Clifton Emahiser – Skon Edoma (7. časť)

V poslednom liste sme pokryli mnoho materiálov týkajúcich sa archeologických nálezov v Mari a Nuzi. Tieto nálezy značne napomohli pochopiť príbehy patriarchov v Genesis. Pred 50-7 rokmi sa mnohí snažili tvrdiť, že biblické príbehy boli jednoducho iba mýtmi podávaných z pokolenia na pokolenie, že osoby ako Abrahám, Haran, Nachor, Serug, Peleg a Terach v skutočnosti neexistovali. Od objavov v Mari a Nuzi o týchto “vyšších kritikoch” už viac nepočujete. Pravdepodobne ešte stále existuje pár neinformovaných, smiešnych podvodníkov, ktorí takéto argumenty stále predkladajú, no Mari a Nuzi zavreli ústa väčšine tzv. “expertov”. V rokoch 1974-1976 došlo k ďalšiemu dôležitému archeologickému nálezu v Eble, ktorý stručne preskúmame; ak nie v tomto liste, tak v nasledujúcom. Tento nález taktiež umlčal vreskot drzých skeptikov. S týmito objavmi v archeológii nie je viac priestoru pre pochybnosti o tom, že Biblia je pravdivá. Taktiež sme preberali ďalšie informácie ohľadom Kanaancov. Priniesli sme ďalšie archeologické svedectvo, že “Múr vládcov” existoval počas doby Egypťana Sinuheho. S tým, čo sme prezentovali v lekcii 28 nielenže môžete bez akýchkoľvek pochybností vedieť, že patriarchovia skutočne existovali, môžete taktiež porozumieť doteraz nejednoznačným a problematickým pasážam v Písme.


SKON EDOMA (7. časť)

Ako si možno spomínate, z posledných pár lekcií, pokúšam sa postaviť pódium pre tému Ezaua-Edoma. Nemôžeme jednoducho celý príbeh o Ezauovi pochopiť, ak neporozumieme jeho predošlej a modernej histórii. Aby sme hrali s plným balíčkom kariet, bude nutné rozostavať všetkých hráčov na svoje miesta. Smutné je, že mnohí túto tému komentujú s veľmi obmedzeným poznaním stavu vecí, mysliac si, že prečítaním pár veršov z Biblie a stávajú akousi autoritou.

ČO SA TO VLASTNE ODOHRÁVALO?

Čas od času, keď čítam rôzne informačné zdroje k nejakej téme, niekto má schopnosť zobraziť a zhrnúť situáciu pár slovami. Takéto zhrnutie sa nachádza v knihe 6,000 Years Of The Bible od G. S. Wegenera, strana 34, © 1963:

“ No hoci Chammurapiho ríša predstavovala enormnú koncentráciu moci, neprežila dlho. Najprv Babylon napadli z oblasti Čierneho mora Chetiti, z ďalekého severu, a krátko na to sa cez Irán prevalili Kassejci a Churejci. Hyksos, pôsobiaci z Egypta, okupovali časti krajiny susediace s ich vlastnou, a po ich vyhnaní z Nílu metopotámske územie napadli samotní prenasledujúci Egypťania A po celý ten čas boli neustálou hrozbou Aramejci, kmene semitských beduínov, ktorí lúpili popri hranici (o Hyksos neskôr viac).
“Šlo o prirodzený priebeh mezopotámskej histórie: neustála priazeň a nepriazeň osodu, nekončiaci zmätok a zmes ľudí a kmeňov. Dobyvatelia prichádzali a odchádzali, civilizácie sa rodili a umierali, ríše budovali a rozpadali. Až v roku 1100 pred Kristom opäť povstal v krajine Tigrisu a Eufratu jeden všeobjímajúci štát. Tým štátom bola ríša Asýrčanov.”

Možno by bolo vhodné  prečítať si citovanú pasáž ešte raz. Ak tieto dva posledné odstavce dokážete pochpiť, získali ste prehľad o časti dejín, ktorý by si inak vyžiadal značné množstvo čítania a štúdia. Musíme pochopiť, že nemôžeme prišpendliť nejakú skupinu ľudí po celý čas k jednej lokalite. V Treba pamätať na to, že ľudia sú mobilní. V prostredí, ako je opísané vyššie, žil Abrahám a jeho príbuzenstvo; predovšetkým medzi mnohými kmeňmi, ako boli Churejci a Kassejci, ktorí sa valili krajinou. Ak ste čítali mojej posledné dve lekcie, máte predstavu, akým druhom ľudí títo Churejci a Kassejci boli. Ba čo viac, keď sa k moci dostali Asýrčania, rovnaká publikácia na tej istej strane uvádza: “Ich vládovia nemali žiadne zábrany vo výbere politických prostriedkov. Vykoreňovali celé rasy a presádzali ich do cudzích krajín.”

ČASOVÉ OHRANIČENIA

Človek na mojom zozname prijímateľov Watchman’s Teaching Letter pracuje na komentári k Biblii a dal mi povolenie citovať z jeho neukončeného rukopisu. Na strane 20 komentuje:

“Kvôli zmenám v dĺžke životov Patriarchov, chronológie v tejto sekcii treba brať s veľkou veľnosťou. Masoreti po Ukrižovaní učinili zmeny v Svätých Písmach, no pred rokom 300 A.D o tomto svedčil Efrem Sýrsky a obvinil Židov z odobratia prinajmenšom 600 rokov z textu, aby mohli poprieť, že Jahšua je Mesiáš,  ktorý prišiel v stanovenom čase. Tento stanovený čas bol založený na kabalistickej numerológii.
“Existuje však veľké množstvo archeologických dôkazov, ktoré môžu byť, a budú, použité na osvetlenie tohto akosi hmlistého obdobia. Dúfam, že použitím takýchto matieriálov sa dá dosiahnuť lepšie pochopenie životov našich Patriarchov. ”

Ak horeuvedené je pravdivé, potom Noachova potopa by sa datovala do cca 2948 pred Kristom, namiesto 2348 pred Kristom, ako uvádza väčšina Biblii podľa datovania Usshera. Niektoré Biblie chronológiu od Noacha späť po Adama vynechávajú. V skutočnosti dátum, uvádzaný v diele Pyramidology Adama Rutherforda, 3265 pred Kristom, zapadá do dejín Grécka a Egypta oveľa vhodnejšie. Septuaginta a samaritánske texty sa taktiež v podstate s Rutherfordovými údajmi zhodujú (pozri lekciu #25). Táto chronológia je dôležitá, pretože sa zaoberáme určitým časovým obdobím. Ako vidíte, je dôležité chápať približné časovanie udalostí vedúcich k Ezauovi. Možno a čudujete, čo majú dejiny Egypta spoločné s Ezauom-Edomom. Než skončíme, začnete chápať, že  to všetko má čo do činenia s Ezauom-Edomom.

CHUREJCI A CHETITI MALI MONGOLSKÉ ČRTY

To samo o sebe by malo čo-to vypovedať, pretože museli byť istým spôsobom spríbuznení. To by vysvetľovalo mnohé v príbehu o Ezauovi, pretože Písmo, zdá sa, s jeho manželkami naznačuje churejské a chetitské spojenie. Pre viac informácií k opisu Churejcov (ktoré sa zhodujú s tým, čo som dokumentoval v lekcii #25), budem citovať z Researches Into The Ethnic Origins Of Israel autora C. F. Parkera, B.A., strana 37:

“Treba povedať, že (Chetiti) neboli pekným ľudom. Boli nízkej postavy, s hrubými pažami, a tvár mali pretiahnutú dozadu. Lícne kosti vystupovali, nos mali veľký a prevísajúcu prednú peru. Podľa kraniológov vykazujú charakteristiky mongolskej rasy. Podobne ako u Mongolov, ich pokožka bola žltá a ich zrenice čierne. Vlasy si zväzovali do copu, čo ich charakterizuje na ich vlastných i egyptských monumentoch podobne ako ich snežnice s nadvihnutou prednou časťou. V Sýrii sa bezpochyby miešali so semitskou rasou, a s postupom ďalej na juh boli absorbovaní domorodým obyvateľstvom. Chetiti južnej Júdei mali semitské mená a pravdepodobne rozprávali semitským jazykom. Kedeš si až do svojho konca udržal svoje semitské pomenovanie, a medzi chetitskými menami, ktoré sa objavujú ďalej na severe je pár takých, ktoré prezrádzajú semitský vplyv.” (Ak by si dnes človek predstavil jednu z Ezauových žien, vyzerala by pravdepodobne ako albánsky Turek.)

ODKIAĽ TÍTO VŠETCI ĽUDIA POCHÁDZALI?

Pre informácie, odkiaľ všetky tieto rôzne etnické skupiny ľudí pochádzali, budem najprv citovať z knihy s názvom The First Great Civilizations autorky Jacquetty Hawkes. Informácie z tejto knihy budem používať ako kritickú recenziu a jej informácie budem overovať inými zdrojmi, či má pravdu alebo sa mýli:

Strana 61: “Zaujímame sa o ľudí rozsiahleho riečneho systému počas cca dvoch tisícročí ich dejín. Zmeny v politickej moci medzi oblasťami, časté zahraničné infiltrácie, prevzatie vlády útočníkmi, vzostup a pád dynastií, to všetko hlboko ovplyvňovalo sociálny a kultúrny život. Pre Mezopotámiu to platilo ešte viac než pre bezpečnejší a izolovanejší Egypt … bolo by nemožné porozumieť skúsenostiam a výzoru populácie bez istého poznania často násilných politických udalostí, v ktorých boli ich štáty zapojené, a ktoré boli otázkou života a smrti pre bezpočet rodín.”
Strana 65: “Dva písomné zdroje (‘Sumerský zoznam kráľov’ & ‘Supia stéla’ z Eanatum) nám dokopy umožňujú zrekonštruovať značnú časť dynastických dejín cca šiestich miest Planiny, vrátane Uru, Ummy, Lagaša, Uruku a Kiša. Kráľovský zoznam taktiež pripisuje jednu dynastiu pre Mari, a tuná opäť vykopávky potvrdili, že toto semitské mesto ďaleko na severe od stredného Eufratu bolo skutočne prednou líniou sumerského kultúrneho vplyvu v rannom dynastickom období.”
Strana 66: “Ďalším elementom v opakujúcom sa vzorci v rannom dynastickom období bol, ako sme videli, boj s Elamčanmi, ľudom, ktorý za mnohé zo svojej kultúry vďačil Sumeru, napodobňoval ho, no napriek tomu bol často jeho nepriateľom. No ďalším, a ďaleko dôležitejším pre budúcnosť, bol prienik do Sumeru zo strany Semitov, výsledkom ktorého boli jedny z najtrvanlivejších čŕt v celej histórii: príliv kmeňov zo západných púští do osídlenej krajiny Mezopotámie.” (cca 2700 pred Kristom)
Strana 71-72: (cca 2260 pred Kristom) “Hovorí sa, že veľkosť často generáciu preskakuje. Sargonov vnuk, Naram-Sin, štvrtý v dynastii, musel zdediť veľa z ambícií a energie svojho starého otca. Na trón nastúpil okolo roku 2260 pred Kristom a vládol 37 rokov …. Môže to odkazovať na jeho severné hranice, pretože sa vydal do Zagros, aby si podrobil horský ľud, Lulubum (susedia Gutejcov). …
“ … Kráľ Akkadu (Šar-kali-šarriho skromný titul) tvrdil, že nad nimi zvíťazil, no list z tej doby adresovaný zjavne provinčnému miestodržiteľovi podáva veľmi objavný obraz pravých podmienok v krajine: ‘Budeš orať polia a dohliadať na dobytok. Nie je dobré hovoriť ‘áno, no neďaleko sú Gutejci a tak nemôžem orať.’ Postav hliadky každú polovicu míle a potom or pole. Ak sa ozbrojené bandy priblížia, nastane miestna mobilizácia a musíš dobytok nahnať do mesta.’ … Podľa písomnej tradície bol nešťastný Šar-kali-šarri, posledný zo Sargonovej línie, zavraždený v palácových intrigách. Jedným spomedzi štyroch záujemcov o jeho trón bol gutejský kráľ … Gutejci teraz ovládali značnú časť Mezopotámie, vrátane severnej planiny. Pre svoje oficiálne záznamy prijali klinové písmo a akkadský jazyk, no títo “horskí draci”, zdá sa, ostali v základe barbarmi. Sú známi ničením, vrátane zničenia mesta Assur, nevytvorili však nič. Nepripisuje sa im žiaden chrám či palác, žiaden umelecký štýl, žiadna hodnotná inovácia.”
Strana 73: “No Lagašu nebolo dané oslobodiť sever od Gutejcov, ani byť v popredí dohasínajúcej sumerskej slávy predtým, ako sa centrum moci nezvratne presunulo na sever. Behom dekády od smrti Gudeu jeho mesto začalo strácať moc a miesto v dejinách ako osloboditeľa krajiny od horských drakov namiesto toho pripadlo Utunhegalovi z Uruku. Po zmocnení sa Uru tento kráľ vytiahol proti Gutejcom a bojoval s nimi na severe Sumeru, neďaleko hraníc ich vlastného územia.  Jeho víťazstvo muselo byť úplné, pretože Gutejci boli z Mezopotámie vyhnaní a v jej dejinách už nikdy nejakú významnú úlohu nehrali.”
Strana 74: (cca 2200 B. C.) “Ťaženia (Ur-Nammu) neboli celkom agresívne. Krajiny na východ od Tigrisu trpeli nebezpečným prívalom cudzincov. Šlo o Churejcov zo severných vysočín. Po viac ako storočie pricházali v pokoji (v Nippuri dokonca už okolo roku 2200 pred Kristom existovala ich enkláva), no tentokrát prichádzali vo väčších počtoch. Pravdepodobne vďaka pevnej vojenskej politike Uru neprenikli cez Planinu a nezopakovali úspech Gutejcov.
“Ríša Uru si udržiavala svoju vnútornú stabilitu 80 rokov, k jej pádu prispel veľkou mierou útok zvonku. Churejci boli pod kontrolou, no kyvadlo invázie sa presunulo späť na západ – od horských nepriateľov k nepriateľom púštnym.”

AMOREJCI

Strana 74: (cca 2027 pred Kristom) “Amorejci (sumerskí Martu a akkadskí Amurru) prichádzali do Mezopotámie od doby Sargona. Títo nomádski Semiti sa dajú v podstate vnímať ako nástupcovia Akkadčanov, ale zdá sa, že boli menej pripravení usadiť sa a stať sa dobrými občanmi … Potulné bandy Amorejcov začali meniť ríšu na chaos.”
Strana 81: (cca 1595 pred Kristom) “No pád dynastie (Chammurapi) a následný zmätok mohol prispieť k možnosti zmocnenia sa vlády Kassejcami. K ďalšiemu vpádu indo-európskej histórie do dejín Mezopotámie sa musíme vrátiť k Churejcom, naposledy držaným na uzde treťou dynastiou Uru. Tento ľud, ktorých pôvodný domov bol pravdepodobne v armérnskych vysočinách, hovoril jazykom, ktorý nebol ani semitský, ani indo-európsky. Východné kmene, ktoré sužovali Šamši-Adada a jeho syna, boli predovšetkým churejské, a churejské texty o tom období sú známe z Mari. Po vláde Išme-Dagona sa asýrska história ponára do tmy, a to zrejme vďaka veľkému prílivu Churejcov – ktorí boli v niektorých mestách väčšinou a početní v samotnom Aššure. Ich veľká masa sa taktiež preniesla cez severnú Mezopotámiu, dosiahnuc sýrske pobrežie a ovplyvňujúc malý štátik v Palestíne.
“Najprv to snáď bol tlak Indo-Európanov, ktorý vpády Churejcov spôsobil, a tí mohli získať vozatajských indo-európskych vodcov. Celkom iste, pred rokom 1500 pred Kristom, sa Mitanni objavuje v dejinách ako centralizovaný chetitský štát, dominovaný takouto indo-európskou aristokraciou. Mená mitannských kráľov sa dajú odvodiť zo sanskrtu, kým cudzie božstvá, ktoré zaviedli do starého sumersko-semitského panteónu, mali mená dobre známe z védskej literatúry Indie.”

EGYPTSKÉ SPOJENIE

Strana 81-82: (cca 1400-1500 pred Kristom) “V 15. a 14. storočí pred Kristom sa ríša Mitanni rozprestierala od Zagros po Stredozemné more a asýrski králi boli iba jej vazalmi. Bola to nepriateľská politika mitannských kráľov, ktorá vyprovokovala Thutmosa III. vydať sa na pochod k Eufratu. Neskôr sa s Egypťanmi udobrili a tri generácie princezien, so stovkami nasledovníkov, putovali do Théb, kde uzatvárali manželstvá s faraónom a dožívali svoje dni v kráľovskom háreme.
“… Churejci sa však z dejín nestratili. Usídlili sa ďaleko na severe, vo svojej arménskej domovine, a vybudovali kráľovstvo Urartu. Tuná sa zachovala časť ich kultúry a urartský jazyk, veľmi príbuzný churejskému mitannskému jazyku.”

“HORSKÍ DRACI”

Ak hore uvedené je pravdou, vzniká veľmi zaujímavá situácia, pretože z toho dedukujeme, že Gutejci boli považovaní za “horských drakov”. Zdá sa, že Chetiti, Churejci a Kassejci, títo všetci, boli mongolskými “horskými dračími ľuďmi”. Verím, že môžem dokázať, s pomocou Biblie, že Chetiti boli taktiež “horskými drakmi”. Niekedy je nutné použiť zadné vrátka, aby sme tieto záležitosti osvetlili. Na to použijem Zjavenie 12:9, kde sa drak spomína:

“A veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satan, čo zvádzal celý svet, bol zvrhnutý; zvrhnutý bol na zem a s ním boli zvrhnutí jeho anjeli. ”

Vo verši 4 rovnakej kapitoly sa uvádza:

“… A drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zhltol jej dieťa, len čo ho porodí. ”

Nemusíme hádať, kto bol tento drak, stojaci pred ženou (Izraelom, predstavovaným osobou Márie). Nebol to nik iný, ako Herodes, polovičný Edomčan, ktorý bol potomkom týchto “dračích ľudí”, o ktorých som hovoril vyššie. V Zjavení 12:3 je nazývaný “červeným (ohnivým) drakom”. Červená farba je Ezauovou farbou.
Ezau sa narodil červený a túto farbu preniesol až do dnešného komunizmu. Dračí ľudia sa nemiešali len s Ezauom, ale taktiež s egyptskými faraónmi. Som presvedčený, že egyptský faraón, ktorý zotročoval Izraelitov, bol z potomstva Hada. Som presvedčený, že títo horskí draci boli potomkami Kaina. Môžeme si byť tým istí, pretože Zjavenie 12:9 umiestňuje draka, hada, Diabla a Satana do tej istej kategórie jedného typu ľudí. Ak všetko to je pravda, je to príčina krutého faraónovho zaobchádzania a masakrovania izraelských detí v Egypte, podobne ako u Heroda. Dračí ľudia tak s našimi deťmi zaobchádzajú dodnes. To všetko vychádza z Genesis 3:15, kde bola prehlásená nenávisť medzi potomkami Satana a potomkami Evy. To je boj na život a na smrť. Toto “nepriateľstvo” bude pokračovať, kým nebude jedna alebo druhá strana úplne zničená. Vždy, keď vidíte bielu ženu s farebným deckom v kočíku, viete, že Dračí ľudia vyhrávajú!

ĎALŠIA BIBLICKÁ EVIDENCIA

V tomto momente by som vám chcel predstaviť zle preloženú pasáž, nachádzajúcu sa v Hebrejom 11:24-26, ktorá z nie:

“24 Keď Mojžiš dospel, s vierou odoprel volať sa synom faraónovej dcéry. 25 Volil radšej trpieť s Božím ľudom, než mať chvíľkový pôžitok z hriechu 26 a za väčšie bohatstvo pokladal Kristovo pohanenie ako poklady Egypta; hľadel totiž na odmenu.”

Prekladatelia, zvyknutí prekladať grécky výraz #5547 (pomazaný) ako “Kristus”, prehliadali fakt že “pomazanými” boli nazývaní aj potomkovia Izraela (1. Samuelova 2:35; 1. Kronická 16:22; Žalm 105:15; Žalm 132:17). Vo verše 26 preklad nemá byť “Kristovo”, ale “pomazaných” resp. “Izraela”. Prečítajme si verš 26 v tomto preklade:

“26 a za väčšie bohatstvo pokladal pohanenie pomazaných ako poklady Egypta; hľadel totiž na odmenu.”

Vediac, že Mojžiš si vybral radšej trpieť so svojím ľudom, Izraelom, než byť synom faraónove dcéry a užívať si poklady Egypta, správne preložený verš má svoje opodstatnenie.
Viem, že toto pojednanie je obsiahle, no je dôležité pochopiť, že v tomto prípade boli Izraeliti Jahveho “pomazanými”, Egypťania nie. Obzvlášť to platilo, ak perzekuujúci faraón pochádzal z Satanovho dračieho pokolenia.

SKÚMANIE DOKUMENTÁCIE JACQUETTY HAWKES

K ďalšej časti tohto rozprávania budem citovať z The Bible As History od Wernera Kellera, © 1956. Keller poskytuje dodatočné informácie, že Egypťania sa nemiešali len s Churejcami, ako uvádza Hawkes, ale taktiež sa miešali s Chetitmi. Použijem úryvky zo strán 96-103:

“Mnohofarebná armáda žoldnierov, kontrolovaná Egypťanmi, pozostávajúca z černochov, Aziatov a Núbijcov, pochodovala na sever cez Kanaan. Noví faraóni sa z trpkých lekcií minulosti poučili. Už nikdy nebude ich krajina podrobená prekvapivým útokom [ako u Hyksos]. Egypt nestrácal čas vytváraním nárazníkového štátu pre svojími hraničnými pevnosťami. Zvyšok ríše Hyksos bol rozdrvený, a Palestína sa stala egyptskou provinciou. Čo v Kanaane a na fénickom pobreží kedysi bývali zastupiteľské stanice, obchodné zastávky a odpočívadlá poslov, stali sa premanentnými posádkami, opevnenými bodmi a egyptskými pevnosťami v podrobenej zemi …
“… Predtým boli všetci, ktorí žili mimo údolia Nílu, pohŕdavo označovaní za ‘Aziatov’, ‘piesočných tulákov’, ‘dobytkárov’ — ľudia nehodný faraónovej pozornosti. Teraz sa však Egypťania stali prívetivejšími. Začali s ďalšími krajinami komunikovať, čo bolo dovtedy nemysliteľné – medzi diplomatickou korešpondenciou v archívoch paláca v Mari sa nenachádzal jediný záznam z Nílu …
“Postup Egypťanov ich nakoniec priviedol do Sýrie, až k brehom Eufratu. Tuná, k ich údivu, sa stretli s ľudom, o existencii ktorého nemali žiadnu predstavu. Kňazi márne skúmali dávne papyrové zvitky v chrámových archívoch a bezvýsledne študovali záznamy ťažení predošlých faraónov. Nikde sa nedal nájsť ani náznak o týchto neznámych Mitanni …
“Krátko pred 1400 pred Kristom bojachtiví Mitanni (Churejci) navrhli Egypťanom mierovú zmluvu. Z nepriateľa sa stal priateľ. Králi Mitanni zamerali účelovo na dynastickú politiku. S veľkou pompou a drahými darmi posielali svoje dcéry k Nílu a vydávali svoje princezné za faraónov. V troch následných generáciách sa po prvýkrát zmiešala krv vládcov indo-árijskej (?) (churejskej) a egyptskej krvi …
“Čo bolo dôvodom pre neočakávanú túžbu po mieri zo strany bojovných Mitanni? Impulz prišiel zvonku.. Ich kráľovstvo bolo náhle ohrozované vojnou na dvoch frontoch. Zo severozápadu začal ich hranice napádať ďalší mocný oponent z Malej Ázie. Šlo o národ, o ktorom učenci až do tohto storočia len málo vedeli, ale ktorý hral značnú rolu v Starej Z mluve – Chetiti … Spod špicatej čiapky na ich hlave padali ich dlhé vlasy na ramená, ich krátke bedrové zástery boli ucyhtené širokým opaskom a ich obuv mala zahrotené špičky.
“Keď Subbiluliuma, kráľ Chetitov, pochodoval okolo roku 1370 pred Kristom s mocnou armádou na juhovýchod, dni kráľovstva Mitanni (Churejcov) boli spočítané napriek ich celej šikovnej dynastickej politike. Subbiluliuma rozdrvil kráľovstvo bojovných vozatajov, prinútil ho platiť tribút a pokračoval ďalej, k horám Libanonu na severe Kanaánu. Behom noci mal Egypt v Sýrii nového, rovnako silného suseda, lačniaceho po víťazstve …
“Využijúc posteľ a trón faraónov ako návnadu – a to veľmi atraktívnu návnadu! – Egypt sa snažil vziať vietor z plachiet svojich nových mocných susedov, odrádzajúc ich od ich bojových zámerov. Chetitskí bojovníci v tom čase zaútočili na Amqu, úrodnú krajinu medzi Libanonom a Predným Libanonom.
“Mursilis diktoval: ‘Keď sa Egypťania dopočuli o útoku na Amqu, boli znepokojení. Čo bolo horšie, akurát zomrel ich pán [Tutanchamon]. No ovdovená egyptská kráľovná zaslala vyslanca k môjmu otcovi a napísala mu nasledujúci list: ‘Môj manžel je mŕtvy a nemám žiadneho syna, viem, že máš mnoho synov. Ak mi pošleš jedného zo svojich synov, mohol by sa stať mojím manželom. Nechcem vziať jedného zo svojich služobníkov a spraviť z neho môjho manžela’ … ‘Keˇže môj otec bol dobrým kráľom, vyhovel žiadosti dámy a poslal syna, ktorého žiadala.’
“Osud zabránil úspešnému zavŕšeniu tejto nezvyčajnej manželskej ponuky. Kráľovský trón i posteľ v Anches-en-Amun ostali prázdne, pretože kandidát bol na ceste do Egypta zavraždený.
“75 rokov neskôr mala podobná ponuka manželstva šťastný koniec, aj keď jej prelúdium, znejúce rinčaním zbraní, poukazovalo na iný záver. Ramesses II., ktorý bol nazývaný ‘Veľký’, sa so svojou armádou vydal do Palestíny a Sýrie, zamýšľajúc vysporiadať sa s nenávidenými Chetitmi raz a navždy …
“… V roku 1280 uzavreli Chetiti a Egypťania prvý vzájomný pakt o neútočení v dejinách sveta. Vzájomné dobré porozumenie bolo upevnené na najvyššej úrovni svadbou Ramessesa II. s chetitskou princeznou … Potom prišiel posol [Ramessesa II.], aby Jeho Výsosť informoval, povediac: ‘Hľa, veľký vládca Hatti (Chetitov! Jeho najstaršia dcéra je na ceste, prinášajúca so sebou nevýslovný tribút rozneho druhu …Dostali sa k hraniciam Jeho Výsosti. Nech ich armáda a vyslanci prijmú! ’ …
“Na sever Palestíny bola vyslaná veľká delegácia, aby priviedla nevestu domov. Včerajší nepriatelia sa stali bratmi: ‘A tak prišla do Egypta dcéra vznešeného vládcu Hatti. Pochota, vozatajova a vyslanci Jeho Výsosti sa počas doprovodu miešali s pechotou a vozatajmi Hatti. Celá populácia krajiny Chetitov sa premiešala s Egypťanmi. Jedli a pili spolu, boli ako pokrvní bratia …
“Potomkovia Izraela museli byť svedkami slávnostného príchodu nevesty do mesta Pi-Ramses-Meri-Amun (čo znamená “Dom Ramsesa, obľúbenca boha Amuna”).

Tuná to máte, egyptskí faraóni (podobne ako Ezau-Edom), spolu s veľkou časťou egyptskej populácie, absorbovali mongolsko-churejskú i mongolsko-chetitskú krv. Teraz pár úryvkov z článku v magazíne National Geographic z apríla 1991, nazvanom “Ramses the Great” (Ramses Veľký):

Strana 9, fyzický opis Ramsesa I.: “Mal výšku okolo 5 stôp a 8 palcov – jeden z vyšších faraónov. Mal silnú čeľustnú kosť, špicatý nos a podlhovastú, pretiahnutú tvár. To u predošlých faraónov nebolo typické. Pravdepodobne vyzeral podobne ako ľudia z východného pobrežia Stredozemného mora, čo nie je prekvapením,  pretože pochádzal z delty Nílu, ktorá bola v minulosti ľuďmi z východu napádaná.”

Ramses mal vo svojich žilách bezpochyby churejskú krv. Prletože chetitský vplyv nastal až za Ramsesa II., Ramses I. pravdepodobne nemal v sebe žiadnu chetitskú krv, ak sa Chetiti nemiešali s Churejcami ešte predtým.

Strana 30, kovospracovateľský komplex chetitského typu nájdený neďaleko Pi-Ramses: “‘Nejde o egyptský dizajn’, uvádza Pusch. ‘Vyzerá ako tie, ktoré vystavali Chetiti  v kadešskej bitke. Vedľa sme našli bronzové dláta a kladivá. Docházam iba k jednému záveru. Chetitskí remeselníci vyrábali chetitské zbrane v egyptskom hlavnom meste. Pravdepodobne pracovali po boku Egypťanov …’ ”
Strana 10, rodina Ramsesa II.: “Jeho hlavná žena, milovaná Nefertari, mu rýchlo porodila syna. Jeho druhá obľúbená mažnelka, chytrá Istnofret, mu zanedlho porodila ďalšieho. Behom desiatich rokov mu každá manželka porodila prinajmenšom päť synov a niekoľko dcér. Jeho ďalším manželkám sa da pripočítať ďalších 5-10 synov a rovnaký počet dcér.”

Čo je v tomto príbehu o Ramsesovi II. zvláštne, je to, že Nefertari zomrela vcelku mladá. Po nej, ešte pred jeho smrťou, zomreli dvaja z jeho synov, ktorí ho mali nahradiť na tróne. Potom zomrelo prinajmenšom 10 jeho ďalších synov. To všetko vyvoláva otázku: Vari existoval nejaký boj medzi Nefertari a Istnofret ohľadom toho, čie potomstvo bude následníkom trónu? Ak tomu tak bolo, nebol to prvý zápas, a ani posledný. Egyptu sa budeme venovať v ďalších lekciách.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: