 3:14, 1. Tim. 6:3 a Tít. 3:10 musí byť celkom iste aplikovaná na každého a akéhokoľvek člena spoločenstva, vrátane ministrov a starších a preto 1. Tim. 5:19 umožňuje proces odvolávania tých služobníkov, ktorí nejdú podľa Slova. K tomu nevyhnutne musí dôjsť pred spoločenstvom, ktoré tento problém rozhodne. Slúžiaci zvolení spoločenstvom sa teda zodpovedajú jedine spoločenstvu. Môj vlastný preklad 1. Tim. 5:19 znie takto: Proti staršiemu nesmieš prijať žalobu, iba ak by ju potvrdili dvaja alebo traja svedkovia.” a hlavným rozdielom oproti KJV je v znení gréckeho výrazu  (1622, ektos), o ktorom sa detailne pojednáva v poznámkach k môjmu vydaniu Pavlových listov. Samozrejme, Pavlovo napomenutie tuná, kde cituje Deut. 19:15, by malo platiť pre starších i pre akéhokoľvek iného člena zhromaždenia.

Kresťanské zhromaždenie, autonómne a zodpovedajúce sa iba Slovu ako autorite, musí teda prevziať zodpovednosť za seba samé a kvôli naplneniu svojich potrieb sa neobracať na svetské autority. Tí, ktorí hľadia na ľudské vlády v riešení svojich problémov, pozývajú takúto vládu, aby sa stala časťou ich životov. Vláda sa stáva ich bohom. Niekto by mohol popierať pravdivosť takéhoto tvrdenia, no práve tejto dileme dnes v Amerike čelíme. Kresťanské zhromaždenie pomáha svojim vlastným členom a rieši svoje vlastné sociálne problémy. To je jasné v príkladoch daných v Skutkoch 2:44-46; 4:32-37 a 6:1-7. Povšimnite si taktiež v kapitole 6 Skutkov, keď apoštoli odporúčali výber mužov, aby slúžili spoločenstvu v určitej potrebe, že týchto mužov vybral si vybral ľud, nie apoštoli. Tento príklad, a príklady predtým uvedené, opäť dokazujú, že zhromaždenie si samo volí svojich vlastných vodcov a služobníkov. Ani Peter, Jakub či Ján by určovali stanovenie týchto mužov nad voľbu zhromaždenia. Prečo by nejaká organizovaná “cirkev” (v čase apoštolov, či od tej doby, alebo i v dnešných zhromaždeniach Identity) mala predpokladať, že má právo konať inak? Pavol si toto iste nemyslel, ako sme už mohli vidieť. Tieto príklady kresťanského spoločenského života stanovené v Skutkoch sú taktiež evidentnté v Pavlových listoch, napr. v 1. Tim. 5:1-16.

Kresťanské spoločenstvo poskytujúce služby vlastným členom, členovia tieto služby hľadajú iba v spoločenstve. To Pavol vysvetľuje ohľadom záležitostí spravodlivosti v 1. Kor. 5 a 6 (kapitoly, v KJV preložené veľmi chatrne). Keďže svetské autority zákonmi Jahveho pohŕdajú, nemôžu súdiť spravodlivo, ani sa spravodlivos starať o komunitu, a preto by sa im mali kresťania vyhýbať. Môj vlastný preklad 1. Kor 5:12-13 znie takto: 12 Veď prečo by som mal súdiť tých, čo sú mimo?! Vari nesúdite aj vy tých, čo sú vnútri?! 13 Lebo tých, čo sú mimo, bude súdiť Boh. Vylúčte zlého spomedzi seba!” Kresťanské spoločenstvo musí vyhnať zločincov a “nesúdiť” (t.j. neodsudzovať) ich, veriac, že sám Jahveh dohliadne na to, aby im bolo odplatené podľa ich skutkov. Opäť, môj vlastný preklad 1. Kor 6:1-11 znie nasledovne: 1 Kto z vás sa odváži, keď má s iným spor, súdiť sa pred nespravodlivými, a nie pred svätými?! 2 Vari neviete, že svätí budú súdiť kosmos?! A ak vy máte súdiť kosmos, nie ste hodní rozsúdiť maličkosti?! 3 Neviete, že budeme súdiť Poslov? O čo viac potom veci všedného dňa! 4 Ak sa teda potrebujete súdiť vo veciach všedného života, rozhodnete sa pre takých sudcov, ktorí samých seba považujú v spoločenstve za najponíženejších. 5 Hovorím z úcty k vám. Vari nie je medzi vami nik múdry, kto by mohol rozsúdiť svojich bratov? 6 Ale brat s bratom sa súdi – a to pred neveriacimi?! 7 Už vôbec to je u vás chyba, že sa súdite medzi sebou. Prečo radšej nestrpíte krivdu? Prečo radšej neznesiete škodu? 8 Ale vy radšej budete krivdiť a škodiť, a to bratom? 9 Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa: ani smilníci ani modloslužobníci ani cudzoložníci ani chlipníci ani homosexuáli, 10 ani zlodeji ani chamtivci ani opilci ani utŕhači ani lupiči nebudú dedičmi Jahveho kráľovstva. 11 A niektorí ste toto boli. Ale obmyli ste sa, boli ste posvätení, boli ste ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha.

V 1. Kor. 6:1 Pavol zhromaždeniu hovorí, aby nehľadalo spravodlivosť pred “nespravodlivými”, alebo nekresťanskými, sekulárnymi autoritami. V 6:2-3 Pavol zhromaždeniu hovorí, že “svätí”, Izraeliti, ktorí akceptovali evanjelium a navrátili sa k Jahvemu, oddeľujúc sa od zla “sveta” a od nespravodlivých, budú súdiť “kosmos” čiže “svet” (adamickú spoločnosť), a tak celkom iste mali byť schopní vyriešiť si svoje problémy medzi sebou samými. V 6:4 Pavol radí, aby si vybrali “tých, ktorí sami seba považujú za najponíženejších”, t. j. mužov skromných, aby tieto záležitosti rozsúdili. V 6:5-6 Pavol vyjadruje svoj vlastný udiv a neverí, že v zhromaždení sa nenájde nikto, kto by tieto záležitosti posudzoval, a že kresťan sa odhodlá súdiť s iným kresťanom pred neveriacim. V 6:7-8 he pokračuje v ich napomínaní, že takéto problémy vôbec medzi sebou majú, a taktiež ich varuje, že sekulárne autority ich pomýlia ešte viac. Len si predstavte všetkých tých židov, miešancov a ďalších rôznych pohanov, ktorí dnes sedia v sudcovských stoličkách! A ani jeden z nich nemôže byť pred Jahvem spravodlivý!

Miestna , zhromaždenie resp. kresťanská komunita, sa nezodpovedá žiadnej inej autorite, iba Slovu. Niet žiadneho opodstatnenia pre jednotnú, celosvetovú štruktúru, akou je rímsko-katolícka “cirkev” organizovaná. Pavol celkom iste nič také nedoporučoval! Z tohto dôvodu – a mnohé z toho, čo nasleduje, je moja vlastná mienka – verím, že lokálnemu spoločenstvu je daná značná sloboda v organizovaní a regulovaní sa na základe svojich vlastných zvykov a ekonomického statusu. Myslím si, že počet zvolených starších (dozorcov), počet slúžiacich (ministrov), kompenzácia za čas strávený v službe, alebo to, či ide o “plný” alebo “čiastočný” úväzok, to všetko závisí na veľkosti, ekonomickom statuse a túžbe každého osobitného spoločenstva. Spoločenstvo samotné by malo rozhodovať o autorite svojich starších, im delegovaným právomociam, fungovaní ministrov a o všetkých ďalších otázkach vlády. Pretože potomkovia Izraela ešte neboli plne obnovení zo svojho stavu potrestania, mali by byť poslušní voči sekulárnym autoritám (Rim. 13; 1. Pet. 2:11-17; Mat. 22:21 [Marek 12:17; Lukáš 20:25]; Ján 19:11), tie však nesmú byť nadradené Jahvemu (Skutky 5:29). Iste, môže to znieť, akoby fungovanie kresťanského spoločenstva bolo “demokratické”, celkom iste však nie je, pretože vládnou autoritou (resp. ústavou) je Slovo, a tým je vôľa más obmedzovaná. Zhromaždenie nemá žiadne právo nenasledovať či obchádzať Písmo, bez ohľadu na dôvod!

Sú pozície staršieho, čiže dozorcu, a minsitra, čiže slúžiaceho, pozíciami na plný úväzok? Mali by títo úradníci dostávať od spoločenstva kompenzácie, žiť z dobrej vôle spoločenstva?? Hoci by takáto potreba nemala byť podnecovaná, nie je nezákonná, napr. Rim. 15:27 a 1. Kor. 9:1-18 (kde Pavol taktiež vysvetľuje, prečo sa neoženil, a že nemusí žiť v chudobe – v protiklade k rímskokatolíckej cirkevnej dogme). Príklad, ktorý Pavol učinil, je kázanie evanejlia bez zaťažovania spoločenstva bremenom, bez nákladov prenášaných na poslucháčov, napr. 1. Kor. 9:18; 10:33; 2. Kor. 11:7; 12:13; 2 Tes. 3:8; a taktiež práca na zabezpečenie vlastného živobytia: Skutky 18:3; 1. Kor. 4:12. Nasledovanie tohto príkladu odporúčal i svojim nasledovníkom: 1. Tes. 4:11; 2. Tes. 3:9-12; 1. Tim 5:8.

Aj keď Pavol v 1. Kor 9:1-18 vysvetľuje, prečo sa on a Barnabáš rozhodli neoženiť, tvrdí, že starší a ministri kresťanského zhromaždenia by nielenže mali byť ženatí – musia byť ženatí. Nejde o pokrytectvo z Pavlovej strany. Už bolo vysvetľované, že úrad apoštola bol úplne unikátny, a od apoštolov si vyžadoval značné cestovanie, a taktiež znášanie ťažkostí. Všetci apoštoli, vrátane Pavla (Skutky 7:58) boli mladí, keď boli vybraní, a evidentne prinajmenšom niektorí z nich svoje poslanie povýšili nad manželstvo. Cestovanie s rodinou by pre človeka prestavovalo značné bremeno a finančnú záťaž. Pavol cestoval takmer 30 rokov! Bežný robotník by si nedovolil cestovať a zároveň finančne podporovať rodinu doma. Pre správne vykonávanie úradu apoštola v jednoduchom kresťanskom životnom štýle, rodina by bola značným obmedzením.

KJV zvyčajne imperatívnu formu gréckych slovies prekladá ako “nech” než “musí”. Môj vlastný preklad 1. Tim 3:1-13 znie nasledovne: 1 Hodnoverné je toto slovo: Kto sa usiluje byť biskupom, túži po dobrom diele. 2 Ale biskup musí byť bez úhony, muž jednej ženy, triezvy, rozvážny, slušný, pohostinný, schopný učiť, 3 nie pijan, ani bitkár, ale skromný, nie neznášanlivý, ani milovník peňazí, 4 vedúc svoj dom dobre, deti držať v poslušnosti a v celkovej mravnej čistote, 5 (Veď kto nevie viesť svoj dom, ako sa bude starať o Jahveho spoločenstvo?!) 6 NNemá to byť neofyta, aby nespyšnel a neprepadol diablovmu odsúdeniu. 7 Musí mať aj dobrú akreditáciu od tých, čo sú mimo, aby neupadol do opovrhnutia a do diablovho osídla. 8 Takisto služobníci majú byť cudní, nie dvojakí v reči, ani príliš oddaní vínu, ani žiadostiví mrzkého zisku, 9 ale v čistom svedomí nech uchovávajú tajomstvo viery. 10 Aj ich treba najprv vyskúšať; až potom, keď sa ukážu bez úhony, nech konajú službu. 11 Podobne aj ženy nech sú cudné, nie klebetné, triezve a verné vo všetkom. 12 Diakoni nech sú muži jednej ženy a nech dobre vedú svoje deti a svoje domy. 13 Lebo tí, čo budú dobre konať svoju službu, získajú si dôstojné postavenie a veľkú istotu vo viere, ktorá je v Kristovi Jahšuovi.” Opäť treba spomenúť, že tieto Pavlove poznámky diskvalifikujú takmer každého, ak nie úplne každého, rímsko-katolíckeho pápeža, kardinála, biskupa či kňaza zo služby pravým Jahveho spoločenstvám, a rovnako tak diskvalifikujú mnohých z tých, ktorí patria do protestantských siekt. Iba nevedomý, rúhavý, egoistický človek by mohol obviňovať Pavla za tieto organizované náboženské sekty, keďže Pavol ich na každom kroku odmieta!

V Pavlových listoch sa nenachádza žiaden predpis pre pápežov, kardinálov či kňazov. Všetky odkazy na kňazov v Pavlových listoch sú v kontexte Starej Zmluvy, kde vykonávanie predpísaných rituálov v presne danom čase, spolu s ďalšími povinnosťami si vyžadovali profesionálne kňazstvo. Rímsky sakramentalizmus a ich kňazstvo sú pozostatkami babylonského pohanstva pohotovo prijatého neskoršou rímsko “cirkvou” a adaptovaného na ich prekrútené interpretácie Novej Zmluvy, na uspokojenie svojej túžby po vláde nad ľuďmi. Z tohoto sa Pavol nedá obviniť, ten neustále vo svojich listoch uvádza, že rituály, “skutky Zákona” (v KJV), boli odstránené Novou Zmluvou (napr. Rim. 3:20, 27, 28; 4:2, 6; 9:11, 32; 11:6; Gal. 2:16; 3:2, 5, 10; Heb. 6:1; 9:14). Dokonca i Melchizedechove kňazstvo spomínané Pavlom v Heb. 5:6, 10; 6:20 a 7:1-21, po Žalme Psalm 110:4, nepatrí nikomu inému, než Jahšuovi Kristovi. Kto teda viní Pavla za rímsku cirkev a jej potomkov, úplne ignoruje fakty.

Musím taktiež dodať, že nielen mnohí z ranných tzv. “cirkevných otcov”, ale i mnoho komentátorov až do dnešného dňa ako na základ “cirkevnej” štruktúry nahliadalo na pozemské modely, vytvárané z našej vlastnej historickej skúsenosti. Neuvedomili si, že v našej zaznamenanej skúsenosti niet správneho modelu, ktorý by demonštroval, ako by malo spoločenstvo Jahveho potomkov fungovať, s výnimkou Jeho vedenia: roztrúsených pokynov, nachádzajúcich sa v listoch Novej Zmluvy, a toho, čo vidíme v evanjeliách a Skutkoch. Tento model, ponúkaný apoštolmi, zostáva mimo našej skúsenosti, keďže nikdy nebol odskúšaný v nejakom významnom rozsahu, a keďže tí, ktorí ho skúšali, boli prenasledovaní, potláčaní či dokonca ničení rímskou cirkvou či rôznymi vládami, mnoho z toho, čo o týchto skupinách, snažiacich sa žiť skutočne kresťanským životom, je číra propaganda! Dnes existuje v Amerike pár skupín, ktoré sa približujú pravému kresťanskému modelu komunitného života, ako sú Amiši či Mennoniti, no i títo sa spoliehajú na väčšiu komunitu zvonku (t.j. doláre turistov), ako značnú časť ich živobytia. Mnoho komentátorov akceptovalo štruktúru prijatú rímskou cirkvou – zmes starorímskeho pohanstva a jeho modelu imperiálnej vlády, ako by tento model bol založený na Písme, čo celkom určite NIE JE! Iní hľadeli na júdsky “sanhedrim” ako správny model, ktorým nie je, keďže bol sektársky a oligarchiálny. Mnoho ďalších alternatívnych modelov je založených na chamtivosti a túžbe po koncentrácii moci, kým na povrchu sa vydávajú za spravodlivé. Toho príkladom je mormonizmus. Ako sme videli, autorita starších zhromaždenia nemala presahovať bezprostrednú komunitu, každá z nich si mala voliť vlastných starších. Hocičo nad tento rámec nie je v súlade s Písmom.

Neexistuje jediná legitímna náboženská autorita, ktorá je zo zákona neplatičom daní (v USA podľa štatútu IRS 501c3). Takýto status je odmenou vlády garantovanou len ak dotyčná organizácia súhlasí s nasledovaním istých smerníc. Pravé kreťanstvo, exkluzívna, rasistická, diskriminačná doktrína, nemôže v týchto smerniciach fungovať! To, že pravé kresťanstvo je rasistické, sa dá rýchlo nájsť, ak človek preskúma jazyk Matúša 13:47-48 či 25:31-46, čo by samo osebe malo byť postačujúce na podporu tuná ponúknutých tvrdení, aj keď to dosvedčuje mnoho iných veršov. No to je jediná vec – hoci s veľkým významom – kde “cirkvi” s daňovými úľavami kapitulujú pred vládnymi smernicami. Jedným prominentným, verejným príkladom je Bob Jones’ University v Južnej Karolíne, ktorá tak učinila pred pár rokmi. No tak, ako Jahveh podľa potreby stanovoval sudcov a vodcov pre potomkov Izraela, tak i teraz pozdvihne pravých služobníkov a starších pre svoj ľud. Keď sa potomkovia Izraela prebudia a vyjdú z Babylonu (ktorý zahŕňa i všetky tie falošné “cirkvi” s daňovými úľavami), aj keď stále musíme dávať cézarovi, čo je cézarovo, potom, keď budeme Jahvemu dávať, čo je Jeho, Babylon padne pod svojou vlastnou váhou, pretože nebude existovať dostatočný počet Jahveho ľudu, ktorý by ho ďalej podporoval.

Reklamy

2 Comments

  1. Jozef Noga
    Posted 30. decembra 2009 at 09:07 | Permalink

    Zaujimavy clanok! Priznam sa ze som cital velmi pozorne a aj ked niesom tak znaly pisma ako ty, citim ze mam dar pocitit ked sa ma dotkne bozi duch! Je to nadherny dar a niekedy mi rozum hovori alebo naznacuje nieco ine, ale srdce ako by to vsetko videlo jasnejsie! Ked si spominam, ako som uveril, a prijal Jezisa ako svojho spasitela, nebolo to pod ziadnou tarchou mudrych argumentov! Neboli to ziadne zastupy ucenych v pisme ktori by mi poznanie priniesli! ani pochopenie rozumom! Toto vsetko samozrejme bolo hojne v mojom zivote, ale bezuspesne!:-) To prave obratenie sa a pocit viery prisiel tak lahko a jednoducho az je to neuveritelne! Priatel moj prislo to celkom obycajnou modlitbou cloveka ktory na mna polozil ruku! Moje kolena sa podlomili, a oci uvolnili obrovsky potok slz ktory som nedokazal zastavit! A vtedy som pochopil, ze viera sa neprenasa dokazovanim, ani pochopenim! Je to milost z neba! To vsetko ostatne prislo az potom! Citil som vo svojom srdci ze ti o tom mam napisat! A este o jednom! Z celeho tvojho clanku akosi krici tvoj posledny nazor, ktory hovori o rasizme! Cele mi to akosi nepasuje a neviem to zaradit do obrazu krestanstva! Je to ako ked sa medzi tvoje obrazkove puzzle ktore poskladanim maju vytvorit obraz, ako ked sa medzi tie kusky zatula kusok z ineho balika! Chytis ho, obracias, a citis, ze je tak nejako iny! Nepasuje tam! Neviem co vsetko ta viedlo k tvojmu tvrdeniu, ale ak si sa tak rozhodol, uveris aj tomu, a najdes si potvrdenie pre tvoj vyklad! Moja osobna skusenost k tejto teme je, ze nikdy nikto neprestal byt rasista pod tarchou nejakych argumentov! Ked sa rozhodnes ze nim budes, budes nim! a dostanes k tomu vsetky potrebne argumenty, ako vidim aj zo samotneho pisma!:-) Ked sa rozhodnes ze nim nebudes, stane sa to iste! a potom je tu este jedna cesta, a to taka, ze sa rozhodnes ze chces to, co sa bohu paci a co chce on! DOSTANES! Tak nam to bolo slubene a verim v to! Ked som niekedy pocitil v pisme o tom ze by mal byt nejaky ten narod, alebo rasa ina a povysena nad ostatne u boha, bolo to v starom zakone a boli to zidia! Naozej si ich boch vybral, hovoril k nim, mal k nim urcity vstah, a dokonca si ich vybral ako narod v ktorom sa narodi mesias! Niekto, kto obsiahne, navstivi, vyslobodi, zachrani, vezme ro rodiny ako brata a sestry, a tak postavi pred boha vsetky narody sveta! Jednoducho spasi svet! Ano STALO SA! Zrazu ja, nepatriaci podla rasy, naroda, medzi tych bohom pozehnanych, sa mozem stat ich bratom a spolu s nimi dedit vsetko co im boh prislubil a radovat sa s nimi v BOZOM KRALOVSTVE! Dokonca ked za Jezisom prichadza jeho vlastna pokrvna rodina, neuprednostni ich, necha ich cakat vonku, a prehlasi: TOTO SU MOJI BRATIA A SESTRY! a ukaze na ludi ktori ho pocuvali a isli s nim! Cokolvek zoberiem z jeho ucenia, vyvracia akykolvek rasizmus! Hovori o dvoch na poli a jeden bude vzaty! Hovory o dvoch v dome a jeden z nich bude vzaty a druhy nie! Ako by nam chcel naznacit, ze uz bolo dost a uz nebude sudit ludi podla prislusnosti k davu, narodu, ci rodu alebo rase! Potvrdzuje to rovnako v podobenstve o stepe na vinici! Haluzka z ineho cudzieho vinica moze byt zastepena do toho ktory ma zaslubenie a pozehnanie! Vazne neviem kolko si nasiel argumentov pre to tvoje tvrdenie, ale ja okrem pocitu v srdci ze to nieje tak, ZIADNY! Dokonca aj tie tvoje odvolavky som si pozorne precital, a mam pocit ze nehovoria o ziadnom rasizme! V Matusovi 25,31 sa hovori, ze budu zhromazdene vsetky narody a potom ich, tych zhromazdenych oddeli jednych od druhych! Tak ako ovce a capov! Nevidim v tom nic narodne a rasisticke! Hovori sa tam o tom, ze postavy pred seba vsetky narody! Cize celu zem!:-) A potom ich bude delit na ovce a kozy! Vazne si myslis ze to bude presuvat hore dole vsetky narody!:-) Cierny pojdu na jednu stranu a bieli na druhu? To by rozlozilo cele jeho ucenie a cele pismo! a vobec si nemyslim ze by toto bolo tak myslene! Jednoducho zhromazdi narody a zacne sa delenie! Dalej vysvetluje preco jednych da na jednu stranu a druhych na druhu! Nie pre prislusnost k narodu ci rase, ale podla jeho skutkov! Ziadny narod nemoze spravodlivo posadit na jednu ci druhu stranu! Ziadnu rasu! Bol by sam proti svojmu tvrdeniu! Ziadny narod ako celok mu nemohol odopriet jedlo ani ho nasitit! Nie ako celok! Z toho vsetkeho co tam dalej citam, je pre mna zrejme, a jasne ako to je myslene! A som velmi vdacny, ze som to tak citil vo svojom srdci skor, ako som to precital a pochopil rozumom! Podla mna sa mylis! Jezis hovori: TÍ KTORÍ VO MNA UVERIA!!! Cize jednotlivci! Ziadna rasa alebo narod ako celok v Jezisa nikdy neuveril a ked citam zjavenie Jana ani neuveri! Cize nebude po pravici ani po lavici jeho ako celok!!! Tvrdit nieco ine, je ako tvrdit, ze to bude inak a Jezis klamal! Pravdepodobne so mnou nesuhlasis! A ja necitim ze by som ta mal nejako zvlast presvadcovat o tvojom omyle! Iba povedat to, co som napisal! Co bude dalej, zalezi na tebe! Dokonca aj to, ci to niekto bude citat alebo nie! Ak im to dovolis, Prajem vsetkym ktori miluju boha vo svojom srdci a hladaju ho, aby ho vzdy ked to potrebuju, nasli a pocitili pri sebe! Bez rozdielu rasy, narodnosti, i bez prislusnosti k nejakej tej cirkvy! Nech sa tak stane! Jozef Noga Bratislava

  2. Ľubomír
    Posted 5. septembra 2014 at 08:27 | Permalink

    Dobrý článok. Mám ho vytlačení a určite sa ku nemu vrátim až prečítam ostatné.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: