Clifton Emahiser – Skon Edoma (3. časť)

V predchádzajúcej časti som uviedol, že Kanaan, Chamov syn, sa narodil z incestného styku a poukázal na pár veršov, ktoré tento fakt potvrdzujú. Šlo o prípad Chama, hľadiaceho na nahotu svojho otca, ktorá sa následne ukázala byť nahotou matky. V rôznych komentároch k tejto téme bolo ťažké čosi hodnotné nájsť, keďže sa autori okolo tohto vykrúcali, prezentujúc to ako macochu či konkubínu, a v niektorých prípadoch je to tak vnímané.



Taktiež sa pokúšajú tvrdiť, že tieto zákazy existovali na zabránenie chorôb, a v niektorých prípadoch to mohlo tak byť. V iných prípadoch len zovšeobecňujú, že šlo o nejaký druh nemorálnosť, alebo tento verš prechádzajú, akoby ani neexistoval.

Našiel som iba jeden komentár, v The Wycliffe Bible Commentary, strana 99, hodný citovania a zopakovania:

Nahota tvojho otca. Tieto zákony boli adresované mužom. Tento verš obsahuje zákaz nie proti incestu medzi otcom a dcérou, ale iba proti incestu syna s matkou. Haba matky padala taktiež na otca. Kedže boli jedno telo (Gen. 2:24), akýkoľvek skutok spáchaný voči matke mohol byť považovaný za spáchaný voči otcovi.”

Ešte stále môžu existovať takí, ktorí nie sú presvedčení, že Cham spáchal incest so svojou matkou. Pre tých z vás, ktorí nie ste presvedčení, budem citovať každú pasáž v Písme odkazujúcu na takýto čin medzi synom a matkou. Možno vás prekvapí, ako veľa sa o tomto v Písme hovorí:

Genesis 9:22: “I uvidel Cham, Kanaánov otec, nahotu svojho otca a vonku to hovoril svojim dvom bratom.”

Levitikus 18:7-8: “Neodkryješ nahotu svojho otca: to jest svojej matky. Je predsa tvojou matkou. Nesmieš ju zneuctiť Neodkryješ nahotu ženy svojho otca, to je telo tvojho otca.”

Levitikus 20:11: “Keby niekto spal so ženou svojho otca, zneuctil by telo svojho otca; obaja musia zomrieť, ich krv bude na nich.”

Deuteronomium 22:30: “Nik si nesmie vziať za manželku ženu svojho otca, ani odhaliť otcovu prikrývku.”

Deuteronomium 27:20: “”Prekliaty, kto bude spať so ženou svojho otca a odkryje prikrývku jeho lôžka!”

Ezechiel 22:10: “V tebe odkrývajú otcovu hanbu, v tebe znásilňujú znečistenú krvou.”

1 Korinťanom 5:1: “Ba počuť aj o smilstve medzi vami, a o takom smilstve, o akom ani medzi pohanmi nepočuť, aby mal niekto manželku svojho otca.”

Ámos 2:7: “V prachu zeme šliapu po hlave maličkých a krivia cestu utlačených; otec so synom ide k dievčaťu.”

Genesis 35:22: Keď sa Izrael zdržoval tu v tejto krajine, Ruben šiel a spal s Balou, vedľajšou ženou svojho otca. A Izrael sa to dozvedel.

Genesis 49:4: “Prekypoval si sťa voda: nuž nebudeš prvým, lebo si vstúpil na lôžko svojho otca a zneuctil si ho na moje lôžko vystúpil!”

1 Kronická 5:1: “Synovia Rubena, Izraelovho prvorodeného (lebo on bol prvorodený, ale keď poškvrnil lôžko svojho otca, dostalo sa prvorodenské právo synom Izraelovho syna Jozefa; no nepočítal sa za prvorodeného)”

2 Samuelova 16:22: “Nato postavili Absolónovi na streche stan a Absolón vošiel pred očami celého Izraela k vedľajším ženám svojho otca.”

Matthew Poole’s Commentary On The Holy Bible, zväzok 1, strana 236, k Levitikus 18:7 uvádza nasledovné:

Tuná sa uvádza, že nahota otca a nahota matky je jedno a to isté, pretože títo dvaja sú jedným telom a preto jej nahota je taktiež jeho nahotou; keďže v nasledujúcich slovách, ktoré obsahujú dôvod pre daný zákon, sa spomína iba matka. Ona je tvojou matkou a preto dokonca i príroda učí oškliviť si takýto incest. Napriek tomu Peržania sa zvykli ženiť so svojimi matkami, čo je horšie ako správanie ich tiav, ktorých žiadna sila neprinúti konať tak so svojimi potomkami.”

Keďže sa zaoberám Ezauom, možno sa čudujete, čo to všetko má s ním do činenia. Toto je základ na pochopenie Ezaua! Je nutné, aby sme sa vrátili a zozbierali dohromady všetky kúsky príbehu, aby sme ich mohli poskladať v zrozumiteľný obraz. Ak tak neučiníme, konečnému produktu neporozumieme.Ak pochopíme, prečo bola Noachova potopa uvalená na Kanaana kvôli činu Chama, potom pochopíme, že rovnaká kliatba padla na Ezauove kanaanske ženy, a ako výsledok, táto kliatba prešla na Ezauovo potomstvo. Kliatby v Písme netreba brať na ľahkú váh, keďže genealógiu osoby nasledujú bez výnimky, a ako výsledok, dnešní “Židia” majú v sebe tú istú Noachovu kliatbu nad Kanaanom. Možno sa divíte, prečo pri výraze “Žid/Židia” používam úvodzovky. The Reader’s Digest Great Encyclopedic Dictionary, strana 1926 uvádza, “Úvodzovky sa používajú na označenie slov alebo viet, ktoré autor nechce uvádzať ako svoje vlastné.” Pretože Zjavenie 2:9 a 3:9 označujú “Židov” za falošných Júdejcov, rozhodol som sa zriecť sa tohto termínu, a v žiadnom prípade ich týmto nechcem vyzdvihovať! Pokúšal som sa vymyslieť iný spôsob na vyjadrenie tohto termínu, ale toto je jediný etický spôsob, ako za týchto podmienok tento chybný termín uvádzať. Keď však citujem niekoho iného, musím to uvádzať tak, ako je to napísané.

SKON EDOMA

Na založenie podkladu pre túto sériu o Ezauovi-Edomovi musíme vziať do úvahy časť sekulárnej histórie. Skutočne, sekulárna história sa s biblickou histórie zhoduje, ak ich obe správne chápeme. Ako som uviedol predtým, potrebujeme na jednej strane Bibliu a na strane druhej dejepis. Vlastním vynikajúcú historickú publikáciu s názvom The Dawn Of History, editor C. F. Keary, M.A. F.S.A., vydanú v roku 1889. Musíme vziať do úvahy, že táto kniha bola napísaná pred uskutočnením mnohých dôležitých archeologických objavov a dávno pred objavom uhlíkového datovania.

Napriek tomu táto kniha rozpráva o rasovej histórii lepšie než väčšina ostatných. A nielen to, ale je napísaná stručne a zrozumiteľne. Autor tejto knihy hneď na začiatku knihy, v predhovore, uvádza zaujímavé vyjadrenie: “Stále počúvame vykresľovanie Rusov ako Tartarov (Tatárov): a názor, že my, Angličania, sme potomkami stratených izraelských kmeňov nachádza bezpočet podporovateľov.” Keďže John Wilson začať hlásať toto posolstvo v 40. rokoch 19. storočia, nemalo by toto tvrdenie v knihe z roku 1889 prekvapovať. Obzvlášť zaujímavý je komentár ohľadom Rusov opisovaných ako Tatári. Mimochodom, ak by tento človek písal dnes, bol by považovaný za veľmi “politicky nekorektného”. Budem teraz citovať z uvedenej knihy, strana 118-121:

Biela rasa. Z výsledkov predchádzajúcej kapitoly vidíme, že žltá rasa sa musí pripisovať tým ľuďom Európy a Ázie, ktorí rozprávajú agglutinatívnymi jazykmi, a bielej rase sú ponechané inflektné (podľa zmeny vo výške hlasitosti hlasu) jazyky. Tieto, ako sa pamätáte, sme rozdelili do dvoch veľkých skupín, semitské a árijské, čiže jafetské. Vidíme teda, že od ranných dôb, na ktoré sme schopní poukázať, v Európe a Ázii žili tri skupiny ľudí, na ktorých niektorí nazerajú ako na potomkov Chama, Šema a Jafeta. Aký vzťah majú ďalšie vylúčené ľudské rasy, čierna a červená, k Chamitom, Semitom a Jafetitom, nebolo uvádzané. Zdá sa opodstatnenejšie Noacha považovať len za predka bielych rás, a pokiaľ siaha poznanie lingvistiky, len semitských a árijských jazykových skupín. No mimo čistých Semitov tu žila rasa menej čistej národnosti, vzniknutá pravdepodobne z miešania Semitov so staršími čiernymi a žltými rasami. Týchto ľudí [miešancov] môžeme rozlíšiť ako Chamitov. Časťou tejtto rasy boli Kúšiti, z ktorých sa vytvorili egyptské, chaldejské a mnohé z KANAANSKYCH národov.

No hoci v Ázii od najrannejšej doby tieto tri rozdelenia ľudstva existovali, ich relatívna pozícia a dôležitosť boli veľmi odlišné od terajšej. V súčasnej dobe sa turánske rasy všade zmenšujú a ustupujú pred Jafetovými potomkami. V tomto momente žltých Tartarov zatláčajú árijskí Slovania ďalej na Sibír a do strednej Ázie, a snažia sa vytlačiť mongolských Turkov z ich postavenia v Európe. Tatarské rasy taktiež zažili éru veľkého dobýjania, pretože k nim patria rasy – Húni, Avari, Maďari – ktorí do Európy priniesli takéto spustošenie, k nim patria takí dobyvatelia, ako Attila, Džingischán a Tamerlan. V prvýcdh pár storočiach po zavedení islamu medzi nich, sa k moci v strednej Ázii dostali Turánci. Na ruinách arabského kalifátu povstalo niekoľko rôznych tatarských rás — Seldžukovci, Ajjubovci, Mongoli (Moguli), etc. — a napadli Indiu, Perziu, Afriku i Európu. Poslední z týchto sú Osmanovia, alebo ako ich nazývame jednoducho – Turci. Ich dni dobýjania sú minulosťou, a preto, napriek rozlohe, ktorú Turánci dnes na zemi obývajú, je dôvod veriť, že v ranných prehistorických dobách obývali ešte väčšie územie. Vo všetkej pravdepodobnosti boli ľudia doby kamennej v Európe a Ázii tohto mongolského typu.. Vieme, že ľudské pozostatky z tejto periódy sú pozostatkami ľudí nízkeho vzrastu s okrúhlou lebkou, a táto okrúhlosť lebky je jedným z hlavných znakov Mongolov v porovnaní s bielymi rasami ľudstva.

Vieme tiež, že k Turáncom patrili i ranní obyvatelia Indie, A TEDA K ŽLTEJ RASE; a že sa Turánci MIEŠALI s jednými s najstarších historických semitských národov, a napomohli vzniku civilizácie Chaldejcov. A ako naviac nachádzame v rôznych častiach Ázie stopy po civilizácii podobnej európskej počas neskoršej doby doby kamennej, zdá se nie neodôvodnené, hľadiac do ďalekej minulosti, predpokladať širokosiahle rozšírenie turánskej (mongolskej) vetvy po veľkej časti Európy a Ázie. Títo Turánci sa nachádzali v rôznych stupňoch civilizácie či barbarizmu, z primitívnych podmienok lovcov a rybárov dánskych mušľových mohýl po rozvinutejší štát vládnuci v strednej a južnej Ázii, a podobné tým, ktoré sa objavili na konci doby kamennej v Európe. Najrannejším domovom týchto čistých Turáncov bol pravdepodobne región ležiaci na východ od Aralského jazera. ‘Tuná’, hovorí autor, ktorého sme už citovali, ‘od dávnych dôb rozvíjali špecifickú civilizáciu, charakterizovanú hrubým sabeizmom [možno Sabejci z Jóba 1:15], predovšetkým s materialistickými tendenciami a úplným nedostatkom morálneho pozdvihnutia … Táto zvláštna a neúplná civilizácia mala absolútnu moc nad veľkou časťou Ázia, ktorá trvala – podľa historika Justína – 1500 rokov’.”

Ak ste toto exposé pozorne sledovali, naučili ste sa o tejto téme viac, než prečítaním 15-20 hrubých zväzkov venovaných starovekej histórii. Veľmi rýchlo viete spozorovať, že autor neprijímal premisu noachovskej univerzálnej potopy, keďže Noachovi pripisoval iba bielych potomkov. Zmesi bielych, žltých a čiernych označuje ako “Hamaťanov”.

Ide o veľmi významnú vec, pretože z toho by vyplývalo, že potomkovia Chama, predovšetkým potomkovia Kanaana, boli tými, ktorí sa miešali s inými rasami. Dnešní Palestínčania sú dobrým príkladom hamatského ľudu. Veril by som, že väčšina arabského sveta, ako existuje v dnešnej dobe, je v základe hamitský v súlade s definíciou tohto výrazu. Je tiež zaujímavé, čím autor prispieva s ohľadom tatarských rás, pretože sa zdá, že majú rovnaký pôvod ako aškenázski “Židia” — “Huni, Avari, Maďari etc.” (porovnaj dielo Arthura Koestlera The Thirteenth Tribe, strana 17). Viem, že u “Židov” sú ich mongolské črty veľmi výrazné. Zaujímavá je i poznámka: Vieme tiež, že k Turáncom patrili i ranní obyvatelia Indie … a že sa Turánci miešali s jednými s najstarších historických semitských národov...Z mnohých náznakov je zrejmé, že ide o ľud, ktorý napadol Palestínu a zmiešal sa s bielymi Kanaancami, Chamovými potomkami, a boli nazývaní Chorejcami (Churejcami). Potom sa dozvedáme, že tento materialistický ľud mal veľmi nízku morálku a ako mocnosť existovali 1500 rokov.

V tomto bode, v tejto štúdii, sa dostávame k veľmi ťažkej téme, ktorej sa budeme venovať. Dôvodom pre to je to, že nachádzam rôzne zdroje informácií s protirečivými verziami o biblických Chorejcoch, či Churejcoch, ako ich niektorí historici nazývajú. Verím však, že existuje dostatok dôkazov na ich spojenie s chetitskou a chivejskou manželkou Ezaua. Verím, že problém spočíva v tom, že tento ľud je nazývaný dvoma odlišnými pomenovaniami. Je to problém podobný nazývaniu Mexičanov Hispáncami a Indiánmi. Ďalší problém u Chorejcov je: ich nápisy sú bilinguálne, niektoré z nimi používaných slov sú semitského pôvodu, iné churejského, podobne ako je to u spomínaných Mexičanov v USA. Nemalo by nás potom prekvapovať, že by pri miešaní sa dvoch odlišných národov v minulosti nastala rovnaká situácia. Pravdepodobne by sme mali byť prekvapení, ak by takáto situácia nenastala. Rád by som odkázal späť na časť citátu, ktorú som použil v prechádzajúcej časti z dielaArchaeology And The Bible autora George A. Bartona, kapitola 3 s názvom “Chetiti”, strana 74-75: Čím viac rastie naše poznanie o Chetitoch, tým menej jednoduchší sa zdá problém ich rasovej príslušnosti. Niektoré črty ich reči jasne pripomínajú črty indo-európskej rodiny jazykov, no iné, zdá sa, pripomínajú tatarskú príslušnosť …” Z tohto pozorovania si môžeme byť vcelku istí, že Tatári sa miešali so semitskými Chetitmi a z výsledného druhu boli ženy, ktoré si Ezau vzal za manželky, s výnimkou Bašemat, Izmaelovej dcéry. (Mimchodom, zistil som, že Ezau mal i štvrtú ženu, no nemal s ňou žiadnych synov, preto sa o nej nič v genealógiách neuvádza (Jašer 28:22-23; Jašer 30:21-22).

Vyššie uvedená čiastková citácia z Archaeology And The Bible od George A. Bartona, kapitola 3, s názvom “Chetiti”, strana 74, je veľmi dôležitá. Som si vedomý, že jazyk nie vždy dokazuje rasu, ale v tomto prípade by na to malo mať nejaký vplyv, predovšetkým preto, že sa hovorí o starovekých jazykoch a v danom časovom období. Barton na strane 75 pokračuje: Môže byť, že Indo-Európanov do tohto regiónu nasledovali v roku 2100-2000 pred Kristom Mongoli, prípadne, že Mongoli tam boli skôr a prišli Indo-Európania. V naslednej civilizácii – ako sa zdá z dostupných informácií – nastalo miešanie dvoch rás.Pretože máme nejaké dôkazy, že sa semitské a tatarské rasy miešali, poďme preskúmať, čo výraz “Tatár” znamená. K tomuto nahliadneme do The World Book Encyclopedia, zväzok 18, strana 38b:

Tartar (Tatár) bolo pomenovaním daným ranným mongolským rasám strednej Ázie. V 4. storočí [A.D.] žili v severovýchodnej časti Gobi, no neskôr boli zatlačení na juh chitanskými kmeňmi. Počas 9. storočia Tatári založili Mongolskú ríšu. V 13. storočí začali Mongoli tiahnuť cez Maďarsko, Rumunsko, Poľsko, Turecko, Rusko a Bulharsko. Dnes výraz Tatár označuje ľudí tureckého pôvodu a ďalšie skupiny žijúce v západnej Áziia v európskej časti Ruska. Ich fyzické črty a pôvodný vzhľad závisí od toho, kde žijú. Väčšina z dnešných Tatárov sú moslimovia a hovoria istou formou tureckého jazyka. Niektorí sú kočovníci. Ďalší sa usadili nastálo a pracujú na poľnohospodárskych usadlostiach a záhradách. Typickou tatárskou skupinou sú Kirgizi. Výraz Tatár pochádza z mandžuského slova tatar, znamenajúci lukostrelec alebo kočovník. Výraz Tartar sa začal používať kvôli spájaniu s Tartarom, výrazom pre mýtický Hádes.”

Pre staršie pozorovanie ľudí Ázie siahnem po The Encyclopædia Britannica, 9. vydanie 1894, zväzok 2, strana 608, pod heslom “Ázia” a rozdelením “Etnológia”:

Mongolská skupina. Ázia, vrátane priľahlých ostrovov, sa stala bydliskom veľkých rodín, do ktorých sa ľudské rasy rozdelili. Najväčšiu oblasť okupuje mongolská skupina. Títo majú žltú pokožku, čierne oči a vlasy, ploché nosy a šikmé oči. Sú nízkeho vzrastu, s minimálnym ochlpením tela a tváre. Vo všeobecnosti sa vyskytujú – s modifikáciami charakteru pravdepodobne kvôli prímesi iných typov a rôzorodým životným podmienkam – po celej Severnej Ázii, až po planiny hraničiace s Kaspickým morom, vrátane Tibetu a Číny, a taktiež na indo-malajskom polostrove a súostroví, s výnimkou Papuy a pár východnejšie položených ostrovov.”

Tuná je komentár ohľadov Chorejcov (Churejcov) z Genesis 36:21 z Adam Clarke’s Commentary, Abridged by Ralph Earle, strana 69:

Títo sú náčelníci Chorejcov. Zdá sa vcelku evidentnté, že Chorejci a Ezauovi potomkovia sa v tej istej oblasti miešali, ako už bolo spomínané.”

The Wycliffe Bible Commentary, strana 38, o tej istej pasáži uvádza nasledovné:

Edom a jeho ľud. Genesis 36:1-43. Pred zopakovaním životného príbehu Jozefa, autor Genesis uvádza čosi o krajine Edom a jeho obyvateľoch. Pôvodní obyvatelia hory Seir sa nazývali Chorejci (alebo Churejci). Postupom času sa územia zmocnili Ezau a jeho potomkovia. Ezau zbohatol a vlastnil mnoho dobytka a a oviec. Najdôležitejšími mestami obalsti boli Sela, Bozra, Petra, Teman a Ezion-geber.”

The Wycliffe Bible Commentary, strana 18, hovorí o odkaze na “Chorejcov” v Genesis 14:6:

A Chorejci na svojej hore Seir. Archaeológia v mnohom prispela k potvrdeniu záladnej historicity týchto ranných podaní. Tento ľud, zvaný Chorejci, je dnes dobre známy ako Churejci, nesemitská skupina. Ich záznamy, nájdené archeológmi v Nuzu, vniesli mnoho svetla do patriarchálnych zvykov. William F. Albright verí, že títo Churejci začali byť dôležití už okolo 2400 pred Kristom, a stali sa konkurentmi Chetitov a Sumerov v zápase o nadvládu v kultúre a poznaní. Cestu do regiónu južne od Mŕtveho mora museli nájsť veľmi dávno. Z oblasti hory Seir boli [neskôr] vytlačení Ezauovými potomkami (Deut. 2:22).”

Všimnete si, že verše 20 až 23 v 2. kapitoly Deuteronomium v pôvodnom texte neboli. Vyvstáva otázka – Ezau Chorejcov vytlačil alebo absorboval? Z biblického záznamu vyplýva, že prinajmenšom časť z nich absorboval.

Rebeka taktiež rozlišovala týchto ľudí ako “deti Cheta” (Genesis 27:46), potomkov Kanaana, syna Chamovho. Zdá sa teda, že chetitsko-chivejsko-kanaanski synovia Cheta sa miešali s mongloskými Chorejcami-Churejcami.

Na osvieženie našej pamäte ohľadom Chetovej línie budem citovať z Insight On The Scriptures, zväzok 1, strana 1102:

Chet. Druhý v poradí syn Kanaana a pra-pravnuk Noacha skrze Chama (Genesis 10:1, 6, 15; 1 Kronická 1:13) Chet bol predkom Chetitov (1 Kráľov 10:29; 2 Kráľov 7:6) , časť z nich sa usadila v hornatej krajine Júdu (Exodus 3:8). V okolí Hebronu Abrahám zakúpil od Chetitu Efrona pole Machpela a jaskyňu na ňom, ako pohrebné miesto (Genesis 23:2-20; 25:8-10; 49:32) Zo svojich 14 prípadov výskytu sa meno Chet 10krát objavuje v spojení so‘synmi Cheta’. Dve z Ezauových žien pochádzali z ‘dcér Cheta’ (taktiež nazvýané ‘dcérami Kanaanu’), tieto ženy boli zdrojom útrap jeho rodičov. — Genesis 26:34, 35; 27:46; 28:1, 6-8.”

Pre ďalšie informácie ohľadom Chetitov, Chorejcov, Churejcov či akýmkoľvek iným menom by ste na nich chceli odkazovať, budem citovať z The Revell Bible Dictionary, strana 487:

Chetita. (1) Veľká severná ríša, ktorá na svojom vrchole zahŕňala celú Sýriu, ako v Joz. 1:4; (2) etnická skupina, rozšírená v patriarchálnych dobách v Kanaane, ako v Gen. 15:20. ‘Chetitská ríša sa okolo roku 1800 pred Kristom rozvíjala v severnej Anatólii (moderné Turecko). Okolo roku 1650 chetitské armády vyplienili Babylon. Po úpadku sa Chetiti opäť stali hlavnou mocnosťou pod vedením Suppilulimasa okolo roku 1350 pred Kristom. V tom čase ríša zaberala celú Sýriu. No okolo roku 1200 pred Kristom bola táto ríša rozbita agresívnym námorným ľudom, medzi ktorým sa nachádzali biblickí Filištínci. Chetitská ríša zanikla, no chetitská kultúra bola zachovaná v sýrskych mestských štátoch. Aj keď ríša nikdy nezaberala Kanaan, neskoršie asýrske a babylonské záznamy odkazujú na severnú oblasť Úrodného Polmesiaca, tiahnuci sa do Sýrie a Palestíny, ako na “krajinu Hatti [t. j. Chetitov].’ V dobe Abraháma skupiny migrujúcich Chetitov boli už v Kanaane usadené. Väčšina biblických zmienok o Chetitoch odkazuje na tieto etnické skupiny, nie na chetitskú ríšu. Abrahám zakúpil od Chetitu Efrona jaskyňu ako hrobku pre Sáru (Gen. 23). Exodus identifikuje Kanaan ako krajinu Chetitov, Amorejcov, Perizejcov, Chivejcov atď…”

Židia nepochádzajú iba od Kaina, ktorý bol výsledkom spojenia Satana s Evou, sú taktiež potomkami incestného vzťahu Chama a jeho matky, a teda pochádzajú z Kanaana a majú na sebe Noachom uvalenú kliatbu. Osviežme si mená Kanaanových synov, ako sú uvedené v Genesis 10:15-18: Sidon, Chet, Jebuzejci, Amorejci, Girgazejci, Chivejci, Arachejčania, Sinijci, Aradovci, Samarovia a Hamaťania. Všetky tieto kmene Kanaanových synov, spolu s dcérami, mali na sebe Noachovu kliatbu nad Kanaanom. Táto kliatba nasledovala Kanaanových potomkov po celý čas až do dnešného dňa. Boli taktiež bielymi ľuďmi, prinajmenšom zo začiatku u Chama. Musíme si však zapamätať, že Cham mal i ďalšie deti a potomkov, ktoré pod Kanaanovu kliatbu neboli zahrnuté.

ĎALŠIE INFORMÁCIE O CHUREJCOCH

Z publikácie The Sacred Name Broadcaster, jún 1983, získavame z článku s názvom “Ako Chetiti infiltrovali Izrael?”, strana 9, nasledujúce informácie:

Úvod k Chetitom. Pôvodní Chetiti boli potomkami Cheta, druhého Kanaanovho syna (teda chamovského pôvodu), podľa biblickej genealógie, Genesis 10:15; 1 Kronická 1:13. V 3. tisícročí pred Kristom obývali územie stredného Turecka.. Krátko po 2000 pred Kristom boli dobytí Indo-Európanmi, ktorí založili množstvo mestských štátov. Z týchto bolo najdôležitejšie Hattusas, nachádzajúce sa asi 90 míľ východne od dnešnej Ankary. Názov Hattusa je dnes zmenený na BoghazKoi.”

… ‘Už okolo roku 1600 pred Kristom, zdá sa, vlastnili určitý monopol pri výrobe železa’, uvádza sa v článku v Collier’s Encyclopedia. … ‘Železo bolo drahým kovom, z ktorého sa vyrábali ornamenty, nie zbrane’, The Secrets of the Hittites, strana 211-212. V dobách Chetitov bolo železo päťkrát drahšie než zlato a štyridsaťkrát drahšie než striebro. Po stáročia patrilo medzi navzácnejší luxus. Nešlo o dobu železnú, tú totiž priviedol námorný ľud, zvrhnúci chetitskú ríšu, ktorý dominoval Malej Ázii v období rokov 1800-1200 pred Kristom.”

Chetiti boli nízkeho a pevného vzrastu, žltej pleti s čiernymi vlasmi a bez brady” (moje zdôraznenie). Putovali zo severovýchodnej Mezopotámie, a postupovali na juh k Palestíne, a na západ do Malej Ázie. Podľa Numeri 13:39 žili v horských oblastiach, vrátane Libanonu a Sýrie. Jozue 1:4 ich opisuje ako obyvateľov krajiny ‘From the wilderness, and this Lebanon, even to the great river, the Euphrates, all the land of the Hittites.’ Podľa Deuteronomia 7:1-2 sa stali početnými a mocnými, stali sa hlavným národom spomedzi národov Úrodného Polmesiaca. Jahveh v Exodus 3:8 opisuje krajinu Chetitov a ďalších národov Úrodného Polmesiaca (s krajinou Kanaan ako juhozápadným cípom) ako oplývajúcu mliekom a medom. Ako potomkovia Kanaana so sebou prinášali kliatbu Noacha nad Kanaanom, a podobne ako ďalšie národy pochádzajúce od Kanaana, ich náboženstvo bolo primárne pohanské.”

Viem, že ktosi okamžite bude poukazovať na to, že vyššie uvedený citát pochádza od “Žida”, Jacoba O. Meyera, a na základe tohto sa to bude snažiť diskvalifikovať. Mám však ďalšie nežidovské zdroje, ktoré uvádzaju v podstate to isté. Budem teraz citovať z knihy s názvomThe Westminster Dictionary Of The Bible, strana 251, pod heslom “Hittites”:

… Rasová príbuznosť Chetitov nie je jasne rozpoznávaná. Jeden typ, často sa objavujúci na egyptských monumentoch, má veľký nos; zdá sa, že moderní Arménci sú priamymi potomkami jednej skupiny tohto národa. Chetiti boli krátkeho vzrastu a zavalití, so širokými perami. Na chetitských monumentoch je taktiež zobrazený veľký nos a ustupujúce čelo. Chetiti neboli Semiti. Podľa monumentov nosili ťažké oblečenie, kabáty siahajúce po kolená a vysoké vlnené pokrývky hlavy. Nosili topánky, ktoré boli na prstoch kožou dnu, čo naznačuje, že pochádzali zo zasnežených hôr. Z ich vzhľadu sa odhaduje, že boli ľuďmi z chladného podnebia. Anatólska planina je naozaj 3-4 tisíc stôp nad úrovňou mora.

Z historického hľadiska treba ostro rozlišovať medzi chetitskou ríšou a chetitskými štámi severnej Sýrie a juhovýchodnej Malej Ázie. Archaeologicky sa výraz Chetita aplikuje na pozostatky pozoruhodnej a unikátnej kultúry nachádzajúcej sa v Malej Ázii, severnej Sýrii a severnej Mezopotámii … Dnes panuje všeobecná zhoda, že chetitský jazyk je akosi spríbuznený s indo-európskymi jazykmi. Zdá sa, že chetitčina a prvotné indo-európske jazyky sú spojené prostredníctvom spoločného pôvodu z materskej reči, ktorú možno označiť za indo-chetitčinu.

Pravý kľúč k riešeniu chetitského problému objavil Hugo Winckler of Berlin, ktorý v rokoch 1906-1907 a 1911-1912 objavil v Boghazköi (miesto starovekého Hattušaš) okolo 10 tisíc hlinených tabúľ popísaných klinovým písmom. Tuná bolo reprezentovaných niekoľko jazykov: sumerský, akkadský, chatský, chetitský (Nasi alebo Nesi), lujšský (jazyk Arzawa a podobný chetitskému), palajský a churijský. Nápisi na chetitských monumentoch sú zapísané chetitskými hieroglyfmi.”

Zdá sa – podľa knihy Jubileí– že v Noachových pokynoch boli všetky zeme okolo nich dané lósom jeho vnukom. Územie neskôr známe ako krajina Kanaan bolo dané Šemovi a jeho potomkom. Pre túto časť príbehu budem citovať z The Book Of Jubilees, kapitola 10, verše 22 až 27:

22 A Cham a jeho synovia odišli do krajiny, ktorej sa zmocnil, ktorá mu pripadla žrebom v krajine severu (juhu); a Kainaan (Kanaan) videl, že krajina Libanon po egyptský kanál bola veľmi dobrá, a nešiel do krajiny svojho dedičstva na západ od mora, a prebýval v krajine Libanon na pobreží mora. 23 A Cham, jeho otec, a Kúš a Mezrem, jeho bratia, mu povedali: ‘Usadil si sa v krajine, ktorá nie je tvoja a nepripadla nám žrebom, nemal by si takto konať; pretože ak tak vykonáš, potom ty a tvoje deti padnete odsúdením v krajine, ako prekliati za vzburu, pretože vzburou ste ju osídlili a vzburou tvoje deti padnú a budeš vykorenený na večnosť. 24 Neprebývaj v obydlí Šema, pretože Šemovi a jeho deťom bola krajina daná žrebom. 25 Prekliaty si a prekliaty budeš nad všetkých Noachových synov kliatbou, ktorú uzavrieme prísahou medzi nami v prítomnosti svätého sudcu a pred Noachom, naším otcom.’ 26 Ale on (Kanaan) ich nepočúval a prebýval v krajine Libanon od Ematu k vstupu do Egypta, on a jeho synovia až do dnešného dňa. 27 A kvôli tomu je táto krajina nazývaná Kanaan.”

Ohľadom knihy Jubileí mám v mysli pár vážnych otázok, ale možno je to len otázka správneho chronologického poriadku rôznych udalostí. Nebudem sa tuná teraz venovať týmto problematickým veciam, ale verím, že táto práve citovaná pasáž do celkového obrazu zapadá. Ak je táto pasáž pravdivá, zdá sa, že Kanaan a jeho potomkovia mali na sebe viac ako jednu kliatbu. Podobne ako u prvej kliatby, aj táto kliatba by ich nasledovala naveky v ich pokoleniach. Opäť, táto kliatba stále spočíva na hlavách moderných “Židov”, keďže oni, kanaanski “Židia”, sú opäť raz v Šemovej krajine, snažiac sa privlastniť si ju.

Strongovo číselné označenie pre výraz Kanaanec je #3669: ‘pochádzajúce z 3667; Kanaanec alebo obyvateľ Kanaanu; v prenesenom výraze obchodník (Kanaanci nahradzujúci svojich susedov, Izmaelitov, ktorí prevádzkovali obchodné karavány): — Kanaanec, obchodník’.”

Podľa The Zondervan Pictorial Encyclopedia of the Bible, zväzok 1, strana 701, toto meno taktiež znamená “Patriaci (krajine) Purpuru.”Cl

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: