Clifton Emahiser – Krok za krokom skrze pobyt Izraela v Egypte od Jozefa po Jozuu, časť 1. (WTL #33)

Toto je môj 33. mesačný výukový list. V posledných pár lekciách som sa snažil zosúladiť biblické a egyptské dejiny. Ak tieto dve posledné lekcie nemáte, možno ich budete chcieť ako základ pre aktuálnu lekciu. V lekcii 31 sme sa dozvedeli, čo egyptská história definitívne nie je. Pomocou značnej archeologickej evidencie sme určili, že pobyt v Izraela v Egypte musel nastať počas 18. dynastie, čiže Nového Kráľovstva. Bolo naznačené, že Mojžiš (Moses) bol pomenovaný po línii faraónov, ktorých meno končilo koncovkou “mosis”. V lekcii 32 sme boli schopní zosúladiť časové obdobia Jozefa, Mojšiža a Exodu s históriou 18. egyptskej dynastie.

KROK ZA KROKOM SKRZE POBYT IZRAELA V EGYPTE OD JOZEFA PO JOZUU

Počnúc touto lekciou vykročíme s Izraelom cez egyptské dejiny, s počiatkom u Jozefa a pokračujúc časom až – a vrátane – do doby Jozuu. Začiatok si vyžiada správne umiestnenie ozefa do tohto historického príbehu. Takmer každá referenčná kniha sa snaží umiestniť Jozefa do obdobia Hyksos tvrdiac, že Jozef a Hyksos mali veľa spoločného.

Je pravdepodobne pravdou, že Jozef, predaný svojimi bratmi a odvedený do Egypta, sa tam dostal v období Hyksos. Ak Jozef bol predaný do otroctva Hyksos, a jeho rodina neskôr prišla do Egypta do okolí delty Nílu, faraón Amosis by spolu s Hyksos vyhnal z okolia Delty aj Izraelitov. Ak by bol Jozef vizírom faraóna z radov Hyksos, bol by považovaný za nepriateľa faraóna Amosisa. Tento scenár do obrazu daného časového obdobia veľmi nezapadá. Je pravdepodobnejšie, že Jozef bol svojimi väzniteľmi odvedený do Amosisovej oblasti v Thébach a tam následne predaný. Dielo Wernera KelleraThe Bible As History, strany88-90, naznačuje, že Jozef bol predaný do područia Hyksos nasledovne:

Biblický príbeh o Jozefovi a prebývaní potomkov Izraela v Egypte patrí do obdobia nepokojných podmienok na Níle pod vládou cudzích Hyksos. Nie je preto prekvapujúce, že sa nám nezachovali žiadne dobové egyptské informácie. Napriek tomu nachádzame nepriamy dôkaz autentickosti príbehu o JozefoviVieme taktiež, že vládcovia Hyksos ako prví používali slávnostné vozy pri verejných prehliadkach. Pred ich dobou to nebolo na Níle praxou. Slávnostný voz pripevnený k čistokrným koňom bol v tých časoch Rolls-Royce miestodržiteľov. Prvý voz patril vládcovi, druhý voz jeho hlavnému ministrovi.”

Treba pochopiť, že hoci Hyksos ovládali okolie Delty, a mali v podriadenosti južný Egypt, v Thébach bol faraónom Amosis. Inými slovami, v tom istom čase vládli Egyptu dvaja faraónovia. TO, že Hyksos priviedli do okolia Delty bojový voz, nie je žiadnym dôazom, že Egypťania v Thébach neprijali a nekopírovali túto myšlienku pre seba.Na lepšie pochopenie Hyksos, budem citovať z extra knihy Reader’s Digest, Great People of the Bible, strany 30-31. Hoci ide o informatívny článok, i ten sa snaží umiestniť Jozefa k Hyksos:

Predstava, že by sa Jozef, hebrejský otrok, mohol stať faraónovým najvyšším úradníkom, nie je tak fantastická, ako by sa mohlo zdať. Približne v čase jeho príchodu, medzi rokmi 1720 až 1700 pred Kristom, bol Egypt napadnutý sýrsko-kanaánskou alianciou zvanou Egypťanmi „Hyksos“. Títo útočníci zaviedli svoju vlastnú líniu faraónov a vládli krajine okolo 150 rokov. Sami nenávidení cudzinci, je pravdepodobné, že Hyksos mohli dôverovať niekomu ako bol Jozef viac, než rodenému Egypťanovi, a rozprávanie o Jozefovom vzostupe k moci má nepopierateľne autentickú príchuť. Ďalšia časť príbehu, v ktorej faraón počas hladomoru získal väčšinu krainy, by sa dala ľahko pochopiť, ak bol Egypt pod nadvládou Hyksos.”

Samozrejme, táto posledná veta odkazuje na Jozefovo nastolenie 20 %-nej dane z príjmu voči niektorým vlastníkom pôdy. Je taktiež mojím názorom, že Jozef túto 20 %-nú daň zaviedol voči Hyksos ako predpoklad na prídel jedla počas hladomoru. Pointou, na ktorú som chcel týmto citátom upozorniť bol fakt, že Hyksos boli “sýrsko-kanaánskou alianciou”.

PÍSMO POTVRDZUJE, ŽE JOZEF NEBOL PREDANÝ DO VLASTNÍCTVA HYKSOS

To sa dá vidieť v príchode Jozefových bratov do Egypta za účelom nákupu potravín. V tom čase ho nepovažovali za svojho brata, ale za Egypťana. Počas svojho pobytu v Egypte boli bratia pozvaní na hostinu s Jozefom. Usadenie bolo v tomto prípade značne nezvyčajné. Aby sme túto situáciu jasne vnímali, budem prezentovať danú pasáž tak, aby bola pochopiteľná, keďže vo väčšine prekladov to tak nie je. Danou pasážou je Genesis 43:32:

I doniesli jemu aj im osobitne a Egypťanom, čo s nimi jedli, tiež osobitne. Egypťania totiž nesmeli jesť spolu s Hebrejmi, lebo Egypťania to pokladali za ohavnosť.

Ak sa divíte, prečo Egypťania odmietali jesť s Hebrejmi, blo to kvôli tomu, že pastierov pokladali za odporných. Keďže aj Hyksos boli pastiermi, tento postoj by nezastávali. Boli to Egypťania v Thébach a ďalej na juh Egypta, ktorí počas tej doby považovali za odporné spolčovať sa s pastiermi. Verím, že tento verš v Písme je dôkazom, že Jozef nebol predaný za otroka pre Hyksos, ale skôr do Amosisovej ríše okolo Théb.

Neskôr, keď Jozef do Egypta priviedol svojho otca a bratov, upozornil ich, že Egypťania považujú pastierov za ohavnosť, hovoriac (Genesis 46:33-34):

Keď vás teda faraón zavolá a keď vám povie: “Čím sa zamestnávate?”, odpoviete mu: “Chovateľmi dobytka sú tvoji sluhovia od svojej mladosti až dodnes, my aj naši otcovia,” aby ste mohli zostať v kraji Gesen. Lebo každý pastier oviec je u Egypťanov v opovrhnutí.””

To vyvoláva ďalšiu otázku: Kde v Egypte sa “krajina Gošen” nachádzala? Ak Hyksos v tom čase ovládali celé územie Delty, faraón v Thébach by nemal žiadnu autoritu venovať Hebrejom pôdu v danom regióne, pretože sa nachádzala mimo jeho jurisdikcie. Je možné, že tzv. “krajina Gošen” sa nachádzala v Egypte mimo územia Delty? Bude preto potrebné povenovať sa nejakému skúmaniu, aby sme odpoveď na túto otázku našli. V Písme sa spomínajú dve rôzne krajiny Gošen, jedna v Palestíne a druhá v Egypte. Naozaj, ohľadom Gošen v Egypte existuje mnoho špekulácií, no nemnoho dôkazov. The Journal of Egyptian Archaeology naznačuje, že v neskoršom období Hyksos thébski vládcovia pásli svojej stáda na Hyksos ovládanom území Delty [viď The Zondervan Pictorial Encyclopedia of the Bible, zväzok 2, strana 779]. Jozef a jeho rodina pravdepodobne dostali tzv. “krajinu Gošen” do vlastníctva pred koncom “neskoršieho obdobia Hyksos”.

IZRAELITOM DANÁ NAJLEPŠIA ZEM V EGYPTE

Genesis 47:6 a 11 nám hovoria, že Izraelitom bola daná najlepšia zem v Egypte. Poďme si tieto dva verše prečítať:

6 …Egyptská krajina je (voľná) pred tebou, v najlepšom kraji zeme osaď svojho otca a svojich bratov… 11 Jozef osadil svojho otca a svojich bratov a dal im v egyptskej krajine pozemok v najlepšom kraji zeme…”

V tom čase si bol faraón vedomý toho, že Jozefova predpoveď sedem rokov trvajúceho hladomoru je platným proroctvom. Niet pochýb, že to ho motivovalo k štedrosti voči Jozefovi a jeho rodine. Ak faraón dal Jakobovi a jeho synom najlepšiu krajinu v Egypte, mohlo ísť o oblasť Faiyûm. Pre informácie ohľadom tejto oblasti v Egypte, budem citovať z diela Wernera Kellera The Bible As History, strana 90:

Jozef mal 30 rokov, keď ‘vyšiel do celej egyptskej krajiny.’ (Gen. 41:45) Biblia nám o tom nič viac nehovorí, no pri Níle existuje miesto, ktoré dodnes nesie jeho meno. Mesto Medinet-el-Faiyûm, ležiace 80 míľ južne od Káhiry, uprostred úrodného Faiyûm, bolo vychvaľované ako ‘Benátky Egypta’. V bujných záhradách tejto obrovskej prekvitajúcej oázy dozrievali pomaranče, mandarínky, broskyne, olivy, granátové jablká a vinič. Faiyûm za tieto chutné plody vďačil umelo vybudovanému kanálu, dlhému viac ako 200 míľ, ktorý privádzal do oblasti vodu Nílu a zmenil oblasť, inak odsúdenú stať sa púšťou, na raj. Stará vodná cesta nie je len známa dodnes fellahínmi ako ‘Bahr Yusuf’ — ‘Jozefov kanál’ , ale týmto menom bola známa v celkom Egypte. Ľudia hovoria, že bol naplánovaný biblickým Jozefom, faraónovým veľkovizírom, ako je opisovaný arabskými legendami.”

DVA SLÁVNE 7-ROČNÉ HLADOMORY V EGYPTSKÝCH DEJINÁCH

Hladomor počas Jozefovho života nebol jediným sedem rokov trvajúcim hladomorom v egyptských dejinách. Pre informácie ohľadom predošlého hladomoru budem citovať z dvoch zdrojov, ktoré naň odkazujú. Najprv citujem z diela The Bible And Archaeology od J. A. Thompsona, strana 46:

Ohľadom egyptských hladomorov máme množstvo informácií. Roky sucha a zlých žatiev sú vo faraónovej dŕžave dobre zaznamenané. Existuje dokonca evidencia o sedem rokov trvajúcom hladomore. Slávny kráľ Zoser (Žoser) (okolo roku 2700 B.C.) kedysi zaslal miestodržiteľovi jedného regiónu posolstvo so slovami::

Veľmi sa trápim kvôli ľuďom v paláci. Moje srdce oťažieva kvôli nedostatku záplav Nílu za posledných sedem rokov. Niet ovocia, zeleniny je nedotatok, celkovo vládne nedostatok potravy.”

Druhý citát hľadom tohto sedemročného hladomoru pochádza z knihy The Bible As History autora Wernera Kellera, strana 91:

Vo veľmi rannej dobe, napríklad, na začiatku tretieho tisícročia, nastal sedem rokov trvajúci hladomor, čo uvádza rytina Ptolemaiovcov. Kráľ Žoser poslal nasledujúci odkaz miestodržiteľovi veľkých nílskych vodopádov v Elefantíne: ‘Veľmi sa trápim kvôli ľuďom v paláci. Moje srdce oťažieva kvôli nedostatku záplav Nílu za posledných sedem rokov. Niet ovocia, zeleniny je nedotatok, celkovo vládne nedostatok potravy. Každý okráda svojho suseda … Deti plačú, mládež chradne. Starí sú deprimovaní, nemajúc žiadnu silu v nohách, sedia na zemi. Dvor je na konci s radami. Sýpky boli otvorené, no všetko všetko v nich už bolo skonzumované’.”

Ako sa dá jasne vidieť, tento predošlý hladomov bol oveľa odlišnejší než ten, s ktorým bol spojený Jozef. Kým počas hladomoru v Jozefovej dobe mali Egypťania dostatok potravín, počas Žoserovej doby ľudia hrozne trpeli hladom. A taktiež pred Žoserovým hladomorom nedošlo k žiadnemu varovaniu, takže nemali žiadnych sedem rokov na prípravu, ako tomu bolo v prípade Jozefa. Egypt mal počas hladomoru v čase Jozefa dostatok potravín a podporoval i okolité krajiny. Táto situácia pravdepodobne monetárnu a politickú pozíciu Egypta značne posilnila. F. David Fry, Jr. sa vo svojom diele Hebrew Sages of Ancient Egypt (A Revised Discipline In Antiquity) snaží zmazať tisíc rokov egyptskej histórie tvrdiac, že Jozefov hladomor sa nemohol odohrať počas 18. dynastie, a odkazoval na skorší hladomor. V podstate odkazuje na Žoserov hladomor na strane 34 spomínanej knihy a naznačuje, že Jozefov hladomor bol vlastne hladomor Žoserov. Ako však môžeme vidieť, z predložených dôkazov, Žoserov sedemo rokov trvajúci hladomor nezapadá do podmienok počas Jozefovho života. Citujem, čo na F. David Fry, Jr. uvádza (strana 34):

Potom došlo k ďalšiemu hladomoru na počiatku vlády 3. dynastie, počas vlády Žosera. Je zaznamenaný na “Hladomorovej stéle” (ako ju nazývajú archeológovia). Stéla je vztýčený kameň alebo obelisk s rytým nápisom či obrazcom, zvyčajne využívaný ako pamätník alebo náhrobný kameň. Hladomorová stéla, zdá sa, potvrdzuje biblickú správu o sedem rokov trvajúcom hladomore, ktorý nastal na začiatku Jozefovej služby u faraóna [Nemyslím si.].

Meno Žoser sa nenachádza na žiadnom monumente spred 12. dynastie. Na svojich dobových monumentoch je nazývaný Iry-Khet-Neter … Žoserovo meno bolo úzko spojené s oblasťou južne od Aswanu, v gréckom období známom ako Dodekaschoinos. Mená Žosera a jeho architekta, Imhotepa, sú zaznamenané na dobre známej ‘Hladomorovej stéle’ ptolemaiovského obdobia, viac než 2700 roov po Žoserovej smrti. Stéla je vyrytá do kameňa na ostrove Sehel, južne od Aswanu. Podľa tohto nápisu došlo počas vlády Žosera k veľkému hladomoru, pretože hladina Nílu sedem rokov nestúpala. Keď Žoser požiadal Imhotepa o radu, ten mu odpovedal, že na zastavenie hladomoru bolo nutné získať priazeň boha Chnuma (Khnum), boha Prvého vodopádu, žriedla Nílu. Iba Chnum mohol sýpky Egypta naplniť. [Ahmed Fakhry, The Pyramids, s. 23]

Učenci sa domnievajú, že táto Hladomorová stéla bola zaznamenaná stáročia po udalosti, jej príbeh je poznačený náboženstvom; jednako však sa nazdávajú, že jej základné detaily sú platné a pravdivé …

Môže byť sedemročný hladomor kráľa Žosera a jeho hlavného ministra, Imhotepa, zhodný so sedemročným hladomorov v príbehu v Genesis? … Existuje malá šanca, že by existoval ešte nejaký ďalší sedem rokov trvajúci hladomor, keďže Níl je tak stály …”

Niečo z toho, čo F. David Fry, Jr., tuná tvrdí, je pravdou, ale s dôkazmi, ktoré sme zvažovali v posledných dvoch lekciách, Žoserov hladomor nemohol byť totožný s hladomorom Jozefovým. S archeologickými nálezmi v Jerichu a s nálezom v spomínanom vraku musí byť časové obdobie Jozefa, Mojžiša a Exodu totožné s obdobím 18. egyptskej dynastie. Dôležitosť tohto archeologického dôkazu jednoducho nemôžem dostatočne zdôrazniť.

Jozua preklial Jericho, aby nebolo po jeho zničení Izraelitmi nikdy viac obývané. Preto sa v Jerichu nachádzajú iba archeologické nálezy do doby Jozuu, nie po ňom. Nájdenie skarabeov kráľovnej Hatšepsut, Tutmosisa III. a Amenhotepa III z 18. dynastie preto naznačuje, že títo faraóni predchádzali Jozuovi. Inými slovami, ak sa Exodus odohral počas 6. dynastie, ako naznačuje Fry, skarabeovia týchto panovníkov by sa v Jerichu nenašli. Článok v magazíne National Geographic z decembra 1987 s názvom “Oldest Known Shipwreck Reveals Splendors Of The Bronze Age” zhŕňa dôazy slúžiace ako dvojité svedectvo k archeologickým nálezom v Jerichu. Ak som to dostatočne neobjasnil v lekcii #31, verím, že je to teraz úplne jasné!

Musíme sa vskutku poriadne pozrieť na kliatbu, ktorou Jozua Jericho preklial. Nachádza sa v Jozuovi 6:26 a znie:

Vtedy Jozue zaviazal (ľud) touto prísahou: “Nech je zlorečený pred Pánom muž, ktorý by sa odvážil postaviť mesto Jericho! Za cenu prvorodeného syna bude klásť jeho základy a za cenu najmladšieho syna nasadzovať jeho brány!”

K tomuto veršu som našiel vynikajúci komentár v Commentary On The Whole Bible, strana 172, autorov Jamiesona, Fausseta & Browna:

OBNOVITEĽ JERICHA PREKLIATY. Vtedy ich Jozue zaviazal— t. j. zviazal svojich súkmeňovcov vážnou prísahou, platnou pre nich i ich potomstvo, že toto mesto viac nanovo nevybudujú. Jeho zničenie bolo dielom Božím (Jahveho), ako stály pamätník na Jeho odpor voči modlárstvu a s ním súvisiacim zvrátenostiam. Nech je zlorečený pred Pánom mužktorý by sa odvážil postaviť mesto Jericho— t. j.i.e., učiní odvážny pokus o jeho vybudovanie. Za cenu prvorodeného syna bude klásť jeho základy a za cenu najmladšieho syna nasadzovať jeho brány— stane sa bezdetným — začiatok bude poznamenaný smrťou jeho najstaršieho syna, a jeho posledné žijúce dieťa zahynie v čase ukončenia jeho výstavby. Táto kliatba bola naplnená 550 rokov po svojom vyrieknutí (pozri 1. Kráľov 16:34.) ”

Niet pochybností, že Jericho bolo modlárskym mestom, ak považujete 12 akrov za mesto. Lepšou ilustráciou by bola pevnosť. A ešte lepšou predstavou by bola predsunutá útočná bašta. Archeológovia zistili, že Jericho bolo vlastne miestom na uchovávanie zásob a bojových prostriedkov. Hyksos bezpochyby využívali Jericho ako prípravný bod pre svoje útoky na Egypt. Zničením Jericha zo strany Izraelitov pravdepodobne preťali možnosť jeho využitia nejakou cudzou možnosťou ako odrazového mostíka pre útok. Zdá sa, že zničenie Jericha bolo veľmi kritickým ťahom zo strany Izraela na odvrátenie útokov voči nim v blízkej budúcnosti. Pointou, ktorá by nás mala zaujímať, v tejto lekcii, je fakt nálezu skarabeov v Jerichu, z 18. egyptskej dynastie, dokazujúc, že jej (18. dynastie) datovaná existencia zapadá do doby pred Jozuom. Archeologické nálezy v Jerichu stanovujú definitívnu časovú líniu pre Izrael v Egypte.

20%-NÁ DAŇ NA POUŽITIE PRE NEÚRODNÉ ROKY

Howard Rand vo svojej knihe Primogenesis, strana 116, uvádza: “(Jozef) ho (faraóna) taktiež primäl, aby stanovil úradníkov nad krajinou, ktorí zozbierajú pätinu úrody počas sedem úrodných rokov.” (To nie je totožné s Genesis 47:24, kde Jozef stanovuje 20%-nú daň z príjmu). Ak trošku porátame, rýchlo zistíme, že pätina z úrody počas siedmych rokov by nepostačovala pre celý Egypt po sedem hladových rokov, nehovoriac o národoch vôkol Egypta. Zozbieraná pätina úrody by neudržala Egypt viac ako poldruha roka. Čo ma tuná zaujalo, je nasledovné:

Mal Jozef dostatok času na vybudovanie 200 míľ dlhého zavodňovacieho kanálu v oblasti Faiyûm a jeho uvedenie do činnosti pred úrodným sedemročným obdobím? Je to jedna oblasť v Egypte, ktorá by zodpovedala ohromným výnosom v Biblii počas tých rokov. Jediná vec, ktorá by zodpovedala bohatým výnosom počas daných rokov dostatku by bolo to, ak by úroda bola takmer dvojnásobok normálnej produkcie, alebo ak by došlo k obrábaniu väčšej plochy. Jediný spôsob, ako by pätinový zber zapadal do tohto príbehu je, ak by existoval projekt na zvýšenie užívania pôdy, v prípade čoho by 100 percent výnosu bolo uložených do sýpok. Faiyûm?

O KROK ĎALEJ

Do nášho uvažovania by sme mali zahrnúť ešte ďalšiu vec, týkajúcu sa príbehu o Jozefovi, ako je zaznamenaný v Biblii. Niekedy sú maličké detaily skryté pod povrchom dovtedy, než si nájdeme čas na ich skutočnú analýzu. Jedným z týchto skrytých prípadov je i Jozefovo manželstvo s Asenat. Prečítajme si o tom v Genesis 41:45:

Faraón však zmenil aj Jozefovo meno na Sáfenat Panéach – Živiteľ zeme a dal mu za ženu Asenet, dcéru Putifara, kňaza z Heliopolu. Jozef potom vyšiel do egyptskej krajiny.”

Všimli ste si, čo sme si práve prečítali o faraónovi, dajúcom Jozefovi jeho manželku? Je iba jeden spôsob, ako by mohol mať autoritu na takéto niečo. To jest, ak bol sám faraón z domu Semovho. V tom čase boli faraóni evidentne Semitmi. Zjavne to však neplatilo o nižších triedach Egypťanov, iba o vládnucej triede. Ak je to pravda, potom sa náš príbeh dostáva do úplne odlišného svetla!

A taktiež, ak je to pravda, môžeme si byť istí, že Jozef nebol predaný Izmaelitmi do rúk Hyksos, ale do Amosisovej oblasti v Thébach. A podobne, ak je toto tvrdenie pravdivé, vyvoláva zároveň celý rad ďalších otázok! Nielen to, rovnako tak množstvo nezvyčajných situácií objasňuje.

POZRIME SA NA JOZEFOVU 20%-NÚ DAŇ A KONFIŠÁCIU PÔDY EŠTE INAK

Podľa semitsko-hebrejského zákona nie je dovolená úžera, daň z príjmu či konfiškácia bratovej zeme. Je to však dovolené voči nesemitským ľuďom. Nemôžem sa tomuto venovať detailne v tak krátkej lekcii, budem ju vnímať len z perspektívy Jozefa. Ak všetko to je pravdivé, Jozef mal právo zabrať egyptskú zem a venovať ju semitskému faraónovi. To taktiež vysvetľuje, prečo kňazstvo (semitského pôvodu), bolo spod zdanenia vyňaté. Kňazstvo v tej dobe možno nebolo také, ako by malo byť, ale ak boli rasovými bratmi, vylučovalo by ich to spod zdanenia a konfiškácie pôdy. Ako môžete začať vidieť, tento Jozefov príbeh dáva značný zmysel. Taktiež by nás to malo upozorniť, prečo bolo katostrofou, keď sa faraóni 18. a 19. dynastie začali sobášiť s churejskými a chetitskými manželkami. Taktiež vysvetľuje, prečo došlo k rasovej vojne medzi čistou líniou semitských faraónov a faraónov churejskej krvi. Výsledkom sedemročného hladomoru bola úplná semitská kontrola Egypta. V tomto prípade by boli Izraeliti prirodzene vyňatí zpod dane z príjmu. Všetko to sa zmenilo nástupom ne-semitských faraónov k moci.

Zdalo by sa, že manželstvom Jozefa a Asenat vznikol blízky rodinný vzťah medzi Jozefom a faraónom. Howard B. Rand vo svojom diele Primogenesis, strana 117, azda s týmto súhlasí, tvrdiac:

Kňazská kasta, do ktorej Jozefov svokor, kňaz z Onu, patril, bola nepochybne z línie Sema. Semovi potomkovia boli do úradu v Egypte uvedení zjavne počas budovania Veľkej Pyramídy. Čistota rasového materiálu stanoveného potomstva bola zachovaná narodením týchto potomkov Jozefovi a Asenat.”

Ak je to, čo Rand ohľadom Domu Semovho siahajúcom po dobu výstavby Veľkej Pyramídy pravdivé, nemôže to označovať Hyksos, pretože ich vláda v oblastí Delty trvala len niečo cez 100 rokov.

Hoci Dr. William J. Hale vo svojej knihe Chemivision verí, že Hyksos boli ľuďom, s ktorým bol Jozef spájaný, na stranách 15 a 16 uvádza niekoľko zaujímavých poznámok:

Jozef našiel priazeň u kráľovského rodu 18. dynastie a bol zanedlho vymenovaný za správcu sýpok. Jozefovi bola daná za ženu Asenath, dcéra Pitofara, kňaza z Onu … Postupným tlakom Egypťanov z južného Nílu netrvalo dlho, než boli Hyksos úplne vyhnaní z Egypta, pravdepodobne okolo roku 1583 pred Kristom.”

ĎALŠIA EVIDENCIA O TOM, ŽE JOZEF NEMOHOL POŽADOVAŤ 20%-NÚ DAŇ OD SVOJICH PRÍBUZNÝCH

Ohľadom overenia tohto tvrdenia, budem citovať z diela Adam’s Tree od Della Stanley, strana 44:

… (Jozef) sa vrátil a zajmúc Simeona, pred ich očami ho spútal. Potom prikázal, aby boli ich vrecia naplnené kukuricou a vrátené ich peniaze. A poslal ich ich svojou cestou domov. Jozef poznal dôvod svojho pobytu v Egypte, a nemohol vziať od svojich bratov peniaze. Za záchranu rodiny sa nedajú zaplatiť žiadne peniaze. Taktiež chcel uštrediť bratom lekciu, na ktorú nikdy nezabudnú.

Na ceste domov sa Jakobovi synovia zastavili na odpočinok a jedlo, a jeden z nich našiel vo svojom vreci peniaze. Aj ostatní našli peniaze vo svojich vreciach, čo ich veľmi zarazilo. Svojmu otcovi rozpovedali o tom, čo sa stalo – že Simeon bol prinútený zostať v Egypte ako záruka, a že vládca požadoval ich návrat s Benjaminom, inak Simeona viac neuvidia.”

DVE SKUPINY IDENTIFIKOVANÉ AKO “PASTIERSKI KRÁLI”

V článku publikovanom v Destiny magazine, október 1962, s názvom “Enoch’s Mission and Shem’s Responsibility” (strany 201-204 v ročenke 1962), Howard B. Rand cituje Manetha s tvrdením, že “Hyksos” boli “pastierski králi”. Zároveň však jeho spomínaný článok zaraďuje “pastierskych kráľov” vedľa faraóna Cheopsa zo 4. dynastie niekoľo storočí naspäť. Som veľmi prekvapený tým, že si Rand túto nezrovnalosť pred napísaním článku neuvedomil. Keďže sa Hyksos nachádzali v Egypte len čosi viac ako 100 rokov počas vlády Kamoseho na konci 17. dynastie a Amosisa na počiatku 18. dynastie, nie je možné, aby boli Hyksos totožným národom, nazývaným “pastierski králi” počas doby Cheopsa. Okrem tejto nezrovnalosti je zvyšok článok výnimočný v poukázaní na mnoho zaujímavých faktov, a z neho citujem:

Záznamy naznačujú, že počas stavby Veľkej Pyramídy v Egypte bola egyptská vláda v opozícii voči modlárskemu uctievaniu, zavedenému v krajine. Cheops, faraón vládnuci v tej dobe, bol obvinený modlármi z arogancie voči bohom, keďže zatvoril ich chrámy a nútil kňazov k práci.

Pastierski králi. Historické fragmenty podávajú fakt, že v tom čase sa v Egypte nachádzal pozoruhodný cudzinec, nachádzajúci sa pri mieste Veľkej Pyramídy. Kňazi, s ktorými sa rozprával Herodotos ohľadom ranných dejín Egypta, tohoto cudzinca opisovali ako pastiera, ktorému – a nie Cheopsovi – Egypťania stavbu Veľkej Pyramídy pripisovali.

Cheops zjavne prispel pôdou, robotníkmi a stavebným materiálom. Záznam tohto cudzinca označuje za pastiera a nazýva ho ‘Philition ’ alebo ‘Philitis ’ …

Keď ľud Izraela opustil Egypt a putoval pustatinou, na zvýšenie morálky si rozprávali o oveľa staršom ľude, ktorý, podobne ako oni sami, bol taktiež vyvedený z Egypta. Boli nazývaní Kaftorim, pochádzajúci z Kaftoru, na čo odkazoval Mojžiš v Deuteronomiu 2:23. [pozri taktiež 10:14]

Toto miesto, zvané Kaftor, bolo rovnaké miesto, kde dnes v stojí Veľká Pyramída. Pán, skrze proroka Ámosa, odkazuje na nich ako na Filištíncov, ktorých vyviedol z Kaftoru (Ámos 9:7). A od historika Herodota (s potvrením v Písme) sa dozvedáme o Filištíncoch [Kaftorim], žijúcich kedysi v susedstve Veľkej Pyramídy, ktorí boli obdarení Božou priazňou a odišli z Egypta pred Izraelitmi.

Tento ľud nebol Filištíncami doby sudcov a Dávida, ale oveľa starším ľuďom, ktorý uctieval pravého Boha … Dôjduc do Palestíny z nílskej delty, v Egypte boli známi ako “pastierski králi”.

… po Potope sa Sem stal prvým z pastierskych kráľov, ktorí vládli v Egypte. Bola mu prejavovaná naväčšia úcta ľudí v krajine, pretože ich zachránil z kušitského otroctva … A preto, keď sa modlárski kňazi opäť dostávali k moci, robili všetko pre to, aby bola Semova pamiatka očiernená.

Semove reformy. Počas vlády pastierskeho kráľa Seta, čiže Sema, a jeho bezprostredných nasledovníkov, došlo k úplnému zvrhnutiu egyptských božstiev; ich chrámy zničené a modlárstvo v akejkoľvek podobe bolo po celej zemi zakázané … Šlo prevažne o dielo Sema, pastierskeho kráľa, ktorý bol taktiež kňazom Najvyššieho Boha, v jeho boji s modlárstvom Egypta. Pohanské krámy boli doslova rozbité na kusy…

Manetho hovorí, že pastieri boli nakoniec premožení a museli Egypt opustiť, čo učinili bez škôd, a odišli do Judey, kde vybudovali mesto Jeruzalem. Josephus, židovský (júdsky) historik, týchto pastierov nazýva ‘našimi predkami’, čo by určite platilo, ak bol Sem prvým a najmocnejším pastierskym kráľom Egypta …”

Veľmi pochybujem, že Hyksos boli niekedy nazývaní “pastierskymi kráľmi”, a mám v pláne sa tomuto v budúcich lekciách venovať. Zdá sa, že u Hyksos nachádzame pastierských kráľov, ktorí pastierskymi kráľmi neboli, a v Kaftorim Filištíncov, ktorí Filištíncami neboli rovnako tak. Teraz sa dá vidieť dôležitý fakt, že faraón spríbuznený s Asenat bol Semita. Pochopenie tohto faktu vedie k pochopeniu Biblie. V ďalších lekciách sa budeme hlbšie venovať egyptskej a biblickej histórii. Hoci Howard B. Rand napísal mnoho zaujímavých materiálov, niektoré z jeho predpokladov podrobím bližšiemu skúmaniu.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: