John D. Keyser – Dodržiavali sme sabat po celé tie roky v nesprávny čas?

Stáročia trvajúce debaty o tom, v ktorý deň Boh odpočíval od svojej práce tvorenia zeme a storenia svätého dňa pre ľudstvo, nepoľavujú. Väčšina z praktizujúceho kresťanstva tvrdí, že tým dňom je nedeľa, zatiaľčo Židia a rôzne skupiny adventistov a členov Cirkvi Božej tvrdia, že týmto oddeleným dňom je sobota. Tento článok naznačuje, že obe strany sa mýlia, a že niet žiadneho spôsobu, ako by sme mohli určiť, v ktorý deň pripadá Boží sabat v našom gregoriánskom kalendári. Faktom je, že čas sa stratil! No Boh, vo svojej nekonečnej múdrosti a milosrdenstve, zanechal vo svojom Slove, v Biblii, nápovedy – nápovedy, pomocou ktorých môžeme odhaliť a znovu ustanoviť SKUTOČNÝ SABATNÝ DEŇ!


Po stovky rokov zúri spor medzi tými, ktorí obhajujú nedeľný sabat a tými, ktorí dodržiavajú sabat sobotný. Väčšina ľudí vyrastala vo svete dodržiavajúcom nedeľu, a berú dodržiavanie nedele za daný fakt. Nostalgické spomienky starých lavíc, cirkevných piknikov, chórov a rodinnej pospolitosti sú pevne uložené v mysliach miliónov. Idea odlišného dňa pre dodržiavanie sabatu im pripadá fanatická a absurdná. Niektorí ľudia veria, že správnym dňom je sobota a nástoja na tom, že Biblia prikazuje dodržiavať iba sobotu. Títo idú až tak ďaleko, že tvrdia, že ľudia hrešia – že majú „znak šelmy“ a budú trpieť poslednými siedmymi ranami – ak slávia nedeľu namiesto svätenia siedmeho dňa v sobotu! Pre väčšinu kresťanov v protestantských cirkvách sú títo „uctievači soboty“ legalistickými, ritualistickými a rozhodne na „okraji“ akceptovaného náboženstva – mimo väčšina možno i trošku čudácki!
Poznamenáva autor Jonathan Brown:

V dnešnej dobe debaty medzi „sabatariánmi“ (sobotný sabat) a dodržiavateľmi „Pánovho dňa“ sú tak rozmanité, že dnes zahŕňajú dokonca i teórie, či „deň“ zahŕňa „noc“, čiže hodiny tmy, kedy niet slnečného svetla, a či sabat začína na poludnie, pretože poludnie je doslova „večerom“. Všetky tieto argumenty sú založené na predpoklade, že náš súčasný sedemdňový cyklus je niečo, čo ľudstvo dodržiavalo od začiatku. Skutočne, cirkvi siedmeho dňa zápalisto argumentujú, že cyklus nedeľa – sobota pokračuje nepretržite od stvorenia. No len preto, že sme s týmto cyklom vyrastali, nezanamená to, že vždy existoval. (Keeping Yahweh’s Appointments, 1998. s. 40-41)

Ustanovuje niekde Biblia nedeľu ako Pánov deň, či bola sobota daná iba židovskému ľudu, kým kresťania majú dodržiavať nedeľu ako Pánov deň? Prečo všetok ten zmätok?
Pozastavil sa vôbec niekedy niekto nad týmto: Je možné, že sa obe strany v tomto spore mýlia? Ako vieme, že súčasný týždenný cyklus je ten istý, ktorý Boh stanovil v Genesis 1 a 2 a neskôr znovuodhalil Izraelitom v Exodus 16 po ich odchode z Egypta do Zasľúbenej zeme?

Odvážne tvrdenie?

V brožúre, prvýkrát publikovanej Worldwide Church of God v roku 1952, sa uvádza toto odvážne tvrdenie:

Je možné poznať? ÁNO! – môžete si byť istí – môžete DOKÁZAŤ – ktorý deň dnešného týždna je rovnakým dňom, v ktorom Boh odpočíval, ktorý požehnal a oddelil pri Stvorení! Tu je JASNÁ PRAVDA – sedem rôznych dôkazov – každý z nich presvedčivý a nevyvrátiteľný. Áno, môžete si byť ISTÍ!

Autor, Herbert W. Armstrong, pokračuje:

Biblia vraví, že SIEDMY deň je SABAT PÁNA, TVOJHO BOHA. Boh učinil pri stvorení siedmy deň SVÄTÝM ČASOM, a prikázal nám, aby sme ho ako svätý DODRŽIAVALI. No ako môžeme dnes vedieť, KTORÝ je ten skutočný siedmy deň, ktorý Boh požehnal a učinil svätým pri STVORENÍ? Vari sa čas stratil? ZMENIL sa kalendár? (Has Time Been Lost?, s.5)

V brožúre Biblical Holy Days, Yesterday – Today – Forever čítame: „Siedmy deň je pre Jahveho a jeho vyvolených zvláštny. Je to deň, ktorý trávime v jeho blízkej spoločnosti. Pretože sabat nastáva každý týždeň, štvrté prikázanie je jedným z najignorovanejších a najporušovanejších zo všetkých. Nikde v Biblii nie je posvätené dodržiavanie iného dňa. Nedeľa bola do cirkevných kruhov zavedená vplyvom pohanských uctievačov slnka, ktorí dodržiavali nedeľu v úcte k slnečnému božstvu. Rímska cirkev nenávidela čokoľvek „židovské“ a bola viac než rada, že môže vypomôcť pohanom.“ (s. 12).
Herbert W. Armstrong dodáva: „Oddelil by Boh istý deň, požehnal ho (Genesis 2:1-3), ustanovil ho za SVÄTÝ Čas, a potom by ho nechal stratiť sa, aby sme nemohli povedať, kedy ho máme dodržiavať? STRATENÝ ČAS? Ak je to tak, potom sme vy i ja STRATENÍ, pretože je hriechom znesväcovať Boží sabat!” (Has Time Been Lost?, s.21-22)
To sú platné otázky a vyjadrenia. Ale môžeme si byť istí, bez najmenších pochybností, že sobota v našom rímskom (gregoriánskom) kalendári je ROVNAKÝM dňom, ktorý Boh požehnal v Genesis 2:3? A je to ten istý deň, ktorý Boh tak podrobne odhaľoval Izraeliom po Exode? Naozaj sa stratil čas? Ako to môžeme vedieť? Musíme si byť istí – závisí od toho náš život!

Gregoriánsky kalendár

Súčasný gregoriánsky kalendár, ktorý je solárny, začal existovať v marci 1582, keď pápež Gregor vydal inštrukcie, ktorými zrušil používanie starovekého juliánskeho kalendára a nahradil ho novým systémom, ktorý sa začal nazývať gregoriánsky, resp. kalendár nového štýlu. Pôvodcom systému prijatého pápežom Gregorom bol Aloysius Lilius, inak Luigi Lilio Ghiraldi, učený astronóm a fyzik z Neapolu; ale človek, ktorý najviac prispel k sformovaniu cirkevného kalendára v jeho súčasnej forme bol muž menom Clavius. Ten bol poverený všetkými kalkuláciami potrebnými pre jeho overenie, a v roku 1603 publikoval rozsiahle, 800-stranové pojednanie o vývoji nového kalendára.
Predchádzajúci juliánsky kalendár bol založený na dvoch predpokladoch, ktoré sa ukázali ako nepresné – menovite to, že rok trvá 365 1/4 dňa, a že 235 synodických mesiacov sa rovná 19 solárnym rokom. Nemohol preto dlho zachovávať súlad s ročnými obdobiami, alebo označovať mesačný nov s rovnakou presnosťou. Juliánsky rok bol o 11 minút a 14 sekúnd dlhší než solárny rok. Tento rozdiel sa kumuloval až do roku 1582, kedy jarná rovnodennosť nastala o 10 dní skôr a cirkevné sviatky nenastali v správnych obdobiach.
Herbert W. Armstrong vysvetľuje:

Juliánsky kalendár bol nedokonalý – príliš často vsúval priestupné roky. V roku 45 pred n.l. predpokladali, že rok trval presne 365 a 1 dňa, a kvôli štvrtine dňa sa každé štyri roky k februáru pridával jeden deň. No neskôr sa zistilo, že rok bol o 11 minút a 14 sekúnd kratší. Následne, v čase pápeža Gregora, sa kalendár posunul o DESAŤ DNÍ mimo ročných období. Jarná rovnodennosť následne pripadla na 11. marca namiesto na 21. marca. (ibid., s.6)

Gregorov dekrét odstránil z juliánskeho kalendára desať dní a obnovil začiatok roka na to isté miesto v ročných obodobiach, ktoré zastávalo v čase konania Nicejského koncilu v roku 325 A .D. Gregor nariadil, aby deň po sviatku sv. Františka (5. október), bol považovaný za 15. október. Touto reguláciou bola jarná rovnodennosť, ktorá vtedy pripadla na 11. marca, obnovená na 21.marca.
Gregoriánsky kalendár bol postupne prijímaný v celej Európe, a dnes sa používa vo väčšine západného sveta a v častiach Ázie. Keď bol tento nový kalendár prijatý vo Veľkej Británii v roku 1752, došlo v ňom k ďalšej oprave jedenásťdňového nesúladu – deň po 2. septembri 1752 sa stal 14. septembrom. Briti taktiež prijali ako začiatok nového roka 1. január. Sovietsky Zväz prijal gregoriánsky kalendár v roku 1918 a Grécko ho pre občianske účely prijalo v roku 1923, no mnohé krajiny spojené s gréckou cirkvou zachovávajú juliánsky (starý štýl) kalendár na slávenie cirkevných sviatkov.
Ako to všetko ovplyvnilo týždenný cyklus, ako bol zachovávaný v starom juliánskom kalendári? Herbert Armstrong poznamenáva —

…z kalendára bolo vypustených desať dní. Tieto dni však boli vypustené iba z počtu dní v MESIACI, nie z počtu dní v TÝŽDNI! (Has Time Been Lost?, s.6).

The Catholic Encyclopedia s týmto súhlasí, keď uvádza: „Dochádzalo ku každému pomysliteľnému návrhu, iba jedna myšlienka nebola nikdy spomenutá – opustenie sedemdňového týždňa ” (zv. 9, s.251, heslo „Lilius“). Tá istá encyklopédia (zv. 3, s. 740) pod heslom „Chronológia“ uvádza: „treba poznamenať, že v KRESŤANSKEJ DOBE, nebolo poradie dní v týždni nikdy prerušené.“ Všimnite si, že v „KRESŤANSKEJ DOBE“, nebolo poradie dní v týždni zmenené. To naznačuje, že pred touto dobou bolo poradie dní skutočne zmenené! Zakrátko uvidíme, aká to „kresťanská doba“ starého juliánskeho kalendára bola.
Zatiaľčo však poradie dní počas „kresťanskej doby“ zjavne nebolo zmenené, siedmy deň v gregoriánskom kalendári NEZODPOVEDÁ siedmemu dňu v hebrejskom kalendári! Všimnite si –

Čo sa stalo, keď začal existovať nový gregoriánsky kalendár? Zatiaľčo počet dní v týždni ostal nezmenený, PORADIE dňa, ktorý Boh označil za siedmy BOL NAVŽDY STRATENÝ v novom usporiadaní mesiacov. Zatiaľčo sobota zostala siedmym dňom týždňa, SIEDMY deň v starom hebrejskom kalendári NEBOL SIEDMYM dňom v kalendári gregoriánskom.“ (The Ten Commandments, autor Joseph Lewis)

„Nový juliánsky“ kalendár však učinil viac, než bol presun nemenných sviatkov o trinásť dní“ uvádza Orthodox Christian Information Center. „Dosiahol oveľa ZÁKERNEJŚÍ cieľ – kompletne zrušil historickú platnosť cyklu sviatkov. Spomeňte si, ako sa Vatikán snažil odstrániť rozdiel jedenástich minút a štrnástich sekúnd medzi juliánskym kalendárom a tropickým rokom. K tomu došlo zavedením „všeobecných storočných rokov“, to jest rokov, deliteľných 400 (e.g., 1700, 1800, 1900, atď), ktoré majú iba 365 dní.”
„Kvôli tomu“, pokračuje článok, „pápežskí reformátori tvrdia, že približne každých 128 rokov zaostáva juliánsky kalendár za gregoriánskym o DVADSAŤŠTYRI HODÍN. Aj keby boli gregoriánske kalkulácie správne (nezabúdajme, že dĺžka tropického roka náhodne fluktuuje), jednako rozdiel mezdi juliánskym kalendárom a tropickým rokom sa mal počítať postupne počas storočí. To je ešte zrejmejšie u „novojuliánskych“ reformátorov, ktorí náhle a s chrapúnskym nedostatkom poznania prijali „kumulatívnu chybu“ trinástich dní z cirkevného kalendára. Ak by bol „pan-ortodoxný kongres“ inteligentný a konzistentný v aplikácii svojich kalendárnych princípov, Sviatky, zavedené do liturgického ckylu Svätej Cirkvi v 19. storočí by boli upravené iba o 12 dní, Sviatky z 18. storočia o jedenásť dní, atď.“
Článok napomína: „Ak by mali záujem na „presnosti“, potom iba sviatky datujúce sa do 12. storočia by boli posunuté o PLNÝCH TRINÁSŤ DNÍ, keďže táto nezrovnalosť údajne narastala od doby prvej ekumenickej synody. Vidíme však, že ani jeden zo svätých Otcov nevidel potrebu „opraviť“ cirkevný kalendár; ich postoj vo všeobecnosti bol „Ak to nie je porušené, neopravovať“. (Liturgical Havoc Wreaked By the “New Julian” Calendar).
Článok Genesis of the Gregorian Calendar poukazuje na to, že „jeho [gregoriánskeho kalendára] nevýhody sú faktom, že STANOVENÝ DEŇ NEPRIPADÁ VŽDY NA ROVNAKÝ DEŇ V TÝŽDNI. Okrem toho, dlžka mesiaca nie je vždy rovnaká a sviatky, ktoré majú vzťah k Veľkej noci sa točia každý rok okolo kalendára.“

Juliánsky kalendár

Pred svojou zmenou v roku 1582, vznikol kalendár, známy ako juliánsky, v čase Julia Caesara v roku 46 pred n.l. Po dobytí Egypta v roku 48 pred n.l. sa Julius Caesar radil s alexandrijským astronómom Sosigenom ohľadom reformy kalendára, keďže kalendár „ab urbe condita“ (t.j. „od založenia mesta (Ríma)“), vtedy Rimanmi používaný, bol v úplnom zmätku a úplne nezodpovedajúci potrebám rastúceho impéria, ktoré mal Caesar riadiť. Kalendár, ktorý Julius Caesar prijal v roku 709 a .u.c. (ktorý dnes označujeme ako 46 pred n.l.), bol takmer identický s alexandrijským Aristarchovým kalendárom z roku 239 pred n.l., a pozostával zo solárneho roku s 12 mesiacmi a 365 dňami plus jedným dňom navyše raz za štyri roky. Nie je jasné, ako k tomuto kalendáru Aristarchus došiel, dá sa špekulovať, že boli použité BABYLONSKÉ dáta alebo teória.
Sosigenes rozhodol, že rok, v modernej dobe známy ako 46 pred n.l., bude mať dve vsuvky. Prvá bola zvyčajná vsuvka 23 dní po 23. februári, druhá, „na zosúladenie kalendára s rovnodennosťou“ The first was the customary intercalation of 23 days following February – to sa dosiahlo vsunutím dvoch ďalších mesiacov medzi koniec novembra a začiatok decembra. Táto vsuvka predstavovala 67 dní, vytvoriac rok o dĺžke 445 dní a spôsobiac, že začiatok marca v roku 45 pred n.l. v rímskom republikánskom kalendári pripadol na deň, ktorý sa stále nazýva 1. januárom juliánskeho kalendára.“ (Encyclopedia Britannica , článok „The Western Calendar and Calendar Reforms“)
Julius Caesar chcel evidentne začať rok na deň jarnej alebo zimnej rovnodennosti, ale rímsky senát, ktorý tradične zasadal 1. januára (začiatok rímskeho občianskeho kalendárneho roka), chcel udržať 1. január ako začiatok roka, a Caesar sa podrobil politickému kompromisu.
Podľa Makrobia (rímskeho filológa a filozofa, ktorý písal za vlád Honoria a Arkadia (395-423)) rímski udržiavatelia kalendára spočiatku nepochopili Caesarove inštrukcie týkajúce sa nového kalendára, a omylom považovali za priestupný rok každý tretí rok, nie každý štvrtý. Vedie sa diskusia, ktoré roky, od roku 43 pred n.l do roku 8 A .D. boli skutočne priestupnými rokmi, ale rekonštruckia s dostupnými informáciami ukazuje, že každý tretí rok od roku 43 pred n.l. (t.j. 40 pred n.l., 37 pred n.l. atď) bol priestupným rokom. To platilo do roku 10 A .D., kedy Augustus Caesar (nástupca Julia Caesara) priestupné roky úplne zrušil, zavedúc ich s priestupným rokom of 4 A .D.!
Ďalší zdroj NEISTOTY ohľadom PRESNÉHO DATOVANIA DNÍ v tom čase sa odvíja od zmien v dĺžke mesiacov, vykonaných Augustom. Podľa niektorých zdrojov mal mesiac február pôvodne 29 dní, a v priestupných rokoch 30 dní (na rozdiel od dnešných 28 a 29 dní). PRIŠIEL O DEŇ, pretože v istom časovom úseku sa piaty a šiesty mesiac starého rímskeho kalendára premenoval na Julius a Augustus, na počesť svojich menovcov. Počet dní v auguste – predtým 30 – sa týmto stal 31 (podobne ako mesiac júl), aby Augustus Caesar nebol považovaný za podradného voči Juliovi Caesarovi! Bolo preto treba pridať k augustu jeden deň, tento bol odobratý z februára. Ohľadom týchto záležitostí však stále existuje značná neistota – preto sú všetky dáta spred roku 4. A .D. (keď konečne došlo k stabilizovaniu kalendára) NEISTÉ.
Podľa Moustafu Gadallu, „vo svojich pokusoch mať odlišne vyzerajúci kalendár, než bol egyptský systém [Aristarchov kalendár z roku 239 pred n.l.], juliánsky i gregoriánsky kalendár zaostával za presnejším systémom, ako bol ten, ktorý vyvinuli Egypťania. Navyše končíme s dvanástimi mesiacmi, ale s úplne zmäteným, nelogickým a náhodným číslovaním rôznych mesiacov.“
Nielen to, ale juliánsky kalendár sa stále nachádzal v osídlach starého rímskeho kalendára – vrátane OSEMDŇOVĚHO TÝŽDŇA! Encyclopedia Britannica nám uvádza, že starý rímsky kalendár sa v čase Julia Caesara stal ÚPLNE ZMÄTENÝM. Encyclopedia Britannica poznamenáva –

Fungovanie rímskeho kalendára bolo v rukách pontifikov, ktorí každý mesiac očakávali nový mesiac, a keď bol tento videný, prehlasovali z Kapitolu počet dní, päť, sedem alebo deväť…
Nezávisle na mesiacoch fungovali OSEMDŇOVÉ „TÝŽDNE“, zvané nundinae, ktoré nemali názvy, NEBOLI SPOJENÉ SO ŽIADNYMI DÔLEŽITÝMI NÁBOŽENSKÝMI PRAKTIKAMI, a boli jednoducho MEDZEROU MEDZI DŇAMI, KEDY SA KONAL TRH.. V existujúcich kalendároch sú označené písmenami A-H…

Encyklopédia ďalej uvádza –

Vďaka neohrabanosti pontifikov, a ešte viac kvôli politickým manévrom, kedy dochádzalo k vsunutiam či vypusteniam z kalendára kvôli ovplyvneniu dĺžky trvania úradu magistrátu, kalendár pri konci republiky, pri nástupe Julia Caesara – ktorý sa podujal na jeho reformovanie – bol v BEZNÁDEJNOM ZMÄTKU. V roku 46 pred n.l. vsunul a následnej pridal 67 dní medzi november a december, čo predstavovalo rok o dĺžke 445 dní, a takto dosiahol súlad civilného s prirodzeným rokom. Potom začal existovať nový, juliánsky kalendár, ktorý s malými modifikáciami trval až do gregoriánskych reforiem (zv. 4, s. 1943, článok “Calendar”).

Osemdňový týždeň

Mali by sme si všimnúť, že starý rímsky kalendár bol založený na mesiaci a mal OSEMDŇOVÝ TÝŽDEŇ, ktorý označoval DOBU MEDZI DVOMA DŇAMI, KEDY SA KONAL TRH! Tento osemdňový TRHOVÝ TÝŽDEŇ bol úplne UMELO VYTVORENOU ČASOVOU PERIÓDOU a všeobecne používaný medzi ľuďmi, ktorí boli dostatočne civilizačne vyspelí na to, aby udržiavali pravidelný obchod. Encyclopedia Britannica vysvetľuje –
To je ÚPLNE UMELO VYTVORENÁ PERIÓDA často sa vyskytujúca medzi ľuďmi dostatočne civilizačne vyvinutými na to, aby udržiavali pravidelný obcho. Je to TRHOVÝ TÝŽDEŇ, alebo PEVNE STANOVENÁ PERIÓDA DNÍ, v ktorých sa uskutočňovali trhy. Má rôznu dĺžku a pohybuje sa od troch dní v kmeni Muysca v Bogote, štyri dni u mnohých afrických kmeňov, päť dní v strednej Amerike, východoindickom polostrove a starej Asýrii, šesť v kmeni v Togu, OSEM MEDZI STARÝMI RIMANMI („nundinae“) a desať medzi Inkami. Počas TRHOVĚHO DŇA, obzvlášť v Afrike, JE ČASTO ZAKÁZANÉ PRACOVAŤ, stanovené sú isté tabu a VYKONÁVAJÚ SA NÁBOŽENSKÉ CEREMÓNIE. (zv. 4, článok “Calendar”).
Pred vládou Julia Caesara a nejakých tristo rokov po ňom rímske kalendáre obsahovali opakujúce sa cykly písmen A – H, označujúce osemdňový trhový týždeň. Takéto dni sa stali príležitosťou na podnikanie, stretnutie v zhromaždení a vyhlasovanie zákonov či verejných rozhodnutí. Nakoniec sa začali označovať buď ako „dies fasti“ (identifikované písmenom F), kedy mohla zasadať mestská prefektúra a uskutočňovať sa legálne procesy, “dies comitiales“ (C), počas ktorých sa mohli zvolávať zhromaždenia (comitia) a „dies nefasti“ (N), pri ktorých sa nemohli vykonávať právnické úkony a úkony občianskych záležitostí. Existovali i dni, hoci neboli ako také v kalendári označené, v ktorých bola istým spôsobom aktivita obmedzená (dies religiosi), úplne zakázaná ako prinášajúca nešťastie (dies atri), alebo v spojení s historickými udalosťami (dies postriduani).
Medzi dies nefasti boli „feriae“ (sviatky), čo je výraz, ktorý hoci v množnom čísle (ako Calendae a Nonae), označovali jeden deň a pozostávali zo súkromných slávností, ako boli oslavy narodenín a dní žiaľu, ako i verejné ceremónie, ako Lupercalia či Saturnalia. Verejné sviatky zahŕňali každoročné festivaly, pre ktoré existovali pevne stanovené a zaznamenávané dátumy (feriae stativae); posúvateľné sviatky (feriae conceptivae), ktoré boli určované každý rok; a nepravidelné sviatky (feriae imperativae), ktoré boli vyhlasované v čse krízy či na oslavu víťazstva. Dni, v ktorých sa feriae oslavovali, boli „dies festi“. Vykonávali sa náboženské rituály a boli zakázané súdne spory, a bola to príležitosť k odpočinku, dokonca i pre otrokov. Aj keď samé o sebe neboli sviatkami, slávili sa vtedy i „ludi“ čiže verejné hry.
Osemdňové týždne boli úplne nezávislé na mesačných deleniach zvaných Calendae, Nonae a Idae. Na konci každého roka bol cyklus A – H PRERUŠENÝ. Prvý deň nasledujúceho roka bol vždy označený písmenom A., označujúci začiatok NOVÉHO CYKLU, ale písmeno dňa trhov sa zmenilo. Keď Caesar rozšíril trvanie roku 46 pred n. l. na 445 dní a učinil ďalšie zmeni v kalendári, rímsky osemdňový týždeň NEBOL DOTKNUTÝ.

„Kresťanská doba“

Tak tomu bolo do roku 321 A .D., kedy cisár Konštantín (Veľký) vytvoril moderný sedemdňový týždenň REDUKCIOU RÍMSKEHO TÝŽDENNÉHO CYKLU O JEDEN DEŇ. No Konštantín neupravoval ani dĺžku mesiaca, ani roka. Konštantín vlastne vzal starý rímsky pohanský kalendár, ktorý sa točil okolo trhových dní, a odobral od neho jeden deň a vytvoril náš súčasný týždňový cyklus.. Týmto sa začala tzv. „kresťanská doba“ juliánskeho kalendára.
Sedemdňový týždeň, ktorý Konštantín vytvoril zo starého rímskeho kalendára, bol ním založený na KALENDÁRI GRÉCKOM – čo veci ďalej komplikuje!
„Až v treťom storočí,“ vysvetľuje Joseph Lewis, „dochádza k meraniu času v cykloch siedmych dní, z ktorých každý bol venovaný jednej zo siedmych planét.. Rozdelenie času do siedmych dní týždna ako základu nášho SÚČASNÉHO kalendára patrí Grékom. (Ak by Gréci vedeli, že miesto siedmych planét, ktoré poznali, existuje 10, je vcelku pravdepodobné, že by prijali desaťdňový týždeň miesto sedemdňového, pretože v Číne pretrval desaťdňový týždeň takmer až do súčasnosti.) Samotné názvy dní, odvodené od planét, boli prijaté Grékmi.“ (The Ten Commandments)
Pokračujúc, Lewis uvádza, že

Prvý a siedmy deň v týždni, a obzvlášť číslo 7 boli Grékmi považované za zasvätené bohu Apolónovi, pravdepodobne kvôli ich údajnému vzťahu k siedmym planétam. Odkazy na siedmy deň zahŕňajúce istý zvláštny, hoci nejasný, význam posvätného charakteru sú často zmieňované v homérovských poémach a v ranných gréckych zápisoch. Jeden autor cituje gréckeho historika Straba, ktorý písal pred kresťanskou érou: „Gréci a barbari majú jedno spoločné, že ich posvätné rituály sprevádza sviatočný pracovný odpočinok.“ (ibid.)

Predtým, než Gréci prišli so svojim sedemdňovým týždňom založeným na vtedy známych planétach, mali, podobne ako Babylončania a Egypťania tej istej doby, tridsaťdňový mesiac rozdelený na „dekády“ po desiatich dňoch!
Dokonca ľudia v 5. storočí boli zmätení a prekvapení Konštantínovými zmenami v kalendári! V liste biskupa Paschasina z Lilybaea (Marsaly) pápežovi Levovi Veľkému ( 461 A .D.) nachádzame NEZROVNALOSŤ medzi rímskymi a alexandrijskými kalkuláciami Paschy, teda Veľkej noci. Paschasinus píše –

Po značnom skúmaní a debate sme zistili, že to, čo patriarcha alexandrijskej cirkvi písal Vašej Blaženosti, je správne. Keďže rímske počítanie pre spomínaný rok [444 A.D.], šesťdesiaty-tretí rok svojho cyklu, bol 26. marec, prikláňali sme sa k pochybnosti, či je tento dátum paschy správny, ale v skutočnosti to bolo 23. apríla. ZMÄTENÍ A NEISTÍ sme konzultovali židovskú kalkuláciu, dnes Rimanmi ignorovanú – z tohto dôvodu sa niekedy dopúšťajú chyby…
Nebojme sa neskorého datovania paschy, pretože ak by sme sa mu vyhli, dopustíme sa omylu, ako za vlády vášho predchodcu, Zosima [418 A.D.]…V tom čse, úrýchlením oslavy paschy z jej dátumu 22. apríla na 25. marca..došlo k veľmi vážnemu omylu, tak vážnemu, že PRAVÝ DÁTUM bol preukázaný zázrakom Milosti Svätého Ducha…(Patrologia Latina, J.P. Migne. zv. LVIII, stĺpce 606-609).

Ak mali ľudia problém určiť dátum festivalu sto rokov po Konštantínovej zmene týždňa, ako si môžeme byť istý my, že poznáme správny deň Božieho sabatu?
Orthodox Christian Information Center poznamenáva:

Od štvrtého storočia do dvanásteho storočia „korekcia“ gregoriánskeho kalendára vo vzťahu ku kalendáru juliánskemu narástla z jedného na trinásť dní, preto v storočiach pred storočím štvrtým bolo podobne potrebné zaviesť negatívnu „korekciu“, pretože jarná rovnodennosť musela byť posunutá podľa juliánskeho kalendára naspäť. Preto, napríklad, nový kalendaristi amli oslavovať narodenie Krista nie 25. decembra, ale 23. decembra, čo je DVOJDENNÁ „KOREKCIA“ opačným smerom, keďže 25. december podľa starého kalendára, počas 1. storočia pred n.l. a v 1. storočí A.D.,by zodpovedal 23. decembru podľa nového kalendára. (Liturgical Havoc Wreaked By the “New Julian” Calendar)

Nenávratne stratený?

Je vcelku zrejmé, že Boží pravý týždenný cyklus so sabatom ako siedmym dňom nebol nikdy časťou rímskeho kalendára – a ak aj bol, niet žiadneho spôsobu, ako by sa tento cyklus po všetkých zmenách zachoval. Joseph Lewis v The Ten Commandments poznamenáva –

V posune kalendára, stanoviac prvý mesiac roka ako január miesto septembra – čo sa stalo s posvätným „siedmym“ dňom? Bol NENÁVRATNE STRATENÝ, pretože keď boli tieto zmeny [Juliom Caesarom] prijaté, Rím žil podľa osemdňového kalendára!

S takýmto zmätkom dní, dátumov, zmien a festivalov, ako je možné označiť PRAVÝ sabatný deň?
Na rozdiel od toho, čo uviedol Herbert W. Armstrong, NIE je možné vedieť – NEMÔŽETE si byť istí – NEMÔŽETE dokázať – ktorý deň v dnešnom týždni je ten istý deň, v ktorý Boh odpočíval, ktorý požehnal a oddelil pri stvorení – na základe kalendára,ktorý sme zdedili!! Na rozdiel od „siedmych rôznych dôkazov – každý presvedčivý a nevyvrátiteľný“ Herberta Armstronga, nie je možné roztriediť všetky zmeny v kalendári, ku ktorým došlo počas tisícročia a dostať sa k pravému Božiemu sabatnému dňu!
Som prekvapený, ako mohol Armstrong úplne prehliadnuť pohanský pôvod nášho týždňa, rímsky osemdňový týždeň, každoročné prerušenie týždňového cyklu a zmeny, ktoré učinil Konštantín v už i tak zmätenom kalendári!
Aby poukázal na zmätok a úplnú beznádejnosť snahy zistiť pravý Boží sabatný deň z gregoriánskeho kalendára, ktorý dnes používame, Joseph Lewis činí toto pozorovanie –

Na skomplikovanie záležitostí a na zhoršenie označenia siedmeho dňa, musíme pamätať na to, že hebrejský kalendár bol založený na LUNÁRNYCH výpočtoch. Lunárny rok je kratší než solárny rok o približne 10 dní, 21 hodín a 12 sekúnd. S tak značným rozdielom je celkom nemožné, aby hebrejský kalendár plynul v súlade s mesiacmi, ako ich rozdeľuje solárny rok. Lunárny mesiac obsahuje 29 1/2 dní; následne sa každých 5 mesiacov pridáva k mesiacu jeden deň. Tak by sa z pôvodného siedmeho dňa, podľa lunárneho kalendára 28 dní v mesiaci, stal ÔSMY deň, o päť mesiacov neskôr by to bol DEVIATY deň a tak by bol pôvodný siedmy deň stvorenia počas plynutia času nenávratne stratený. (ibid.)
Navyše Idelsohn vo svojom diele Ceremonies of Judaism uvádza toto: „Napríklad, ak 2. október 1940, štvrtok, bol 5701. rok od stvorenia sveta, podľa hebrejskej kalkulácie, ako je možné, aby bola sobota siedmym dňom stvorenia? Podľa tohto výpočtu by bola siedmym dňom streda nasledujúceho týždňa; a keďže výpočet Nového roku podľa hebrejského kalendára sa neustále mení, je to ĎALŠÍ DÔKAZ podporujúci tvrdenie, že „siedmy“ deň storenia bol NENÁVRATNE STRATENÝ.“ (s. 51-52).

Dôkaz židovského národa?

„O.K.,“ poviete si, „vidím, ako došlo k strate pôvodného týždenného cyklu a siedmeho dňa kvôli zmenám, ku ktorým došlo v rôznych kalendároch. Ale čo Židia? Nedodržiavali Židia pravý týždenný cyklus počas svojich generácií? Nezachovali azda Židia pravý Boží kalendár? Odpoveď na poslednú otázku je rozhodné „ÁNO“, ale, ako uvidíme, Židia STRATILI PREHĽAD nad tým, v ktorý deň týždenného cyklu sabat svätiť! Prečo? Pretože v istom období Židia ODDELILI od lunárneho kalendára a začali dodržiavať sabat počítajúc podľa rímskeho kalendára!
Prijmime tuná niekoľko základných predpokladov. Fakt, že Ježiš Kristus NEKÁRAL Židov svojej doby za svätenie sabatného dňa v nesprávny deň týždňa, ale káral ich za zmenu sabatného dňa na „deň bremena“, jasne naznačuje, že Židia v tej dobe dodržiavali správny deň. Neskôr, v diele apoštolov Petra a Pavla, podobne nenachádzame žiadnu stopu, aby títo praví Boží muži odsudzovali Židov za svätenie nesprávneho dňa. Keďže Pavol bol zabitý v roku 67 A .D., a Peter rok po ňom, je pravdepodobne bezpečné povedať, že Židia dodržiavali správny sabatný deň až do zničenia Jeruzalema Rimanmi v roku 70 A .D.
Herbert W. Armstrong píše –

Nuž, ak sme presvedčení, že Ježiš stanovil SPRÁVNY príklad a dodržiaval SPRÁVNY siedmy deň, nemusíme sa ďalej namáhať.
Všimnite si, že deň, ktorý Ježiš, ako BOLO JEHO ZVYKOM, dodržiaval (Lukáš 4:16), bol rovnaký deň, ktorý dodržiavali Židia, pretože vtedy vykonávali v chráme svoje bohoslužby – verše 17, 20.
O 43 rokov neskôr bol židovský národ vyhnaný do KAŽDÉHO NÁRODA ZEME. Od toho času boli rozdelení, roztrúsení po všetkých národoch. V stredoveku nemali Židia v Číne žiadnu možnosť komunikácie so Židmi v Afrike, Židia v Európe podobne s inými časťami sveta.. Ale i dnes, s komunikáciami obnovenými v každej časti sveta, NENACHÁDZAME u Židov zmätok.
Ak sa čas stratil, Židia v jednej časti sveta by svätili jeden deň, a Židia v iných častiach iné dni.. No všade – v KAŽDOM NÁRODE ZEME, nachádzame židovský ľud, dodržiavajúci TEN ISTÝ DEŇ – deň, ktorý nazývame SOBOTA – ako pravý sabatný deň. (Has Time Been Lost?, s. 19-20).

Na prvý pohľad sa to zdá logické. No fakt, že Židia po celom svete dodržiavajú rovnaký deň ako sabat znamená iba to, že používajú ten istý kalendár! V žiadnom prípade to nepotvrdzuje, že kalendár, ktorý dodržiavajú, je v každom detaile správny a že ho správne na určenie pravého sabatu používajú!

Palestínski versus babylonskí Židia

Po holokauste, ktorý Jeruzalem v roku 70 A.D. postihol, palestínski Židia sa s veľkým úsilím snažili udržať kontrolu nad kalendárom. Encyclopedia Britannica poznamenáva:

Kalendár bol pôvodne upevnený pozorovaním, a nakoniec kalkuláciou. Až do pádu Chrámu (A.D. 70), svedkovia, ktorí videli nový mesiac (mesiac v 1. štvrti), prišli so svedectvom, ktoré bolo striktne preskúmané, a ak bolo akceptované, kňazi stanovili začiatok mesiaca. Nakoniec bola táto autorita udelená SANHEDRINU a úplne nakoniec prešla na PATRIARCHU. Keď bolo nutné, vsunul sa do kalendára druhý “Adar”, aby žatva nastala počas Pesachu. Postupne pozorovanie ustupovalo pred kalkuláciou. Právo určiť kalendár bolo dané PATRIARCHÁTU; ŽIDIA Z MEZOPOTÁMIE sa neúspešne pokúšali presadiť svoj vlastný kalendár, ale nadvláda Palestíny bola horúčkovito obraňovaná.

Encyklopédia pokračuje —

Pokiaľ Palestína zostávala náboženským centrom, bolo prirodzené, že Diaspora sa pre kalendár obracala k domovine. Základom bola jednota, pretože ak by rôzne strany slávili sviatky v rôzne dni, nastal by zmätok. AŽ V 4. STOROČÍ A.D. BABYLON KALENDÁR PEVNE STANOVIL… Talmud hovorí o rôznych novoročných dňoch. Dá sa považovať za isté, že v Palestíne Nový rok  [Rosh Hoshana] začínal v NISANE (porovnaj Exod. xii.2) a v BABYLONE v TIŠRI (zväzok 4, článok “Kalendár”).

Čo je na tom zaujímavé je fakt, že babylonskí Židia učinili v kalendári značné zmeny takmer v ROVNAKOM ČASE, v ktorom cisár Konštantín vykonal HLAVNÚ zmenu v juliánskom kalendári!
Čo mnohí nechápu je, že kontrola nad kalendárom naznačuje konečnú POLITICKÚ AUTORITU v judaizme. Inými slovami, ktokoľvek ovládal kalendár, ovládal osud židovského ľudu – v dobrom či zlom! V Talmude nachádzame príbeh človeka, ktorý v dňoch po tretej židovskej vzbure proti Rimanom kalendár ovládal —

Podľa príbehu zachovaného v Talmudim, Rabbi Hananiah, synovec Rabbiho Jozuu, utiekol po tretej židovskej vzbure do Babylonie a tu sa pokúsil kalendár upraviť. KONTROLA kalendára bola  v židovskom živote NESMIERNE DÔLEŽITÁ, pretože kalendár určoval dni dodržiavania všetkých náboženských zvykov, vrátane tých, ktoré sú požadované vo Svätom Písme. Kontrola nad kalendárom teda zahŕňala KONEČNÚ POLITICKÚ AUTORITU v judaizme. Počas obdobia Druhého chrámu (ktorá skončila  v roku 70 A.D.), bola táto autorita pravdepodobne stelesňovaná VEĽKŇAZOM. V období po roku 70 n. l., SI TÚTO AUTORITU PRISVOJILI RABÍNI. V príbehu, ktorý sa objavuje v Talmudim, Rabbi Hananiah, júdejský učenec-emigrant, sa snažil nastoliť ZVRCHOVANOSŤ BABYLONSKÉHO ŽIDOVSTVA prisvojujúc si právo (t.j. Jeho vlastné právo počas pobytu v Babylonii) stanovovať kalendár. Jeho pokus bol neúspešný, pretože nastal NIEKOĽKO STOROČÍ VOPRED. Táto autorita ostávala po nejaký čas u rabínov v krajine Izraela (Christianity and Rabbinic Judaism, editor Hershal Shanks, s. 197).

Neskôr, na strane 262, uvažuje Hershal Shanks nad týmto —

Keď sa učenec v Babylonii pokúsil stanoviť židovský kalendár po potlačení Bar-Kochbovho povstania v Palestíne, bolo to považované za rovnocenné kacírstvu; HROZBA VOČI PALESTÍNSKEJ HEGEMÓNII BOLA ZAŽEHNANÁ.
Všetko to SA ZAČALO MENIŤ V TREŤOM STOROČÍ NÁŠHO LETOPOČTU. Nakoniec rabíni v Babylonii začali v retrospektíve citovať návrat jedného z ich vlastných, Rava (Abbu), do Babylonie v roku 219 n. l., ako ZAČIATOK NOVEJ ÉRY v relatívnom postavení dvoch veľkých židovských komunít: “Učinili sme sa  [prípadne, považujeme sa] v Babylonii ako Eretz Israel – odvtedy, ako Rav šiel odišiel do Babylonie.” Aj keď sa môže zdať, že ide o preklenutie dlhodobého procesu do jednej identifikovateľnej udalosti, faktom je, že dátum určené v tomto vyjadrení skutočne POUKAZUJE PRESNE NA ZAČIATOK TRETIEHO STOROČIA, keď hviezda Babylonie začala stúpať (ibid., s. 262).

Kým bola kontrola kalendára v rukách palestínskych Židov, bol neporušiteľný, no keď táto kontrola prešla do rúk babylonských Židov, došlo k udalostiam,, ktoré ovplyvnili kalendár i dodržiavanie Jahveho pravého sabatného dňa. Prostredie, ktoré tieto udalosti vyvolalo, rozberá Hershel Shanks v nasledujúcich stranách svojej knihy: “Ako vstupujeme do tretieho storočia, zisťujeme, že babylonskí Židia mali na svojom čele EXILARCHU (reš galuta, ‘hlava Diaspory’) s  [falošnými] nárokmi na dávidovský rodokmeň…exilarchát bol bezpochyby PODSTATNOU SILOU počas talmudského obdobia v Babylonii – v období, ktoré začalo prevzatím miestneho trónu SASANSKOU DYNASTIOU z rúk Arsacejských v 224 nášho letopočtu.”
Pokračuje Shanks: “Čeliac centralizujúcim tendenciám novej monarchie, ktoré pravdepodobne ohrozovali (alebo boli za takúto hrozbu považované) autonómny rámec židovského života, exilarchát predstavoval pred úradmi židovskú komunitu. Zároveň regulovať veľkú časť ekonomického a sociálneho života Židov v Babylonii. Ich úspech bol pravdepodobne hlavným faktorom v pokračujúcom BLAHOBYTE ŽIDOVSKEJ KOMUNITY na brehoch riek Eufrat a Tigris.”
“No exilarchát nebol jediným, kto babylonským židovským komunitám vládol. Spolu s exilarcoh sa objavil nový rámec vodcovstva – RABÍNI BABYLONU.”
Hershal Shanks poznamenáva: “Ak rabíni Babylonie boli OPATRNÍ vo svojich vzťahoch s exilarchom, boli EŠTE OPATRNEJŠÍ v definovaní a verejnom vyhlásení voči VLÁDE. Ako sme už poznamenali, v Babylonii [nie v Palestíne] sa stretávame s dokonale sformulovaným princípom, že “ZÁKON VLÁDY JE ZÁKONOM”. Dokonca i vtedy, keď ZNOVUOBNOVENÝ ZOROASTRIJSKÝ NÁBOŽENSKÝ SYSTÉM učinil extrémne opatrenia na zabezpečenie toho, aby hlavné doktríny jeho viery neboli znesvätené, tieto kroky neboli miestnou židovskou komunitou vnímané ako prenasledovania [akoby aj, keď sa Židia podriadili náboženskému systému krajiny?]” (ibid., s. 263-264).

Shanks prináša fakt, že existovali veľmi odlišné rozdiely v POSTOJI VOČI VLÁDE a zachovaniu židovského nábženstva a životu medzi palestínskymi a babylonskými Židmi.  Palestínski Židia svoje náboženstvo a spôsob života žiarlivo strážili, kým babylonskí Židia boli jasne ochotní podrobiť sa vláde ich oblasti a USTÚPIŤ z niektorých princípov, ktorých sa pridržiavali. Hershal Shanks to jasne zdôrazňuje v inej časti svojej knihy –

Jenen osvetľujúci príklad sa týka postoja dvoch Talmudim voči nežidovským vládam, pod vládou ktorých sa miestne židovské komunity nachádzali. Podkladové vnímanie mnohých PALESTÍNSKYCH MUDRCOV, už evidentné v Mišne a ešte viac v palestínskom Talmude, je to, že rímska vláda nad Palestínou je nielen SKAZENÁ, ale v skutočnosti NELEGITÍMNA, prinajmenšom v hraniciach Eretz Israel – takto PODPORUJÚC, napríklad, každého, kto by chcel PRESTAŤ PLATIŤ DANE, aby tak učinil AKÝMKOĽVEK SPÔSOBOM v ich dispozícii. Akceptovaný postoj v BABYLONSKOM TALMUDE, na strane druhej, je “ZÁKON KRÁĽOVSTVA JE ZÁKONOM” (dina de-malkhuta dina), so všetkými súvzťažnými požiadavkami na pozostávanie CTIHODNÝM OBČANOM” (Christianity and Rabbinic Judaism, s. 254-255).

Odlúčenie sa od Sabatu

Fakt, že babylonskí Židia značne prosperovali, nasledujúc maxim “zákon kráľovstva je zákonom”, naznačuje, že ku kompromisom dochádzalo postupne – vrátane reštrukturalizácie týždňa pararelne s týždňom, ktorý bol používaný v krajine, v ktorej žili. Túto radikálnu zmenu kalendára si všíma The New Schaff-Herzog Religious Encyclopedia

“Spojenie sabatného odpočinku s tradíciou stvorenia musela byť medzi Hebrejmi veľmi starobylá, a je pozoruhodné, že žiaden iný semitský ľud, dokonca ani Babylončania, nemajú žiadnu tradíciu stvorenia za 6 dní. Zdalo by sa, že prvotní Semiti mali ŠTYRI HLAVNÉ MESAČNÉ DNI, pravdepodobne prvý, ôsmy, pätnásty a dvadsiatydruhý deň KAŽDÉHO mesiaca, zvané SABATY, vychádzajúc z faktu, že existovala tendencia ukončiť prácu pred týmito dňami, aby sa mohli s radosťou oslavovať. Medzi Babylončanmi tieto siedme dni skrze astrologické predstavy začali byť spájané so zlým osudom, zatiaľčo sabat uprostred mesiaca sa stal dňom pomazania, jeho pomenovanie malo význam “dňa ukončenia hnevu bohov”. Izraeliti, na strane druhej, zo sabatov  [spájaných s mesiacom] učinili sviatky živého a svätého Boha. Práca človeka sa stala symbolom práce Boha, a ľudský pokoj symbolom božieho odpočinku, a takto sa sabaty stali predovšetkým dňami odpočinku. Keďže, navyše, LUNÁRNY MESIAC mal 29 alebo 30 dní, normálnym obdobím medzi sabatmi bolo ŠESŤ DNÍ, hoci niekedy sedem alebo osem, a šesť pracovných dní bolo následne prisúdených stvoreniu, čo malo poskytovať prototyp ľudského života. SPOJENIE SABATU S FÁZAMI MESIACA, však BOLO ZRUŠENÉ IZRAELITMI [ŽIDMI]…A TÝŽDNE BOLI NÁSLEDNE ODLÚČENÉ ODO DNÍ MESIACOV A NASLEDOVALI V POSTUPNOSTI CELÝ ROK, takto sa zabezpečil pravidelnejší súhlas s týždňom stvorenia [Alebo, pravidelnejšia zhoda s ekonomickými podmienkami prostredia, v ktorom žili.]. No prvý lunárny deň, čiže deň NOVU, si zachoval, aj keď už nebol nazývaný sabatom, časť svojho sabatného charakteru, takže v Starej Zmluve SA ČASTO OBJAVUJE AKO PRÍDAVOK SABATU” (upravil Samuel Macauley. 1912. zv. X, s. 135-136).

V Universal Jewish Encyclopedia nachádzame podobné tvrdenie, ktoré taktiež poukazuje na židovský odklon od JAHVEHO pravého sabatného dňa –

Predstava týždňa, ako rozdelenia mesiaca, zdá sa, vznikla v Babylonii, kde bol každý lunárny mesiac rozdelený na 4 časti, zodpovedajúcich štyrom fázam mesiaca. Prvý týždeň každého mesiaca začínal s novom mesiaca, takže, keďže lunárny mesiac bolo o jeden-dva dni dlhší než 4 obdobia po sedem dní, tieto dni navyše neboli vôbec počítané. Každý siedmy deň (sabbatum) bol považovaný za nešťastný deň [čo je zjavné prekrútenie Božieho významu tohoto dňa]. Táto metóda časomiery sa rozšírila cez Sýriu a Palestínu, a bola prijatá Izraelitmi, pravdepodobne po ich usadení sa v Palestíne. S vývojom dôležitosti Sabatu ako dňa posväcovania a dôrazu, kladeného na významné číslo 7, sa týždeň od svojho spojenia s mesiacom čoraz viac VZDAĽOVAL…(zväzok 10, 1943. článok “Týždeň”, s. 482).

Skutočným uvidíme, že Izraeliti prijali lunárny týždeň krátko po odchode z Egypta – viac o tom neskôr.
Vo svojej knihe z roku 1985 židovský učenec Eviatar Zerubavel detailne vysvetľuje fakt, že sedemdňový cyklus (nedeľa až sobota) prešiel množstvom premien, až bol nakonie známy ako ASTROLOGICKÝ TÝŽDEŇ. Zdôrazňuje, že tento “týždeň nie je nijakým spôsobom ukotvený v prírode”, pýšiac sa tým, že “NEUSTÁLY SEDEMDŇOVÝ CYKLUS, ktorý sa tiahne cez históriu bez ohľadu na MESIAC A JEHO FÁZY je výlučne židovským vynálezom. Okrem toho, ODLÚČENIE SEDEMDŇOVÉHO TÝŽDŇA OD PRÍRODY BOL JEDNÝM Z NAJVÝZNAMNEJŠÍCH PRÍSPEVKOV JUDAIZMU CIVILIZÁCII” [odlúčenie od prírody  = príspevky?!] (The Seven Day Circle, s. 14).

Už predtým vo svojej knihe (na strane 10) profesor Zerubavel uvádza, že “iba stanovením týždenného cyklu NEMENNEJ, ŠTANDARDNEJ DĹŽKY mohla spoločnosť garantovať, že pokračovanie jej života nebude nikdy prerušené PRÍRODNÝM FENOMÉNOM, AKÝM JE NAPRÍKLAD LUNÁRNY CYKLUS. ODLÚČENIE TÝŽDŇA OD LUNÁRNEHO CYKLU, je preto najdôležitejším prelomom vo vývoji tohto cyklu z jeho do istej miery nevyvinutého a nedokonalého predchodcu.”
Hoci nesúhlasím s tým, že JAHVEHO týždenný cyklus je “do istej miery nevyvinutý a nedokonalý”, Zerubavel jasne objasňuje fakt, že Židia týždenný cyklus, ako bol daný JAHVEM, ZMENILI. A PREČO tento cyklus zmenili? Aby sa nenarušovalo obchodovanie!! Jonathan Brown poznamenáva –

Je vcelku ľahké si povšimnúť, že sledovanie prirodzeného rytmu mesačného cyklu by obchodovanie narušovalo. Keď čakáte s nákladom hnijúcej zeleniny, kto by chcel čakať, než novmesiac zmizne? Neprerušený sled nášho súčasného sedemdňového cyklu bol preto veľmi dôležitý pre našich predkov, ktorí sa zapodievali BUDOVANÍM OBCHODU” (Keeping Yahweh’s Appointments, s. 92).

Zerubavel dodáva: “Odtiaľ teda nevyhnutnosť POKRAČUJÚCEHO TÝŽDŇA pre založenie života trvalého osídlenia s vysokou úrovňou spoločenskej organizácie, predovšetkým významná od VZOSTUPU TRHOVEJ EKONOMIKY, ktorá si vyžadovala stanovený kontakt v pravidelne sa opakujúcich, periodických TRHOVÝCH DŇOCH” (The Seven Day Circle, s. 10).
Joseph Lewis dodáva, “nuž, keď Židia ZANECHALI DODRŽIAVANIE SABATU ako puta medzi nimi a ich Bohom, mali by prestať dodržiavať [logicky] Roš Hašana a Jom Kippur a DOKONČIŤ svoju emancipáciu od tejto demoralizujúcej poverčivosti” (The Ten Commandments).
Hoci táto paáž má zjavný anti-semitský podtón, jednako zdôrazňuje fakt, že Židia sa ODDELILI od Jahveho pravého sabatu a týždenného cyklu! Aby ich Sabat nastal v pravidelných intervaloch, opustili lunárny cyklus svojich predkov a prijali siedmy deň pohanského týždňa, prevažujúci vo svete, v ktorom žili. Namiesto dodržiavania svojho Sabatu v súlade so zmenami mesiaca sa Židia vBabylone rozhodli pre siedmy deň BEZ OHĽADU na jeho zhodu s obmenami mesiaca.

V pustatine hriechu

Kde sa teraz nachádzame? Videli sme, že Židia i svet zväčša stratili poznanie o Jahveho pravom dni Sabatu. Čas sa skutočne stratil – a s ním týždenný cyklus, ako ho stanovil Jahveh Boh v Genesis 1 a 2. Čo môžeme robiť? Sme stratení – stratili sme to “spojenie” s Jahvehm Bohom skrze znak Jeho svätého dňa Sabatu? Ako spomínal Herbert Armstrong – “Oddelil by Boh istý deň, požehnal ho (Genesis 2:1-3), ustanovil ho za SVÄTÝ Čas, a potom by ho nechal stratiť sa, aby sme nemohli povedať, kedy ho máme dodržiavať? STRATENÝ ČAS? Ak je to tak, potom sme vy i ja STRATENÍ, pretože je hriechom znesväcovať Boží sabat!”
Priatelia moji, nádej tu je, nestratili sme sa, Jahveh Boh nám ponechal vo svojom Svätom Slove, Biblii, náznaky – náznaky, mtoré sa dajú ľahko dať dohromady a naučiť sa, AKO Jahveho pravý deň Sabatu určiť! Pre prvý náznak sa obráťme na knihu Exodus, kapitola 16:

Keď sa pohli z Elimu, prišla celá izraelská pospolitosť na púšť Sin, ktorá je medzi Elimom a Sinajom, v pätnásty deň druhého mesiaca po svojom východe z Egypta. A celá izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a Áronovi na púšti. Izraeliti im vraveli: “Bár by sme boli pomreli Pánovou rukou v Egypte, keď sme sedávali nad hrncami mäsa a mohli sa najesť chleba dosýta! Veď vy ste nás vyviedli na túto púšť, aby ste zahubili celú túto spoločnosť hladom!” Vtedy Pán hovoril Mojžišovi: “Hľa, ja vám dám padať chlieb z neba! Ľud nech potom vychádza a nech si zbiera, koľko bude potrebovať na deň! Týmto ho chcem podrobiť skúške, ČI BUDE KRÁČAŤ PODĽA MÔJHO ZÁKONA ALEBO NIE. (verše 1-4).

Tieto verše prinášajú DVE hlavné pointy, (1) Izraeliti reptali proti Mojžišovi a Áronovi v 15. DEŇ DRUHÉHO MESIACA po opustení Egypta, a (2) JAHVEH Boh podriadil Izraelitov testu, či budú NASLEDOVAŤ JEHO ZÁKON ALEBO NIE.
Je veľmi zaujímavé, že Mojžiš spomenul PRESNÝ DEŇ, v ktorý proti nemu a Áronovi Izraeliti v pustatine reptali – nikde inde v popise putovania Izraelitov z Egypta do Zasľúbenej zeme sa spomína presný deň. To jasne naznačuje, že tento dátum bol pre JAHVEHO BOHA DÔLEŽITÝ, a že chcel, aby si ho Izraeliti pamätali. V tom dni sa taktiež chystal Izraelitov čosi veľmi dôležité naučiť – preskúšať ich a zistiť, či ho budú nasledovať alebo nie.
Aká bola táto dôležitá lekcia? Pokračujme v Exodus 16:

“V šiesty deň však nech odložia z toho, čo donesú: bude toho dvakrát toľko, ako zbierajú každý deň.” Mojžiš a Áron povedali všetkým Izraelitom: “Večer teda spoznáte, že Pán nás vyviedol z egyptskej krajiny. Ráno zasa uvidíte Pánovu slávu, lebo on počul vaše reptanie proti Pánovi: veď čože sme my, že ste proti nám reptali?!” A Mojžiš dodal: “V tom, že vám Pán dá večer jesť mäso a ráno chlieb na nasýtenie, (spoznáte), že Pán počul vaše reptanie, ktorým ste sa ozvali proti nemu. Lebo čože sme my? Nie proti nám ste reptali, ale proti Pánovi!” Aj Áronovi povedal Mojžiš: “Povedz celej pospolitosti Izraelitov: “Predstúpte pred Pána, lebo počul vaše reptanie!”” Keď to Áron oznámil celej pospolitosti Izraelitov, oni sa dívali na púšť a tu sa zjavila Pánova sláva v oblaku! A Pán povedal Mojžišovi: “Počul som reptanie Izraelitov. Povedz im: “V predvečer budete jesť mäso a ráno sa nasýtite chlebom, aby ste poznali, že ja som Pán, váš Boh!”” A naozaj, večer prileteli prepelice a pokryli táborište…(verše 5-13).

Ten deň – 15. DEŇ DRUHÉHO MESIACA – bol pre Jahveho Boha tak dôležitý, že sa objavil v pred Izraelitmi v mraku a nato spôsobil, aby do tábora Izraelitov napadali tisíce (možno milióny) prepelíc “medzi dvoma večermi”, tj. poobede v 15. deň. PREČO bol tento deň pre Jahveho Boha tak dôležitý?
Píše Herbert W. Armstrong: “Ukážem vám, že Boh k nim [potomkom Izraela] hovoril na SABAT. Je evidentné, že Večný …najprv kázal ľuďom na PRVÝ SABAT. Adam bol stvorený na 6. deň stvoriteľského týždňa. Evidentne bol stvorený v neskoré popoludnie, keďže stvorenie človeka bolo posledným tvoriteľským činom v ten deň. Keď slnko zapadlo, hneď po Adamovom stvorení, Boh mu kázal, ponúknuc mu DAR večného života (skrze strom života) a varovanie, že odmenou za hriech je SMRŤ” (Gen. 2:15-17).
“A tuná Boh opäť káže Izraelu, skrze Mojžiša, V DEŇ SABATU.” (Which Day Is the Christian Sabbath, s. 30-31).

Pokračujme teraz v príbehu v Exodus 16:

“…A naozaj, večer prileteli prepelice a pokryli táborište. Ráno zasa bola okolo tábora napadaná rosa a keď sa napadaná rosa vyparila, na povrchu púšte bolo čosi jemné, zrnité, jemné sťa srieň na zemi. Keď to Izraeliti zočili, vzájomne si vraveli: “Čo je to!” Nevedeli totiž, čo by to mohlo byť. Vtedy im Mojžiš povedal: “To je chlieb, ktorý vám dáva Pán jesť. Toto je to, z čoho vám Pán prikazuje nazbierať podľa toho, koľko každý zje, gomer na každú hlavu; podľa počtu vašich duší si naberte, každý pre príslušníkov svojho stanu!” Izraeliti robili tak a nazbierali jedni menej, iní viac.  Potom to odmerali na gomer a tu ten, kto viac doniesol, nemal prebytok a zasa ten, kto menej doniesol, nemal nedostatok. Každý si nazbieral toľko, koľko mohol zjesť. A Mojžiš im povedal: “Nech z toho nik nenecháva nič na ráno!” Oni však nepočúvali Mojžiša a niektorí si z toho nechali (časť) až do druhého rána. Ale skazilo sa to, ukázali sa červy a zapáchalo to. Mojžiš sa preto na nich rozhneval. Tak zbierali ráno čo ráno, každý podľa toho, koľko zjedol. Keď však začalo hriať slnko, rozpúšťalo sa to. V ŠIESTY DEŇ však nazbierali DVAKRÁT TOĽKO JEDLA, dva gomery na osobu. Tu prišli všetky kniežatá pospolitosti a hlásili to Mojžišovi. A on im povedal: “To je to, čo prikázal Pán: ZAJTRA JE DEŇ ODPOČINKU, SVÄTÝ SABAT PÁNOV. Čo máte upiecť, upečte, a čo mienite uvariť, uvarte! Ostatné, čo zostane, odložte a uschovajte na zajtra.” Odložili si teda na zajtra, ako prikázal Mojžiš, a nezosmrdelo sa to, ani červy v tom neboli. A Mojžiš povedal: “Dnes jedzte to, lebo dnes je Pánova sobota, dnes nenájdete vonku nič. ŠESŤ DNÍ TO MÔŽETE ZBIERAŤ, V SIEDMY DEŇ VŠAK JE SABAT, V TEN DEŇ TOHO DEŇ TOHO NEBUDE.” Keď potom v siedmy deň poniektorí vyšli zbierať, nenašli nič. A Pán povedal Mojžišovi: “Ako dlho sa budete zdráhať zachovávať moje príkazy a zákony? Hľaďte, veď Pán vám dal SABAT! Preto v šiesty deň vám dáva jedlo na dva dni. V sobotu nech každý zostane doma! Nech v siedmy deň nik nevychádza zo svojho miesta!” (verše 13-30).

Počnúc 15. dňom mesiaca, JAHVEH Boh poskytoval pre Izraelitov potravu, potom, na siedmy deň po 15. dni, neposkytol žiadnu mannu – takto nám dokazujúc, že ten deň (22. deň mesiaca) bol Sabat. Zjavne, ak 15. deň bol 7 dní pred 22. dňom, bol to taktiež Sabat! To Herbert Armstrong jasne chápal. Môžeme tuná vidieť, že Jahveh pre Izraelitov stanovil svoj týždenný sabatný cyklus. Ak 15. a 22. deň boli dni Sabatu, potom 8. a 29. deň boli taktiež dni Sabatu! Tuná teda vidíme model – 8, 15. 22. 29. Aký význam majú tieto dátumy? Presne to – KOREŠPONDUJÚ S FÁZAMI MESIACA!! Jahveh Izraelitom ukazoval, že Jeho sabatné dni pripadali na dni korešpondujúce s dňami mesačných fáz, ukazujúc, že týždenné sabaty mali byť dodržiavané podľa ROVNAKÉHO KALENDÁRA, resp. počítania, aký sa používal na určenie ročných Sabatov, resp. sviatočných dní!
Pýtam sa vás, PREČO by JAHVEH Boh komplikoval životy Izraelitov dvoma kalendármi – jedným pre týždenný sabat a druhým pre každoročné sviatky? To vôbec nedáva zmysel! JAHVEH Boh stanovil JEDEN kalendár pre VŠETKY Jeho dni – nie dva!

Babylon a Zvitky od Mŕtveho mora

V tomto kalendári, uvádza asyriológ S. Langdon,

“týždne nepokračujú v regulárnom cykle bez ohľadu na mesiac. Každý mesiac mal štyri týždne, začínajúc novým mesiacom. Dni 29 a 30, alebo v prípade 29-dňového mesiaca, deň 29, sú jednoducho zo štvortýždňového systému VYHODENÉ. Nemám pochybnosti, že to bol starý hebrejský systém…Inými slovami, štvrtý týždeň mal jeden alebo dva extra dni. Každý mesiac musí začínať prvý dňom týždňa [určeného novým mesiacom]” (Babylonian Menologies and the Semitic Calendars, s. 89).

The New Schaff-Herzog Religious Encyclopedia poznamenáva, že

“existuje všeobecná zhoda v tom, že sedemdňová perióda [ako ju dodržiavali Hebreji] bola odvodená z Babylonie, kde existovala i v pred-semitských časoch – to je potvrdené faktom, že sa dodržiavali nielen siedmy, štrnásty, dvadsiatyprvý a dvadsiatyôsmy deň mesiaca, ale špeciálnym bol taktiež devätnásty deň…” (zv. VII, 1910, s. 492).

Dôvodom pre jednodenný rozdiel tuná v porovnaní s dňami, ktoré JAHVEH Boh oddelil v Exodus 16 je to, že Babylončania nepovažovali deň nového mesiaca za deň odpočinku, na rozdiel od JAHVEHO kalendára.
Mnoho faktov spája dávny hebrejský kalendár s kalendárom starovekej Babylonie. Na tabuliach, nájdených archeológmi, sa nachádza fráza, používaná v Babylonii – “deň odpočinku srdca = šabattum” (Hebrew and Babylonian Traditions, s. 134-139). Hoci babylonský výraz “šabatum” bol pôvodne spájaný len s dňom odpočinku počas splnu, ide technicky o výraz, ktorý znamená “rozdeľovať”. A, ako uvádza jedna etymologická štúdia, “…následne je babylonský výraz sabattu pravdepodobne hebrejským výrazom sabbat, siedmy deň KAŽDÉHO LUNÁRNEHO TÝŽDŇA” (Babylonian Menologies, s. 91-92).
Videli sme, že všetky autority uvádzajú, že súčasný sedemdňový cyklus je UMELOVYTVORENÝ – bez akéhokoľvek vzťahu s prirodzeným fenoménom. Väčšina archeológov, ktorí sa špecializujú na starovekú Asýriu verí, že “úloha sedmičky ako symbolického čísla je definitívne spojená so zmenou fáz mesiaca v intervaloch približne siedmych dní” (Rest Days, Hutton Webster. 1916. s. 224-225). Faktom je, že je to JEDINÁ vec v celej šírke prírody, ktorá takýto vzorec pripomína.
V lunárnom cykle sa nachádza približne 29.5 dní, počnúc objavením sa prvého malého polmesiaca hneď po západe slnka. Lunárne mesiace sú s pohodlnosťou odhadované na 30 dní, no sledované v postupnosti mesiacov, môžu byť kalendarizované IBA obdobiami s obmenou 29 a 30 dní (Rest Days, s. 178-179).
Žiaden z týchto číselných údajov sa nedá deliť 7. “Avšak”, uvádza Jonathan Brown, “v babylonskom kalendári datovanom cca 700 pred Kristom, je zaznamenaná schéma dní opočinku v 7., 14., 21. a 28. deň mesačného cyklu. Tieto dni sa  zhodujú s prvou štvrťou (polmesiacom), splnom, treťou štvrťou (opačný polmesiac) a dňom zmiznutia mesiaca” (Keeping Yahweh’s Appointments, s. 51). To je takmer ROVNAKÝ cyklus, ktorý JAHVEH Boh odhalil Izraelitom v Exodus 16!
Ďalšie dôkazy, že na určenie JAHVEHO týždenného sabatného dňa sa používal mesiac, sa nachádzajú vo Zvitkoch od Mŕtveho mora. V Kumráne boli nájdené fragmenty lunárnych dní 4 až 25, opisujúce objavenie sa mesiaca a jeho pohyb v súvislosti so slnkom. Wise, Abegg a Cooke, vo svojej knihe The Dead Sea Scrolls, A New Translation, prekladajú fragment pre lunárny deň 8 nasledovne –

Na ôsmy deň mesiaca [chodeš], mesiac vládne celému dňu uprostred oblohy…a keď slnko zapadne, jeho svetlo prestáva byť zakryté a takto sa mesiac odhaľuje v PRVÝ DEŇ TÝŽDŇA” (s. 301-303).

To isté je zopakované vo fragmente pre 22. deň mesiaca (chodeš). Nanešťastie, fragmenty pre ďalšie fázy mesiaca sú buď úplne fragmentované, obsahujú menej informácií, alebo v nich informácie týkajúce sa mesačných fáz úplne chýbajú. Významné je to, že tieto fragmenty sú najstaršími písomnými odkazmi v paleo-hebrejčine SPÁJAJÚCE MESAČNÉ FÁZY S TÝŽDŇAMI.
Datujúc sa do 1. storočia pred Kristom, tieto fragmenty sú pravdepodobne kópiou oveľa staršieho dokumentu. Povšimnite si, ako fragment pre 8. deň opisuje mesiac na oblohe počas denných hodín. Potom, po západe slnka, “jeho svetlo prestáva byť zakryté”. Presne takto vyzerá prvá mesačná fáza (prvá štvrť) s mesačným svetlom pokračujúcim pár hodín po západe slnka, týmto označujúc PRVÝ DEŇ TÝŽDŇA. Podľa jedného z autorov (Martin Abegg, Jr. – riaditeľ Dead Sea Scrolls Institute) hebrejský text uvádza echod beshabat, doslova “PRVÝ Z POČÍTANIA SABATU”[!]
Ako už bolo spomínané, tí, ktorí počítajú podľa mesiaca, začínajú svoj lunárny mesiac s prvým objavením sa tohto kosáka na západnej oblohe. “Potom,” uvádza Langdon, “mesiac A týždeň začínali s pozorovaním mesačného kosáka ako DEŇ 1, a deň 28 je štvrtým sabatom pri “zmiznutí” mesiaca. Je iba logické, že dni 29 a 30 sú počítané, v tomto ponímaní, ,ako “štvrtý týždeň majúci jeden alebo dva extra dni”, a takto doslova vnímané ako pokračovanie štvrtého sabatu, t.j. Sviatku novmesiaca. Tento proces bol, samozrejme, očakávaním uzretia mesačného kosáka, ktorým sa začínal prvý pracovný deň pre daný mesiac.” (ibid., s. 56). Toto počítanie, samozrejme, nepovažuje deň novmesiaca za deň odpočinku.

Dávid a Saul

Asýriológ S. Langdon predtým použil výraz “vyhodené” pri vysvetlení, že deň 29 alebo dni 29 a 30 neboli – s ohľadom na dĺžku mesiaca – počítané. Poďme sa pozrieť, ako funguje toto “vyhodenie” dní 29 a 30, pokračujúc odo dňa 29 (štvrtý sabat, ak považujeme deň novmesiaca za deň odpočinku). Zmienku o tomto procese nachádzame v Starej Zmluve v 1. Samuelovej 20:

Dávid povedal Jonatánovi: “Hľa, zajtra je NOVMESIAC [chodeš] a ja mám sedieť pri jedle s kráľom. Uvoľni ma, schovám sa na poli až do večera TRETIEHO DŇA.” (verš 5).

Dávid sa teda schoval na poli. A keď prišiel NOVMESIAC, sadol si kráľ za stôl k (SVIATOČNÉMU) jedlu. Kráľ sedel na svojom obvyklom mieste, na mieste pri stene. Jonatán bol oproti, Abner sedel vedľa kráľa, Dávidovo miesto však bolo prázdne. Tento deň Šaul nepovedal nič, hovoril si totiž: “Je to náhoda; nie je čistý. Hej, nebude čistý!” Nasledujúci, DRUHÝ DEŇ po novmesiaci bolo Dávidovo miesto zasa prázdne. Tu sa Šaul pýtal svojho syna Jonatána: “Prečo neprišiel Izaiho syn ANI VČERA, ANI DNES k jedlu?” (verše 24-27).

Jonathan Brown vysvetľuje: “Po prvé, z kontextu sa zdá, že šlo o špeciálne zhromaždenie, pretože vo verši 5 sa uvádza”Hľa, zajra je novmesiac [chodeš],” čo púta pozornosť k faktu, že by “ja mám sedieť s kráľom.” Ak by to bol iba obyčajný “deň”, nebolo by nutné ho zámerne spájať “sedenie s kráľom” s chodeš [novmesiacom]. Jednoducho mohol uviesť niečo ako: “kráľ ma očakáva na schôdzke pri zajtrajšej večeri.” No ústredným bodom je tuná chodeš [novmesiac].
“Po druhé, ide sa schovať “unto the third day at even.” Pointa, na ktorú sa výraz “tretí” vzťahuje, je aktuálny deň, v ktorom toto hovorí, t.j. deň pred chodeš [novmesiacom].
“Potom, vo verši 27, Saul si opäť všíma Dávidovu neprítomnosť v druhý deň chodeš [novmesiaca]. TO DOKAZUJE, ŽE DĹŽKA TOHTO ŠPECIÁLNEHO “NOVMESAČNÉHO” ZHROMAŽDENIA PRI KRÁĽOVOM STOLE BOLA DVA DNI ZA SEBOU. Snaží sa to sám sebe vysvetliť, že Dávidovu absenciu zapríčinila jeho “nečistota”. Udalosti nato kulminujú v streľbe šípov Jonatanom na tretí deň večer, ako bolo naplánované (počítajúc odo dňa pred chodeš). Saul sa nepýta na ďalší deň, prečo Dávid neprišiel. Zdá sa, že špeciálne zhromaždenie počas novmesiaca, čiže chodeš, skončilo – PO DVOCH DŇOCH. Môžeme bezpečne predpokladať, že keďže šlo o dva dni, v ktorých bol Dávid očakávaný, TEN KONKRÉTNY [LUNÁRNY] MESIAC MAL DĹŽKU 30 DNÍ. Taktiež môžeme predpokladať, že oba tieto dni neboli normálnymi “pracovnými dňami” samotnou existenciou sviatku” (Keeping Yahweh’s Appointments, s. 57-58).

To taktiež dokazuje, že v čase Saula a Dávida Izraeliti dodržiavali týždne (a teda aj sabat) podľa LUNÁRNEHO KALENDÁRA ČI POČÍTANIA!!
Pokračuje Brown: “Predstava, že deň 30 či dni 29 a 30 sú “vyhodené” sa vzťahuje k faktu, že prvých 28 dní lunárneho cyklu sa dá rovnomerne rozdeliť na štyri 7-dňové periódy. Dni 29 a 30 sú “vyhodené” iba v zmysle aritmetiky, zjavne nie sú bezo zvyšku deliteľné 7. Aj keď mohli existovať dva “solárne” dni navyše na konci mesiaca, tieto dni po “vyhodení” sú počítané ako JEDEN POKRAČUJÚCI DEŇ ODO DŇA 29.
“S týmto príbehom o Dávidovi môžeme začať chápať, ako sa “hodovanie” spájalo s chodeš, čiže “novmesiacom”. Každý v podstate nechal prácu tak a tešil sa z barbeque! Pozorovanie mesačného kosáka to ukončilo, pretože to bol deň, v ktorom opäť začalo počítanie mesiaca a týždňa” (ibid., s. 57-58 ).
Obdobie jedného alebo dvoch dní na konci každého 29- alebo 30-dňového lunárneho cyklu ako “pozastavené” či “vyhodené” – ako to podáva Langdon, sa dá chápať oveľa ľahšie, ak sa počíta ako jedna jednotka, to jest, JEDEN DEŇ.
Ešte aj dnes konzervatívni a ortodoxní Židia dodržujú v istú dobu dva dni pre novmesiac –

Konzervatívni a ortodoxní Židia dodržiavajú dva dni pre novmesiac (Roš Chodeš). Ak má mesiac 30 dní, PRVÉ DVA DNI sú takto dodržiavané, ak len 29 dní, POSLEDNÝ DEŇ predchádzajúceho mesiaca je prvým dňom nového mesiaca (The Universal Jewish Encyclopedia, článok “Calendar,” s. 633).
No zvláštne, že to nespájajú s lunárnymi týždňami a správnym určením Sabatu! Úžasné!

Týždenné a ročné sabaty

Umiestnenie prvého dňa týždňa nasledujúc po 8 dni chodeš, čiže novmesiaca, ako je zaznamenané v Exodus 16, je rovnakým vzorcom, ako je vzorec pre sviatky v Biblii. Sedem dní po 8. dni nás privádza k 15. dňu, atď. Užívajúc čísla 8, 15, 22 a 29 nnamiesto 7, 14, 21 a 28 permanentne určuje sabaty a sviadky s počítaním “dňa 1” ako dňa odpočinku čiže “sabatu”.
Videli sme, že babylonský kalendár zo 7. storočia pred Kristom označoval za sabaty dni 7, 14, 21 a 28 lunárneho cyklu. No v Exodus 16 sme akurát videli, že JAHVEH Boh odhaľuje svoje sabatné dni pripadajúce na deň 8, 15, 22 a 29 lunárneho cyklu či kalendára. Hoci si lunárny kalendár zo 7. storočia a hebrejský kalendár očividne protirečia, jedinou odlišnosťou je to, že v JAHVEHO kalendári je deň novmesiaca dňom odpočinku, v ktorom sa nevykonáva žiadna práca.
V babylonskom kalendári zo 7. storočia sú dní – rovnako ako v JAHVEHO kalendári odhalenom v Exodus 16 – počítané od kosáka novmesiaca, ktorý je počítaný ako prvý deň v mesiaci. Všimnite si v Numeri 29:12, že hebrejský výraz chodeš je preložený ako “mesiac”. Ako na iných miestach, tento výraz jednoducho znamená “nový mesiac”. V babylonskom kalendári táto udalosť začína v prvom kosáku (štvrti) a je počítaný ako pracovný deň, kým v JAHVEHO kalendári NIE je deň novmesiaca pracovným dňom. Takže, počítajúc od prvej štvrti ako odo dňa 1, dochádzame ku dňu, ktorý babylonský kalendár označuje ako 7mi, no použijúc JAHVEHO počítanie, deň 1 začína v deň NASLEDUJÚCI po dni novmesiaca a tak nás privádza ku dňu 8 ako k prvému sabatu mesiaca.
Použíjúc sekvenciu 8, 15, 22 a 29 nás biblickí pisatelia informujú, ako to fungovalo.
Hlavnou pointou na pochopenie v tomto všetkom je to, že výročné sviatky (s výnimkou posldného dňa Nekvasených chlebov, Letníc, Zmierenia a posledného dňa Stánkov) VŽDY PRIPADLI NA DEŇ SABATU TÝŽDŇA! Že to tak je, sa dá potvrdiť Ezechielom 46, kde sa uvádza:

Verš 1: Toto hovorí Pán, Jahve: “Brána vnútorného nádvoria, obrátená na východ, bude šesť pracovných dní zatvorená, ale v deň SABATU sa musí otvoriť a musí sa otvoriť aj v deň NOVMESIACA [chodeš].

Verš 3: Aj ľud krajiny sa bude klaňať pri tej bráne po sabatoch a na novmesiace [chodeš].

Všimnite si, že sa uvádza, že brána “bude šesť pracovných dní zatvorená,” čo potom VYLUČUJE sabat A novmesiac z týchto dní. Všimnite si taktiež, že výročné “sviatky” nie sú zvlášť spomínané – to by bolo zo strany Ezechiela obrovské prehliadnutie. Práve sme sa však dozvedeli, že tri z výročných sviatkov pripadajú na sabaty týždňa, takže museli byť vo vyššie uvedených veršoch implikované. A zase, Zákon nešpecifikoval novmesiac ako čas uctievania – no tuná je to Ezechielom istotne chápané. Nuž, pri súčanom sedemdňovom cykle, ktorý používame dnes, “novmesiac”, ako aj “sviatky” pripadajú náhodne na rôzne dni v týždni. Ak by náš súčasný týženný cyklus existoval v čase napísania tejto pasáže, potom 6 dní, počas ktorých mala byť brána zatvorená, by bolo PRERUŠENÝCH KAŽDÝ MESIAC kvoli novmesiacu, a občas pre štyri sviatočné dni. Takže prostredníctvom tejto jedinej pasáže môžeme vidieť SABATNÝ VZOREC,  ktorý zahŕňa NOVMESIAC a teda LUNÁRNY KALENDÁR!
Prechádzajúc ku knihe Numeri nachádzame, v kapitole 29, ďalší dôkaz toho, že JAHVEH Boh od nás očakáva dodržiavanie Jeho sabatov týždňa v štvrtiach mesiaca. V Numeri 29 je stanovený vzorec pre obete, ktoré mali byť prinášané počas sviatku Stánkov. Uvádza sa:

Verš 12: Aj na pätnásty deň siedmeho mesiaca [chodeš] budete mať sväté zhromaždenie. Vtedy nesmiete konať nijakú služobnú prácu. Sedem dní budete sláviť Sviatok pre Pána.

Prvý deň sviatku Stánkov je sabat, počas ktorého sa nevykonáva žiadna práca, a “sväté zhromaždenie”, tak ako počas Paschy a obdobia Nekvasených chlebov.
Text nato uvádza isté obete, ktoré mali byť v ten deň vykonané, nasledované sekvenciou dní do najbližšieho veľkého sviatku v 8. deň sviatočného týždňa. Počíta sa –

v. 17: na druhý deň…[isté obete];

v. 20: na tretí deň…[isté obete];

v. 23: na štvrtý deň…[isté obete];

v. 26: v piaty deň…[isté obete];

v. 29: v šiesty deň…[isté obete];

v. 32: na siedmy deň…[isté obete];

v. 35: na ôsmy deň, (navyše k obetiam), “budete mať sväté zhromaždenie; nebudete konať nijaké služobné práce.”

Dni medzi začiatkom a koncom sviatku, to jest deň 2 po deň 7, predstavujú zjavne 6 dní, aj keď sú označené “2 až 7”. ŽIADEN z týchto však nespomína  zhromaždenie či zdržanie sa práce. Navyše, ŽIADEN z týchto dní a ich predpisov nespomína možnosť prerušenia sabatom “týždňa”, v udalosti, že by mal nejaký zároveň nastať. To za predpokladu, len kvôli existencii samotného argumentu, že vtedy existoval náš súčasný sedemdňový cyklus. Ako sa vraví, mlčať je zlato. Čo však tento náčrt obetí hovorí – hlasno a jasne – je to, že vzor predpisov mal byť používaný OPAKOVANE počas sviatku Stánkov – rok za rokom, znova a znova!
Pretože existovali špecifické inštrukcie k zhromaždeniu a zdržaní sa práce v prvý a posledný sviatočný deň, no ŽIADNE takéto vo vzťahu k šiestim dňom medzi nimi, kniha Numeri nám zachovala JASNÝ záblesk druhej povahy dávnych Izraelitov – TÝŽDEŇ LUNÁRNEHO KALENDÁRA, ktorý prechádzal všetkými sabatmi, novmesiacmi a výročnými sviatkami..

Čo Nová Zmluva?

Práve sme preskúmali pár prípadov v Starej Zmluve, ktoré dokazujú, že týždenný cyklus a sabat boli spojené s fázami mesiaca – no ale čo Nová Zmluva? Nachádzajú sa v Novej Zmluve prípady, ktoré prezrádzajú rovnaký vzorec? Spomeňte si, nikde v evanjeliách Jahšua Mesiáš nenapomína židovské autority za slávenie sabatu v nesprávny čas. Napomína ich pre pridávanie nadmernej “záťaže” k sabatu a jeho premene na deň “otroctva”. Existuje v evanjeliách nejaký doklad o dodržiavaní týždenného sabatu v súlade s fázami mesiaca, ako je stanovené Jahvem v Exodus 16? Naozaj existuje. Poďme k Markovi 15:42-43 v Jewish New Testament

Keď sa už zvečerilo, pretože bol Prípravný deň, čiže deň pred šabatom, prišiel Jozef z Ramatajim, významný člen Sanhedrinu, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo, smelo vošiel k Pilátovi a poprosil o Ješuovo telo.

V poznámke pod čiarou táto Nová Zmluva poznamenáva “Shab.bat – sabat”, naznačujúc sabat týždňa. V Lukášovi 23:54, opisujúc rovnaké časové obdobie, nachádzame: “Bol Prípravný deň a už sa začínal ŠABAT.” Opäť poznámka pod čiarou uvádza “Shab.bat – sabat” – taktiež naznačujúc sabat týždňa. Nuž, ak preskočíme k Lukášovi 23:56, čítame – “…Ale v ŠABAT zachovali PODĽA PRIKÁZANIA POKOJ.” Aké je toto “prikázanie”? ŠTVRTÉ PRIKÁZANIE, samozrejme! V odkaze na tento verš Jewish New Testament Commentary to objasňuje nasledovne:

“Niekedy sa tvrdí, že Nová Zmluva nič o dodržiavaní štvrtého prikázania nespomína. Tento verš tomuto tvrdeniu protirečí, takže je dôležitý pre židovské porozumenie Novej Zmluvy. V deň sabatu ženy odpočívali, nasledujúc štvrté prikázanie (Exodus 20:8-11, Deuteronomium 5:12-15; taktiež Exodus 16). Samozrejme, že nasledovali! Dodržiavali sabat každý týždeň” (David H. Stern, s. 150). Základom veršov 54 a 67 je zjavne SABAT TÝŽDŇA.

Keď sme takto stanovili, že sabat týždňa je ústrednou časťou týchto veršou, poďme k Jánovi 19:31 v Jewish New Testament a prečítajme si, čo k tomu hovorí apoštol Ján: “Keďže bol Prípravný deň, Júdejci požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez ŠABAT, lebo v ten ŠABAT bol veľký sviatok.” O aký “veľký sviatok” išlo? Moja Biblia odkazuje na Exodus 12:16 – prvý veľký sviatok Sviatku Nekvasených chlebov! Teda – a to si všimnite – máme tuná DVA SABATY V ROVNAKÝ DEŇ – SABAT TÝŽDŇA A PRVÝ VEĽKÝ DEŇ SVIATKU NEKVASENÝCH CHLEBOV. To je presne to, čo by sme očakávali, ak Židia v Mesiášovej dobe dodržiavali týždne podľa lunárneho cyklu! Týmto spomínaným dňom bol Nisan 15 a, podľa lunárneho počítania, to bol VŽDY sabat týždňa a sviatok!
Ak prejdeme k Matúšovi 28:1, čítame: “Keď sa pominul sabat, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob.” (The Kingdom Interlinear Translation of the Greek Scriptures). Na prvý pohľad sa tento verš nejaví nijako nezvyčajne. Avšak pri nazretí do pôvodného gréckeho textu nachádzame pozoruhodnú zmienku o dvojitom sabate – výraz “sabat” je v MNOŽNOM čísle! Tento verš by teda mal znieť takto – “Keď sa pominuli sabaty [množné číslo], na úsvite prvého dňa v týždni…” Fráza “na úsvite prvého dňa v týždni” je preložená z pôvodného gréckeho textu, s doslovným významom “k [dennému] svetlu v jednom [prvom] zo sabatov” – opäť si všimnite množného čísla.
To isté sa nachádza v Markovi 16:2, kde grécky text doslova uvádza: “V prvý deň sabatov, skoro ráno, po východe slnka, prišli k pamätnej hrobke……”, čo sa ale v preklade uvádza ako: “V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu… “ (The Kingdom Interlinear Translation of the Greek Scriptures).
Výraz “sabat” je taktiež v pluráli v Lukášovi 24:1 a Jánovi 20:1, dokazjúc, že tento sabat týždňa bol zároveň aj sviatkom.
V prípade, že to považujete za zhodu náhod, v evanjeliách nachádzame množstvo ďalších veršov, ktoré na dvojitý sabat odkazujú. Na počiatku svojej služby, hneď po 40 dňoch v pustatine, šiel Mesiáš do svojho domovského mesta Nazaret, kde v sabatný deň vstúpil do miestnej synagógy a začal čítať. Všimnite si! “Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sabat do synagógy a vstal, aby čítal.” (Lukáš 4:16). Ak sa pozriete na grécky text, opäť nájdete výraz “sabat” v množnom čísle – naznačujúc DVOJITÝ SABAT, t.j. sabat týždňa a sviatok festivalu. Toto je doslovný preklad z gréčtiny: “A prišiel do Nazareta, kde vyrástol a podľa svojho zvyku vošiel V DEŇ SABATOV do synagógy a vstal, aby čítal. “ (The Kingdom Interlinear Translation of the Greek Scriptures).
Niektorí ľudisa sa snažili argumentovať, že šlo o Letníce (sviatok “týždňov”), nezhoduje sa však časový rámec. A nielen to, ale v ďalších častiach NZ sa pre daný deň používa výraz “Letníce”, pozri  Skutky 2:1, 20:16 and 1. Korinťanom 16:8. Keďže tento deň je hneď po 40 dňoch v púšti (odtiaľ pochádza idea 40 dní pôstu), tento daný sabat týždňa je prvým sviatkom Slávnosti nekvasených chlebov, čiže Nisan 15. Samotná pasáž, ktorú Mesiáš z Izaáša čítal, naznačuje, že šlo o obdobie paschy.
Neskôr šiel Mesiáš do Kapernaumu, kde – ako bolo jeho zvykom – vstúpil do miestnej synagógy a začal učiť: “Prišli do Kafarnauma. A hneď v sabat vošiel do synagógy a učil.” (Marek 1:21). Pôvodná gréčtina opäť dokazuje, že výraz “sabat” je v MNOŽNOM čísle, naznačujúc ďalší dvojitý sabat. Všimnite si doslovný preklad z gréčtiny: “A vstupujú do Kapernaumu. A v SABATY vstúpil do synagógy, učiac” (ibid.). To opäť raz dokazuje, že Židia v Mesiášovej dobe dodržiavali týždenné sabaty podľa lunárneho kalendára resp. počítania.
Ďalšia zmienka o sabate v Lukášovi sa nachádza v Lukášovi 6:1. Tuná je výraz “sabat” v JEDNOTNOM čísle, naznačujúc pravidelný sabat týždňa.

Rok Mesiášovej smrti

Keď študujete verše v štyroch evanjeliách, ktoré sa zapodievajú Mesiášovým ukrižovaním, je veľmi jasné, že časový rámec pokrýva iba jeden deň a dve časti dňa. Všimnite si: “Keď sa už zvečerilo, pretože bol Prípravný deň, čiže deň pred sabatom, prišiel Jozef z Arimatey, významný člen rady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo, smelo vošiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. … Keď sa pominul sabat, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať.  V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu” (Marek 15:42-43; 16:1-2.).
Máme tuná (1) Deň príprav – deň, kedy bol Mesiáš zabitý (Nisan 14); (2) sabat daného týždňa (Nisan 15) a (3) prvý deň týždňa (Nisan 16). To zdá sa byť jasné.
Teraz sa pozrime na Matúša 27:57, 62 a 28:1: “Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef …Pilát rozkázal, aby mu ho dali. … Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi …Keď sa pominul sabat, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. “
Vnímajúc časovú postupnosť, nachádzame (1) keď nastal večer [Dňa príprav] (Nisan 14); (2) v ďalší deň, nasledujúci Deň príprav (sabat – Nisan 15); a (3) po sabate, úsvit prvého dňa týždňa (Nisan 16). Tuná vidíme ROVNAKÚ časovú postupnosť troch dní.
Prechádzajúc k Lukášovmu záznamu, čítame: “Tu istý muž menom Jozef, člen rady, dobrý a spravodlivý človek …Luke 23:52  zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. …Bol Prípravný deň a už sa začínal sabat. … Ale v sabat zachovali podľa prikázania pokoj. … V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu … Kameň našli od hrobu odvalený…” (23:50, 52, 54, 56; 24:1-2).
Opä raz nachádzame presne tú istú sekvenciu udalostí (1) že ten deň bol Deň príprav (Nisan 14); (2) odpočívali v sabatný deň (Nisan 15) a (3) prvý deň týždňa (Nisan 16).
Nakoniec, ak všetko ide podľa plánu, Jánovo evanjelium by malo odhaľovať presne tú istú postupnosť udalostí. Všimnite si! “Keďže bol Prípravný deň, Júdejci požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. …Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený.” (verše 19:31; 20:1).
Žiadne prekvapenie – nachádzame PRESNE tú istú časovú postupnosť: (1) šlo o Deň príprav (Nisan 14); (2) v deň sabatu (Nisan 15) a (3) v prvý deň týždňa (Nisan 16).
Deň ukrižovania, pochovania a vzkriesenia sú v štyroch evanjeliách dané v JASNEJ postupnosti a so značnou EVIDENTNOSŤOU ako Deň príprav, sabat a prvý deň týždňa.
Marek, ktorý písal pre nežidovských čitateľov všeobecne neznalých židovskej terminológie, vysvetľuje s absolútnou jasnosťou, že Mesiáš bol ukrižovaný v “Prípravný deň, to jest. Deň pred sabatom” (Marek 15:42). Výraz “píprava” (paraskeue) a “predvečer sabatu” (pro-sabbaton) sú dva technické výrazy použité jednoznačne na označenie dňa pred sabatom týždňa – Nisan 14.
Marrk je teda NAJSPRESNEJŠÍ vo vysvetlení, že smrť Mesiáša nastala v deň, ktorý Židia nazývajú Deň príprav – Nisan 14. Nasledujúci deň je Markom označený ako “sabat” (Marek 16:1), ktorý je následne nasledovaný “prvým dňom týždňa” (Marek 16:2). Markova chronologická sekvencia nedáva absolútne žiaden priestor pre dvojdňový interval medzi ukrižovaním a vzkriesením.
Podobne objasňuje Lukáš, že deň Mesiášovej smrti bol nasledovaný nie dňom či dvoma dňami, ale sabatom týždňa. Píše: “Bol Prípravný deň a už sa začínal sabat” (Lukáš 23:54). Spájaním začiatku sabatu s koncom Dňa príprav, a začiatku “prvého dňa týždňa” (Lukáš 24:1) s koncom sabatu (Lukáš 23:56), Lukáš nedáva ABSOLÚTNE ŽIADEN PRIESTOR pre dva plné dni medzi ukrižovaním a vzkriesením.
Niektorí spomedzi Cirkví Božích (Churches of God) chcú vytvoriť priestor pre tieto dni tvrdením, že medzi stredajším ukrižovaním a vzkriesením v sobotu poobede boli dva sabaty: prvý sabat Paschy (sviatok), ktorý pripadol na štvrtok; a druhý sabat týždňa, ktorý pripadol na sobotu. Na podporu tejto teórie jej prívrženci poukazujú na fakt, že sabat v Matúšovi 28:1 je v MNOŽNOM čísle a doslova uvádza: “na konci sabatov”. Tento tex mnohí vnímajú ako “dôležitý text”, ktorý údajne potvrdzuje, že v danom týždni boli DVA sabaty s dňom medzi nimi.” Prvý sabat (podľa ich určenia štvrtok) bol údajne “výročným sabatným dňom Dní nekvasených chlebov”, kým druhý bol “sabat týždňa, sobota”.
Tento záver je ÚPLNE NEUDRŽATEĽNÝ, pretože NIKDE evanjeliá nenaznačujú, že medzi dňom ukrižovania a dňom vzkriesenia boli dva sabaty (jeden po druhom).
Hoci je pravda, že sabat v Matúšovi 28:1 je v množnom čísle, títo propagátori teórie “3 dní a 3 nocí” úplne prehliadajú fakt, že Ján jasne odhaľuje, že boli DVA SABATY V JEDEN DEŇ – sabat týždňa A prvý sviatočný deň Sviatku nekvasených chlebov! “Keďže bol Prípravný deň, Júdejci požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sabat, lebo V TEN SABAT BOL VEĽKÝ SVIATOK” (19:31). To, ako sme videli, je správne, pretože Exodus 16 nám dokazuje, že prvý výročný sviatočný deň Nekvasených chlebov a Stánkov VŽDY pripadá na sabat týždňa podľa lunárneho týždenného cyklu, ktorý dal JAHVEH Boh Izraelitom.
Pretože väčšina teológov a historikov si myslí, že súčasný týždenný cyklus je rovnaký ako bol počas dní Mesiáša, umiestňujú tieto tri dni (t. j., Deň príprav, sabat a prvý deň týždňa) v piatok, sobotu a nedeľu – odtiaľ Veľký Piatok a Veľkonočná nedeľa.
Na strane druhej, mnohí v Churches of God, aby sa vymanili z tradície Veľkého piatku – Veľkonočnej nedele, umiestňujú ukrižovanie na stredu a vzkriesenie na sobotu – s dvoma dňami medzi nimi. Ako sme videli, toto je absolútne neudržateľné.
V snahe určiť rok smrti Jahšuu Mesiáša, biblickí historici a chronologisti hľadali rok 33 rokov po jeho údajnom narodení v roku 1 pred n.l., v ktorom židovské dáta pre Deň príprav (Nisan 14), sabat (Nisan 15) a prvý deň týždňa (Nisan 16) pripadi na piatok, sobotu a nedeľu súčasného gregoriánskeho kalendára. Jediný rok, kedy k tomu nastáva, je rok 33 A.D. – preto mnohé komentáre, biblické slovníky atď. uvádzajú rok 33 A.D. ako rok, v ktorom Mesiáš zomrel.
Keďže tento článok dokázal, že v Mesiášovej dobe Židia dodržiavali lunárny týždeň, ako môžeme naisto vedieť, v ktorom roku Spasiteľ zomrel? Náš článok The Mysterious Events of the Year 31 A.D.! (Tajomné udalosti roku 31 A.D.!) dokazuje, že Mesiáš zomrel 40 rokov pred zničením Chrámu v roku 70 A.D. (Židia používali inkluzívne počítanie). To ukrižovanie zhruba umiestňuje do roku 31 A.D. Ak použijeme sekvenciu Nisan 14, 15 a 16 v gregoriánskom kalendári pre rok 31 A.D., nachádzame, že Nisan 14 pripadol na stredu, Nisan 15 na štvrtok a Nisan 16 na piatok – takto vylučujúc stredajšie ukrižovanie a sobotňajšie vzkriesenie a BEZ POCHYBNOSTÍ DOKAZUJÚC, že súčasný týždenný cyklus nie je rovnaký, ako bol v roku 31 A.D.!!
Ak akceptujete dôkazy, že časová postupnosť ukrižovania a vzkriesenia pokrývala trojdňové obdobie (Deň príprav, sabat a prvý deň v týždni), a že Mesiáš bol usmrtený v roku 31 A.D. – potom máte pred sebou dôkaz, že týždenný cyklus, dodržiavaný Židmi v Jahšuovej dobe bol úplne odlišný od toho, ktorý dodržiavame dnes! Prečo? Pretože v 31 A.D. sabat po Jahšuovej smrti pripadá podľa nášho gregoriánskeho kalendára na ŠTVRTOK!

Ako by sme mali týždenný sabat určovať?

Aby sme Jahveho týždenný sabatný deň správne dodržiavali, ako určíte, kedy fázy mesiaca nastávajú? Mali by sme “pozorovať” nov mesiaca ako Židia počas obdobia Druhého chrámu? Alebo by sme mali nasledovať kalendár, ktorý zachovávajú Židia? K týmto témam sa vyjadrujú články Pravý kalendár Jahveho Boha, Mali by kresťania dodržiavať novmesiace? a Kedy by mal začínať prvý mesiac JAHVEHO roka?
Informácie, ktoré som v tomto článku prezentoval, nie sú v žiadnom prípade absolútne vyčerpávajúce, no aby bola táto štúdia v rozumnej dĺžke, nechávam ďalšie dôkazy na budúce články. Na zhrnutie: je čoraz evidentnejšie, že dávne argumenty o tom, na KTORÝ deň Sabat pripadá (tzn. sobota či nedeľa), boli úplne nezmyselné a úplne stratili pointu! Biblické a historické odkazy dokazujú, že týždenný cyklus – ako bol dodržiavaný Izraelitmi Biblie a Júdejcami a kresťanmi v Novej Zmluve – bol úplne odlišný od nášho dnešného a riadil sa lunárnym kalendárom – rovnakým kalendárom používaným na určenie novmesiacov a sviatočných dní.

Reklamy

2 Comments

  1. Juraj Štefanka
    Posted 20. februára 2012 at 18:08 | Permalink

    Autorovi článku: Veľmi si vážim Vašu odbornú prácu a vynaložený čas.

    Otázkou je, ako mám ďalej žiť a zariadiť svoj život, keď som dospel k tomuto poznaniu z oblasti histórie, či astronómie. Urobil to Pán Boh naschvál také komplikované, alebo za tým stojí diabol, alebo je to jedno ktorý deň svätím, lebo Pánu Bohu na tom až tak nezáleží? Môžem si položiť otázku: Prečo mi to Pán Boh robí, aby hľadanie pravdy bolo také komplikované a nehovoriac o tom, že už život podľa jeho iných prikázaní je v dnešnej dobe niekedy veľmi zložitý.

    Pre porozumenie tejto téme som sa obrátil na Božie slovo, ktoré má k veci čo povedať, lebo ak Pán Boh sobotný odpočinok vyžadoval, tak určite vedel, že pri našej ľudskej obmedzenosti a popletenosti sa skôr, či neskôr netrafíme do presného dňa. Pán Boh toto všetko vie. Je to tak? Roky plynuli a je viac ako pravdepodobné, že sa sobotný deň po astronomickej stránke posunul a ľudia si to ani nevšimli. Pán Boh im však nevyčíta to, čo bolo skoro nepostrehnuteľné, ale vyčíta im to, že deň, ktorý nesie názov šabat sobota, nežijú podľa toho ako to Pán Boh pôvodne zamýšľal. Prorok Izaiáš 58. kapitola.

    Roky , storočia plynuli a prišla doba príchodu Pána Ježiša Krista. V kázni na hore, Matúšovo evanjelium od 5. kapitoly, Pán Ježiš, keď hovorí o záväznosti a svätosti sobotného dňa vo svojej dobe, nerieši otázku astronomickej presnosti a nehovorí, že za tých mnoho tisíc rokov sa sobota posunula o neviem aký dlhý čas. Nespochybňuje deň s týmto názvom. Hovorí o dni, ktorý nesie meno sobota v dnešnom ponímaní soboty a ukazuje ľuďom AKO SA TENTO DEŇ ZACHOVÁVA. Nehovorí, že treba tento deň nanovo vyrátať, alebo svätiť iný deň.

    Napokon je tu kniha Zjavenie Jána.

    Aj keď kniha Zjavenie Jána je veľmi ťažká kniha, aj laikovi je z textu, ktorý predkaldám jedna vec určite zrozumiteľná.

    Zj 14,6 * A videl som iného anjela, letiaceho prostredkom neba, ktorý mal večné evanjelium, aby ho zvestoval tým, ktorí bývajú na zemi, a každému národu i pokoleniu i jazyku i ľudu
    Zj 14,7 * a hovoril veľkým hlasom:Bojte sa Boha, a dajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu, a klaňajte sa tomu, ktorý učinil nebo i zem i more i pramene vôd.
    Zj 14,8 * A iný, druhý anjel nasledoval a hovoril: Padol, padol Babylon, to veľké mesto, ktoré vínom hnevu svojho smilstva napájalo všetky národy.
    Zj 14,9 * A iný, tretí anjel nasledoval za nimi a hovoril veľkým hlasom: Jestli sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znamenie na svoje čelo alebo na svoju ruku,
    Zj 14,10 * bude aj on piť z vína hnevu Božieho, z nemiešaného, ktoré je naliate v poháre jeho hnevu, a bude sa mučiť v ohni a síre pred svätými anjelmi a pred Baránkom,
    Zj 14,11 * a dym ich mučenia bude vystupovať na veky vekov. A nebudú mať odpočinku ani vodne ani vnoci, tí, ktorí sa klaňajú šelme a jej obrazu, a jestli niekto prijme znamenie jej mena.
    Zj 14,12 * Tu je trpezlivosť svätých, tu tí, ktorí zachovávajú prikázania Božie a vieru Ježišovu.
    Zj 14,13 * A počul som hlas z neba, ktorý mi hovoril: Píš! Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí odteraz zomierajú v Pánovi. Áno, tak hovorí Duch, aby si odpočinuli od svojich prác, a ich skutky nasledujú s nimi.

    Aj keď sú tieto výrazy a obrazy komplikované, jedna vec je zrozumiteľná. Hovorí sa tu o výzve klaňať sa Pánu Bohu v čase, ktorý predchádza Božiemu súdu. Je to preto, sú tu ľudia, ktorí Pána Boha neposlúchajú a Pán Boh ich chce zachrániť. Títo ľudia sa Pánu Bohu neklaňajú a žijú podľa iných autorít/ Babylon, šelma a jej obraz/. Nechcem teraz identifikovať.

    V čase, keď bude mať byť Boží súd, Pán Boh tu bude mať stále ľudí, ktorých nazýva svätými a tí zachovávajú jeho prikázania – desatoro, ktoré bolo vydané na Sinaji Izraelcom. /Súčasťou desatora je aj prikázanie o sobote./
    Životom podľa jeho prikázaní sú v ostrom protiklade s tými ľuďmi, ktorí podľa Božích prikázaní nežijú.

    Môžeme hovoriť o kalendároch a astronómii a špekulovať učene o tom ako to je, a potešiť sa, že ak nevieme presne astronomicky určiť sekundu začatia a konca šabatu, tak je to jedno a môžeme pokojne zachovávať nedeľu, či iný deň. Buď ide Pánu Bohu o astronomicky presný deň, alebo deň, ktorý nesie jeho názov Aby bol oddelený ako ten, ktorý nesie jeho názov všeobecne vo svete. Skúste trošku domyslieť pointu Zjavenia 14 kapitoly.

    Prosím nás všetkých. Keď hovoríme o otázkach, ktoré sa týkajú viery, nesnažme sa ich dokazovať, či vysvetľovať inými exaktnými vedami. Závery, ktoré sa dozvieme sú síce technicky vzaté správne, ale Božie slovo sa vysvetľuje Božím slovom. Pán Boh bude súdiť ľudí podľa svojho slova. Prajem Vám všetkým múdrosť od Neho.

  2. Ľubomír
    Posted 5. septembra 2014 at 07:50 | Permalink

    O tomto píše i WLC. Stotožňujem sa. Našiel som tu i nové veci čo som nevedel.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: