Clifton Emahiser – Deň, kedy sa Slovo telom stalo

Pravdepodobne jedným z najobtiažnejšých tém na pochopenie v celom Písme je Vtelenie. Keď hovoríme o “Slove”, prirodzene hovoríme o Jahvem. Mnohí majú mylnú predstavu, že Jahveh Otec mal syna spôsobom, ako má syna normálny pozemský. No keď sa Slovo stalo telom, bolo to všetko úplne inak. Ján 1:14 ohľadom toho uvádza:

A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami… plný milosti a pravdy.

Ak si pozorne všimnete, slová “(A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn) sú uzavreté v zátvorkách. To by bezprostredne malo vyslať varovný signál, keďže auto odkazuje na Izaiáša 40:5 a cituje ho mimo kontext. V skutočnosti iba ktosi úspešne vyvolal zmätok pridaním týchto slov v zátvorkách, pretože Jahšua nebol “jednorodeným synom Otca”, prinajmenšom, ak to, čo tvrdí Lukáš 3:38 je pravda: “…Adama, ktorý bol (bol synom) od Boha”. Faktom je, že Jahšua je správne označovaný ako “druhý Adam” (Rimanom 5:14). Hoci je Jahšua za druhého Adama označovaný, a Adam i Jahšua boli Jahveho synmi, u Jahšuu to bolo v inom význame, pretože Jahšua bol vskutočnosti samotný Jahveh v tele, Adam nie. Je dôležité tento rozdiel medzi Jahšuom a Adamom vidieť, pretože Adam nebol Jahveh v tele. Tieto dôležité základné pravdy je nutné pochopiť.

Až do doby Vtelenia Jahveh existoval vo svojej ríši a človek-Adam vo svojej ríši, pretože do tej doby šlo o dve úplne odlišné bytosti. No s príchodom Jahšuu sa Jahveh a adamický človek spojili v jednu osobu. Dôsledky tohto sú ďalekosiahle a následne sa nedajú v tomto krátkom články všetky pokryť. Dôležitý princíp, ktorý si musíme dať snahu zapamätať, je toto: aj keď Jahšua bol samotným Jahvem (Elohim v jednotnom čísle), zároveň bol samotným adamickým človekom, a odkedy k tomuto spojeniu medzi Jahvem a človekom došlo, už nebolo oddelené a ani nebude.

KĽÚČOM V JÁNOVI 1:14 JE SLOVO “PREBÝVALO”

Believer’s Bible Commentary od Williama MacDonalda, strana 1468 komentuje nasledovne: “… Prebýval medzi nami. Nešlo iba o krátke ukázanie sa, ktoré mohlo byť nepochopené. Boh skutočne zostúpil na túto zem a žil tu ako Človek medzi ľuďmi. Výraz ‘prebýval’ znamená ‘stanoval’ prípadne ‘vztýčil svoj stan’. Jeho telo bolo stanom, v ktorom žil medzi ľudmi 33 rokov.”

Adam Clarke’s Commentary on the Bible, upravené Ralphom Earleom, strana 898 o slove “prebýval” uvádza: “… A prebýval medzi nami.‘ A stanoval medzi nami’, ľudská povaha, ktorú prevzal z Panny bola ako svätyňa, dom či chrám, v ktorej prebývala jeho nepoškvrnená božskosť …”

Jamieson, Fausset & Brown Commentary On The Whole Bible, strana 1027 uvádza toto pozorovanie: “… a prebýval — stanoval či postavil svoj stan; výraz špecifický pre Jána, ktorý ho používa štyrikrát, vždy v zmysle permanentného pobytu (Zjavenie 7:15; 12:12; 13:6; 21:3). Navžy spojený s naším ‘telom’, vstúpil do tohto stánku, aby “viac nevyšiel”.

CHRÁM ZNIČENÝ A ZNOVUVYBUDOVANÝ ZA 3 DNI

Mimochodom, Strongovo číselné označenie pre výraz “prebýval” v gréčtine je 4637 a znamená stan. Ako ste si mohli všimnúť, Adam Clarke použil výraz chrám. Pozrieme sa teraz na Jána 2:19-21 pre túto časť nášho príbehu:

Ježiš im (Židom) odpovedal: “Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.” Židia povedali: “Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?” Ale on hovoril o chráme svojho tela.”

Všimnete si tuná, že nehovoril len o duchu, ale že jeho chrám-telo bude za tri dni postavené. To sa dá potvrdiť v Lukášovi 24:39, kde po svojom vzkriesení hovorí:

Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti – a vidíte, že ja mám.” (Pozri taktiež Jána 20:20.)

Jahšua mal po svojom vzkriesení nielen hmotné telo, ale môžeme byť ubezpečení, že po našom vzkriesení i my budeme mať hmotné telá. Pointa, ktorú sa snažím učiniť, je: Jahveh stále prebýva v hmotnom tele, ktoré získal výsledkom narodenia z panny, hoci v ňom prekonal smrť, čo čaká i nás. Keď sa Slovo stalo telom, bolo to naveky. Nielenže sa stal telom, ale skrze toto telo sa stal naším príbuzným. PRÍBUZNOSŤ JE ÚPLNÝM ZÁKLADOM A NUTNOSŤOU NA POCHOPENIE VYKÝPENIA!

JAHVEH SA ŽENÍ S IZRAELOM

Ideu “vykúpenia” nemôžeme pochopiť, pokiaľ nepochopíme, že Jahveh sa s Izraelom oženil. Táto svadba sa odohrala v Deuteronomiu 26:17-18, kde si ľud a Jahveh vymenili svoje sľuby:

Dnes si vyhlásil, že Jahveh je tvoj Elohim (jedn. číslo), že budeš kráčať po jeho cestách, že budeš zachovávať jeho ustanovenia, predpisy a príkazy a že budeš poslúchať jeho rozkazy. Aj Pán dnes vyhlásil, že budeš jeho zvláštnym ľudom, ako ti povedal; že keď budeš zachovávať všetky jeho príkazy.

Inými slovami, Izraelu bola položená otázka: “Berieš si dnes Jahveho za svojho Elohim?” A oni odpovedali: “Berieme.” Jahveho bola položená otázka: “Berieš si tento ľud, Izraela, za svoj vyvolený ľud?” Jahveho odpovedal a riekol: “Beriem.” Izrael sa teda stal Jahveho vlastníctvom. S tymto sa medzi Jahvem a Izraelom objavil vzťah manžel-manželka. Nemáme žiaden iný záznam, kde by Jahveh uzavrel zmluvu či vstúpil do manželského zväzku s iným ľudom, ako s Izraelom! Iných záznamov skrátka niet! Na overenie si, že šlo skutočne o svadbu medzi Ním a jeho ľudom, zvážme niektoré pasáže z Písma, ktoré to potvrdzujú:

Jeremiáš 3:14, 20: Vráťte sa, odbojní synovia – hovorí Pán, veď ja som vaším manželom! Nuž vezmem vás: jediného z mesta a dvoch z pokolenia a zavediem vás na Sion. … 20 Ako sa spreneverí žena manželovi, tak ste sa mi spreneverili, dom Izraelov,” hovorí Jahveh.

Jeremiáš 31:32: Nie ako zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich chytil za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta. Tú moju zmluvu oni zrušili, hoci som im bol manželom – hovorí Jahveh.

Keď tento vzťah manžela a manželky medzi Jahvem a Izraelom pochopíme, začíname rozumieť, o čom vlastne “vykúpenie” je. Tento vzťah manžela a manželky spočiatku fungoval, no potom začal Izrael pretrhávať svoje manželské sľuby zavádzaním pohanských náboženstiev, poškvrňujúcich pravé Jahveho doktríny. Kvôli tomuto bolo nutné, aby sa Jahveh s Izraelom pre neveru rozviedol. Pozrime sa teraz na niektoré Písma, ktoré dôvod na neveru potvrdzujú, a to, že Jahveh sa s Izraelom naozaj rozviedol:

Jeremiáš 3:8: Videla, že som odohnal odpadlicu, Izrael, práve preto, že cudzoložila, a dal som jej priepustný list, ale nevernica, Júda, jej sestra, sa nebála, lež išla a smilnila aj ona.

Deuteronomium 24:1: Ak si muž vezme ženu a bude ju mať a ona sa mu potom pre niečo odporné znepáči, napíše jej priepustný list, dá jej ho do ruky a pošle ju z domu preč.

Izaiáš 50:1: Toto hovorí Pán: “Kde je priepustný list vašej matky, ktorým som ju prepustil? Alebo kto je môj veriteľ, ktorému som vás predal? Hľa, pre svoje hriechy ste boli predaní, pre vaše zločiny bola prepustená vaša matka.

[Poznámka autora z 12. septembra 2006: Dnes v Izraelskej Identite sa mnohí snažia úplne zbaviť kmeňa Júdu. Všimnete si však, že Jahveh si taktiež vzal za manželku Júdu, inak by nemohol v Jeremiášovi 3:8 povedať “…ale nevernica, Júda, jej sestra, sa nebála, lež išla a smilnila aj ona.” Malo by byť nadovšetko jasné, že nebolo možné, aby Júda “smilnila”, ak by si sa s ňou Jahveh taktiež neoženil, a ani by Júdu nemohol Jeremiáš nazývať “sestrou” Izraela! Tí, čo sa snažia zbaviť sa celého kmeňa Júdu ešte nespoznali rozdiel medzi dobrými a zlými figami Júdu, ako ich vysvetľuje Jeremiáš. A až kým nepochopia rozidel, mali by sa naučiť byť ticho ohľadom témy, než otvorene svoju nevedomosť prezentovať!]

Nuž, keď sa Jahveh oženil s Izraelom a rozdieol sa, kam sa v príbehu posúvame? Oddelená od Jahveho, Izrael sa už nemohol nazývať svojím menom, stal sa známym inými menami, medzi inými ako “národy”. V tejto dobe veci vyzerali bezútešne, keďže ani Jahveh, a ani Izrael sa nemohli znovu dostať legálne do manželského zväzku. Jediným spôsobom, podľa Zákona, sa niektorý z nich mohol znovu dostať do zväzku, bola smrť druhého partnera. Na overenie tohto tvrdenia zvážme Rimanom 7:1-4:

Vari neviete, bratia – veď hovorím takým, čo poznajú zákon -, že zákon panuje nad človekom, dokiaľ žije? Aj vydatú ženu zákon viaže len k žijúcemu mužovi; ak muž zomrie, je oslobodená od zákona muža. Kým teda žije muž, budú ju volať cudzoložnicou, ak patrí inému mužovi. Ale ak muž zomrie, je oslobodená od zákona a nie je cudzoložnicou, ak patrí inému mužovi. Tak ste aj vy, bratia moji, zomreli zákonu skrze Kristovo telo, aby ste patrili inému, tomu, ktorý bol vzkriesený z mŕtvych, aby sme prinášali ovocie Bohu.

Vykúpenie je potom veľmi jednoduchým príbehom. Jahveh prišiel sám v tele, aby zomrel, aby si mohol znovu vziať Izrael za manželku. Smrťou Jahveho boli požiadavky Zákona uspokojené.

VYKÚPIŤ MOHOL IBA PRÍBUZNÝ

Keď takto chápeme fázu rozvodu v tomto vzťahu, poďme k časti o opätovnom spojení. Je tuná veľmi dôležité, aby sme chápali, že Izrael mohol podľa Zákona vykúpiť len blízky príbuzný. To je jasne stanovené v celej Biblii, predovšetkým v Novej Zmluvy, no poďme sa pozrieť na zákon “príbuzenského vykúpenia”, ako sa nachádza v Levitikus 25:47-49:

“Ak cudzinec alebo prišelec pri tebe zbohatne a tvoj brat schudobnie a predá sa cudzincovi alebo prišelcovi alebo potomkovi cudzinca, 48 potom ten, čo sa predal, má mať právo na vykúpenie. Ktokoľvek z jeho príbuzných ho môže vykúpiť: 49 môže ho vykúpiť strýko alebo syn jeho strýka a môže ho vykúpiť hocikto z pokrvných jeho rodu, alebo, ak sa natoľko zmôže, vykúpi sa sám.”

V tejto časti príbehu vieme, že Jahveh sa s adamickým človekom spojil do jednej bytosti. Vieme taktiež, že to bolo nutné, aby sa mohol stať naším príbuzným (Hebrejom 2:11). Taktiež sme si traz vedomý potreby tohto vzťahu a obete jeho života potrebnej v zmierení Izraela ako svojej nevesty.

Počas rokov sme všetci opakovanie počúvali príbeh o jeho narodení, predovšetkým počas Vianoc. Neustále sme tieto podania počúvali počas vianočných príbehov. Opäť a opäť sme boli vzrušení oznámením anjelov pastierom na poliach o Jeho narodení. Boli sme zadumaní nad mudrcami sledujúcimi Hviezdu do Betlehema. Naše srdcia sa rozpúšťali nad scénou jasličiek živou v našich mysliach. A bez ohľadu na to, koľkokrát sme tento príbeh počuli, chcme ho počúvať znova a znova. Ale nech je tento príbeh akokoľvek majestátny, NEBOLA TO DOBA, KEDY SA SLOVO STALO TELOM!

KRITICKÁ DOBA

Samotný okamih, kedy sa Slovo stalo telom, je momentom, kedy sa úplne prvá Jahveho DNA začala spájať s úplne prvou DNA adamického človeka, zjednocujúc sa v úplne prvú živú bunku odštartujúcu proces narodenia. Tento proces potom pokračoval až pokiaľ neboli týmto spôsobom prepojené všetky bunky v tele Immanuela. Úplne prvá bunka takto vznikla v rovnakom okamihu, keď sa Slovo stalo telom, a k tomu došlo počas toho, čo považujeme za počatie. Toto sa nazýva Vtelenie. Existujú takí, ktorí veria, že Mária bola nejakým spôsobom oplodnená Jahveho spermiami a takto s ňou mal syna.

To však prináša problémy. Ak by to bola pravda, Jahšua by nepredstavoval toho, s kým bol Izrael predtým v manželskom zväzku. Písmo hovorí, že sám Jahveh sa stal telom, preto teória spermie nemôže byť správna. Veda dnes vie, že každá bunka v ľudskom tele obsahuje 2 súbory po 23 chromozómoch, spolu teda 46 chromozómov. Budem citovať The World Book Encyclopedia, zväzok 9, strana 192d:

“Každá bunka v ľudskom tele obsahuje 2 súbory po 23 chromozómoch. Tieto dva súbory vyzerajú veľmi podobne. Každý chromozóm v jednom súbore sa dá spojiť s určitým chromozómom v opačnom súbore. Vajíčkové a spermiové bunky majú iba jeden súbor s 23 chromozómami. Tieto buny sa tvoria zvláštnym spôsobom, a na konci majú iba polovicu chromozómov nachádzajúcich sa v telesných bunkách. Výsledkom toho je, že keď sa vajíčko a spermia spoja dohromady, oplodnené vajíčko bude obsahovať 46 chromozómov normálnej telesnej bunky. Polovica chromozómov pochádza od matky a polovica od otca”.

S týmto na pamäti teda vieme, že Mária poskytla 23 chromozómov svojej vajíčkovej bunky a Jahveh poskytol 23 ďalších chromozómov od seba samotného bez normálneho pohlavného spojenia. Ak sú Písma pravdivé, ten istý Jahveh, ktorý stvoril celý vesmír, rozprestierajúci sa tisícky svetelných rokov do všetkých smerov, zredukoval svoje celé bytie do 23 chromozómov, ktoré boli spojene s Máriiným vajíčkom a jeho 23 chromozómami. To všetko za pôsobenia Jahveho moci, ktorá sa nazýva Duchom Svätým.

HĽADANIE DOBY POČATIA

To je vcelku ľahká záležitosť, akonáhle vieme nájsť správny dátum narodenia. Najzvyčajnejšou metódou je odpočítať 280 dní späť od narodenia, kedy by sme zistili posledný pravidelný menštruačný cyklus ženy. Hoci to by nám poskytlo vcelku presný údaj, nebralo by do úvahy normálne obdobie času pre uskutočnenie ovulácie. K ovulácii zvyčajne dochádza v priebehu 12-16 dní od načiatku posledného menštruačného cyklu. Preto normálne od 280 dní odpočítame 14 dní, aby sme odhadli čas počatia, alebo 266 dní od dňa pôrodu. Hoci v prípade panny Márie toto pravidlo pravdepodobne neplatilo, keďže si nevyžadovala zvyčajne oplodnenie mužskou spermiou. Napriek tomu Jahveh pravdepodobne nezmenil prirodzené načasovanie týchto udalostí. Verím, že môžeme bezpečne stanoviť, že k počatiu došlo 266 dní pred narodením Jahšuu. Existujú taktiež vážne zákony ohľadom ženy, kým je považovaná za nečistú. Je pochybné, že by hoci Duch Svätý tieto zákony porušoval.

STANOVENIE ČASU NARODENIA

Väčšinu z mojich informácií budem čerpať z The Companion Bible, dodatok 179 a The Birth Of Christ Recalculated od autora Ernesta L. Martina. Na začiatok si môžeme byť úplne istí, že Jahšuvo narodenie nenastalo v období Vianoc, ako sa tomu všeobecne verí. Väčšina z tých, ktorí túto tému študovali, sa zväčša zhodnú v tom, že Jahšua sa narodil okolo sviatku Stánkov v roku 3 alebo 4 pred Kristom. V tomto období sa odohralo pár nezvyčajných udalostí, ktoré by mali slúžiť ako míľniky pre nás na vypočítanie správneho času. Z diela The Birth Of Christ Recalculated od Ernesta L. Martina sa dozvedáme na strane 90 nasledujúce:

“Rok 2 pred Kristom bol v kariére Augusta jeden z najdôležitejších. Bolo to strieborné výročie jeho zvrchovanej vlády nad Ríšou a rok, v ktorom ho Senát ocenil najvyšším vyznamenaním krajiny … Tomuto roku nebol podobný žiaden iný na oslavu v Ríme, a keďže významnosť osláv zahŕňala celú Ríšu, existuje len malá pochybnosť, že podobné výročné oslavy neboli Augustom a Senátom nariadené pre všetky provincie.”

Ak si spomeniete len na oslavy 200 rokov od vzniku USA v roku 1976, budete mať istú predstavu o tom, čo sa v roku 2 pred Kristom dialo v Rímskej ríši. Ak sa pozriete do akejkoľvek encyklopédie či historického prehľadu, dozviete sa, že Augustus (Octavianus) sa stal prvým rímskym cisárom v roku 27 pred Kristom. Poznámka na strane 90 spomínanej knihy uvádza:

“Rok, v ktorom bol Augustovi udelený titul Pater Patriae, mal skutočný význam pre všetkých v Rímskej ríši. Tento rok bol vyvrcholením Augustovej kariéry.” (27 pred Kristom plus 25 rokov = 2 pred Kristom)

S príchodom tak význameného roku môžeme vidieť, prečo cézar Augustus vyhlásil registrované sčítanie na zistenie, koľko ľudí je mu podriadených, Lukáš 2:1. Prirodzene, sčítanie sa odohrávalo rok pred strieborným jubileom, čiže rok 3 pred Kristom.

The Companion Bible, dodatok 179, uvádza Jahšuovo narodenie 29. septembra roku 4 pred Kristom. To ale nemôže byť správne. The Birth Of Christ Recalculated od Ernesta L. Martina, strana 33 uvádza:

“Z astronomických výpočtov však vieme, že Pascha v roku 4 pred Kristom pripadla na 11. apríla.”

To sa dá dnes overiť počítačmi. Ak za počiatočný bod vezmeme 11. apríl roku 4 pred Kristom a odpočítame 14 dní, aby sme sa dostali k Nisanu 1, zodpovedalo by to 28. marcu roku 4 pred Kristom. Potom, ak pridáme 177 dní (6 mesiacov) dostaneme sa k 21. septembru roku 4 pred Kristom, čiže k Tišri 1. Pridaním ďalších 15 dní sa dostávame k Tišri 15, čo by bol sviatok Stánkov, teda 6. október roku 4 pred Kristom. Ak, ako tvrdí The Companion Bible, Jahšua sa narodil v prvý deň sviatku Stánkov, dátumom nemohol byť 29. september roku 4 pred Kristom.

The Companion Bible potom počíta spätne 280 dní a dochádza k 25. decembru ako dátumu počatia. To je taktiež omyl, nakoľko 280 dní naspäť nás privedie k začiatku posledného menštruačného cyklu Márie, nie k počatiu. Ak by sme od 29. septembra roku 4 pred Kristom počítali spätne 266 dní, dostali by sme sa k potenciálnemu počatiu 6. januára roku 4 pred Kristom, nie k 25. decembru roku 5 pred Kristom.

AUGUSTOVO STRIEBORNÉ VÝROČIE NEBOLO JEDINOU UDALOSŤOU

Rok 2 pred Kristom nebol iba strieborným jubileom pre Augusta, ale taktiež 750. výročím založenia Ríma. Budem citovať z poznámky na stranách 90-91:

The Birth Of Christ Recalculated: “A nad to všetko, rok 2 pred Kristom bol taktiež 750. výročím založenia Ríma! Profesor E. J. Bickerman upriamuje pozornosť na fakt, že Fasti Capitolini (zoznam úradníkov republiky zostavený za vlády Augusta) uznával založenie Ríma v roku 752 pred Kristom. Vidíme takto dva dôvody pre Augustovo vyhlásenie sčítania ľudu. To je možno dôvod, prečo je výraz “sčítanie” použitý v množnom čísle.”

EXISTUJE SPOJITOSŤ S 25. DECEMBROM

Opäť The Birth Of Christ Recalculated, strana 159:

“Potom, 25. decembra, v roku 2 pred Kristom, keď sa planéta Jupiter dostala do bodu uprostred súhvezdia Panna, bola videná ako “stojaca nad Betlehemom” z pohľadu z Jeruzalema. Mágovia vtedi odišli do Betlehema a dali dieťaťu (teraz už paidion [dieťa], nie brefos [nemluvňa, ako v Lukášovi] dari, ktoré priniesli z Východu!”

Toto si netreba pliesť s pohanskými Vianocami, ako sa slávia dnes. Ak by sme si túto udalosť chceli pripomenúť, bolo by dobré obmedziť to na scénu s mudrcami a hviezdou nad Betlehemom, bez jasličiek na pohľadniciach, a vymazať výraz “Vianoce”. Mali by sme si túto udalosť pripomínať podľa dnešného či starého hebrejského kalendára? V čase počatia a narodenia Jahšuu v Judei existovali dva kalendáre – juliánsky a hebrejský.

NAJPRAVDEPODOBNEJŠÍ ČAS NARODENIA

Čas Jahšuovho narodenia sa v Písme skrýva v Zjavení 12:1-5 v týchto veršoch s hovorí o: “… odetej v slnku … mesiac pod jej nohami”. Citujúc úryvky z The Birth Of Christ Recalculated, strany 145-149:

“…mohlo vcelku dobre platiť, že Ján zamýšľal, aby Žena predstavovala súhvezdie, ktoré dve hlavné nebeské svetlá pretínajú. Spomeňte si, že astronomické znamenia dominovali mysleniu väčšiny ľudí v prvom storočí … mohla symbolizovať súhvezdie nachádzajúce sa v ceste Slnka a Mesiaca. Jediným znamením ženy, ktoré na obežnej dráhe existuje … je súhvezdie Panna … V období Kristovho narodenia vstúpilo Slnko do pozície hlavy Ženy približne 13. augusta, a opustilo súhvezdie cez nohy okolo 2. októbra. No apoštol Ján videl scénu, kedy Slnko ‘odievalo’ či ‘skrášľovalo’ Ženu … niekde v strede súhvezdia … Toto ‘odetie’ Ženy Slnkom nastáva každý rok na obdobie 20 dní … Pozícia Mesiaca v Jánovom videní môže napomôcť určiť narodenie na presný deň – možno i na hodiny. Môže sa to zdať absurdné, ale je to úplne možné. Kľúčom je Mesiac. Apoštol uvádza, že sa nachádzal ‘pod jej nohami’ … Keďže nohy Panny predstavujú posledných 7 stupňov súhvezdia … Mesiac sa musel nachádzať niekde pod týmto 7stupňovým polkruhom. No Mesiac musel taktiež byť v presnom umiestnení v čase, kedy sa Slnko nachádzalo uprostred súhvezdia Panna. V roku 3 pred Kristom sa tieto dva faktory úplne zhodli na menej než dve hodiny, pozorované z Palestíny či z ostrova Patmos, 11. septembra. Tento vzťah nastal okolo 18:15 (západ slnka) a trval do cca 19:45 (západ mesiaca). To je jediný deň v celom roku, kedy sa toto mohlo odohrať … Apoštol Ján píše, že tento nebeský vzťah nastal v čase Kristovho narodenia. Av roku 3 pred Kristom táto presná kombinácia nebeských faktorov nastala tesne po západe Slnka len v jeden jediný deň — 11. septembra. Nemohlo k nemu dôjsť v žiaden iný deň v roku! (Naozaj, ešte i deň predtým – 10. septembra – bol Mesiac stále nad nohami Panny, zatiaľčo o den neskôr – 12. septembra – sa Mesiac ocitol tak ďaleko od nôh Panny, že bol prinajmenšom vo vzdialenosti 25násobku svojho priemeru východne. Preto týmto podmienkam vyhovuje iba jeden deň, a ten moment nastal tesne po západe Slnka 11. septembra.”

Tento špecifický deň je okrem iného 1. dňom mesiaca Tišri roku 3 pred Kristom, deň “znenia trúb”, každoročného sabatu. Je len logické, aby sa Jahšua narodil v takýto deň. Narodenie sa v tento deň by poskytlo 15 dní na jeho očistenie po narodení k predstaveniu na jeho prvom sviatku Stánkov so svojím ľudom. Je pochybnosťou, že by Jahveh využil sviatok Stánkov na udalosť spojenú s nečistotou (toto nie je jediná implikácia Zjavenia 12:1-5, ale ďalším sa tuná nebudeme venovať).

Keď sme našli pravdepodobný dátum Jahšuovho narodenia (dokonca i blízko presnej hodiny), pozrime sa, kedy by došlo k jeho počatiu. Ak jeho narodenie pripadlo na 11. september roku 3 pred Kristom, a odčítame od tohto dňa 266 dní, dochádzame k Počatiu 19. decembra roku 4. pred Kristom. Obdobie posledného menštruačného cyklu Márie pred počatím by bolo 280 dní pred pôrodom, čiže 5. decembra roku 4 pred Kristom. Ak toto všetko je pravdou, mali by sme oslavovať Narodenie v 1. deň mesiaca Tišri, ktorý je každoročným sabatom, ktorý by Izraeliti mali oslavovať tak či tak. Tišri 1 by bol vhodným dňom pre narodenie Jahšuu, keďže číslo “jeden” predstavuje “začiatok” a toto bol pre nás nový začiatok s Jahvem. Od Tišri jedna do Dňa zmierenia je 10 dní (Tišri 10) a ďalších 5 dní do sviatku Stánkov. V hebrejskom jazyku je 10. písmenom abecedy Yod, a 5. písmenom Hey čo dohromady predstavuje nevysloviteľné Meno. “Židia”, snažiac sa zabrániť používaniu svätého Mena, si zvolili čísla 9 + 6 na miesto čísel predstavujúcich čislo 15, čo nemá vôbec žiaden význam. (Numbers in Scripture, Bullinger, s. 257)

ZVESTOVANIE

Nasledujúci citát je prevzatý z The World Book Encyclopedia, zväzok 1, strana 481:

Sviatok Zvestovania sa slávi v rímsko-katolíckej, anglikánskej a východných pravoslávnych cirkvách 25. marca. Poznamenáva udalosť, kedy bol Ježiš počatý v lone Panny Márie, a nemal by sa zamieňať so sviatkom Nepoškvrneného Počatia [doktrína, hlásajúca, že Mária bola bez hriechu]. Deň Zvestovania sa začal sláviť už v 4. storočí, a dátum bol vybratý tak, aby zodpovedal presne 8 mesiacom pred 25. decembrom, ktorý bol vybratý ako deň Kristovho narodenia.”

Z toho nie je ťažké vidieť, že ktosi v ranných storočiach nášho letopočtu manipuloval s dátumami, pretože Zvestovanie by malo nastať niekedy v decembri roku 4 pred Kristom. To je dosť ďaleko od 25. marca. Zmenili nielen tento dtáum, zmenili taktiež dáta pre počatie a narodenie Jána Krstiteľa. Z Lukáša 1:36 vieme, že Alžbeta bola v 6. mesiaci, keď Gabriel Márii zvestoval počatie a narodenie Jahšuu. Ak toto všetko je pravda, približný dátum narodenia Jána by spadal niekde okolo 18. marca roku 3 pred Kristom, jeho počatie okolo 25. júna roku 4 pred Kristom, no keďže Alžbeta bola už staršie (tzn. v menopauze, nemala pravidelné menštruačné cykly ako Mária.

VTELENIE TAJOMSTVOM

Počas dejín ostávalo Vtelenie tajomstvom. Teológovia nad touto problematikou diskutovali od doby narodenia Jahšuu. Na prvom ekumenickom (resp. všeobecnom) koncile v Nicey, A.D. 325, sa toto stalo jednou z hlavných kontroverných tém, ktoré bolo treba rozriešiť, aspoň si to tak mysleli.. Od toho času bolo na vyjadrenie presného stanoviska cirkevných otcov písané vyznanie za vyznaním. Niektoré z nich boli značne obsiahle a do úplných detailov. Zdá sa, že nik to nemohol adekvátne slovami vyjadriť. Nicejský koncil sa o to statočne pokúsil. Citujúc z diela History of the Church autora G. E. Hagemana, strana 60:

“Veríme v jedného Boha, Otca Všemohúceho, Stvoriteľa všetkých vecí viditeľných i neviditeľných. A v jedného Pána Ježiša Krista, jediného Božieho Syna, splodeného Otcom, Svetlom Svetla, samotného Boha samotného Boha, splodeného, nestvoreného, jednej podstaty s Otcom …, ktorým boli stvorené všetky veci; ktorý pre nás ľudí, a pre našu spásu, zostúpil a bol v tele, a učinený človekom; trpel a na tretí deň opäť vstal, a vstúpil na nebesia; odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych. — A v Ducha Svätého. — A tí, ktorí tvrdia, že bola doba, kedy (Syn) nebol; a že bol stvorený z ničoho, či z inej podstaty či veci, alebo že Syn Boží je stvorený, meniteľný – tí sú odsúdení svätou katolíckou a apoštolskou Cirkvou.”

Je poľutovaniahodné, že v tej dobe nevedeli nič o chromozómoch, lebo by mohli vytvoriť lepšie “nicejské vyznanie viery”. Za daných podmienok si počínali vcelku dobre, predovšetkým tam, kde uviedli jednej podstaty s Otcom. Ak by vedeli o chromozómoch “podstaty”, chápali by tento proces oveľa lepšie. Hoci túto veľmi dôležitú pravdu uviedli, stále sa prikláňali k trom oddeleným božstvám. V čase tohto koncilu existoval problém ariánskej herézy. Ariánsky názor bol ten, že Jahšua bol podriadený Jahvemu (resp. Kristus menej ako Boh). Arianizmus údajne veril v jedného “Boha”, no napriek tomu učili, že “Ježiš” bol podriadený “Otcovi”, veriac tak v dve odlišné božstvá. A tento problém existuje do dnešného dňa.

Clifton A. Emahiser’s Teaching Ministries

1012 N. Vine Street, Fostoria, Ohio 44830, U.S.A.

Phone (419)435-2836, Fax (419)435-7571

E-mail: caemahiser@sbcglobal.net

Distribuované prostredníctvom United Church of YHWH

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: