Tag Archives: Herodotos

William Finck – Rasa z Genesis 10

Na tejto planéte sa nachádzame iba raz. Niet žiadnej druhej šance. Jedna história, jedna Biblia, jedna cesta zo záhrady Eden po zozbieranie Pšenice. Ak nenachádzame základy našej rasy v Genesis 10, potom naša história – naša Biblia – je absoútne nespoľahlivá a sme zaborení v márnosti, bez žiadneho zmyslu života a žiadneho záznamu o našom pôvode, a žiadnej nádeji na budúcnosť. Často začínam ústne vysvetlenie 10. kapitoly Genesis citátom Epikteta, požičaného z úvodných strán Thayerovho Greek English Lexicon of the New Testament “počiatok vzdelania je skúmanie mien”, a ako musím s Epiktetom súhlasiť!

Čítať ďalej

William Finck – Herodotos, Skýti, Peržania a proroctvo

Cieľom tohto exposé je ukázať, ako ten, kto nie je plne oboznámený so sekulárnou históriou (ktorá sa väčšinou nachádza v gréckej klasickej literatúre), nepochopí plne Písmo. Júdsky národ, pozostávajúci z väčšej časti zo “zlých fíg” (dnes zvaných “Židia”), bol rozptýlený až po roku 70 A.D., ako bolo prorokované v Jeremiášovi 24:8-10, 26:6, 29:17-19 a inde, čo sám Kristus potvrdzuje v Lukášovi 21:24. Zatiaľčo Jakub v 1:1 hovorí o “dvanástich kmeňoch v disperzii”, a Jakub zomrel pred rokom 70 A.D., o čom svedčí Josephus, Jakub neoslovoval tzv. “Židov” rozptýlených v roku 70 A.D, a rovnako tak sa Židia mimo Judey nemohli odvolávať na pôvod z iných než iba troch kmeňov – Júda, Benjamín a Levi – a iba malá časť z nich znovu osídlila Judeu po svojom návrate z Babylonu.

Čítať ďalej

William Finck – Klasické záznamy pôvodu Skýtov, Partov a príbuzných kmeňov

V predhovore v Josephovom diele Vojny židovské, historik vysvetľuje, že pôvodne knihu napísal “v jazyku našej krajiny”, t. j. v hebrejčine alebo možno aramejčine, a poslal ju “horným barbarom”, ktorých pomenúvava ako “Partovia … Babylončania … najvzdialenejší Arabi …a tí z nášho národa za Eufratom, s Adiabenskými.”

S výnimkou Partov je toto Josephovo označenie geografické, čo je jasné zo strán jeho Starožitností, že mnohí z Izraelitov z babylonskej deportácie stále v jeho dobe žilo na území Babylonu (15.3.1), a to by zahŕňalo “najodľahlejšie” čati Arábie susediace s Babyloniou (porovnaj Skutky 2:11; 1. Petra 5:13). Josephus taktiež svedčí o tom, že mnohí z Izraelitov boli “až doteraz za Eufratom”, kde boli “nesmiernym množstvom, neodhadnuteľného počtu” (11.5.2). Adiabene je tá časť Asýrie, ktorá – podľa Strabóna v jeho Zemepise, sa nenachádza v Mezopotámii, ale pozostáva z planín za Tigrisom, hraničiacich s Babylonom na juhu a Arméniou na severe (16.1.1, 19). Adiabene na východe hraničí s Médiou.

Čítať ďalej