Clifton Emahiser – História Egypta

Pre časť egyptskej histórie, o ktorú sa zaujímame, a k tomu, ako egyptská história zapadá do biblickej histórie, budem prezentovať dôkazy o tom, čo egyptská a biblická história nie je. Je to moja zodpovednosť, ako strážcu-hlásnika na hradbách, kedykoľvek niekto prezentuje ohľadom biblických tém nejaké klamstvo, odhaliť falošné učenie ako také. Akonáhle sa dopracujete k pravde, bude vašou zodpovednosťou súdiť autorov tém za to, kým sú. Veľmi pochybujem, ak tomuto autorvi prezentujem nepopierateľné, nespochybniteľné dôkazy o jeho omyle, že svoje postoje zmení, skôr bude pokračovať vo svojich učeniach napriek spoľahlivému protichodnému svedectvu. No na konci musíte byť sudcami vy. Celkom určite nepotrebujeme viac zmätku, keďže už teraz ho máme až príliš!

! ! ČO EGYPTSKÁ A BIBLICKÁ HISTÓRIA NIE JE! !

Kniha, na ktorú sa budem odvolávať má titul Hebrew Sages of Ancient Egypt (A Revised Discipline In Antiquity), autor F. David Fry Jr. Dôvod, prečo verím, že tento človek svoje stanovisko nezmení je to, že napísal niekoľko kníh a vydal niekoľko kazetových prednášok k tejto téme, a preto bude váhať nad zmenou svojho postoja aj napriek prevažujúcej hodnovernej evidencii. Je to preňho príliš ťažké. Stanovisko F. Davida Frya je: egyptská história je o 1000 rokov mladšia, než tvrdia historici. V kapitole 2, strany 5-6, Fry uvádza nasledovné:

“ZROD EGYPTA a jeho zveličená história … Takmer dvesto rokov historici kalkulovali, že história Egypta siaha tak dostatočne hlboko do minulosti, že predčí údajný hebrejský mýtus o Noachovej potope [2350 pred Kristom]. Naozaj, historici to datovali až za dátum biblického stvorenia [4004 pred Kristom, Ussher]. Na vysvetlenie tohto rozdielu niektorí teológovia uvažovali, že populácie existovali pred Adamom a Evou, zatiaľčo iné sú nútení biblickú celosvetovú potopu poprieť.
“Počas posledných sto rokov bola história Egypta neustále revidovaná, od roku 5000 pred Kristom [1. dynastia] po dnešných 3000 pred Kristom. Napriek tomu stále tuná existuje istá anomália. Otázka, ktorú musíme zodpovedať, je: “Ktoré dejiny to sú, egyptské či hebrejské??’”

Na stranách 13-14, Fry asociuje Unefesovu hrobku (štvrtý kráľ 1. dynastie): “Hebrejská história naznačuje, že návrhárom tejto hrobky bol oslavovaný a svetovo známy patriarcha, Abrahám … Ja (Fry) pokročím ešte o krok ďalej: tvrdím (Fry), že Abrahám je jediná osoba v celej histórii, ktorá by bola spoločná hrobke, jej návrhu a ére, v ktorej bola táto hrobka vybudovaná.” Fry pokračuje na strane 19: “… je zjavné, že tradičný časový model potrebuje drastickú revíziu. Je potrebné buďto zatlačiť éru Abraháma ďalej do minulosti alebo dejiny Egypta posunúť drasticky dopredu.” Fry ďalej na strane 20 uvádza: “… musíme spojiť Abrahámovu éru s 1. dynastiou … explicitne umiestňuje Abraháma na egyptskú scénu tisíc rokov skôr, než bolo bežné ho datovať … Život a doba významného hebrejského patriarchu Abraháma existovali počas 1. dynastie … a nie tisíc rokov neskôr, ako to vyučuje tradičná história.” Fry pokračuje, strana 28: “Ako už uvedené, Abrahám nežil počas Stredného kráľovstva Egypta (12. dynastia).”

Fry pokladá Jozefa za rovnakú osobu, akou bol Imhotep, strana 35: “Keďže Jozef bol egyptským vizírom a Imhotep bol taktiež vizír, je možné, že by mohlo ísť o tú istú osobu?” Na strane 38 Fry pokračuje v naznačovaní, že Jozef a Imhotep boli rovnakou osobou: “… Je možné vytvoriť medicínsku pararelu medzi týmto slávnym bohom uzdravovania, Imhotepom, a hebrejským patriarchom Jozefom??” Fry pokračuje, strana 39: “Ak by sa toto ukázalo ako pravdivé, potom musíme dôjsť k záveru, že Jozef/Imhotep bol vynálezcom, alebo prinajmenšom iniciátorom, patológie …spájajúc ho (Jozefa) s Imhotepom i Starým kráľovstvom.” Pokračujúc na strane 41, Fry cituje [knihu Petra Tompkinsa Secrets of the Great Pyramid, s. 168]: “Avšak, je možné, že Path (Imhotep) mohol byť sám Jozef.” Na stranách 42-43 Fry uvádza: “Pravdou je, že chronológovia by mali správne presunúť 3. dynastiu Egypta do dní Jozefa … pretože rýchlo sa blížime k udivujúcemu, no overiteľnému záveru, že Jozef, Imhotep a Pathotep boli jednou a tou istou osobou … Všetci títo žili počas 3. a 4. dynastie … Ešte raz, pravdepodobnosť, že Jozef, Imhotep a Pathotep boli tou istou osobou, rastie.” Na strane 51 Fry uvádza: “Áno, Jozef bol Imhotep.”
Fry pokračuje na strane 91: “MOJŽIŠ NÁJDENÝ v egyptských záznamoch. S 5. dynastiou vládnucou pna juhu, a 6. dynastiou vládnuou v Gošene, mali by sme 6. dynastiu považovať za hlavného kandidáta na dobu, kedy sa narodil Mojžiš.” Na strane 92 Fry poznamenáva nasledujúce: “Táto zmena učiní Egypt v čase Mojžiša o tisíc rokov mladším.” Na strane 94, Fry opäť spomína Mojžiša so 6. dynastiou: “… ako uvidíme, príbeh Exodu dokonale zapadá na koniec 6. dynastie (konec éry Starého kráľovstva).” Ďalej, na strane 95, Fry poznamenáva: “Historici nemôžu nájsť žiadne miesto v 18., 19. či dokonca v 20. dynastii, kedy by mohol byť Mojžiš adopotovaným dedičom egyptského trónu … Áno, Mojžiš bol vychovávaný v Egypte počas 6., nie 18. dynastie.”
V SKRATKE, Fry umiestňuje Abraháma do 1. dynastie, Jozefa do 3. dynastie a Mojžiša do 6. dynastie. Pravdepodobne by mu tento scenár vyšiel, ak by v nedávnej dobe nedošlo k dôležitým archeologickým objavom.

18. EGYPTSKÁ DYNASTIA, alebo NOVÉ KRÁĽOVSTVO

Pretože sa budeme zapodievať 18. egyptskou dynastiou, mali by sme sa oboznámiť s ich menami  (v rôznych referenčných dielach sa tieto mená jemne líšia). Títo egyptskí faraóni žili v tejto postupnosti: Amosis – Amenhotep I – Tuthmosis I – Tuthmosis II – Hatshepsut – Tuthmosis III – Amenhotep II – Tuthmosis IV – Amenhotep III – Amenhotep IV (zhodný s Achnatonom) – Tutanchamon – Ay – Horemheb.

ARCHEOLÓGIA POTVRDZUJE, ŽE FRYOVA TÉZA JE ÚPLNE MYLNÁ

Nálezy v Jerichu bez akýchkoľvek pochybností dokazujú, že Fry nemôže mať pravdu. Ak poznáte biblický príbeh o Jerichu, budete si pamätať, že po jeho zničení Izraelitmi naň Jozua uvalil kliatbu, že nebude opäť obývané. S týmto na pamäti, prečítajme si The Thompson Chain-Reference Bible, “Archeologický dodatok”, strana 1802, ©1990 (Keďže Thompson tento dodatok neustále aktualizuje, váš vytlačok môže obsahovať odlišný text od mnou citovaného). Budem citovať iba časť spomínaného článku:

“Na periférii starého mestského kopca Garstang objavil cintorín, ktorý po otvorení vydal množstvo keramických nádob, šperkov a okolo 170 skarabeov. V týchto hrobkách našiel keramiku z rannej, strednej a neskorej doby bronzovej, no iba pár črepov mykénskej keramiky … Egyptskí skarabeovia sa dajú s istotou datovať, pretože spomínajú menovite rôznych faraónov a predstavujú každého jedného od doby Tutmose III. … Jeden skarabeus nesie meno kráľovnej Hat-šep-sup a Tutmose III, ďalší meno Amenhotepa II., ktorý bol zobrazený ako lukostrelec, čo dobre korešponduje s jeho hrobovými záznamami v Egypte. Súbor datovaných skarabeov končí dvoma kráľovskými pečaťami Amenhotepa III. … Staršie dáta nenaznačuje nič iné.”

Pre ďalšie dôkazy, že táto dokumentácia je správna, budem citovať z diela Wonders Of The Past, (in two volumes) edited by Sir J. A. Hammerton, Jericho and the Biblical Story, úryvok zo strany 1220 (Všimnite si jemnú zmenu v prepise mien faraóna):

“Našťastie sú dôkazy z hrobiek, čo sa týka tohto obdobia, úplné a postačujúce … sú reprezentované stovkami nedotknutých predmetov, ich stratifikácia neporušená a ich postupnosť dosvedčená objavom za objavom v príslušných úrovniach ďalších kráľovských egyptských skarabeov, predovšetkým Thothmesa III., nástupcu kráľovnej Hatšepsut, v hrobke 5, a dvoch skarabeov Amenhotepa III. V Hrobke 4 … a s jeho vládou depozity v hrobkách a meste tiež zažívajú náhly koniec.”

BINGO! Ak máte prehľad o egyptskej histórii, potom chápete, že vyššie spomínaní faraóni boli z 18. dynastie, z časového obdobia, ktoré Fry úplne zavrhol. Ak chcete Fryovi veriť, napriek týmto dôkazom, je to vaša voľba, no nehovorte, že mám o tom nikto nepovedal. Tieto dôkazy tézu F. Davida Frya Jr. posúvajú úplne mimo obraz. Ak si spomínate, Jozua bol len jednu generáciu po Mojžišovi, a iba 40 rokov po Exode. Ak egyptsko-hebrejské časové porovnanie neznačuje toto, tak neviem, čo iné by mohlo. No nejde o jediný dôkaz tejto časovej zhody. Ďalšiu dokumentáciu toho, že sme na správnej stope, budem citovať z magazínu National Geographic, December 1987, článok “Najstarší známy vrak odhaľuje nádheru doby bronzovej”. Tento vrak, podľa National Geographic, “… reprezentuje sedem civilizácií, ktoré prekvitali vo východnej časti Stredozemného mora v neskoršej dobe bronzovej. Tisícky ďalších predmetov poskytujú úžasný portrét éry symbolizovanej vládou egyptského Tutanchamona a pádom Tróje.” Tutanchamon je len druhým faraónom po Amenhotepovi III., ktorého skarabeus sa našiel v Jerichu. Tento vrak je blízkym súčasníkom Mojžiša, Jozuu a Exodu. Aj keď spomínaný vrak obsahoval mnoho zaujímavých predmetov, rád by som citoval zo strán731-732:

“To najlepšie nechal Tufan na záver. V jedno ráno sa vynoril s malou umelohmotnou krabičkou, kde schovával svoje poklady a vytiahol z nej zlatého skarabea [obrázok na tej istej strane]. Ako pri všetkých našich nálezoch, skarabea sme odfotografovali a neskôr som snímky vzal späť do Texasu.
“Hieroglyfy som študoval pred viac než 30 rokmi, no s pomocou egyptského slovníka som preložil záver nápisu na spodnej strane zlatého chrobáka: ‘Nefertiti’.
“Nefertiti! Existuje krajšia tvár z dávnoveku, než tvár kráľovnej faraóna Achnatona? Jej nadčasové črty boli na večnosť zachytené v nádhernej buste z Tell el-Amarna …
“Chrámové nápisy zaznamenávajú fakt, že Nefertiti bola dôležitou postavou vo vláde svojho manžela, no ako dôležitou, to bolo v modernej dobe otázne. Niektorí vedci veria, že bola nesmierne mocná, možno spoluvládkyňa Egypta.
“… Bol to nielenže prvý nájdený zlatý skarabeus ‘nesmiernej krásy Aten [slnečný disk] Nefertiti’, ako sa prekladá jej celé meno; bol to taktiež prvý artefakt nájdený v Malej Ázii či v oblasti Egejského mora, ktorý menuje buď slávneho Achnatona alebo jeho nádhernú ženu (Achnatonovým synom bol Tutanchamon).
“… Bol tento skarabeus vlastnený vyslancom Nefertiti? Môžeme iba hádať. Skarabeus je značne ošúchaný. Cemalova mapa miesta stroskotania ukazuje, že sa našiel neďaleko ostatného zlata, čo naznačuje, že mohol patriť rovnakej posádke. Ak áno, loď sa potopila po smrti Nefertiti, pretože si nie je možné predstaviť, že by sa skarabea vzdala počas svojej vlády …”

Medzi ďalšími predmetmi nájdenými na mieste vraku lode bola cyperská keramika a drevený skladací tablet, zvaný “diptych”, o ktorom Homér uvádzal: “… poslal ho do Lykie a dal mu zhubné znamenia v skladacom drevenom tablete”, Ilias, kniha VI, riadok 169, čo napomáha datovaniu objaveného obsahu. S týmito dôkazmi nie je možné, aby bol predpoklad F. Davida Frya, Jr. správny. Teraz vieme, čo egyptská história nie je, a že sa pri Exode skutočne zapodievame 18. egyptskou dynastiou. Ako budeme pokračovať, začnete vidieť, ako dobre to zapadá do celkového zobrazenia egyptskej histórie spolu s udalosťami týkajúcich sa Hebrejov Biblie.
Pri citácii z The Thompson Chain-Reference Bible, Wonders Of The Past a National Geographic, som zámerne vynechal dáta. To kvôli tomu, že verím, že Garstang sa pri svojich dátach mýli o 120-160 rokov. V knihe The Bible And Archaeology od J. A. Thompsona sa na strane 59 uvádza: “Tento stav udalostí naznačuje, že Exodus nastal až po roku 1300 pred Kristom.” Na strane 60, rovnaké dielo uvádza: “Garstang uvádza pád Jericha v roku 1400 pred Kristom a exodus v cca 1440 pred Kristom.” Tento nesúlad však 18. dynastiu pre tieto udalosti nevylučuje.

ZAČIATOČNÝ BOD

Dobrým miestom pre začiatok nášho príbehu o Egypte by bolo mesto zvané “On”. Väčšina referenčných kníh uvádza, že On predstavoval pohanské uctievanie slnečného božstva. Dúfam, že záznamy, týkajúce sa tohto mesta, uvediem na pravú mieru. On bol pôvodne nazývaný “Bet Šemeš” (Dom Šemov). Chrám Atenovi (Atonovi), slnečnému božstvu, bol vybudovaný až v dobe Achnatona. Pre toto nachádzam dokumentáciu v knihe The Boehm Journey To Egypt, Land Of Tutankhamun autora Franka J. Cosentina, strana 48:

“Achnaton musel mať kruh lojálnych prívržencov, ktorí na jeho nové náboženstvo konvertovali. Priateľskí zahraniční vládcovia sa touto zmenou nejako veľmi nezaoberali a akceptovali ju do doby, kým bol udržiavaný vzťah s kráľovským dvorom. Kráľ neúprosne postupoval, snažiac sa nanútiť egyptskému životu svoju novú filozófiu. Podarilo sa mu vybudovať chrámy Atenovi v Tébach, Gem-Atone v Núbii, Heliopolise, Memfise, Hermopolise, Hermothise, a v pár menších mestách.”

V Halley’s Bible Handbook od Henryho H. Halleyho, strana 107, sa uvádza:

“Jozef učinený vládcom Egypta. Jozef sa oženil s dcérou kňaza z Onu, a aj keď mal pohanskú manželku, a vládol pohanskému kráľovstvu, prebývajúc v centre zvrhlého modlárstva, udržiaval si svoju vieru v Boha svojich otcov, Abraháma, Izáka a Jakoba.”

Ohľadom Jozefovej ženy budem s Halleym nesúhlasiť, pretože sa zdá, že bola z Domu Semovho, tak, ako Tamar (matka Faresa a Zeracha).
A neverím, že by Jozefov svokor praktizoval “zvrhlé modlárstvo”, pretože bol kňazom v “Bet Šemeš”. Je taktiež evidentné, že v Jozefovej dobe žilo v Egypte pár Semitov, a Jozef sa neoženil s pohankou, ako sa tu naznačuje!

ACHNATONOVO NOVÉ NÁBOŽENSTVO: KDE K NEMU PRIŠIEL?

Pre odpoveď na túto otázku čitateľa odkazujem na knihu Barnes General History, autori Joel Dorman Steele a Esther Baker Steele © 1883 & 1889, strana 17 (a je jednoducho úžasné, čo boli títo dvaja autori schopní určiť, berúc do úvahy stav archeológie v ich dobe): “Chu-en-Aten (Achenaten), kacírsky kráľ, odmietol tébskych bohov v prospech uctievania jedného boha slnka (Aten) svojej matky-cudzinky. Založil nové hlavné mesto (dnes ruiny Tel-Amarna), no ani hlavné mesto, ani náboženstvo, ho dlho neprežili.” Uvádza sa tuná, že Achnaten získal svoje náboženstvo od svojej matky. Mnohé sa dá určite z egyptských sôch Achnatena a jeho matky, kráľovnej Tije. Achnaten mal tak prevažujúce mongolské črty, že ani nemusíme hádať, z akého rodokmeňa on a jeho matka pochádzali. Achnatenova matka khenaten’s mother was considered a non-royal commoner, wife of Amenhotep III. Jediný záver, ktorý sa teda dá učiniť, je to, že Achnatenova matka bola jednou zo žien, ktoré boli poslané Churejcami do Egypta v súlade s mierovou zmluvou, ktorú s nimi Egypt uzavrel. The Bible As History autora Wernera Kellera, strana 98 (strany môžu byť v rôznych vydaniach iné) uvádza:

“Po tri nasledujúce generácie vládcov sa po prvýkrát miešala indo-árijská (v zmysle Churejcov) a egyptská krv.” Ak je toto pravdou, Achnaton a jeho príbuzní boli z potomstva Hada. V egyptských knihách sa nachádza mnoho zobrazení Achnatona, takže nebudete mať žiaden problém ho ako takého identifikovať. Obraz je hodný tisíca slov. Týmto portrétom a sochám môžeme veriť, pretože boli za Achnatenovej éry boli zhotovované v oveľa väčších detailoch, než kedykoľvek predtým v egyptskej histórii. Čo vidíte, to je! Môžete si byť istí, že ak Achnaten vyzeral ako Mongol, naozaj aj Mongolom bol. Ďalšie informácie ohľadom miešania sa egyptských faraónov s Churejcami sa nachádzajú v knihe The Pyramids And Sphinx, autor Desmond Stewart, strana 51 (Pre pochopenie potrebujete moje predchádzajúce lekcie týkajúce sa Churejcov):

“Bezprostrední potomkovia Tuthmosisa IV., výsledok jeho manželstva s dcérou kráľa Mitanni (Churejcov), mocného nového štátu v severnej Sýrii, neboli o nič pozadu. Jeho synom z manželstva s cudzou kráľovnou bol Amenhotep III, staviteľ kolosálnych sôch, v ktorých je so svojou manželkou Tije, ktorá nebola kráľovského pôvodu, zobrazení ako rovnocenní  (na rozdiel od väčšiny skorších skupín, v ktorých mohla byť kráľovná zobrazená i vo veľkosti štvrtiny veľkosti svojho manžela). Jeden nezabudnuteľný portrét z neskoršej doby – trpký ústup od takých kolosov, aký stále stojí na západnom brehu Nílu oproti Luxoru – ukazuje Amenhotepa III., vyzerajúceho ako unavený a korpulentný predseda nejakej gigantickej spoločnosti.
“Synom Amenhotepa III. a Tije bol najväčší ekcentrik v dejinách Egypta, heretik, ktorý, zmenou svojho mena z Amenhotep na Achnaten, zahrnul do svojho nového titulu Atena, ktorého uctieval jeho starý otec … Táto výnimočná rodina, so svojimi charakteristicky oválnymi tvárami, veľkými nosmi a krehkej telesnej konštrukcie, predsedala renesancii egyptskej moci, transformácii egyptskej kultúry a – čo je iróniou – prvým znakom konečného úpadku.”

Ďalší  opis Achnatenových fyzických čŕt je daný na strane 65 nasledovne: “…jeho pretiahnutá hlava, široké pery, veľké uši, roztiahnutý žalúdok a široké boky – ktoré boli bezochyby konečným produkom generácií kráľovského kríženia.” Skôr by som povedal “kríženia” s inými rasami!
Ak to, čo sme čítali, je pravdou – s krížením egyptských faraónov s Churejcami – faraón, zotročujúci Hebrejov mohol byť z kainovsko-satanského rodokmeňa. Pre ďalšie informácie ohľadom tohto potomka Amenhotepa III. a kráľovnej Tije (Churejky), budem opäť citovať z knihy The Pyramids And Sphinx od Desmonda Stewarta, strana 64:

“Dedič Amenhotepa III. a kráľovnej The Tije prevzal trón … pod menom svojho otca, no potom sa náhle premenovať na Achnatona. Z príkazu nového kráľa bolo meno boha Amon Ra z väčšiny monumentov odstránené. V tom istom čase faraón presunul svoju rezidenciu z Téb do nového, narýchlo zbudovaného hlavného mesta cca 300 míľ na sever. Miesto, polmesiacovité uäpzemie na východnom brehu Nílu, navštívil Achnatonov starý otec Tutmosis IV.  Nové hlavné mesto, so svojím slnkom zaliatym, otvoreným chrámom Atenovi, bolo pokussom o Utópiu a dostalo pomenovanie Achetaten, Atenov obzor (Moderné meno miesta, Tell el-Amarna, pochádza z pomenovania dvoch blízkych arabských dedín … Mesto nebolo bez ekonomickej základne, keďže cez neho prechádzal všetok transport smerujúci na sever a východ a mohol byť využitý v nepreospech konkurenčných Téb.”

NOVÉ NÁBOŽENSTVO, NOVÉ MESTO

Na pochopenie tejto časti Achnatonovho príbehu budem citovať z knihy Wonders Of The Past, (v dvoch zväzkoch) editor Sir J. A. Hammerton, časť “Tell-el-Amarna: City of Akhnaton and Tutankhamen”, strany 1123-1124:

“… Starostlivé skúmanie bezprostredného územia detekuje pár dlhých, nízkych kopcov, z ktorých mnohé boli, takpovediac, rozpoltené a odkrývajú ruiny hlinených tehlových múrov. Napravo sa nachádzajú dve palmy a osamotený dom s plochou strechou – dom kopáčov. Moderná dedina či dve, so svojimi klenutými hrobkami, ležia napoly ukryté v plantážach paliem.
“Miesto, na prvý pohľad nič nesľubujúce, sa ukázalo ako jedno z najvzrušujúcejších na Blízkom Východe, je to jediné mesto starovekého Egypta, ktoré bolo neodkryté. Jeho život bol krátky, ani nie 20 rokov, no z jeho pozostatkov bol získaný živý obraz o živote faraónovho dvora, jeho šľachticov i chudobnej triedy … kým vládne archívy Tell-el-Amarna vrhajú svetlo na medzinárodné vzťahy v jednej z najvýznamnejších období staroveku. No ešte väčší záujem sa spája s príčinou založenia mesta. Za svou existenciu vďačí veľkej náboženskej revolúcii, jediná, ktorá kedy v Egypte, tomto domove tvrdého konzvervativizmu, počas pár tisíc rokov nastala.
“Za vlády Amenhotepa III. … Amonovo (Amenovo) kňazstvo v Tébach nebezpečne zmocnelo. Po jeho smrti vdova, kráľovná Tiji (Tije), pozoruhodná žena neurodzeného pôvodu, podnetila svojho 12-ročného syna, terajšieho Amenhotepa IV. (ktorý sa neskôr stal známym ako Achnaton), aby dal prednosť slnečnému božstvu Ra, ktoré bolo dôležité v ranných časoch, no teraz ho prdčil Amon. Kráľovský chlapec následne nechal postaviť chrám v Tébach pre Ra, v podobe Atona (či Atena), ‘Slnečného disku’, ktorým zamýšľal symbolizovať božstvo za slnkom, ktoré dáva svetu teplo a život. Takto jedným ťahom nahradil uctievanie Amona, a s ním celého egyptského panteónu, ideálnym monoteizmom. Zistiac, že je nemožné napredovať v pevnosti Amona, rozhodol sa, bezpochyby s podporou svojej matky, pre smelý plán zmeny svojho hlavného mesta.”

[NOVÝ BOH, NOVÉ MENO]

“A tak sa plavil po prúde nejakých 250 míľ a založil nové mesto na panenskom mieste, ktoré “nepatrilo žiadnemu bohu či bohyni, žiadnemu princovi či princeznej, a na ktoré si žiaden človek nemohol robiť nárok”. V rovnakom čase, na znak svojho úplného oddelenia sa od starého polyteizmu, zmenil svoj emeno z Amenhotepa “Ammon odpočíva” na Achnaton “Aton je spokojný”. … Tuná postavil Atonovi chrám, 250 štvorcových stôp, s s podlhovastým ohradením v šírke pol míle. Nedaľeko stáli palácové budovy, pokrývajúce územie 1500 x 500 stôp.”

MOJŽIŠ POMENOVANÝ PO FARAÓNOCH 18. DYNASTIE

Toto môže byť pre mnohých z vás prekvapením, ale Mojžiš bol pomenovaný po rodine faraónov 18. dynastie. Ako referenciu použijem knihu Civilization Before Greece & Rome, autor H. W. E. Saggs, strana 105:

“V niektorých obdobiach, keď pisári podpisovali dokumenty, pridávali mená a povolania svojich otcov za svoje vlastné mená, a z tohto sa dozvedáme niečo o spoločenskej triede, do ktorej patrili. Na konci tretieho tisícročia šlo väčšinou o synov (zriedka dcéry) dobre postavených ľudí, ako boli miestodržitelia, správcovia chrámov, armádni úradníci, daňoví úradníci či kňazi. Nachádzame taktiež odkazy na chudobných sirotkov, adoptovaných štedrými patrónmi, ktorí, na vrchole ich láskavosti, umožnili im naučiť sa umeniu pisárov.”

Nasleduje zoznam faraónov s týmto menom: Amosis, Tutmosis I, Tutmosis II, Tutmosis III and Tutmosis IV. Je len otázkou nájdenia, ktorý “mosis” je rodina faraóna, ktorá adoptovala Mojžiša a dala mu svoje meno. Exodus 2:10 definitívne uvádza, že ho pomenovala faraónova dcéra:

“Keď chlapec dorástol, zaviedli ho k faraónovej dcére. Stal sa jej synom a ona mu dala meno Mojžiš, vraviac: “Veď som ho z vody vytiahla.””

Význam “Veď som ho z vody vytiahla” pre Mojžišovo meno je evidentne pripisovaný iba modernými komentátormi a je druhotným významom pre jeho meno. Hľadal som, no nenašiel žiadnu hebrejskú kombináciu slov, ktorá by takýto význam naznačovala. Je zjavné, že dcéra faraóna nešla k svojmu otcovi a povedala: pozri sa na toto hebrejské dieťa, ktoré som akurát vytiahla z vody”. Ak by to bol význam jeho mena, faraón by vzal Mojžiša k rieke a osobne ho utopil, pretože faraón vydal dva rôzne dekréty. Prvý dekrét bol rozkazom pre pôrodné babice zabiť akékoľvek hebrejské deti mužského pohlavia (Exodus 1:16). Druhý dekrét faraóna bol utopiť hebrejských chlapcov v rieke (Exodus 1:22). V prípade Mojžiša bol vlastne faraónov príkaz dodržaný, akurát faraón nepredpokladal, že hebrejské dieťa bude umiestnené vo vodotesnom koši.
Až potiaľ sme bez akýkoľvek pochybnosti zistili, s pomocou archeologických dôkazov, že Mojžiš a Exodus musel spadať do 18. egyptskej dynastie. Taktiež sme zistili, že mesto On bolo pôvodne semitským mestom, a že Jozef sa neoženil mimo svojho príbuzenstva. Taktiež sme sa dozvedeli o faraónovi menom Achnaton a novom meste, ktoré vybudoval pre svojho boha, Atona, ako i to, že Achnaton bol zmiešanej egyptsko-churejskej krvi.

19. EGYPTSKÁ DYNASTIA PRE EXODUS VYLÚČENÁ

Väčšina biblických učencov umiestňuje Exodus do doby Merenptu, syna Ramsesa II. v 19. egyptskej dynastii. Ak máte Halley’s Bible Handbook, mohli by ste sa pozrieť na stranu 116 na jeho vyjadrenie k tomuto obdobiu. Išlo o obľúbené a tradičné datovanie Exodu, no neexistujú žiadne známky toho, aby Egypt v tomto konkrétnom čase zažíval nejaké náhle zmeny, čo si príbeh o Exode mohol vyžadovať. 19. dynastia pokračovala neprerušená: Ramesses I – Seti I – Ramesses II – Merenptah – Amenmesse – Seti II – Siptah – Tausret. Táto postupnosť faraónov je prevzatá z publikácie The Penguin Historical Atlas of Ancient Egypt od Billa Manleyho.
Najlepšie dôkazy, ktoré som vo svojom výskume našiel, navodzujúce záver, že Izraeliti neboli otrokmi za vlády faraónov 19. dynastie, sa nachádzajú na vápencovom fragmente zobrazenom v magazíne National Geographic z apríla 1991, strana 5, v článku s názvom “Ramses the Great (spellings vary)”. Tento reliéf zobrazuje Ramsesa držiaceho pravou rukou troch zajatcov za vlasy, pričom v druhej ruke má sekeru. National Geographic to komentuje takto:

“Ťahajúc núbijského, líbyjského a sýrskeho zajatca za vlasy, Ram[e]ses má v ruke sekeru na ich popravu. Egyptské reliéfy, ako je tento vápencový fragment zo starovekého mesta Memfis, hlásajú iba víťazstvá, nikdy nie porážky. Takto podávaná propaganda mala neochvejný zámer: zabezpečiť lojalitu a inšpirovať strach.”

Na tomto reliéfe úplne chýba Izraelita. Niekto by mohol namietať, že Izraelitu predstavuje Sýrčan. Vieme o vojnách, ktoré Ramses viedol, a títo traja prestavujú vojnových zajatcov, nie Izraelitov. Je vcelku zjavné, že Ramses II. mal úplne inú pracovnú silu v tom čase, než potomkov Izraela. Sýrčania boli pravdepodobne Churejcami.
Biblickí učenci taktiež Ramsesa II. spájali s vybudovaním Pitoma a Rameses (Exodus 1:11).  Neverím, že ide o platný argument, keďže existovala krajina Rameses, spomínaná v Jozefovej dobe. Halley’s Bible Handbook o Ramesesovi II. na strane 116 uvádza: “Je však známe, že Rameses II. bol veľkým plagiaristom, prisvojujúcim si kredit za niektoré monumenty svojich predchodcov, nechávajúc vyryť svoje meno na ich stavby.”
Ten istý magazín National Geographic z apríla 1991, strana 17, v článku s názvom “Ramses the Great” hovorí o Ramsesovi II:: “Taktiež si pripisoval kredit za mnoho stavieb svojich predchodcov, vymazávajúc ich mená a nahradzujúc ich svojím. ‘Nechal vytvoriť toľko umeleckých diel’, hovorí Rita Freed z bostonského Museum of Fine Arts, ‘že sa to stalo masovou výrobou. Zdá sa, že ho skôr zaujímala kvantita, než kvalita. Kvalitných umelcov bol pravdepodobne nedostatok. Kým jeho predchodcovia vytvárali množstvo vystupujúcich reliéfov, on si zvolil rytý reliéf – je ho ľahšie vytvoriť – a ťažšie pre jeho nástupcov vymazať’ .”

V ďalšej lekcii budem dokumentovať a umiestnim Jozefa, Mojžiša a Exodus do 18. egyptskej dynastie.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: