Tag Archives: Rím

Rev. John Dowling – Kresťanstvo prvotné a pápežské (z knihy “The History of Romanism”)

§ 1. – Požehnaný zakladateľ kresťanstva si vyvolil svoj príchod medzi nízkymi a opovrhovanými. To súhlasilo s duchom toho Svätého Náboženstva, ktoré prišiel ustanoviť. Bola doba, kedy množstvo jeho nasledovníkov, užasnutých a presvedčených všemohúcnosťou zobrazenou v jeho zázrakoch, bolo rozhodnutých „nasilu ho učiniť kráľom“, no namiesto podpory tohto plánu nám inšpirovaný dejepisec uvádza, že znova sa utiahol na vrch celkom sám. (Ján 6:15) V odpovedi na otázky rímskeho miestodržiteľa vyslovil tieto pamätné slová: „MOJE KRÁĽOVSTVO NIE JE Z TOHTO SVETA“, a jeho celkové správanie od maštale po kríž, a z kríža na horu nanebovstúpenia, bolo v striktnej súčinnosti s touto zásadou pôvodného kreseťanstva.

Čítať ďalej

Rev. George R. MacFaul – Bol Peter vôbec pápežom?

Rímska katolícka cirkev tvrdí, že Kristus dal Petrovi autoritu nad ostatnými apoštolmi, že táto autorita, daná Petrovi, prechádzala na jeho následníkov, že jedinými a výlučnými Petrovmi dedičmi sú rímski biskupi. Katolícka cirkev tvrdí, že Peter založil rímsku cirkev a bol jej biskupom 25 rokov. Butler’s Catholic Catechism , strana 15 a 16, obsahuje nasledujúce vyjadrenie: ‘Kto je viditeľnou hlavou Cirkvi? ‘ ‘Pápež, ktorý je Kristovým zástupcom na zemi a zvrchovanou a viditeľnou hlavou Cirkvi.’ ‘Koho pokračovateľom je Pápež ako viditeľná hlava Cirkvi?’ ‘Sv. Petra, hlavného z apoštolov, Kristovho zástupcu na zemi a prvého pápeža a biskupa Ríma.’

Bol Peter vôbec rímskym biskupom? Táto otázka je pre rímsko-katolícku cirkev najdôležitejšia, pretože na nej stojí a padá celý pápežský systém. Ak Peter nebol pápežom v Ríme, potom pápeži neboli nikdy jeho nástupcami.

Krátka štúdia Novej Zmluvy poskytne každej úprimnej osobe presvedčivý dôkaz, že Peter nebol nikdy pápežom. Dá sa pohotovo vidieť, že…

Čítať ďalej

Clifton Emahiser – Smrtiaca doktrína univerzalizmu

V tejto lekcii preskúmame nebiblickú doktrínu „univerzalizmu“. Začneme skúmaním pasáže Písma, na ktorú mnohí poukazujú ako na autorizáciu tejto doktríny. Táto pasáž sa nachádza v Izaiášovi 56:4-8:

4 Lebo toto povedal Jahveh eunuchom, ktorí zachovávajú moje sabaty a ktorí si vyvolili to , v čom mám potešenie, a ktorí sa pridŕžajú mojej zmluvy: 5 „Dám im dokonca vo svojom dome a vnútri svojich múrov pamätník a meno, niečo lepšie ako synov a dcéry. Dám im meno na neurčitý čas, také, ktoré nebude odrezané. 6 A cudzincov, ktorí sa pripojili k Jahvemu, aby mu slúžili a milovali Jahveho meno, aby sa stali jeho sluhami, všetkých, ktorí dodržiavajú sabat, aby ho neznesväcovali a  pridržiavajú sa mojej zmluvy , 7 aj tých ja privediem k svojmu svätému vrchu a dám im radovať sa vnútri môjho domu modlitby. Ich úplné zápalné obetné dary a ich obete budú prijaté na mojom oltári. Lebo môj dom sa bude nazývať domom modlitby pre všetky národy. 8 Výrok Zvrchovaného Pána Jahveho, ktorý zhromažďuje rozhohnaných z Izraela, je: „Zhromaždím k nemu iných vedľa tých jeho, čo sú už zhromaždení.“


Čítať ďalej

Clifton Emahiser – Kto je tento patriarcha, Júda? časť 18.

Kráľ Henry II. zapredáva keltskú cirkev Rímu

Na úvod tejto časti budem citovať z knihy The Story of the Irish Race, autor Seumas MacManus (v spolupráci s niektorými írskymi učencami), strana 327-328:

“Potom si (kráľ Henry II.) získal i Rím. V Casheli zvolal synodu írskych duchovných – všetkých okrem primáta Gelasia a ďalších zo severu – kde, nasledujúc príklad svojich nadriadených, biskupi uznali Henryho ako najvyššieho panovníka v Írsku. Na tejto synode prijali dekréty pre zlepšenie (?) cirkevnej disciplíny, ktoré, zaslané do Ríma, potvrdzovali fakt, že túto snahu vykonával Henry, a reformáciu morálky (?) v krajine, a od Alexandra III. obdržali list potvrdzujúci bulu Adriána (anglického pápeža).

Čítať ďalej

Clifton Emahiser – Kto je tento patriarcha, Júda? časť 17.

KONŠTANTÍNOVE ČINY MALI V BABYLONE ĎALEKOSIAHLE NÁSLEDKY

Následkom prvého ekumenického, alebo všeobecného koncilu v Nicey A.D. 325) predstavovali Konštantínove činy v Babylone zlepšenie. Pre túto časť príbehu o Konštantínovi nazrieme do The Story Of Civilization, časť (zväzok) 1, “Naše orientálne dedičstvo”, od Willa Duranta, strany 245-246 (Durant najskôr cituje historika Herodota nasledovne):

Čítať ďalej