Tag Archives: sabat

John D. Keyser – Dodržiavali sme sabat po celé tie roky v nesprávny čas?

Stáročia trvajúce debaty o tom, v ktorý deň Boh odpočíval od svojej práce tvorenia zeme a storenia svätého dňa pre ľudstvo, nepoľavujú. Väčšina z praktizujúceho kresťanstva tvrdí, že tým dňom je nedeľa, zatiaľčo Židia a rôzne skupiny adventistov a členov Cirkvi Božej tvrdia, že týmto oddeleným dňom je sobota. Tento článok naznačuje, že obe strany sa mýlia, a že niet žiadneho spôsobu, ako by sme mohli určiť, v ktorý deň pripadá Boží sabat v našom gregoriánskom kalendári. Faktom je, že čas sa stratil! No Boh, vo svojej nekonečnej múdrosti a milosrdenstve, zanechal vo svojom Slove, v Biblii, nápovedy – nápovedy, pomocou ktorých môžeme odhaliť a znovu ustanoviť SKUTOČNÝ SABATNÝ DEŇ!

Čítať ďalej

Rev. John Dowling – Kroky smerujúce k pápežskej nadvláde (z knihy “The History of Romanism”)

§ 11. – NIČ nemôže byť jednoduchšie a skromnejšie než forma cirkevnej organizácie a vláda v prvotných dobách. Každá cirkev pozostávala zo spoločenstva veriacich v Pána Ježiša, zjednotených v zmluvnom vzťahu, pre uctievanie Boha, udržiavanie doktrín evanjelia a administráciu nariadení stanovených Kristom. „Každá cirkev,“ hovorí episkopálny Waddington, „v riadení svojich vnútorných záležitostí, bola v základe nezávislá na iných.“ Rovnaký historik dodáva, že „cirkvi tvorili akési federatívne spoločenstvo nezávislých náboženských komunít, roztrúsených po väčšej časti ríše, v postupnej komunikácii a v neustálej harmónii navzájom.“ (Wad. Ch. Hist., s. 43)


Čítať ďalej

John D. Keyser – Dodržiavali sme sabat po celé tie roky v nesprávny čas? (časť 1.)

Stáročia trvajúce debaty o tom, v ktorý deň Boh odpočíval od svojej práce tvorenia zeme a storenia svätého dňa pre ľudstvo, nepoľavujú. Väčšina z praktizujúceho kresťanstva tvrdí, že tým dňom je nedeľa, zatiaľčo Židia a rôzne skupiny adventistov a členov Cirkvi Božej tvrdia, že týmto oddeleným dňom je sobota. Tento článok naznačuje, že obe strany sa mýlia, a že niet žiadneho spôsobu, ako by sme mohli určiť, v ktorý deň pripadá Boží sabat v našom gregoriánskom kalendári. Faktom je, že čas sa stratil! No Boh, vo svojej nekonečnej múdrosti a milosrdenstve, zanechal vo svojom Slove, v Biblii, nápovedy – nápovedy, pomocou ktorých môžeme odhaliť a znovu ustanoviť SKUTOČNÝ SABATNÝ DEŇ!

Čítať ďalej

Rev. John Dowling – Náboženstvo v aliancii so štátom (z knihy “The History of Romanism”)

§ 7. – Vďačiac zábudlivosti či nedbajúc na dôležitý princíp, spomenutý na konci poslednej kapitoly, t.j., že Kristovo kráľovstvo nie je z tohto sveta, cisár Konštantín, nedlho po svojej pozoruhodnej, a ako niektorí predpokladajú, zázračnej konverzii na kresťanstvo v roku 312, prijal náboženstvo Krista v bezbožnom objatí štátu, rozhodnutý zjednotiť vo svojej osobe občiansku i náboženskú vládu, a nárokovať si právo zvolávať koncily a predsedať im, a regulovať externé záležitosti cirkvi. Nasleduje rozprávanie o Konštantínovej konverzii, ktorú uvádza Eusebius vo svojom živote cisára (Eusebius, vita Const., kniha. i., kap. 28 a ďalej): Konštantín viedol svoju armádu z Francúzska do Itálie, sužovaný úzkosťou z výsledku bitky s Maxentiom, a hľadajúc pomoc nejakého božstva v uistení o úspechu, keď náhle uvidel na oblohe žiarivý kríž, so slovami napísanými na ňom: „Týmto zvíťazíš“ (In hoc signo vinces). Premýšľajúc o tejto udalosti v noci usúdil, že sa mu v tomto videní zjavil Ježiš Kristus a nariadil mu , aby symbol kríža učinil svojou vojenskou zástavou. K hodnovernosti tohto podania sa viažu rozličné názory. Dr. Milner toto podanie prijíma, aj keď v evidentnom nesúlade so svojím krédom, Mosheim predpokladá, so starovekými autormi Sozomenom a Rufinom, že to celé bol iba sen, Gregory, Jones, Haweis a ďalší ho úplne odmietajú, a profesor Gieseler, so svojou zvyčajnou presnosťou a dobrým úsudkom, ho počíta „medzi legendy tej doby, ktoré mali pôvod v myslení, že konečný zápas bol medzi pohanstvom a kresťanstvom.“ Pokiaľ ide o mňa, neváham to považovať za bájku. Konštantín to Eusebiovi vykladal až o mnoho rokov neskôr, a so všetkou pravdepodobnosťou na naliehanie svojej poverčivej matky Heleny, oslavovanej nálezkyne dreva pravého kríža (?) v Jeruzaleme, nejakých 250 rokov po úplnom zničení mesta, a všetkého, čo obsahovalo, a zmiznutia samotných jeho základov pod pluhom rímskeho dobyvateľa Vespasiana. Následný život Konštantína neposkytol žiadne dôkazy, že bol zvláštnym favoritom Nebies, a výsledky jeho patronátu nad cirkvou, nakoniec tak katastrofické pre jej čistotu a duchovnosť, postačujú pre dôkaz, že Boh by nikdy nevykonal zázrak na dosiahnutie takéhoto zámeru.

Čítať ďalej

Rev. John Dowling – Kresťanstvo prvotné a pápežské (z knihy “The History of Romanism”)

§ 1. – Požehnaný zakladateľ kresťanstva si vyvolil svoj príchod medzi nízkymi a opovrhovanými. To súhlasilo s duchom toho Svätého Náboženstva, ktoré prišiel ustanoviť. Bola doba, kedy množstvo jeho nasledovníkov, užasnutých a presvedčených všemohúcnosťou zobrazenou v jeho zázrakoch, bolo rozhodnutých „nasilu ho učiniť kráľom“, no namiesto podpory tohto plánu nám inšpirovaný dejepisec uvádza, že znova sa utiahol na vrch celkom sám. (Ján 6:15) V odpovedi na otázky rímskeho miestodržiteľa vyslovil tieto pamätné slová: „MOJE KRÁĽOVSTVO NIE JE Z TOHTO SVETA“, a jeho celkové správanie od maštale po kríž, a z kríža na horu nanebovstúpenia, bolo v striktnej súčinnosti s touto zásadou pôvodného kreseťanstva.

Čítať ďalej