Clifton Emahiser – Skon Edoma (1. časť)

Ako som vám v časti “Smrtiaca doktrína univerzalizmu” (Kto je tento patriarcha, Júda, časť 22) sľúbil, objasním a zdokumentujem problém s Deuteronomiom 23:7. Ako som vám už uviedo, v našej súčasnej (anglickej) Biblii sa nachádza odhadom 27 tisíc chýb v preklade. Niektoré iné preklady sa pokúsili mnohé tieto nezrovnalosti napraviť, no tých je mnoho a stále prevažujú.. Jednou z nich je preklad v Deuteronomiu 23:7. Začnem citátom tejto pasáže:

Edomitu nesmieš nenávidieť, veď je tvoj brat, ani Egypťana, lebo si bol hosťom v jeho krajine.”

Týmto veršom by sa zdalo, že by sme v našich kongregáciách mali privítať všetkých Edomitov s otvoreným náručím a bez otázok, a že by sme mali cítiť nejaký strašný hriech len pre zlú myšlienku voči nim.. Opýtam sa vás: Nie je to ten dojem, ktorý sa vás zmocnil, keď ste čítali tento verš po prvýkrát? Spomínate si na pocit previnenia, pošpinenia, ktorý vás premohol za vôbec pomyslenie na znevažovanie Edomčanov, že akýmsi spôsobom by vás Jahveh mohol náhle zniesť zo sveta za jediné mrknutie okom? Ak toto bola vaša reakcia pri čítaní tejto pasáže v minulosti, zabudnite na to, pretože to nie je to, čo tento verš hovorí – ani zďaleka nie. Na tento verš som narazil pred mnohými rokmi, keď som počúval prezentáciu rečníka, ktorý odkazoval na Edomčanov a tento verš použil ako jeden z bodov. Vtedy som sa rozhodol pozrieť sa na význam tohto výrazu sám. Zistil som, že Strong’s Exhaustive Concordance Of The Bible prisudzuje výrazu “Edomčan/Edomita” hebrejský výraz pod číslom #130 s výkladom:

#130 … Edômîy, Edôwmîy, edomí; patronymum [odvodené z mena otca] z 123; Edomita, čiže potomok (alebo obyvateľ) Edomu:— Edomita, Edomčan. Pozri 726.”

Keďže som nechcel niečo dôležité prehliadnuť, a mal som pocit, že s touto pasážou je niečo v neporiadku, rozhodol som sa pozrieť na výraz pod číselným kódom #726, kde sa uvádza nasledovné:

#726 … Arôwmîy, aromí; pisárska chyba zo 130; Edomčan (ako v okrajovej poznámke):— Sýrčan.”

Toto ma zarazilo (a to bolo asi pred 15 rokmi), pretože ak správne znenie bolo “Sýrčan” miesto “Edomčan”, bol by to úplný rozdiel. Postupom času som na túto pisársku chybu upozorňoval mnoho ľudí nášho vyznania. Vtedy som zistil, že Deuteronomium 23:7 by malo väčší zmysel, ak by výraz Edomčan nahradil výraz Sýrčan, pretože Sýrčania boli Abrahámovými príbuznými, a tento verš by teda znel takto:

Sýrčana nesmieš nenávidieť, veď je tvoj brat, ani Egypťana, lebo si bol hosťom v jeho krajine.”

Roky som sa uspokojoval s tým, že miesto výrazu Edomčan má byť uvedený Sýrčan. Spomínam si, že ma niekto vyzval, poukazujúc na to, že šlo iba o pisársky omyl, a teda nič dôležité. Nakoniec som došiel k záveru, že dokazovať to by bolo zložité a tak som sa rozhodol ďalej netlačiť. A to až donedávna, keď som pripravoval túto lekciu, a náhodne som objavil, o akú pisársku chybu šlo. Prezradím vám, ako som na to prišiel. Ako som sa rozhodol venovať téme Ezaua, začal som čítať všetko, čo som k téme dokázal nájsť. V rámci tohto som čítal The Interpreter’s Dictionary of the Bible, zväzok E-J, strana 24, pod podtitulom Edom, keď som sa dočítal toto::

… existujú miesta, kde – kvôli podobnosti medzi písmenami (d) a (r), sa v texte nesprávne uvádza , ‘Aram’ (t. j. Sýria), a ‘Aramejci’ (t. j. Sýrčania), namiesto ‘Edom’ a ‘Edomčania’, ako napr. v 2. Kráľov 16:6; 2. Kronickej 20:2, kde Preklad kráľa Jakuba nasleduje znenie Masoretského textu, no Revised Standard Version uvádza opravený text.”

Poznámka: Snažil som sa reprodukovať hebrejské písmená pokiaľ možno čo najpresnejšie, ako sa na počítači dá. Svoju dokumentáciu som v pôvodnej tlačenej forme uviedol na strane 8, aby si ju mohol čitateľ overiť. Hlavnou vecou, ktorú si treba povšimnúť je “podobnosť medzi písmenami (d) and (r).” Pohotovo sa dá vidieť, že malé skĺznutie pera dokáže zmeniť výraz Edomčan na Sýrčan, alebo Sýrčan na Edomčan.

Taká malá zmena v hebrejskom zápise a slovo sa dá zmeniť zo Sýrčana na Edomčana!!! Zamyslite sa nad tým takto – SýRčan alebo EDomčan. Takouto jemnou zmenou sa dá hebrejské “r” zmeniť na “d”. Takže doteraz sme zistili nasledovné: Strong’s Exhaustive Concordance Of The Bible poukazuje na výskyt pisárskej chyby a The Interpreter’s Dictionary of the Bible poukazuje na typ tejto chyby. The Interpreter’s Dictionary of the Bible vlastne odkazuje na dve ďalšie pasáže, ale princíp je ten istý. Keď v Písme nachádzame nezrovnalosti tohto druhu, musíme ich dokázať kontextom celej Biblie. Deuteronomium 23:7, s použitím výrazu Edomita, je celkom určite mimo kontext Písma, no s výrazom Sýrčan sa v tomto kontexte nachádza. S týmto všetkým je ťažko povedať, či šlo o nevinnú pisársku chybu alebo o zámernú sabotáž zo strany nepriateľa. V The Zondervan Pictorial Encyclopedia of the Bible, zväzok 2, strana 204, je spomenutý veľmi krátky odkaz na problém zamieňania Sýrie s Edomom, kde sa uvádza:

… v 2. Kráľov 16:6, ‘Edom’ by mal byť ‘Aram’ …”

Pozrime sa na to v dvoch odlišných prekladoch, aby sme získali predstavu povahy tejto chyby. Všimnite si podčiarknuté slová v 2. Kráľov 16:6 v každom preklade:

Preklad kráľa Jakuba: “V tom čase sýrsky kráľ Rasin získal zase Sýrii Elat a vyhnal z Elatu Júdovcov. Sýrčania vtiahli do Elatu a bývajú tam až po dnešný deň.”

The Modern Language Bible, The New Berkeley Version in Modern English: “V tom čase Rasin, kráľ Sýrie, získal zase Edomu Elat a vyhnal z Elatu Júdovcov. Edomčania vtiahli do Elatu a bývajú tam až po dnešný deň.” (zvýraznenie moje)

Pozrime sa teraz na druhú pasáž (2. Kronická 20:2), spomínanú v The Zondervan Pictorial Encyclopedia of the Bible, zväzok 2, strana 204, uvádzajúc rovnaký typ chyby zamieňajúc Sýriu s Edomom:

Preklad kráľa Jakuba: “Prišli (ľudia) a oznámili Jozafatovi: “Veľký zástup prišiel proti tebe spoza mora, z Aramejska. Hľa, už sú v Asasontamare!” To je Engadi.”

Revised Standard Version: “Prišli (ľudia) a oznámili Jozafatovi: “Veľký zástup prišiel proti tebe spoza mora, z Edomu. Hľa, už sú v Hazazon-tamare!” (to jest, En-gedi).”

Z prekladov týchto dvoch veršov sa dá pohotovo vidieť, aký veľký omyl môže jemná zmena v hebrejskom písmene vytvoriť. Ak sa ozaj zaujímame o biblickú históriu, tieto pasáže môžu byť skutočne mätúce, ak by sme nevedeli, že niekde tam sa stala chyba, a ako by mal pôvodný text vyzerať. Teraz vieme niečo, čo je ohľadom Ezaua-Edoma absolútne nepravdivé. Ak Jahveh hovorí, že nenávidí Ezaua a celé jeho potomstvo, my, ako príbuzní, máme rovnaké právo. Faktom je, že zadržiavanie tejto nenávisti v našom vnútri nás môže a aj učiní mentálne a fyzicky chorými.

EZAUOVO POTOMSTVO

Genesis 36 Uvádza 14 vojvodcov (náčelníkov) Edomu. Všetci títo štrnásti náčelníci sa dajú vysledovať k trom ženám, ktoré si Ezau vzal za manželky: Ada(h), Aholibama(h) a Bašemat. Ada bola kanaánskou dcérou Chetitu Elona. Aholibama (Oholibama) bola kanaánskou dcérou Anacha, a vnučkou Chivejca Zibeona. Bašemat bola dcérou Izmaela, vnučkou Abraháma a Hagar. Niektorí si zamieňajú Bašemat, dcéru Chetitu Elona, s Adou (Genesis 26:34-35). Možno bola Ada známa pod dvomi menami, no Ezau mal iba 3 ženy, nie 4 či dokonca 6, ako tvrdia niektorí. Ada, Chetitka, mala s Ezauom jedného syna, Elifaza, a skrze neho 6 vnukov, Temana, Omara, Zefa, Kenaza, Koracha a Gatama, ktorí sa stali šiestimi zo 14 náčelníkov. Aholibama, Chivejka, mala troch synov, Jeuša, Jaalama a Koracha, ktorí sa stali troma zo 14 náčelníkov. Amalek bol skutočným bastardom, keďže bol Chetita i Chivejec. Amalekova matka bola Chivejka Timna, a jeho otcom Elifaz, syn Ezaua a Chetitky Ady. Amalek bol jedným zo 14 náčelníkov. Bašemat, Izmaelova vnučka, mala 4 synov, Nahat, Zerach, Šammach a Mizzach, ktorí sa stali štyrmi zo 14 náčelníkov. Ezau dával svojim ženám hebrejské mená, vytvárajúc tak zmätok.

VŠEOBECNÁ HISTÓRIA EZAUA

Ešte než sa Ezau a jeho brat Jakob narodili, zápasili medzi sebou v lone svojej matky (Rebeky). Pred ich narodením Jahveh ich matke oznámil, že starší bude slúžiť mladšiemu (Genesis 25:23), a že z nich vzniknú dve národné skupiny. Vediac to, Rebeka sa nikdy od tohto cieľa neodklonila. V kritických nutných momentoch v živote svojich synov vždy konala podľa vôle Všemohúceho Jahveho, aj keď sa to možno nezhodovalo s normálnym protokolom jej doby. Pred otehotnením, pretože Rebeka bola neplodná cca 19 rokov, Izák úpenlivo prosil Jahveho, a Rebeka otehotnela. Vedená zvláštnymi pocitmi k dopytovaniu sa u Jahveho, Rebeka bola informovaná, že porodí dvojičky, ktorých osudy budú tak odlišné, ako budú odlišné ich charaktery, a čo bolo v tých dňoch ešte čudnejšie – že starší by mal slúžiť mladšiemu.

Ezau bol prvorodený, teda starší z dvojičiek (Ezau a Jakob), synov Izáka a Rebeky (Genesis 25:22-26). Izák bol synom Abraháma, Rebeka dcérou Sýrčana Bethuela z Padan-aramu, a sestra Sýrčana Labana. Nemáme žiadne poznatky o rannom živote Ezaja mimo jeden-dva incidenty spojené s jeho narodením v roku cca 1980 pred Kristom. Ako vyrastal, na povrch sa začali vynárať jeho prirodzené tendencie a vrodené charakteristiky. Postupom času sa odlišné povahy chlapcov začali prejavovať v odlišných postojoch a vývojoch. Na rozdiel od svojho brata Jakoba, ktorý sa kvôli svojej menej robustnej postave a tichej povahe venoval pastierskemu životu a trávil svoj času v stane a vôkol neho, Ezau sa stal zručným a dobrodružným lovcom, mužom krajiny, zoceleným synom púšte, divokým človekom, materialistickým a zameraným na svet, zaujímajúcim sa len o svoje bezprostredné túžby a potreby. Ezau ukázal nedostatok svojho záujmu o sľuby Zmluvy sobášom s dvoma miestnymi dievčatami, ktoré neboli príbuzné ľudu Abrahámovmu. Zmiešané manželstvá spôsobili Ezauových rodičov, predovšetkým jeho matku, zarmútili. Nie je možné mať dvoch bratov tak navzájom nepodobných v duševnom i fyzickom ohľade, ako bolí tí dvaja. Človek sa diví, ako vôbec mohli byť jednej rasy.

Prvorodený Izáka a Rebeky, Jakobovo dvojča, Ezau sa stal predkom Edomčanov. Bol pomenovaný Ezau kvôli svojej neobvyklej “červenej” farbe pri narodení, no meno Edom (v zmysle “červený”) získal kvôli šošovicovej polievke, za ktorú svoje právo prvorodeného predal. Túto “červenú” farbu bolo potomkom Ezaua dané niesť do budúcnosti, nasledovala Ezaua až po komunizmus dnešnej doby. O červenej farbe treba povedať ešte oveľa viac, ale to nechám na neskôr.

V živote lovca je mnoho neistoty a ťažkostí, po mnohé dni sa vyžaduje veľká námaha na stopovanie zveri.

Lovci v dňoch Ezaua mali len málo z vybavenia, ktoré poznáme dnes. Vyžadovalo sa mnoho zručnosti k priblíženiu sa na takú vzdialenosť, aby sa dalo ich primitívnymi lukmi vystreliť smrtiaci šíp. Niet pochýb, že sklamaný lovec často prichádzal domov s prázdnymi rukami. Ezau pri jednej takejto príležitosti takéto sklamanie zažil, a uťahaný svojim úsilím, úplne vyčerpaný a premáhaný hladom a nedostatkom výživy, zúfalý a sklamaný nad svojím neúspechom, bol nadovšetko rád namieriť svoje kroky domov, kde si mohol odpočinúť.

V ten konkrétny deň, Ezau prišiel, unavený a hladný, z lovu, zatiaľčo Jakob varil šošovicu. V odpovedi na Ezauovu naliehavú požiadavku “Rýchlo, rýchlo, daj mi, prosím, trocha z tej červenej polievky, čo varíš”, Jakob, okamžite spozorujúc a zvážiac situáciu, rozpoznal Ezauovu zúfalú potrebu a okamžite zistil, že nastal čas na využitie príležitosti. Schvátil ho rovnaký duch, ktorý spôsobil, že pri narodení sa chopil Ezauovej päty v snahe stiahnuť ho späť, aby sa mohol narodiť prvý namiesto svojho brata. Jacob zistil, že nastal ideálny čas na jeho ťah. Jakob veľmi manipulatívne predostrel Ezauovi podmienečný kontrakt: “Za tvoje právo prvorodeného sa s tebou o túto polievku podelím.” Jakob videl urgentnosť situácie, v ktorej sa Ezau nachádzal, a bol odhodlaný nenechať si ju ujsť. V súlade s týmto, Jakob za stravu požadoval cenu. Ezau bol starší, a preto mal imunity a privilégiá, ktoré boli veľmi cenné, predovšetkým vedenie rodiny či kmeňa, a vlastníctvo veľkej časti rodinného majetku, spolu s tým požehnania Zmluvy (Genesis 27:28, 29, 36; Hebrejom 12:16, 17). Poháňaný extrémnym hladom, na pokraji smrti, Ezau predal svoje právo prvorodeného svojmu mladšiemu bratovi, potvrdiac tento kontrakt i prísahou. Pretože právo prvorodeného malo účinok až v ďalekej budúcnosti, a Ezau, materialisticky orientovaný a nejako veľmi sa o právo prvorodeného nezaujímajúc, učinil s Jakobom dohodu a predal toto právo za misku šošovice. Nemajúc žiadne pochopenie pre posvätné (oddelené) veci, menovite, pre Jahveho prísľub Abrahámovi ohľadom potomstva, skze ktoré budú všetky prisľúbené národy požehnané, Ezau nerozvážne, vyslovením prísahy, predal svoje právo prvorodeného Jakobovi za šošovicu a chlieb. Jakob potom vyhladovaného Ezaua nakŕmil požadovaným občerstvením. Takýmto pohrdnutím právom prvorodeného, považujúc ho za nie veľmi cenné, Ezau svojej rodine preukázal úplný nedostatok ocenenia posvätných záležitostí.

Keď Ezau videl, že Jakoba poslali, aby si vybral ženu spomedzi matkiných príbuzných, pochopil, že kanaánske ženy, s ktorými sa oženil, jeho rodičov nepotešili. Ezau ukázal nedostatok záujmu a zváženia voči sľubom Jahveho Zmluvy manželstvom s dvoma miestnymi dievčatami, ktoré neboli úzko príbuzensky späté s Abrahámovými predkami (Genesis 26:34, 35; 36:1,2). Tieto manželské zväzky spôsobovali veľký zármutok a úzkosť – boli “zdrojom trpkosti ducha” – pre Izáka i Rebeku, Ezauových rodičov; predovšetkým pre jeho matku (Genesis 26:35). Vo veku 40 rokov sa Ezau oženil s dvoma chetitskými ženami (Genesis 26:34). V skutočnosti šlo o Chetitku a Chivejku. Takto, v 40tke, sa oženil s Adou a Aholibamou. Ezau pravdepodobne sám všetko u týchto svadieb zariadil, čo bolo v tej dobe čosi nezvyčajné, a kvôli ich pôvodu neboli pre Izáka a Rebeku akceptovateľné. Pocity nešťastia, zdá sa, v rodine existovali i predtým, a tieto Ezauove manželstvá rodinné záležitosti vôbec neupravili.

Keď Izák zostarol, zistil v predtuche nadchádzajúcej smrti, že nastal čas dať požehnanie svojmu staršiemu synovi, Ezauovi. Nadišiel čas naplnenia dohody medzi bratmi. V tom čase je Izák smrteľné chorý, ale stále si je plne vedomý prenosu svojej zodpovednosti na svojho staršieho syna, ako vyžadoval Zákon. V tomto kritickom momente, v stave rodinných záležitostí, Izák vedel, že Zákon vyžadoval, aby odovzdal dedičstvo Ezauovi, aj keď sa ten oženil s chetitskou a chivejskou ženou, ktoré boli pre Izáka a Rebeku trápením. Keď sa človek trápi, jeho celý svet je prevrátený naruby. Je to stav, kde sa nič nezdá byť viac hodné, úplný ústup do prevaujúceho a zdrvujúceho sklamania. Napriek tomu bol plne pripravený preniesť toto požehnanie na rasovo zmiešaných potomkov Ezaua, aby sa stali dedičmi abrahámovskej zmluvy.

Naplnením požehnania Izákom by sa ľud Ezaua-Edoma stal vyvoleným Jahveho ľudom. Izák si bol plne vedomí všetkých okolností a následkov, vyplývajúcich z jeho činov. Aby oddialil nevyhnutné, poslal po Ezaua, požiadajúc ho, aby mu priniesol nejaké chutné jedlo, ktoré mal tak rád, aj keď vo svojom oslabenom stave pravdepodobne nemal veľmi zdravý apetít.

Izák veľmi dobre vedel, že Ezauovi to nejaký čas, možno pár dní, zaberie. Niet pochýb, že myšlienka na požehnanie Ezaua a jeho kanaánskych žien mu nebola dvakrát pochuti. Jeho apetít i sila ho opustili, zostávali len provokácie a dôvody na hnev.

Zdalo by sa, že ak Izák chcel Ezaua požehnať, urobil by tak ako prvé a potom poslal Ezaua po jedlo. No Ezau odišiel s názorom, že požehnanie prvorodeného obdrží, aj keď v skutočnosti nemal na toto požehnanie viac nárok, keďže toto právo predal. Bol teda ochotný porušiť svoju prísažnú zmluvu s Jakobom o predaji svojho práva prvorodeného. Týmto činom sa Ezau stal rovnako podvodníkom ako Jakob. Ak by bol Ezau úplne úprimný, informoval by Izáka, svojho otca, o udalosti, v ktorej svoje právo prvorodeného predal Jakobovi. Ezau mal otcovi povedať, že požehnanie mu právom nepatrí, že ho predal svojmu bratovi. Tak ale neučinil. V tejto dileme Rebeka začala mať pocit, že nastala kritická doba konať, pretože si plne pamätala Jahveho prísľub, že starší bude slúžiť mladšiemu. Spomenúc si na to, čo jej pred narodením dvojčiat Jahveh povedal, Rebeka bola pripravená zasiahnuť, radiac Jakobovi, aby sa predstavil pred svojím otcom ako Ezau a takto si zabezpečil požehnanie, ktoré mu právom patrilo.

Pretože Ezau neinformoval Izáka o svojom obchode, musela zasiahnuť Rebeka, pretože inak by bola považovaná za zradcu oboch svojich synov.

Ak nenávidení Chetiti mali vstúpiť s jej menej obľúbeným synom do vlastníctva rodinného majetku, odovzdanie práva prvorodeného nesmeli byť potvrdené a odovzdané Ezauovi, čo Izák plánoval učiniť. Nastal čas pre Rebeku, abe tento plán zhatila, a nejakým spôsobom zabezpečila dedičstvo pre Jakoba. V tomto bode ostáva jedno jediné – otcovo požehnanie. Ak by bolo dané Ezauovi a jeho potomstvu, všetka nádej by bola stratená; pretože by dedičstvo a vedenie rodiny bolo dané kmeňu Ezaua a jeho ženám. Nastal čas pre Rebeku, aby využila svoje kuchynské schopnosti a kozľacinu pripravila ako pokrm z diviny.

Po celý čas Rebeka počúvala každé slovo, ktoré Izák Ezauovi počas ich rozhovoru povedal, a zistila, že by bolo lepšie (vlastne, bolo nutnosťou), aby požehnanie obdržal Jakob namiesto Ezaua. Nielen to, Rebeka mala Jakoba radšej než Ezaua. Nemrhajúc časom, zavolala Jakoba a informovala ho o tom, čo Izák Ezauovi povedal, hovoriac: “Nuž, syn môj, urob, ako Ti kážem a získaš požehnanie namiesto svojho brata. Choď k stádu a prines mi dve kozliatka, a ja ich pripravím tak, ako by pripravil mäso Ezau. Ty ho ponúkneš svojmu otcovi, ten si bude myslieť, že si Ezau a dá Ti požehanie, ktoré Ti v skutočnosti patrí.” No Jakob odvetil: “Si si ale vedomá toho, že si s Ezauom nie sme podobní. Jeho krk a ruky sú celé chlpaté, kým moje sú úplne hladké. Môj otec zistí, že nie som Ezau, a namiesto požehania, obávam sa, že ma prekľaje.” No Rebeka mu odpovedala: “Netráp sa, urob, ako som Ti kázala, a ak by sa niečo pokazilo, zasiahnem a informujem Tvojho otca o obchode, v ktorom Ti Ezau predal právo prvorodeného, a Tvoj otec nebude mať inú možnosť, len Ťa požehnať. Ak by došlo k nejakej škode, padne na mňa, preto sa neboj a prines to mäso.”

Podľa Rebekinej rady Jakob priniesol pár malých kozliat zo stáda, a z nich jeho matka pripravila jedlo v štýle, aký mal Izák rád. Rebeka nato priniesla pár Ezauových šiat a Jakoba do nich obliekla; umiestniac mu na krk a ruky kože z kozliat, ktoré Jakob kvôli jedlu zabil, aby boli na Izákov dotyk chlpaté.

Potom Jakob vošiel do stanu svojho otca, napodobňujúc príchod Ezaua, opatrne prinášajúc pripravené jedlo a snažiac sa znieť čo najviac ako Ezau, povediac: “Tu som, otče.” A Izák odpovedal: “Kto si, syn môj?” Jakob Izákovi odpovedal: “Som Ezau, Tvoj starší syn, a učinil som, ako si chcel, posaď sa a zjedz jedlo, ktoré som Ti pripravil, a daj mi požehnanie, ako si mi prisľúbil.” A Izák odvetil: “Ako je možné, že si ho našiel a vrátil sa tak rýchlo, synu?” Jakob odpovedal: “Pretože Jahveh Elohim (jedn. Číslo), Tvoj Mocný, mi ukázal, kam mám ísť a obdaril ma úspechom.” Izák si nebol celkom istý, či to je Ezau, jeho prvorodený, a riekol: “Pristúp ku mne, nech sa Ťa môžem dotknúť, aby som sa uistil, že si skutočne môj syn Ezau.” A Jakob pristúpil k Izákovej posteli, a ten sa ho dotkol a riekol: “Hlas sa zdá ako Jakobov, ale ruky sú Ezauove. Si skutočne môj starší syn, Ezau?”

S týmto Jakob pokračoval v zavádzaní svojho otca a povedal: “Som.” Potom Izák, slepý v starobe, zjedol pokrm, ktorý mu Jakob priniesol, a pobozkal Jakoba, veriac, že bozkáva Ezaua, a dal Jakobovi požehnanie, o ktoré sa Ezau tak úporne snažil. V požehnaní Jakob prehlásil nasledujúce: “Nech ti dá Boh z nebeskej rosy a zo žírnosti zeme, tiež hojnosť zrna a muštu! Pridaj záložku 29 Nech ti slúžia ľudia a nech sa sklonia pred tebou národy. Buď pánom nad svojimi bratmi, a nech sa ti koria synovia tvojej matky! Kto bude teba preklínať, nech je prekliaty, a kto bude teba žehnať, nech je požehnaný!” Hneď ako Jakob obdržal požehnanie dedičstva, povstal a odišiel z Izákovej prítomnosti.

Po Jakobovom odchode sa náhle zjavil Ezau, prinášajúc svoj pokrm, a povedal: “Otče môj, vstaň a jedz z diviny od svojho syna, aby si ma požehnal!” A Izák povedal: “Nuž, kto si??” Ezau odpovedal: “Som tvoj starší syn, Ezau.” Izák odpovedal, značne zarazený: “Kto to bol teda, čo mi ulovil zverinu a čo mi ju bol doniesol? A ja som jedol zo všetkého prv, ako si ty prišiel! Aj som ho požehnal a bude požehnaný!” Po počutí tohto Ezau poznal, že bol podvedený a trpko zvolal: “Ach, môj otče, môj brat mi odňal požehnanie, tak ako mi odňal i právo prvorodeného.” (Bolo to po prvýkrát, keď sa Izák dopočul o predaji práva prvorodeného? Ak by to bolo tak, Izák by v žiadnom prípade nemohol Ezauovi dať požehnanie, keďže ten nemal žiadnu legitimitu). “Nemôžeš ma taktiež požehnať? Dal si všetko, čo máš, môjmu bratovi? Nato mu Izák vyrozprával všetko, čo povedal Jakobovi. Riekol: “Pozri, ja som ho ustanovil za pána nad tebou a všetkých jeho bratov som mu dal za sluhov! Zrnom a muštom som ho zaopatril. Čo ešte môžem urobiť pre teba syn môj?” Po úpenlivých Ezauových prosbách o zvyšné požehnanie, Izák riekol: “Ďaleko od žírnej pôdy bude tvoje bydlisko a ďaleko od nebeskej rosy zhora. Zo svojho meča budeš žiť , a tvoji potomkovia budú slúžiť Jakobovým potomkom, no v budúcnosti zlomia jarmo Jakobovej vlády a oslobodia sa.”

Pri štúdiu pre túto časť som si všimol čosi, čo ma nikdy predtým nenapadlo. Došlo mi, že Rebeka bola vo všetkých týchto udalostiach vedúcou silou. Izák nielenže nevidel, čo sa v jeho rodine deje, ale slepo požadoval, aby Ezau obdržal jeho právo prvorodeného a požehnanie, bez ohľadu na jeho manželskú situáciu. Až keď Rebeka zaujala ohľadom rasovej otázky stanovisko, sa Izák konečne prebral. Rebeka uviedla (Genesis 27:46):

And Rebekah said to Isaac, I am weary of my life because of the daughters of Heth: If Jacob take a wife of the daughters of Heth, such as these which are of the daughters of the land, what good shall my life do me?”

Potom, čo Rebeka učinila toto mimoriadne vyhlásenie, hneď v ďalšom verši (Genesis 28:1) sa Izák a Rebeka nachádzajú vo vzájomnej zhode. Verím, že keď Rebeky nášho ľudu konečne zaujmú stanovisko k rasovým otázkam, konečne uvidíme v našich krajinách zmenu k lepšiemu. V tomto verši zaujíma definitívny postoj i Izák. Možno v momente, keď sa nájde zhoda medzi otcami a matkami, bude nasledovať zlepšenie v spoločnosti. Prečítajme si spomínaný verš:

Vtedy Izák zavolal Jakuba, požehnal ho a prikázal mu: “Nesmieš si vziať ženu z kanaánskych dcér!…”

Viem, že v Genesis 26:34, spomínajúc Ezauove chetitské a chivejské manželky, sa uvádza:

Obe však zarmútili Izákovu i Rebekinu dušu.”

Pretože kniha Genesis nie je obzvlášť písaná v chronologickom poriadku, verím, že pisár tento posledný verš pridal predtým, než sa stal skutočnosťou. Takmer sa javí ako okrajová poznámka, ktorá sa dostala do hlavného textu.

Mali by sme si položiť ďalšie otázky: Skutočne by Izák prehlásil takéto požehnania nad Ezauom s jeho chetitskými a chivejskými ženami a zbastardenými potomkami? Alebo si bol Izák vedomý toho, čo sa deje, a iba predstieral úlohu v Rebekinej a Jakobovej hre? Ak Ezauove manželky ho “zarmucovali”, ako sa v Genesis 26:34 uvádza, skutočne by ich potomkov požehnal? Je zjavné, že starý človek je vo svojom veku oveľa chytrejší než sa na prvý pohľad môže zdať. Možno to, čo stratil v zraku, získal v sluchu. Prečo by sa Izák rozhodol požehnať Ezaua a hneď nato sa obrátil a inštruoval Jakoba, aby si nebral za manželky kanaánske dcéry (Genesis 28:1)? Izák dobre vedel, že Ezau si zobral za ženy Kanaánčanky. Po zvážení týchto možností, stále si myslím, že Izák mal plne v úmysle Ezaua požehnať i napriek jeho manželkám, a nebyť Rebekinho manévru, Jakob by nikdy právo prvorodeného a otcovské požehnanie nezískal. Aj keď to zaznamenané nie je, verím, že Rebeka hrala istú úlohu v Jakobovej žiadosti o právo prvorodeného od Ezaua, dajúc mu túto myšlienku ako podnet.

Takto zbavený svojho nároku na právo prvorodeného, a kvôli neodvolateľnému požehnaniu Jakoba, začala sa v Ezauovi prebúdzať nenávisť voči Jakobovi, ktorá sa stala prirodzeným nepriateľstvom medzi potomkami Ezaua a potomkami Jakoba, trvajúce až do dnešného dňa. Ezau sa rozhodol pri prvej príležitosti – po skončení smútku nad otcovou smrťou – svojho brata zabiť. Rozprávanie o tom sa donieslo k jeho matke, Rebeke, ktorá následne poradila svojmu mladšiemu synovi, aby utiekol k svojmu strýkovi Labanovi, ktorý žil v Harane, a aby tam istý čas zotrval. Prinajmenšom pokiaľ Ezauov hnev neopadne. Neskôr sa Ezau s Jakobom udobril, no stará nenávisť sa opäť čas od času vynorila na povrch. Síce sa opäť zjednotili a Jakob šiel do Kanaánu, Ezau späť do oblasti Edomu. Ezau, ktorý prišiel o svoje právo prvorodeného a požehnanie, prišiel o ne navždy. V Jahveho prozreteľnosti sa Ezau stal voči Jakobovi podriadeným. V Hebrejom 12:16-17 je opísaný ako “svetský”. Dávno po Ezauovej smrti Jahveh vyhlásil, že Jakoba miloval a Ezaua nenávidel (Malachiáš 1:2-3).

To by mohlo poskytnúť vcelk dobrý prehľad príbehu o Ezauovi, no je to všetko iba všeobecné, tento príbeh poskytuje oveľa viac zaujímavostí, než ako bolo doteraz prezentované. Keď sme sa takto s príbehom oboznámili vo všeobecnosti, poďme sa mu venovať podrobnejšie. Možno sa čudujete – čo sa dá viac k tomu povedať? Je toho oveľa viac, než čo je prezentované v Biblii.

EZAU JE VEĽKÝM “ČERVENÝM” DRAKOM ZO ZJAVENIA12:3

Zatiaľčo had zo Zjavenia 12:3 predstavuje bytosť, ktorá zviedla Evu, drak predstavuje Ezaua, nazývajúc ho “veľkým červeným drakom” vo verši 3 tejto kapitoly. Hoci “Židia”, ako ich poznáme dnes, majú z väčšej časti v sebe prúdiacu krv Kaina a Ezaua, spolu s ďalšími druhmi. Je takmer nemožné niečo hodnoverné k tejto pasáži v biblických komentároch nájsť, no našiel som jedného, ktorého komentár bol tak nejako dostatočne odôvodnený, hoci väčšine z jeho komentárov sa veriť nedá. Budem teraz citovať Believer’s Bible Commentary autora Williama MacDonalda k Zjavneiu, kapitola 12, na strane 2369:

V nebesiach sa objavilo veľké znamenie, menovite žena odetá v slnku, s mesiacom pod svojimi nohami, a na jej hlave veniec dvanástich hviezd. Žena je Izrael. Slnko, mesiac a hviezdy zobrazujú slávu a vládu, ktorá jej bola prisľúbená v nadchádzajúcom kráľovstve, presne tak, ako zobrzovali Jozefovu vládu nad jeho otcom, matkou a bratmi … Žena je v pôrodných bolestiach, očakávajúc narodenie dieťaťa (Jahšua). V týchto veršoch sa odráža mnoho z dejín Izraela, bez náznaku časových medzier, či dokonca toho, že by udalosti mali byť nutne v chronologickom poradí … Druhým znamením na oblohe je zúrivý červený drak … Drak sa chystal pohltiť Dieťa hneď ako sa narodí – čo sa naplnilo v pokuse Heroda Veľkého, rímskeho vazala, zničiť novonarodeného [budúceho] Kráľa. Dieťa je celkom jasne Jahšua, určený vládnuť všetkým [svojim] národom železným prútom. Záznam tu skáče od Jeho narodenia po Jeho nanebovstúpenie.”

Na zdôraznenie, ako dôležitý tento príbeh o Ezauovi je – ak by Ezau dostal právo prvorodeného spolu s požehnaním, bol by v rodokmeni, a bol by predkom, Mesiáša. Z tohto dôvodu je každý krok a protikrok v tomto príbehu veľmi dôležitý.

Najmenšia zmena v tejto epizóde mohla zmeniť celý náš izraelský osud. S chetitskými a hivejskými manželkami Ezaua by sa do Jahšuovho rodokmeňa dostala kainovsko-satanská rodová línia. Panenskou matkou Jahšuu by musel byť namiesto Márie niekto iný. Naša izraelská rodina by sa nikdy nenachádzala pod Zmluvou, neboli by sme ani Jahveho vyvoleným ľudom nad všetkých ostatných ľudí na svete. A v neposlednom rade, s Ezauovým rasovo zmiešaným rodokmeňom by nikdy neexistoval Príbuzný-Vykupiteľ. Ak by sa tento príbeh nejako zmenil, nemali by sme budúci život.

Poznámka: Keď som túto lekciu prezentoval v pôvodnej, tlačenej podobe, zahrnul som v ňom aj fotokópie pasáže nachádzajúcej sa v The Interpreter’s Dictionary of the Bible, zväzok E-J, strana 24, a #130 a #726 zo Strong’s Concordance. Ospravedlňujem sa, že ich tuná nemôžem reprodukovať.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: