Tag Archives: KS Milosť

Clifton Emahiser – O Trojici

(Pozn. Christian Freeman: Týmto článkom síce predbieham v publikovaní Cliftonovho periodického Watchman’s Teaching Letter, ale kvôli dôležitosti tejto témy je to nutné).

 

Čo budem v tejto lekcii prezentovať, sa radí medzi hlavné doktríny nachádzajúce sa v Biblii, a bez jej pochopenia sa človek nedostane k značnej časti ovietenia, ktoré sa na stránkach Biblie nachádza. V skratke, nedá sa sedieť na dvoch stolíčkách – nemôžeme mať svadbu i trojicu! Je pravdou, že v Písme sa hovorí o vzťahu Otec-Syn, no nie je to “Boh v troch osobách”, ale jeden Boh v troch manifestáciách (zjaveniach)! Áno, existuje Otec, a áno, existuje Syn, no samotný Kristus objasnil túto záležitosť v dvoch veľmi dôležitých pasážach, nachádzajúcich sa v Jánovi 12:45 & 14:6-9:

Čítať ďalej

John D. Keyser – Kto alebo Čo je “Antikrist”?

Kto v týchto dňoch nepočul výraz “Antikrist” – dostáva sa mu veľkej publicity v náboženskom rádio-televíznom vysielaní, v náboženských brožúrach a prorockých knihách. Niektoré z týchto knih sú senzačné a hrozivé, ako sú i mnohé filmy zaoberajúce sa touto témou. Všeobecnou predstavou je, že “Antikrist” bude ateistickým politikom, ktorý sa objaví na svetovej scéne v blízkej budúcnosti s obrovskou mocou nad vzdušnými silami – vrátane rakiet, bômb, počítačov a špionážnych satelitov – a spôsobí, že na tejto zemi vypukne peklo.

Ešte počas 1. svetovej vojny mnohí verili, že obávaným človekom hriechu – Antikristom – bude nemecký cisár. O pár rokov neskôr to bol Josif Stalin. Keď bol v USA zavedený New Deal, niektorí sa domnievali, že Franklin Roosevelt bol prinajmenšom predchodcom Antikrista. Iní verili, že pravdepodobnými kandidátmi boli Hitler alebo Mussolini. Herbert W. Armstrong, vo svojich ranných dielach, celkom iste veril, že Mussolini bol viac než pravdepodobným Antikristom. Kniha, vydaná v roku 1940, preberala Armstrongovu teóriu kladenou otázkou: “Je Mussolini Antikristom?” a autor, John. R. Rice, odpovedal: “Možno. Nepoznám dôvod, prečo by nemal zodpovedať popisu tohto strašného muža hriechu…Je evidentne ateistom.” (World-wide War and the Bible, p. 212). Ďalší autor dokonca tvrdil, že Mussolini naplnil 49 proroctiev týkajúcich sa Antikrista!

Čítať ďalej

William Finck – Mylné predstavy ohľadom Pavla a ‘Cirkvi’

Mnoho ľudí hľadí na utláčateľské monštrum, ktoré samé seba nazýva rímsko-katolíckou cirkvou, a následne zo stvorenia tohto monštra a jeho potomstva obviňujú Pavla z Tarzu, ako keby ten niečo také vymyslel. Týmto spôsobom takíto ľudia iba opakujú lži rímskej cirkvi, ktorými si nárokuje apoštolský základ, a venujú im hodnovernosť, ako keby boli pravdivé, čo celkom iste nie sú!

Takmer každému by malo byť evidentné, že apoštoli pravdepodobne napísali mnoho ďalších listov, než sú tie, ktoré v našich Bibliách máme, a ktoré, ak by sme ich poznali, by pravdepodobne prispeli k úplnejšiemu obrazu ich ideálneho modelu pre fungovanie a štruktúry skutočne kresťanskej komunity. Avšak nie mimo ducha jednoduchosti, ktorý je cieľom kresťanského učenia, možno nepotrebujeme nič viac než inštrukcie, ktoré máme. V tomto texte preskúmame, čo presne novozmluvné knihy, a predovšetkým Pavlove listy, skutočne uvádzajú k organizácii a vedení kresťanskej komunity.


Čítať ďalej

Clifton Emahiser – Problém s Genesis 4:1

Mnohí možno odpovedia: “Nevedel/a som, že v tomto verši je nejaký problém.” Pokiaľ človek nechápe, že v tejto pasáži je hebrejský text veľmi prekrútený, dôjde – podobne ako u väčšiny toho, čo kedy čítal – k nesprávnemu záveru.

Než naše posúdenie začneme, prečítajme si tento verš, ako je uvádzaný vo väčšine prekladov: “Adam potom poznal svoju ženu Evu a ona počala a porodila Kaina a povedala: “Získala som človeka od Pána.””


Čítať ďalej

Rev. John Dowling – Kroky smerujúce k pápežskej nadvláde (z knihy “The History of Romanism”)

§ 11. – NIČ nemôže byť jednoduchšie a skromnejšie než forma cirkevnej organizácie a vláda v prvotných dobách. Každá cirkev pozostávala zo spoločenstva veriacich v Pána Ježiša, zjednotených v zmluvnom vzťahu, pre uctievanie Boha, udržiavanie doktrín evanjelia a administráciu nariadení stanovených Kristom. „Každá cirkev,“ hovorí episkopálny Waddington, „v riadení svojich vnútorných záležitostí, bola v základe nezávislá na iných.“ Rovnaký historik dodáva, že „cirkvi tvorili akési federatívne spoločenstvo nezávislých náboženských komunít, roztrúsených po väčšej časti ríše, v postupnej komunikácii a v neustálej harmónii navzájom.“ (Wad. Ch. Hist., s. 43)


Čítať ďalej