Clifton Emahiser – Výlet späť do Théb (WTL 032)

Toto je môj 32. mesačný vyučujúci list a zavŕšuje môj tretí rok publikovania. V poslednom liste (#31) sme začali štúdium Egypta. Najprv sme sa dozvedeli, čo egyptská história nie je. Demonštroval som, za pomoci archeologických dôkazov, ako pokus jedného človeka zmiasť 1000 rokov egyptskej histórie jednoducho nemôže byť správne. S archeologickou evidenciou, ktorú som prezentoval, môžeme si byť istejší ohľadom všeobcného časového obdobia pre Exodus. Ak list #31 nemáte, budete ho potrebovať. Faktom je, že vlastne budete potrebovať niekoľko z mojich posledných listov, ak chcete túto dôležitú tému zvládnuť. V tomto liste sa pokúsime dať dohromady egyptské dejiny s biblickou históriou. Nebude to prvý takýto pokus, keďže v minulosti sa o to pokúsilo mnoho učencov. Ak si pozriete rôzne odkazy, nájdete rôzne druhy návrhov pre porovnania časových období. Podrobný biblický výskum a štúdium je oveľa viac než len prečítanie pár veršov čas od času.

VÝLET SPÄŤ DO THÉB

V poslednom liste sme sa dozvedeli, ako egyptský faraón menom Achnaton (Amenhotep IV) zmenil svoje náboženstvo a svoje sídlo, úplne celé, presunul z Théb na miesto, dnes známe ako Tell el-Amarna. S novým menom vybudoval pre svoje nové náboženstvo nové mesto. No v novom meste nešlo všetko hladko. Z nejakého dôvodu bolo toto nové mesto (pomenované Achet-aton, “Brilantnosť slnečného disku”) náhle masovo opustené. Keď obyvatelia mesto opustili, zanechali za sebou nedokončené hrobky, v ktorých nebol nik pochovaný, napoly dokončené sochy, ktoré neboli nikdy dokončené, zásoby a potraviny, nikdy nepoužité a neskonzumované. Wonders Of The Past editor Sir J. A. Hammerton, zväzok 2, strana 1127, uvádza toto: “V chladnom počasí by sa v podlahe uloženom hlinenom ohnisku rozhorel oheň, skutočný popol sa našiel v mnohých týchto ohniskách – dôkaz náhlej evakuácie mesta.”

Z knihy The Murder Of Tutankhamen autora Boba Briera, Ph.D., strany 98-100, citujem nasledujúce úryvky: “… Obyčajní občania opustili Amarnu, presunúc sa hromadne do Théb, vytvoriac cez noc mesto duchov … V roku 1912 nemecká expedícia do Amarny, vedená Ludwigom Bochardtom, učinila dramatický objav pri čistení odpadu z domua štúdia sochára menom Tuthmosis. Keď vstúpili do uzamknutého skladiska v sochárovom dome, našli vzácne busty a hlavy sôch, ktoré Thutmosis nedokončil, keď nastal exodus z mesta. Medzi týmito skvostmi bola slávna busta Nefertiti. To, že takéto umelecké dielo bolo zanechané napospas môže znamenať len to, že ľudia si nechceli pamätať na éru, ktorú pomáhali vytvoriť … V starovekom Egypte tiež panovalo všeobecné popretie účasti v Achnatonovom hnutí. Dokonca i mená sa menili [pred návratom do Théb] kvôli umožneniu asimilácie … Busta Nefertiti bola ponechaná napospas, pretože ju nikto nechcel.” Z tohto všetkého sa zdá, že Amarne bol uštedrený taký zdrvujúci úder, že jeho obyvatelia považovali za nutné okamžite evakuovať. Ľudia zvyčajne nemenia svoje náboženstvo cez noc, ako je tuná uvedené.

Ďalší dobrý, krátky článok o Tel el-Amarna pochádza z Halley’s Bible Handbook, strana 53:

“Tabule z Tell-el-Amarna. V roku 1888 sa v ruinách Amarny, na polceste medzi Memfisom a Thébami, našlo približne 400 hlinených tabúľ, ktoré boli časťou kráľovského archívu Amenhotepa III a Amenhotepa IV, ktorý vládol okolo roku 1400 pred Kristom. Tieto tabule sa dnes nachádzajú zväčša v múzeách v Londýne a Káhire. Sú široké 2-3 palce a 3-9 palcov dlhé, popísané po oboch stranách. Obsahujú oficiálnu korešpondenciu rôznych kráľov Palestíny a Sýrie, zapísané v babylonskom klinovom písme, určenú týmto dvom egyptským faraónom. Podobne ako kamenná Chamurappiho tabuľa, aj tieto predstavujú jeden z najdôležitejších archeologických nálezov nedávnych rokov.”

Pretože Garstang nesprávne zvážil dôkazy v Jerichu, jeho datovanie je posunuté o cca 120-160 rokov. Môžem ponúknuť obdobie okolo 1300 pred Kristom pre vládu Amenhotepa III. a IV.?

 

ĎALŠIE INFORMÁCIE K MENU MOJŽIŠ

Ako si spomínate, v poslednej časti som uvádzal, že Mojžiš získal svoje meno od “moses” roiny faraónov Egypta. V procese prípravy tohto listu som bol príjemne prekvapený nálezom dokumentácie k tejto téme. Neviem si predstaviť, aký druh “dôkazov” profesor Garstang v Jerichu našiel, pretože som došiel k rovnakému záveru. V knihe The Story Of Civilization: časť 1, “Our Oriental Heritage” autora Willa Duranta, strana 302, v poznámke pod čiarou čítame:

“Moses (Mojžiš) je egyptské, nie židovské (hebrejské) meno, snáď ide o skrátenú formu mena Ahmose. Profesor Garstang, z Marstonovej expedície z University of Liverpool, tvrdí, že objavil – v kráľovských hrobkách v Jerichu – dôkazy, že Mojžiš bo zachránený (presne v roku 1527(?) pred Kristom) vtedajšou princeznou, neskôr kráľovnou Hatšepsut; že bol ňou vychovávaný ako dvorný obľúbenec a utiekol z Egypta po nástupe jej nepriateľa, Thutmoseho III. na trón.

Ohľadom toho som našiel ďalšie informácie v Halley’s Bible Handbook, strana 112:

“Thotmes (Tuthmosis) III. (1500(?) pred Kristom) Kráľovná Hatšepsut, jeho nevlastná sestra, bola prvých 20 rokov jeho vlády regentom, a aj keď ňou opovrhoval, úplne mu dominovala. Po jej smrti vládol sám 30 rokov. Bol najväčším dobyvateľom v egyptských dejinách. Podrobil si Etiópiu a vládol územiu až po Eufrat, prvé veľké impérium v histórii. 17-krát vyplienil Palestínu a Sýriu. Vybudoval námorné loďstvo. Nazhromaždil veľké bohatstvo. Zapojený v obrovských stavebných projektoch. Zaznamenával svoje úspechy detailne na stenách a monumentoch. Jeho hrobka je v Thébach. Jeho múmia sa nachádza v Káhire. Pokladá sa za utláčateľa Izraela. Ak je tomu tak, potom slávna kráľovná Hatšepsut by mohla byť faraónovou dcérou, ktorá zachránila a vychovala Mojžiša.”

V knihe Boba Briera The Murder of Tutankhamen sa na úvodnej strane pokladajú nasledujúce otázky:

“Roetgenové snímky Tutanchamonovej lebky naznačujú násilnú smrť. Šlo o nehodu alebo vraždu? … Prečo bola jeho hrobka tak malá a bezvýznamná? Bola vari určená pre niekoho iného? … Približne v tom čase zomrelo pár členov Tutanchamonovej rodiny – bola to zhoda náhod? … Prečo Tutanchamonova vdova zaslala zúfalé posolstvá chetitskému kráľovi, požadujúc svadbu s jedným z jeho synov? A kto zavraždil chetiského princa na jeho ceste do Egypta? … Kto nariadil odstránenie Tutanchamonovho mena zo všetkých monumentov a chrámov, a teda z egyptských dejín? … Táto fascinujúca, podrobným výskumom podložená kniha je prvá, ktorá skúma do hĺbky pochybné okolnosti Tutanchamonovho skonu — a predkladá šokujúci scenár zrady, ambícií a vraždy. Od jedného z najznámejších egyptológov, toto je vzrušujúca výprava do dávnej histórie – a 3000-ročné tajomstvo, ktoré nás dodnes dráždi.”

Ako môžete vidieť, Tutanchamonovu smrť obklopovalo mnoho zvláštnych okolností. Pevne sa domnievam, že Tutanchamon bol zavraždený anjelom smrti v poslednej rane egyptskej. Kvôli rozdielu v mojom tvrdení a tvrdení Boba Briera, budem citovať pár úryvkov z jeho knihy, aby som poukázal na odlišný názor, keďže moje závery sú úplne odlišné od jeho záverov. Bude to teda kritická recenzia. Nekritizujem jeho nálezy či jeho odbornosť, ale verím, že tento incident sa točí okolo biblickej histórie, nie okolo politicko-náboženských egyptských intríg.

 

FARAÓNKA OBLEČENÁ AKO MUŽ, VYCHOVÁVAJÚCA MALÉHO CHLAPCA OBLEČENÉHO AKO ŽENA

Ohľadom týchto informácií budem citovať z The Pyramids And Sphinx autora Desmonda Stewarta, ©1971, strany 52-55:

“Hašepsowe (Hat-šep-sut) bola vydatá za Tuthmosisa II., nezaujímavého vládcu. Dvorný úradník nám zanechal A strohý opis jeho smrti: “Vystúpiac do nebies, bol zjednotený s bohmi a svojím synom, vystúpiac na miesto ako kráľ Dvoch krajín, vládol na tróne svojho sploditeľa, kým jeho seestra, božia manželka Hašepsowe (Hat-šep-sut), vládla krjajine a Dve krajiny boli pod jej kontrolou, ľudia pre ňu pracovali a Egypt klonil hlavu.’

“Hoci bol Egypt menej mužsky asertívny než niektoré neskoršie spoločnosti (a dedičstvo z matkinej strany bolo normálne), musíme vnímať odmietanie ženského vládcu. Časť tohto odmietania môže pochádzať z prvotných asociácií kráľových reproduktívnych orgánov s plodnosťou stád a úrodnosťou plodín. Hašepsowe (Hat-šep-sut) si bola týchto pocitov vedomá, odtiaľ jej túžba byť zobrazovaná ako muž – ako kľačiaca granitová socha alebo mužská sfinga. No výraz šelmy má v sebe čosi ženské.

“Táto významná žena sa viac zaujímala o architektúru a obchod, než o dobýjanie cudziny. V Deir el-Bahri dala vystavať chrám s márnicou, ktorý sa dá pre svoju jedinečnosť porovnať s pyramídami a súperí s nimi pre svoje dômyselné využitie krajiny …

“Hašepsowe (Hat-šep-sut) najprv prijala odvážnu predstavu vytvoriť svoj úkryt smerom na východ, priamo popod horu, takto mohol jej sarkofág, ako i sarkofág jej otca Tuthmosisa, spočívať pod samotným bralom. Plánovala pretvoriť prednú časť diela na obrovský chrám, napodobňujúc vo väčšom rozsahu chrám vybudovaný predchodcom z 11. dynastie. No tunel sa prepadol a bolo nutné túto časť jej plánu opustiť. Konečný návrh Hašepsow (Hat-šep-suts) — vzostupný rad kolonádových nádvorí ukončený do skaly vytesanou vnútornou svätyňou – slúžil rovnakému účelu ako chrámy pripojené k pyramídam …

“Egyptské nápisy na stenách len zriedka zapisovali neharmonické fakty; nenaznačujú, ako mohla byť vláda kráľovnej ukončená stúpencami Tuthmosisa III., Hašepsowhoe (Hat-šep-sut) synovca a spoluvládcu, teraz dospievajúceho do dospelého veku. Či Hašepsowe (Hat-šep-sut) zomrela prirodzenou smrťou, alebo bola zavraždená, je stále neznáme. No za nejaký čas potom, ako kráľ prevzal výlučnú moc, nechal zničiť akýkoľvek umelecký odkaz na Hašepsowe (Hat-šep-sut), ktorý dokázal nájsť.”

Taktiež na strane 55 rovnakej knihy sa nachádza vyobrazenie granitovej sochy, ktorá sa značne týka Hatšepsut a je opísaná nasledovne:

“Hašepsownin (Hat-šep-sut) hlavný minister, Senmut, je v tejto soche zobrazený so svojou kráľovskou žiačkou, kráľovninou dcérou, na kolenách. Dve hlavy vystupujúce z tohto masívneho granitového bloku odrážajú auru citlivej náklonnosti učiteľa a žiaka.”

Verím, že touto kráľovninou dcérou bol Mojžiš, jej adoptovaný syn, oblečený ako dievča v snahe ochrániť ho počas jeho detského veku (pozrite však Exodus 2:10-14). To bolo pravdepodobne jej tvrdenie, keď ho zachránila z rieky. Taktiež verím, že Mojžiša vychovávala ako svojho faraónskeho nástupcu.

S Hatšepsut končila čistá kráľovská línia. Mohla byť dokonca z domu Šemovho, čo by nám do značnej miery prezrádzalo dôvod pre zachránenie Mojžiša v prvom rade.

Tuthmosis III. (jej protivník) sa narodil vedľajšej manželke a nebol kráľovskej krvi. Keď týmto okolnostiam porozumieme, začíname chápať celú situáciu. Na uveenie vzťahu s ostatnými faraónmi, Hatšepsut bola dcérou Tuthmosisa I. Vydala sa za svojho brata (možno nevlastného brata) Tuthmosisa II.

Nato zasadla na trón ako kráľ miesto Tuthmosisa III., z tohto dôvodu medzi ňou a ním existovalo veľké nepriateľstvo. Ak Hatšepsut bola egyptskou princeznou, ktorá zachránila Mojžiša z rieky, potom prenasledovanie Izraelitov muselo začať u Tuthmosisa I. či prípadne dokonca u Hatšepsutinho manžela, Tuthmosisa II. Pre ďalší pohľad nápomocný k ozrejmeniu tejto situácie budem citovať z knihy Boba Briera The Murder Of Tutankhamen, strana 35:

“Jediné prežijúce dieťa Tuthmosisa [I.] a jeho kráľovnej bola princezná Hatšepsut. V dávnom egyptskom jazyku niet výrazu pre “kráľovnú”. Fráza, ktorú prekladáme výrzaom “kráľovná”, je v skutočnosti vyjadrenie “kráľova vznešená žena”. Ak by bola Hatšepsut synom, kráľovská koruna by prešla priamo na ňu, no bola dievčaťom a to bol problém. Nie je vždy jasné, ako bol následník trónu vyberaný. Nebolo to tak jednoduché, ako v Anglicku – kde zákon určoval, že trón prechádzal na kráľovho najstaršieho syna, s presne špecifikovanými pravidlami pre všetky možnosti. V Egypte mal faraón viacero manželiek, a mohol sa taktiež oženiť so svojimi sestrami, línie nástupníctva pre jeho deti mohli byť teda zamotané. Koniec koncov, pravidlo, známe ako “teória dedičky” pokrývala všetky prípady: ktokoľvek sa oženil s najstaršou kráľovskou dcérou, stal sa faraónom.

“Keď Tuthmosis [I.] zomrel, jeho syn, Tuthmosis II., zo zväzku s menej významnou ženou sa oženil so svojou nevlastnou sestrou Hatšepsut, najstaršou dcérou faraóna a jeho významnej ženy. Svadba s Hatšepsut dala Tuthmosisovi II. právo na trón. Pár prežil úspešnú, harmonickú 20-ročnú vládu. Keď Tuthmosis II. zomrel, zanechal po sebe dve deti, dcéru [v skutočnosti pravdepodobne adoptovaného syna Mojžiša v prestrojení] s Hatšepsut, a mladého syna, Tuthmosisa III., s menej významnou manželkou. Potom, náhle, došlo k jednému z najneuveriteľnejších udalostí v dlhej histórii Egypta: Hatšepsut zmenila svoj kráľovský titul z “kráľovnej” na “kráľa” a nechala sa zobrazovať v plnej mužskej kráľovskej výbave, spolu s bradou. To bolo v konzervatívnom starovekom Egypte neslýchané. Nosením falošnej brady a kráľovského odevu faraóna sa Hatšepsut snažila zostať v rámci tradičných hranicí egyptského kraľovania – bola kráľom, ktorý bol náhodou ženou …”

Zdalo by sa, že Hatšepsut sa snažila udržať kráľovskú krv na tróne. Vediac, že Tuthmosis III. nebol kráľovskej krvi, zasadla na trón samotná Hatšepsut do doby, keď by Mojžiš bol dostatočne starý pre trón. Pravdepodobne po nástupe Tuthmosisa III. na trón sa opäť obnovilo prenasledovanie Izraelitov, ukončené počas vlády Hatšepsut. Ak by toto bola pravda, princezná Hatšepsut mala oveľa väčšiu motiváciu pre záchranu Mojžiša, než len túžbu po izraelskom adoptovanom synovi. Zdá sa, že mala všetky kvalitatívne čerty ženy vediacej, čo presne robí. Ak Hatšepsut nemala žiaden problém obliekať sa ako muž, nemala by žiaden problém s krátkodobým prestrojovaním Mojžiša za dievča.

 

NAČASOVANIE

V tomto bode musíme zvážiť kopu dátumov z rôznych zdrojov. Problémom je zasadenie Mojžišovho života do tohto časového obdobia. V základe sa Mojžišov život dá rozdeliť do 3 štyridsaťročných období: (1) Od jeho narodenia po útek z Egypta po zabití Egypťana. (2) Jeho 40 rokov v Midiane a návrat do Egypta čeliac faraónovi kvôli slobode Izraelitov, a (3) jeho 40-ročné putovanie s Izraelitmi v pustatine, po jeho smrť. To sa dá overiť Skutkami 7:23, no rozdiel je v Jašer 71:1; 72:23 a 76:3. Prvých 80 rokov, je obdobie pre nás zaujímavé, pretože ho musíme zasadiť do obdobia od Hatšepsut po obdobie Amarny. Najprv som pozrel schému v knihe The Pyramid And Sphinx autora Desmonda Stewarta, strana 54, a dáta sú cca 60-70 rokov dlhšie na to, aby zapadali do Mojžišových 80 rokov v Egypte. Pokračoval som v štúdiu iných kníh ako boli Mummies Myth And Magic od Christine El Mahdy; Historical Atlas of Ancient Egypt od Billa Manleyho; The Boehm Journey To Egypt, Land Of Tutankhamun Franka J. Cosentina; The Zondervan Pictorial Encyclopedia of the Bible v piatich zväzkoch, spolu s mnohými ďalšími knihami. Nakoniec som v The Interpreter’s Dictionary Of The Bible v štyroch zväzkoch našiel vo zväzku E-J, strany 48-49, údaje, ktoré zodpovedajú Mojžišovmu 80-ročnému obdobiu v Egypte. Tento odkaz umiestňuje obdobie Hatšepsut do rokov 1486-1468 pred Kristom, obdobie Amarny do 1375-1300 pred Kristom. Ak vezmeme počiatočný bod 1468 pred Kristom, a odpočítame 40 rokov, dostaneme 1428 pred Kristom. Odčítaním ďalších 40 rokov, dochádzame k roku 1388 B.C., čo je blízko k nášmu cieľu. Niet pochýb, že by sme našli ďalšie udalosti, ktoré by sme mohli z časového hľadiska z týchto dát odčítať. Musíme však pamätať na to, že tieto dáta sú pravdepdoobne mimo o nejakých 100 rokov.

Aby som vám dokázal, že sme na správnej ceste, budem citovať z knihy The Bible And Archaeology autora J. A. Thompsona, strana 55-56:

“Kedy sa Exodus odohral? Všeobecne prevládal názor, že k nemu došlo okolo roku 1440 pred Kristom. Jedným dôvodom pre to bola zmienka v 1. Kráľov 6:1, kde sa uvádza: ‘V štyristoosemdesiatom roku po východe synov Izraela z egyptskej krajiny, vo štvrtom roku Šalamúnovho kraľovania nad Izraelom, v mesiaci ziv – to je druhý mesiac – začal stavať Pánovi dom. ’

“Máme dobrý dôvod veriť, že Šalamún začal vládnuť v polovici 10. storočia pred Kristom, t.j. okolo roku 950 pred Kristom. Z toho by vyplývalo, že k Exodu došlo okolo roku 1430 pred Kristom, v dobe 11. dynastie, ktorá ve Egypte vládla v dobe 1570 až 1310 pred Kristom.”

Ak toto všetko je pavda, dostávame sa do storočia od obdobie Amarny.

Existuje ešte ďalšie vysvetlenie, ktoré je treba vziať pri posudzovaní tohto obdobia do úvahy. Budem teraz citovať z rovnakej knihy, strana 62:

“Čo potom povieme k dátumu, ktorý naznačuje vyjadrenie v 1. Kráľov 6:1? Porovnanie s gréckou Septuagintov ukazuje, že v mysliach prekladateľov existoval rozdiel v názore v dobe prípravy tohto prekladu, povedzme, v období 300-100 pred Kristom. Septuaginta uvádza medzi Exodom a Šalamúnom obdobie 440 rokov.”

Ďalší dôležitý aspekt obdobia Exodu sa spomína na strane 56 rovnakého diela:

“V prvom rade, ak máme brať biblické rozprávanie vážne (a niet dôvodu na to, aby sme nemali), sme nútení si povšimnúť, že obraz v Biblii je najľahšie interpretovať, ak sídlo araóna v čase Exodu vidíme v oblasti delty …”

Ide o dôležité povšimnutie, keďže Achnatonov presun do svojho nového mesta ho umiestňuje ďalej na sever Egypta, než kedykoľvek predtým. Hoci nejde doslova o oblasť delty, miesto Amarna je k nej oveľa bližšie než Théby. Niet pochýb, že do Amarny boli z tzv. Gošenu presunutí mnohí izraelskí otroci ako pracovná sila (viac ku Gošenu neskôr). V Tell-el-Amarne boli odkryté obytné priestory robotníckeho prímestia. Zobrazené je miesto pre obývaciu izbu, veľký vodný džbán spolu s miskou na jedlo, kozub, rozpadnutá tehlová schránka na obilie a doonca i kúpeľna. Pri prehliadke týchto ruín si človek vie predstaviť Pesach pripravovaný v otvorenom kozube v kuchyni.

 

JOZEF A HYKSOS

Jozefa umiestnime do obdobia Hyksos, no nie tak, ako to činí väčšina tzv. odborníkov. Aby sme sa niečo o Hyksos naučili, budem citovať z The Bible As History od Wernera Kellera, strany 86-88:

“Okolo roku 1730 pred Kristom dopadlo na nílsku krajinu čosi neuveriteľné a strašné. Ako blesk z čistého neba sa do krajiny vovalili bojovníci vo vozoch, nekonečné zástupy v oblakoch prachu. Dňom i nocou dupotali kopytá koní popri hraničných pevnostiach, cez ulice miest, chrámové priestory a majestátne nádvoria faraónových palácov. Než sa Egypťania spamätali, bola ich krajina bleskovo ovládnutá. Obor Nílu, ktorý nikdy predtým cudzích dobyvateľov nepoznal, ležal pokorený a ponížený.

“Vláda víťazov začala krviprelievaním. Hyksos, semitské kmene z Kanaanu a Sýrie, nepoznali žiadne zľutovanie. V osudnom roku 1730 pred Kristom sa 1300-ročná vláda dynastií náhle skončila. Kráľovstvo faraónov bolo zničené nájazdom týchto ázijských ľudí, “vládcov cudzích krajín”. To je význam výrazu Hyksos. Spomienka na toto politické nešťastie zostávala medzi nílskym ľudom živá, o čom svedčí opis egyptského historika Manetha: ‘Mali sme kráľa zvaného Tutimaeus. Počas jeho vlády sa stalo, neviem, prečo bol Boh nami rozhnevaný. Neočakávane, z oblastí východu, prišli muži neznámej rasy. Istí si víťazstvom pochodovali proti našej krajine. Silou sa jej zmocnili, bez jedinej bitky. Premôžuc našich vládcov, bez milosti pálili naše mestá a ničili chrámy bohov. Všetci domáci obyvatelia boli podrobení veľkej krutosti, niektorých pozabíjali a ženy s deťmi odviedli do otroctva. Nakoniec si zvolili jedného spomedzi seba za kráľa. Jeho meno bolo Salitis a žil v Memise, Horný i Dolný Egypt mu platil poplatky, na vhodných miestach rozmiestnil vojenské posádky … a keď objavil mesto v provincii Sais, ktoré vyhovovalo jeho zámeru (ležalo na východ od prítoku Nílu a nazývalo sa Avaris), prebudoval ho a postavením hradieb ho opevnil, a posilnil silou 240 tisíc vojakov. Salitis tam každé leto cestoval, aby zozbieral svoju kukuricu a vyplatil svojim mužom mzdy, a čiastočne na výcvik jednotiek a zastrašovanie cudzincov.”

Na svojom vrchole Hyksos okupovali krajinu Churejcov, Karchemiš, Sýriu, Palestínu a väčšinu severnej časti Egypta. Obývajúc oblasť delty mali pod kontrolou celý obchod na Níle. To Egypt takmer úplne odrezalo od obchodu a zvyšku vtedy známeho sveta. Hyksos mohli sedieť vo svojej pevnosti v Avaris a byť pánmi Nílu. Títo Hyksos boli veľmi zvláštnym ľudom, snažiacim sa vytvoriť vládu podobnú vláde Egypťanov. Človek sa diví, prečo nehceli mať vládu, ako bola tam, odkiaľ prišli, nech už to bolo kdekoľvek. Zdajú sa byť podobný chameleónom, adaptujúc sa do svojho okolia. Dnes máme v USA takýto chameleónsky typ ľudí, predstierajúci, že pochádzajú z bielej rasy a meniac si mená, aby zapadli do územia. Niektorí študenti veria, že Hyksos prišli z Kaukazu či dokonca strednej Ázie. Prinajmenšom, čo sa týkalo Egypťanov, Hyksos boli Aziati a zdá sa že boli aktívnymi obchodníkmi. Zaviedli v Egypte nový systém váh a mier. Nepripomína vám to niečo? Človek sa čuduje, kým vlastne Hyksos boli. Môžeme si však byť istí, že neboli Egypťanmi ani Izraelitmi.

Po 108 rokoch nadvlády Hyksos povstal proti týmto votrelcom posledný faraón 17. dynastie, Kamose, a prvý faraón 18. dynasiet, Amosis, a po 20 rokoch ich vyhnali na sever od delty Nílu.

 

JOZEF UKLADÁ 20 %-NÚ DAŇ

Ak vám daň z príjmu, ktorou Jozef istých ľudí zaťažil, nič nehovorí, nachádza sa v Genesis 47:26. Jozef nielenže uložil 20 %-nú daň z príjmu, ale využil i výhodu siedmych rokov hladomoru na odkúpenie celej krajiny pre faraóna. Budem citovať z veršov 20 až 26:

“20 Takto Jozef odkúpil pre faraóna všetky egyptské pozemky, lebo všetci Egypťania popredali voje polia, pretože ich hlad veľmi ťažil. 21 Takto sa krajina dostala do faraónovho vlastníctva. A obyvateľstvo od jedného konca egyptského územia až po druhý urobil faraónovými nevoľníkmi. 22 Iba kňazské pozemky neodkúpil, lebo kňazi dostávali od faraóna stály prídel a žili zo svojho stáleho prídelu, ktorý im určil faraón. Preto nepredávali svoje pozemky, 23 Potom Jozef hovoril ľudu: “Hľa, dnes som vás kúpil spolu s vašimi poľami pre faraóna! Tu máte zrno na siatie, aby ste mohli obsiať polia! 24 Lenže z úrody budete odovzdávať piatu čiastku faraónovi, štyri čiastky však budú vaše na osievanie poľa a na živobytie pre vás a pre vaše rodiny a na výživu pre vaše deti.” 25 Oni vraveli: “Ty nám zachraňuješ život! Kiežby sme získali tvoju priazeň, pane, radi budeme faraónovými poddanými.” 26 A Jozef to ustanovil ako záväzok v egyptskej krajine, ktorý trvá až dodnes, podľa ktorého piata časť z výnosu poľa patrí faraónovi, len pozemky kňazov nepodliehali tejto podmienke.”

Vieme, že podľa biblického Zákona je nezákonné pre adamických Izraelitov ukladať iným adamickým Izraelitom daň z príjmu. Je taktiež nezákonné brať hore uvedeným spôsobom pozemky od iných adamických Izraelitov. Je preto zjavné, že táto daň z príjmu a konfiškácia nebola mierená na, a ani platená Izraelitmi žijúcimi v krajine Gošen, bez ohľadu na to, kde sa Gošen nachádzal. Ak by sme túto daň z príjmu vedeli historicky prepojiť, neidentifikovali by sme obdobie Jozefa v Egypte? Som si istý, že keď Frank J. Cosentino svoju knihu The Boehm Journey To Egypt, Land Of Tutankhamun písal, nemal žiadnu predstavu o tom, že takúto identifikáciu učinil, no na strane 37 uvádza nasledovné:

“Amosis I, teraz veľký hrdina Egypta, sa nachádzal v pozícii eliminovať feudálny systém, a tak aj učinil. Skonfiškoval pozemky a majetok pánov, ktorých porazil a zbavil ich ich pozície. Tí, ktorí ho počas dlhej vojny s Hyksos podporovali, taktiež venovali svoje majetky faraónovi výmenou za navrátenie ich starých titulov a úradov. Celý Egypt bol opäť raz osobným vlastníctovm faraóna.”

Z tohto krátkeho vyjadrenia vieme pochopiť, že sa to nielen zhoduje s Písmom, ale taktiež vieme stanoviť, bez veľkých pochybností, že vláda Amosisa I. sa zhoduje s obdobím Jozefa z Písma. Ak je toto pravda, potom po predaji Jozefa Izmaelitom (pravdepodobne Midianitom) zo strany jeho bratov, títo Izmaeliti museli obísť Hyksos v oblastí delty a vstúpiť do Egypta zadnou bránou, cez Sawu v Červenom mori, cez púšť k Nílu Nile (Záveť Zebulunova 1:30).

To vyvoláva pár otázok: Keď kvôli hladomoru šiel do Egypta Abrahám a Sára, dostali sa do kontaktu s Hyksos? Boli Izák s Rebekou varovaní, aby nešli do Egypta, pretože v tom čase boli pri moci Hyksos?

Niet pochýb, že oslabenie Hyksos začalo s konaním Jozefa. Nemáme žiaden dôkaz o tom, že by ich Jozef varoval pred nadchádzajúcim hladomorom, a neboli naň vôbec pripravení. Pravdepodobne aj oni museli prísť k Amosisovi a Jozefovi po potraviny. A aká lepšia doba na uloženie dane z príjmu pre Hyksos a obchodovanie s nimi, vymieňajúc potraviny za pozemky? Môžeme si byť istí, že Jozef neuložil daň z príjmu a ani nekonfiškoval pozemky Izraelitom, pretože Genesis 47:27 uvádza:

Izraeliti sa osadili v egyptskej krajine, v kraji Gesen (Gošen). Zaujali ho, množili sa a veľmi sa rozrástli.

Všimnete si, že sa tuná nehovorí nič o zavedení dane z príjmu či zabraní pozemkov Izreaelitov. Niektorí toto podanie o Jozefovi v Genesis 47 čítajú a odsudzujú ho, ale otázkou je, voči komu bolo jeho konanie namierené. Ako uvádza Cosentino, “Amosis I, teraz veľký hrdina Egypta, sa nachádzal v pozícii eliminovať feudálny systém, a tak aj učinil. Skonfiškoval pozemky a majetok pánov, ktorých porazil a zbavil ich ich pozície.” Amosis porazil práve Hyksos.

Opäť by som rád upozornil, že toto datovanie je problematické. Kvôli nesprávnemu Garstangovmu vysvetleniu dôkazov v Jerichu existuje 120-160-ročný rozdiel medzi egyptskými a izraelskými dejinami. Som si istý, že nakoniec sa nájde pre to všetko jednoduché vysvetlenie a všetky kúsky skladačky pekne na svoje miesto zapadnú.

Tento problém je vyjadrený v knihe The Bible And Archaeology autora J. A. Thompsona, strany 61-62:

“Nedávno uskutočnená práca britskej archeologičky Dr. Kathleen Kenyon ukázala, že múr Jericha padla v rôznych obdobiach. Mesto bolo niekoľkokrát vypálené, a čerty spomínané Garstangom sa dajú nájsť u mnohých miesta Jericha. Okrem toho, keramika nájdená v hroboch dokazuje, že táto oblasť bola osídlená neskôr než 1400 pred Kristom. Na ruinách, ktoré objavil Garstang, sa naozaj našli stopy neskoršieho mesta. Garstang to síce videl, ale interpretoval to ako časť mesta Hiel, na ktoré odkazuje 1. Kráľov 16:34. Čistým výsledkom diela slečny Kenyon je to, že Garstangove vykopávky nemôžeme považovať za nepochybne dokazujúce, že Exodus sa odohral už okolo 1440 pred Kristom.”

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: