William Finck – Galilea pohanov?

Táto fráza – “Galilea pohanov” – sa objavuje v Mat. 4:15, a ide o citát z Iza. 9:1 [v slovenskom preklade z roku 1995 je to ale Iz. 8:23, budeme sa ale pridržiavať pôvodného, tzn. anglického delenia – pozn. prekl.] (kde sa objavuje “Galilea národov”). Mat. 4:14 usudzuje, že Izaiášovo proroctvo sa naplnilo, keď Jahšua opustil Nazaret pre (Mat. 4:13) “Galileu pohanov”. Bolo však toto samotné naplnením Izaiášovho proroctva? A Mat. 4:16, ktorý cituje Žalm 23:4? Určite NIE! Skôr šlo len o začiatok napĺňania proroctva, ktorého naplnenie si istý čas vyžiadalo.

Matúš ďalej opisuje povolanie apoštolov Jahšuom (4:18 ff.), z ktorých 11 bolo z kmeňa Benjamín. Debata o dvanástom, Judášovi Iš-Keriot, je mimo hraníc nášho cieľa tuná. Mnohí z Benjamína a Léviho sa po návrate z Babylonu uadili v Galilei, čo je z Písem evidentné.Šavol (Saul) z Tarzu, povolaný oveľa neskôr, bol taktiež z Benjamína (Rim. 11:1). Keď sa po Šalamúnovej smrti kráľovstvo Izraela rozdelilo, Benjamín bol z tohto dôvodu ponechaný s Júdom (1 Kráľov 11:9-13, 36). Apoštoli tohto kmeňa napĺňali svoje povinnosti ako poslovia svetla Izraelu.

Galilea však pôvodne Benjamínovi nepatrila. Keď bolo územie pôvodne rozdelené, v “Galilei” boli pôvodne mestá v území Naftaliho, napr. Joz. 20:7. Písal by Izaiáš, že Galilea v Palestíne bola (patrila) “pohanom”, či dokonca nie izraelským “národom”, vediac, že táto zem patrila Izraelu? To je veľmi nepravdepodobné. Čítajúc Izaiáša 9:1 v “Galilei pohanov” sa nachádza oveľa viac.

Ako by mohol byť Zebulun a Naftali obťažení “… naproti moru, pri Jordáne Galileu pohanov”? To vskutku galilejské more vôbec neopisuje, a v Starej Zmluve niet žiadnej zmienky o lodnej preprave Zebuluna či Naftaliho v tomto malom mori. Dokonca i v dobe Krista bolo malé galilejské more križované len malými rybárskymi plavidlami. Tak čo iné mohlo toto vyjadrenie znamenať?

Výraz “za” v Izaiášovi 9:1, hebrejsky eber (Strong’s 5676), môže taktiež, medzi iným, znamenať “oproti”. Z tohto výrazu sú odvodené mená Eber a Hebrej. V A.V. je tento výraz reprezentovaný širokým spektrom významov: “z, nad, pasáž, štvrtina, druhá strana, táto strana, priamo”, etc. podľa Stronga, a mnohé z nich úplne v súlade v kontexte, v ktorom sa nachádzajú. Tento výraz má, napríklad, význam “pred” vo fráze “pred ním” v Exod. 25:37, kde Thomas Nelson King James Study Bible uvádza v poznámkach “v popredí” a v Num 22:1, 32:19 a 32 má význam “naproti”. Teda použitie výrazu v Izaiášovi 9:1 neznamená nutne, že “more” alebo “pobrežie mora” tuná spomínané odkazovalo na východ rieky Jordán, alebo že je to galilejské more, ktoré je v skutočnosti zdrojom tejto rieky a nie vôbec nie “za” ňou.

Výraz “Galilea” (Strong’s 1551) je odvodený z hebrejského slova geliylah (1552), čo znamená “okruh alebo region”. V hebrejčine vlastné podstatné meno a podstatné meno, z ktorého je odvodené, má rovnaké písmená, ale trošku odlišné samohlásky. V paleo-hebrejčine Izaiášovej doby, bez samohlások či moderných hebrejských hláskových bodov, a písané veľkými písmenami, tieto dve slová sú nerozlíšiteľné. Je evidentné, že sa dajú ľahko zameniť.

“Galilejské more” sa v období starozmluvného kráľovstva takto nikdy nenazývalo. Pomenovanie “Galilea” sa nachádza iba v Joz. 20:7; 21:32; 1 Kráľov 9:11; 2 Kráľov 15:29; 1 Kron. 6:76 a Iza. 9:1. “Galilea” bolo miesto toho iba meno nedefinovaného regiónu v severnom Izraeli, prinajmenšom časti, ktorá sa nachádzala na území Naftaliho. “Galilejské more” sa vždy nazývalo “Genezaretské jazero” (Strong’s 3672), spomínané v Num. 34:11; Deut. 3:17; Joz. 11:2; 12:3; 13:27 a 19:35. Okrem toho, je z Písma celkom jasné, že polovica pobrežia galilejského mora hraničila s krajinou patriacou kmeňu Naftali, ostatok hraničil s krajinami Gešurejcov a Maachatčanov (Deut. 3:14; Jozua 13:7-13). Gešur bol považovaný za časť krainy Aramu, čiže Sýrie. Aramejci boli Semiti a príbuzní Izraelitov. Maachatčania boli zjavne taktiež príbuzní Izraelitov (Gen. 22:24), hoci boli oddeleným kráľovstvom (1 Kron. 19:6-7).

Genesis 49:13 uvádza, že Zebulun bude prebývať v lodiach pri Sidone“… v prístave mora, a bude prístavom lodí, a jeho hranica bude pri Sidone.” Zebulunova zdedená zem nebola ani pri Sidone, a ani neďaleko mora (Joz. 19:10-16)! No malo by byť v tomto bode celkom iste zjavné, že “Galilea pohanov” vôbec nemusí naznačovať “galilejské more”. V skutočnosti “Galilea národov”, či dokonca “Galilea pohanov” nedáva vôbec žiaden zmysel.

Avšak ak človek vie o ranných migráciách Izraela do Európy, potom znenie Izaiáša 9:1 “…a ani ako potom, keď viac obtiaži, naproti moru, pri Jordáne Galileu pohanov” dáva úplne dokonalý zmysel! A kam svetlonosiči Benjamína po umučení Krista, po opustení Palestíny, putovali? K ľudu, ktorý kráčal v temnotách – v Európe a Malej Ázii.

Väčšina tzv. “vedcov” a predovšetkým “Židov” by nám chcela nahovoriť, že námorní Féničania z Týru, Sidonu a ďalších miest boli ľudia odlišní od Izraelitov, že boli Kanaanci. Ak by tomu tak bolo, Féničania, ktorí sa usadili v dnešnom Španielsku a Portugalsku, by toto miesto nazvali “Sidonia” či “Kanaania”, nie Iberia (“Hebrejská krajina”). Preskúmanie Písma, a predovšetkým Septuaginty, odhaľuje, že ľud, ktorý Gréci nazývali “Féničania” (a tento výraz sa objavuje až u Homéra, ktorý bol pravdepodobne súčasníkom Hozeáša a Izaiáša) boli celkom určite Izraeliti. No dokonca i Septuaginta vo svojom preklade občas zamieňa Kanaancov s “Féničanmi”, čo bolo vcelku pravda v roku 280 pred Kristom, kedy bol tento preklad vykonaný.

Aj dlho po tom, čo boli Izraeliti Asýrčanmi deportovaní, Gréci naďalej nazývali túto krajinu “Feníciou”, a Kanaancov, ktorí ju obývali, spolu so zvyšnými Izraelitmi, naďalej nazývali “Féničanmi”.

Jozua 11:8 v A.V. uvádza: “A Pán ich [kanaansku armádu]dal do ruky Izraela. Porazili ich a prenasledovali až po Veľký Sidon, až po Maserefot Majím a až po Bikeat Masfa na východe. Bili ich, kým nezostal z nich ani jediný.” V Joz. 13:6 čítame: “Chcem, aby boli pred Izraelitmi vypudení všetci obyvatelia pohoria od Libanonu až po Maserefot Majím, všetci Sidončania. Len to lósom prideľ Izraelitom do dedičného vlastníctva, ako som ti prikázal.” Pomenovanie “Sidon” alebo “Zidon” označovalo mesto na pobreží Palestíny, a región vôkol neho. Taktiež označovalo kanaanskych potomkov Sidona (Gen. 10:15), ktorí ho obývali.

Neskôr zisťujeme, že aj keď Izraeliti celkom iste tento región obývali, zlyhali vo vyhnaní všetkých kanaanskych a ostatných kmeňov: “Toto sú národy, ktoré Pán ponechal, aby nimi skúšal Izrael – všetkých, ktorí nepoznali boje o Kanaán -, aby sa pokolenia Izraelových synov učili bojovať; išlo však len o tých, ktorí sa to predtým nenaučili. Je to päť filištínskych vodcov a všetci Kanaánčania, Sidončania a Hevejci, ktorí bývali na Libanonskom pohorí, od vrchu Bál-Hermon až tam, kde sa ide do Ematu.” (Sudcov 3:1-3). Oblasť a mesto Sidon sa stali časťou územia kmeňa Ašer, ako popisuje Jozua 19:24-31, a sme informovaní taktiež v Sudcov 1:31, že Kanaanci prebývali v meste. No Týr, ktorí sa rýchlo stal prominentným “fénickým” mestom, bol taktiež na území Ašera – alebo prinajmenšom jeho pevninová časť, keďže niet zmienky o ostrove pri pobreží – a všimnite si, že nikde nie je zmienka o Kanaancoch v Týre zostávajúcich.

Septuaginta (LXX) v Jozuovi 19:28-29 o dedičstve Ašera uvádza: “Abran, Rohob, Hamona a Kanu až do Veľkého Sidona. Potom hranica zahýba do Hormy a až do opevneného mesta Týru. Nakoniec hranica zatáča do Hosy a končí sa pri Mori. … Machaleb, Achziba, …”. No o čosi neskôr, opisujúc dedičstvo Naftaliho v 19:35: “A opevnené mestá Týrčanov, Týr, a Omatadekat a Keneret …”, úplne odlišné od veršov nachádzajúcich sa v A.V. Aj keď nie v hraniciach územia Naftaliho, zdedil Naftali Týr, na pobreží Ašerovho územia? Alebo to odkazuje na ostrov pri pobreží? S momentálne dostupnými informáciami sa to nedá presne určiť. Pri čítaní zápisov v 1 Kráľov 9:11-13 a 2 Kron. 8:2 je evidentné, že Naftali neobýval celé územie Galilei, ktoré zdedil, pretože Šalamún musel vo svojej dobe mnohé z týchto miest opäť zaľudniť.

Že pobrežia Stredozemného mora obýval Ašer a nie “Kanaanci”, sa dá zistiť v A.V. v Sudcov: “Ašer prebýval na pobreží a vo svojich prielomoch”, kde “prielomy” sú hebrejským výrazom miphrats (#4464) a dá sa preložiť ako “zátoky”, teda výraz vo význame “prielom (v pobreží), t.j. zátoka(Strong’s). V egyptských záznamoch 18. dynastie, ktoré predchádzajú izraelskému dobytiu Kanaanu, sa Týr nazýva “T’aru, zátoka”, a o ostrove pri pobreží sa uvádza: “voda je naň dopravovaná v bárkach, má viac rýb než piesku” (Encyclopedia Britannica, 9. vydanie, s. 817).

A tak izraelská prítomnosť v Týre a Sidone, približne v tom istom čase, ako počiatok vzostupu tzv. “Féničanov” k nadvláde nad moriami, je absolútne nepopierateľná. V 2 Sam. 24:2-7, napríklad, kráľ Dávid posiela Joaba spočítať kmene Izraela. Týr a Sidon sa nachádzajú medzi miestami, ktoré Joab navštívil. Inde na pobreží Eliáš navštívil vdovu zo Zarefat, a ani táto žena nebola Kanaančankou.

Ámos 3:11, časť proroctva proti Izraelu, kde A.V. uvádza “”Nepriateľ obkľúči krajinu …”, LXX uvádza “Ó, Týr, krajina vôkol teba bude zničená …”. Micheáš 7:12, v ďalšom proroctve namierenom na Izrael, v LXX znie “A tvoje mestá budú zrovnané so zemou, a rozdelené medzi Asýrčanov; a tvoje opevnené mestá zmiznú z Týru od rieky, a od mora k moru, a od hory k hore.” A tak proroci taktiež svedčia o tom, že Izraeliti obývali Týr, no tieto citáty v A.V. chýbajú.

Až dlho po deportáciách Izraela nám grécki autori hovoria o “Kanaancoch” vo Fénicii, no Izraeliti tam v tej dobe už dávno neboli. Obyvatelia ostrovného mesta Týr však neboli Asýrčanmi či Babylončanmi deportovaní, aj keď Nabuchodonozor Týr na pevnine zničil (Ezech. 26). Po počiatku perzského obdobia boli Týrčania podriadení Perzii a rozšírili sa späť na pobrežie. Ostrovné mesto bolo nadobro zničené Alexandrom Veľkým okolo roku 330 pred Kristom. Je však evidentné, že mnoho Izraelitov v tejto oblasti ostalo a po značný čas si svoju identitu udržiavalo, keďže počas narodenia Krista nachádzame v Jeruzaleme prorokyňu Annu z kmeňa Ašer (Lukáš 2:36).

Dalo by sa povedať oveľa viac, vychádzajúc nielen z Písma, ale i z histórie a archeológie, k demonštrácii, že Izraeliti boli v histórii totožní s Féničanmi, čo bol ľud, ktorý osídlil nielen značnú časť severoafrických pobreží a Španielska, ale taktiež Britské ostrovy, severné pobrežie Európy, pobrežia Anatólie (dnešné Turecko), a taktiež predsdtavovali značnú časť pôvodnej “gréckej” a “rímskej” populácie, všetci títo majú svoje korene v izraelských, iných semitských a jafetských kmeňoch Genesis 10. Dúfam však, že bolo povedané dosť na osvetlenie pravého významu vyjadrenia “Galiliea pohanov”, v skutočnosti “región národov”, nachádzajúceho sa v Izaiášovi 9:1 a Mat. 4:15.

Poznámka: V anglických prekladoch sa fráza “Galilea národov” objavuje na dvoch ďalších miestach. Joel 3:4 v LXX (A.V. na tomto mieste uvádza “všetky pobrežia Palestíny”) a 1. Makabejcov 5:15 v LXX i A.V. Apokryfe. Avšak na oboch miestach v LXX sa objavuje fráza Γαλιλαίς άλλοφύλων (Galilaias allophulôn) čiže doslova “Galiela ostatných kmeňov”, “oblasť ostatných kmeňov”.” Prekladatelia LXX sa pred dávnymi časmi dopustili rovnakej chyby zámeny “Galilei” za “galileu”, čo som, dúfam, vykreslil vyššie. Nuž, v kontexte, sa tieto verše dajú lepšie pochopiť.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: