Clifton Emahiser – O Trojici

(Pozn. Christian Freeman: Týmto článkom síce predbieham v publikovaní Cliftonovho periodického Watchman’s Teaching Letter, ale kvôli dôležitosti tejto témy je to nutné).

 

Čo budem v tejto lekcii prezentovať, sa radí medzi hlavné doktríny nachádzajúce sa v Biblii, a bez jej pochopenia sa človek nedostane k značnej časti ovietenia, ktoré sa na stránkach Biblie nachádza. V skratke, nedá sa sedieť na dvoch stolíčkách – nemôžeme mať svadbu i trojicu! Je pravdou, že v Písme sa hovorí o vzťahu Otec-Syn, no nie je to “Boh v troch osobách”, ale jeden Boh v troch manifestáciách (zjaveniach)! Áno, existuje Otec, a áno, existuje Syn, no samotný Kristus objasnil túto záležitosť v dvoch veľmi dôležitých pasážach, nachádzajúcich sa v Jánovi 12:45 & 14:6-9:

V Jánovi 12:45 Jahšua uviedol: A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal.Kristus je tuná poslaný a posielajúci!

V Jánovi 14:6-9 Jahšua uviedol: “… Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho.” Filip sa ozval: “Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.” Ježiš mu vravel: “Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: “Ukáž nám Otca?!” Tuná je Kristus Synom i Otcom!

No v Starej Zmluve máme ďalšie svedectvo, v Izaiášovi 9:5: Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja.Tuná je prorokované, že Kristus bude zvaný Otcom, a v Jánovi 12:45 a 14:6-9 sa nazval Otcom, ako bolo predpovedané. Ak nemôžeme veriť Kristovmu vlastnému Slovu, komu môžeme veriť? To je dôkaz, že Kristus vysvetlil túto záležitosť, že Syn bol zároveň Otcom, a v hore spomenutých dvoch pasážach v Jánovi potvrdzuje slová Izaiáša 9:6. Nič nemôže byť urážlivejšie voči Kristovi, než o ňom rozprávať či spievať ako o časti trojice, pretože to implikuje (so všetkou odpornosťou), že si za ženu vezme manželku svojho Otca v Zjavení 19:9! Postojte a popremýšľajte, znamená to, že ho obviňujeme z páchania incestu! Netrpel Kristus dosť na kríži, aby sme mu mali ničiť reputáciu? Nemáme v sebe žiadnu hanbu? No mnoho ľudí robí presne to, spievajúc o “svätej, svätej, svätej, požehnanej trojici”!

Nie nie nič NESVÄTEJŠIE, než spievať takúto pieseň! Takýchto ľudí by som sa opýtal: “čo by ste spravili, ak by niekto vo vašej rodine mal spáchať incest?” alebo “Čo by ste si pomysleli, ak by vaša manželka otehotnela s vaším synom”? Prečo by sme potom mali obviňovať Všemohúceho z týchto vecí, tvrdiac, že je trojicou osôb?

Chcel by som čitateľovi poukázať na fakt, že kedysi som pevne veril v trojicu, čo je termín, ktorý nebudem písať s veľkým písmenom, nakoľko v túto tézu viac neverím. Bola doba, keď som súhlasil takmer so všetkým, čo cirkevníctvo o tejto téme učí.

Preto napomôže vysvetlenie, ako sa moje stanovisko zmenilo. S posolstvom Izraelskej Identity som zistil, že svoju vieru musím obrátiť naruby takmer vo všetkom, čo som poznal, vrátane tejto záležitosti. Približne pred 20-25 rokmi som objednal 14dielnu sériu audiokaziet s výkladom knihy Zjavenie od Bertranda L. Compareta, ktorú som potom prepísal. Na kazete číslo 1 Comparet uvádza nasledovné, a tomu plne verím: “… Predovšetkým, v tejto knihe Zjavenie, Zjavenie bolo dané Jánovi Jahšuom Kristom. A niektorí sú zvedení zvyčajnou “cirkevnou” doktrínou o trojici, že máme troch oddelených a odlišných Bohov (ako pohania, akurát tí ich majú o čosi viac).No nie, nebuďte týmto obalamutení. Niektorí kazatelia sa tohto názoru pridržiavajú, no Biblia jasne učí, že Jahšua Kristus, Jahveho syn, je zároveň Jahveh, Boh, sám Otec, a toto je jedno z miest, kde nám to hovorí v neomylným slovách. …” Taktiež by som spomenul, že som kedysi pevne veril v učenie futurizmu, no Comparet ma taktiež poučil o historickej interpretácii Zjavenia.

Toto podporuje i ďalšia pasáž v Izaiášovi 7:14: Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel!Immanuel je hebrejským výrazom #H6005 a znamená: “s nami (je) El”. “El” e výrazom #H410, a je v jednotnom čísle, a preto nemôže podporovať trojicu!

Taktiež by som mal poukázať na to, že téza tejto témy ohľadom “jedného Boha versus trojica” nepostačuje bez zmienky Jahveho sobáša s Izraelom (všetkých 12 kmeňov), pretože v Hozeášovi 2:7 čítame: Pôjde si za svojimi milencami, ale nedochytí ich, bude ich hľadať, ale nenájde. Vtedy povie: “Pôjdem ja a vrátim sa k prvému manželovi, lebo vtedy mi lepšie bolo než teraz.”

Baránok Boží”, ktorý je Jahvem v tele, alebo Jahšua Kristus, je pvým manželom Izraela! Čokoľvek iné je mimo kontext! Problémom je, ak Jahveh Otec neprišiel v tele ako Jahšua a nezomrel za nás, podľa Jeho vlastného Zákona sme naveky odlúčení od Otca bez nádeje na zmierenie. V skratke, ak je to tento prípad, nemáme žiadne vykúpenie! Zákon požaduje, že len po smrti jedného z partnerov sa ten druhý môže znova zosobášiť! Dôvodom, prečo sa tohto tak pevne pridržiavam, je to, že nechcem byť súdený ako antikrist! Preto nikdy, nikdy, nikdy neprestanem hlásať, že Jahšua je Jahveh v tele!

Z dôležitých dôvodov sa musíme vrátiť k Jánovi 12:45, kde Kristus hovorí farizejom: “… A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal.a Jánovi 14:9, kde hovorí Filipovi: “… Kto vidí mňa, vidí Otca. …” Niektoré z komentárov, so svojou trinitariánskou náklonnosťou, sa snažia naznačovať, že Filip a zvyšok Kristových stúpencov videli iba atribúty Otca konajúceho v Kristovi. Napríklad Zondervan NIV Bible Commentary k Jánovi 12:45 z časti uvádza: “Otec a Syn sú neoddeliteľní, aj keď sú dvomi osobami, konajú ako jedna bytosť …”

Ako môžu byť dvomi osobami, keď Kristus v Jánovi 14:10 hovorí: “… ja som v Otcovi a Otec vo mne …”. Tvrdiť, že Otec a Syn sú dve odlišné osoby je rovnaké, ako obviňovať Krista zo schizofrénie, t. j. duálnej či rozdvojenej osobnosti! Vyhnúť sa takémuto tvrdeniu možno iba záverom, že existuje iba JEDEN BOH! Aby som dokázal, že sa týmto myslí jeden a ten istý Boh, prečítame si Jána 5:16-18, kde sekta kenejsko-kanaansko-edomských Židov prenasleduje Krista (bez indikácie, o ktorú sektu šlo):

A Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil takéto veci v sabat. Ježiš im povedal: “Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.” Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sabat, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.

Tuná je gréckym výrazom pre “rovný” grécky výraz u Stronga pod číslom #2470, Goodrick a Kohlenberger vo svojom The NIV Exhaustive Concordance ho vysvetľujú takto: “2698 i;soj: adj.; = Str 2470; … ‘rovný, rovnaký ako’ (Mt 20:12; Mk 14:56, 59; Lk 6:34; Jn 5:18; Sk 11:17; Filip 2:6; Zj 21:16+).Thayer, vo svojom Greek-English Lexicon of the N.T., zrejme s týmto súhlasí, uvádzajúc na strane 307 okrem iného: “… prisvojovať si pre seba povahu, úroveň, autoritu, ktorá patrí Bohu, Jn v. 18 …”

Na podporu tohto je 1. Timotejovi: On sa zjavil v tele, bol ospravedlnený v Duchu, ukázal sa anjelom, zvestovali ho národom, na svete v neho uverili, vzatý bol do slávy.(Preklad, W.R. Finck.)

Ďalšia pasáž, ktorá podporuje fakt, že Otec a Syn sú jedno a to isté, sa nachádza v Jánovi 10:24-39

Obstúpili ho [kenejsko-edomskí] Židia a hovorili mu: “Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene.” Ježiš im odvetil: “Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich [izraelských]oviec. Moje [izraelské]ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno.” Židia znova zdvihli kamene a chceli ho kameňovať. Ježiš im povedal: “Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!” [Kenejsko-edomskí] Židia mu odpovedali: “Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom.” Ježiš im vravel: “A nie je napísané vo vašom zákone: “Ja som povedal: Ste bohmi”? Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo – a Písmo nemožno zrušiť! -, prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: “Rúhaš sa” za to, že som povedal: Som Boží Syn?! Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!” Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk.

Čo je na tom tak obtiažne pochopiť, že Otec a Syn sú jednou a tou istou osobou? Jediný aspekt, ktorý Syna od Otca oddeľuje, je fakt, že pred Jahveho vtelením bol Jahveh neviditeľnou bytosťou, Kolosanom 1:15. Z posledne citovanej pasáže je taktiež jasné, že kenejsko-edomskí Židia chápali, že Kristus sa prehlasuje za samotného Jahveho Boha, a toto obvinenie vytiahli pri súde na jeho ukrižovanie! Zopakujúc ich obvinenie: “… hoci si človek, robíš sa Bohom.” Je zjavné, že kenejsko-edomskí Židia chápali Kristove slová ako nárokovanie si byť samotným Bohom! Lepšie teda chápali Kristove slová než neskorší rímsko-katolícki a protestantskí trinitariáni. O pár veršov ďalej, v Jánovi 10:38, Kristus hovorí: “… ja som v Otcovi a Otec vo mne.” To podporuje Jána 12:45, kde Kristus hovorí farizejom: “… A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal, a Jána 14:9, kde hovorí Filipovi: “… Kto vidí mňa, vidí Otca …” Ako by to mohlo byť inak?

Akonáhle tieto fakty pochopíme, pochopíme taktiež aj kontext Filipanom 2:6-9: On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom; a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno.

Dôležité je nielen pochopiť, že Kristus bol Jahveh v tele (so sekundárnym významom “a.- telovej farby, ružové, b.- červené, ružové”), ale taktiež do rodokmeňa tohto tela. Neexistuje nič také ako vtelený černoch či Aziat! Niet preto pochýb o Kristovej rase!

V Jánovi 7:42 čítame: A nehovorí Písmo: “Mesiáš príde z Dávidovho potomstva, z mestečka Betlehem, odkiaľ bol Dávid”?!

Rimanom 1:3: “… o svojom Synovi, ktorý podľa tela pochádza z Dávidovho rodu .” ASV

2. Timotejovi: Pamätaj na to, že Ježiš Kristus, z Dávidovho rodu, bol vzkriesený z mŕtvych podľa môjho evanjelia …”

Vidíme teda, že Jahšua Kristus (Syn) bol Jahvem (Otcom) vteleným do Dávidovho pozemského rodu. Áno, existuje tu vzťah otec-syn, no zároveň ide o tú istú osobu. Ak by mal byť Kristus považovaný za druhú osobu, potom by nemohol do svojho počatia a narodenia existovať, čo je v protiklade s Písmom!

Na strane druhej, ak Kristus pred-existoval ako druhá osoba či Syn Jahveho, Jeho narodenie v Betleheme by nemohlo byť jeho vtelením, ale skôr (a to je absurdné) Jeho prevtelením! Ako sa dá jasne vidieť, teória trojice sa rozpadá zo všetkých strán! Ako som už uviedol, nie je to Boh v troch osobách, ale JEDEN BOH ako tri manifestácie! Nielen to, ale ak sú Otec a Syn dve odlišné osoby, potom – podľa Písma – si Syn má vziať za manželku ženu svojho Otca, čo znižuje morálku Všemohúceho na úroveň pouličnej mačky! Takéto tvrdenie je neopísateľne zvrhlé!

Ako je ukázané vyššie, Jahšua Kristus bol z rodu Dávidovho, a to iba skrze svoju matku Máriu, keďže Jozef nebol jeho biologickým otcom. Dnes je známe, že matka prispieva ku genetike dieťaťa rovnakým počtom chromozómov ako otec, takže Kristus bol právoplatne z rodu Dávidovho, z kmeňa Júdu skrze Natana. Takže Kristus bol zároveň synom Dávida a synom Jahveho (s ohľadom na Jeho vtelenie do Dávidovho rodu). Preto ani vyjadrenie “Syn Boží” a ani “syn človeka” nie sú nemiestne. A keďže Kristus v Jánovi 12:45 vysvetlil: “… A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. , je poslaný a zároveň posielajúci, čiže Otcom i Synom zároveň! Preto každé miesto v Písme, kde sa hovorí o Otcovi a Synovi, musí byť vnímané v kontexte, že Otec a Syn sú jedno a to isté!

Koncept Otca a Syna nachádzame v Matúšovi 3:17, kde sa uvádza: A z neba zaznel hlas: “Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.”Niektorí by tvrdili, že ide o demonštráciu dvoch samostatných osôb, no treba to vnímať v správnom kontexte jednoty Otca a Syna. Niektorí môžu namietať: “Ale tuná je Otec v nebesiach a Syn na zemi!” Treba však pamätať na to, že Jahveh je všadeprítomný, čo znamená “prítomný všade a vždy”, nezáleží preto na tom, odkiaľ hlas zaznel, len na tom, že zaznel! Kvôli Jahveho všadeprítomnosti to znamená (v tom istom momente, ako uvedené vyslovil), že sa mohol nachádzať pár triliónov svetelných rokov neďaleko nejakej vzdialenej galaxie. Tento verš trinitariánsku intepretáciu nepodporuje!

Ďalší verš citovaný trinitariánmi na podporu premisy, že Otec a Syn sú dve osoby, je Matúš 7:21, ktorý uvádza: Nie každý, kto mi hovorí: “Pane, Pane,” vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.Tuná opäť trinitariáni predpokladajú, že nebesia sú niekde inde, než na tejto zemi, a že Kristus to hovorí vo svojej pozemskej službe, postulujúc, že to dokazuje existenciu dvoch odlišných osôb. No kde sa nachádza toto “kráľovstvo nebeské” označované i ako “kráľovstvo Božie”? Keď sa hovorí o “kráľovstve” týmto spôsobom, odkazuje to na ľud dvanástich kmeňov Izraela na tejto zemi! Kde inde by človek čakal, že Otec bude, ak nie uprostred svojho ľudu? Inými slovami, Izrael je nebeská rasa ľudí, ľudí zrodených zhora, Ján 3:3! Nikdy nepochopím, ako trinitariáni nachádzajú v Matúšovi 7:21 dve osoby, pretože Kristove vlastné slová v Jánovi 12:45 boli: “… A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal.” “Toho” tuná označuje Otca!

Opäť, trinitariáni budú citovať Matúša. 11:25-27 na akúsi podporu svojej teórie o Otcovi a Synovi ako dvoch odlišných osobách: V tom čase Ježiš povedal: “Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.Táto pasáž však podporuje jedinečnosť Otca a Syna, než trojicu, keď uvádza:“… A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn …” Prečítajme si opäť Matúša 11:25-27 v kontexte Jána 12:45, kde Kristus hovorí: “… A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal.

Trinitariáni poukazujú na Matúša 12:50 ako pevný dôkaz, že Otec a Syn sú odlišné osoby: Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka.Jeden trinitarián uvádza: “… neponecháva žiadne pochybnosti voči svojmu spojeniu s Bohom v nebesiach.” Opäť uvediem, že “Boh v nebesiach”, o ktorom sa tuná hovorí, je – ako som už spomenul – Boh nebeskej rasy adamických Izraelitov,. V týchto nebesiach nie je iba Otec, ale taktiež “môj brat”, “sestra” a “matka”, pretože aj oni pochádzajú z tejto nebeskej rasy! Niet divu, že v 13. kapitole Matúša boli davy udivené, hovoriac (vv. 55-56): Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozef, Šimon a Júda? A nie sú u nás všetky jeho sestry? Skadeže má toto všetko?Tieto pasáže sa dajú chápať len v kontexte Jána 12:45, kde Kristus hovorí: “… A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal.

Taktiež Matúš 14:33, uvádzajúci: “… Naozaj si Boží Syn!, keď Kristus utíšil more, musí byť braný v kontexte Jána 12:45, “… A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal.

Trinitariáni taktiež rýchlo poukazujú na Matúša 16:15-16, kde Peter vyznal: A za koho ma pokladáte vy?”, opýtal sa ich [Kristus]. Odpovedal Šimon Peter: “Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.”

Táto pasáž sa zase dá pochopiť iba v kontexte Jána 12:45, kde Kristus hovorí: “… A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal.

Inou pasážou, ktorú trinitariáni využívajú na podporu svojho chybného postoja, je Matúš 17:5: Kým [Jahšua]ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: “Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.”Tuná na podporu svojej nesprávnej hypotézy trinitariáni používajú ľudskú logiku, no kontext Jána 12:45, kde Kristus farizejom hovorí: “… A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma posla.,a Jána 14:9, kde hovorí Filipovi: “… Kto vidí mňa, vidí Otca. …”, nepustí.Keďže Otec je všadeprítomný, tinitariáni prehliadajú fakt, že Otec môže byť v Synovi a mraku zároveň! To dokazue, že slúžia veľmi malému a bezvýznamnému bohu.

Nevzdávajúc sa úsilia dokázať svoju omylnú predstavu, trinitariáni budú citovaťMatúša 18:10, ktorý úvádza i nasledovné: “… anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.Po citovaní tohto verša jeden trinitarián uvádza: “Ježiš opäť odkazuje na Boha ako na ‘môjho Otca’, potvrdzujúc znova, že bol Synom Božím.” Ide o otvorené zanedbanie Jána 12:45, kde Kristus farizejom hovorí: “… A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal, a Jána 14:9, kde Filipovi hovorí: “… Kto vidí mňa, vidí Otca. …”. Matúš 18:10 je len ďalším veršom, ktorý trinitariáni citujú mimo kontext! Zdá sa, že boh trinitariánov je tak malý, že potrebujú silné zväčšovacie sklo, aby ho našli!

Trinitariáni, zatvrdilí vo svojom presvedčení, budú citovať Matúša 24:35-36, kde sa uvádza: Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec.Z toho trinitariáni usúdia, vo svojej pokrivenej logike, že Otec a Syn sú dve odlišné osoby, že jeden vedel čosi, čo druhý nie. Je to však skutočne to, čo mal Kristus na mysli? Inými slovami, poznal Kristus deň a hodinu? Kristus, ako Otec a Syn hodinu a deň poznal! Aby sme pochopili, že to skutočne poznal, musíme pamätať na Jána 12:45, kde Kristus farizejom hovorí: “… A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal.,a Jána 14:9, kde hovorí Filipovi: “… Kto vidí mňa, vidí Otca. …”.Ako Otec a Syn poznal deň i hodinu, a nič v Matúšovi 24:36 nehovorí, že tomu tak nebolo! Trinitariáni sú zase vedľa!

Nevzdávajúc sa svojej smiešnej teórie v propagácii trojice, trinitariáni budú citovať Matúša 27:43, kde sa uvádza: Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: “Som Boží Syn.”” V tomto bode sa musíme opýtať, Ako títo kenejsko-edomskí Židia vedeli, že Kristus tvrdil, že je “Synom Božím”? V Jánovi 10:30 Kristus uvádza: “… Ja a Otec sme jedno.” A toto prehlásenie bolo založené na Jánovi 12:45, kde Kristus farizejom hovorí: “… A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal,a Jánovi 14:9, kde hovorí Filipovi: “… Kto vidí mňa, vidí Otca. …”.To sú slová, použité ako zámienka na Jeho ukrižovanie!

Nato jeden trinitarián cituje Matúša 27:54 a tvrdí, že ide o konečný dôkaz trojice: Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: “On bol naozaj Boží Syn.”Bezpochyby šlo o veľmi úžasnú udalosť, pretože v tom momente sa roztrhla opona Chrámu a mnoho svätých, ktorí zomreli, povstali zo svojich hrobov. No len preto, že nejaký centurion povedal: On bol naozaj Boží Syn, to z Otca a Syna nerobí dve rozdielne osoby! Nie je to pravda, keďže to nie je v kontexte Jána 12:45, kde Kristus hovorí k farizejom: “… A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal., a Jána 14:9, kde Filipovi hovorí: “…Kto vidí mňa, vidí Otca. …”.

Trinitariáni sa nato snažia nájsť podporu pre trojicu v Matúšovi 28:18-19, kde sa uvádza: Ježiš pristúpil k nim a povedal im: “Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého …” Jeden trinitarián, mysliac si, že má konečnú odpoveď, napísal: “Toto je Trojica.”. Nuž, niekomu sa to ako trojica môže zdať, no pri pripísovaní verša 19 trojici, nastáva jeden väčší problém. Výraz “(v) mene” je gréckym výrazom #3686 onoma, a ako v angličtine (či slovenčine) i v gréčtine je v jednotnom čísle. Teda nie množných “mien”, ale len jednotného “mena”! A keďže nejde o množné číslo, nemôže byť oporou pre tri rozdielne osoby, bez ohľadu na to, ako o tom dotyční blúznia! Ako som už uviedol, nie je to Boh v troch osobách, ale JEDEN BOH v troch manifestáciách!

Nemali by sme byť prekvapený tým, že Kristus mal byť nazývaný viac než jedným pomenovaním, keďže Izaiáš 9:5 nám ich pár uvádza: Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja.Všimli ste si, že Syn mal byť taktiež nazývaný Otcom? Zdá sa, že trinitariáni vedia čosi viac než vedel Izaiáš! V skutočnosti vlastne naznačujú, že Izaiáš je klamár!

Je dôležité, aby sme všetky tieto pasáže vnímali v kontexte Jána 12:45, kde Kristus hovorí farizejom: “… A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal, a Jána 14:9, kde Filipovi hovorí: “… Kto vidí mňa, vidí Otca. …”

Ďalšou pasážou, ktorá naráža na rovnakú myšlienku, je Marek 9:36-37, kde čítame: Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: “Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.”Prijať Syna teda znamená prijať Otca! Ide o podobný jazyk s Jánom 12:45, kde Kristus hovorí farizejom: “… A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal, a Jánom 14:9, kde Filipovi hovorí: “… Kto vidí mňa, vidí Otca. …”

Podobný jazyk sa nachádza i v Jánovi 7:16: Ježiš im povedal: “Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal.Otázka: Kto ho poslal? Odpoveď: Ján 12:45, “… A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal.Je to jasné, Kristus – vediac, že Otec a Syn sú JEDNO – bol poslaný Otcom. Ján 8:16 sa môže zdať ako protirečenie k tomuto, keď Kristus hovorí: A ak aj súdim, môj súd je pravdivý, lebo nie som sám, ale ja a Otec, ktorý ma poslal.Tuná Kristus, vediac, že Otec a Syn sú JEDNO, prehlasuje, že Otec a Syn slúžia ako dvaja svedkovia, pokiaľ ide o zákon (Otec ako Duch a Syn ako telo).

No v Kristovi sú Duch a telo spojené do jednej bytosti, ktorá sa nikdy nemá rozdeliť. Ako inak by mohol byť Otec a Syn JEDNO?

Ďalšia pasáž, ktorá hlása, že Otec a Syn sú JEDNO, sa nachádza v Jánovi 10:37-38: Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!”

Ďalšia pasáž, opisujúca rovnaký koncept, sa nachádza v Rimanom 1:3-4, kde Pavol uvádza: o svojom Synovi, ktorý podľa tela pochádza z Dávidovho rodu a podľa Ducha svätosti od vzkriesenia z mŕtvych …”. Väčšina prekladov nepridáva frázu “Ježišovi Kristovi, nášmu Pánovi” ako je to v prípade KJV. Správnu kontext tuná sa nachádza v Jánovi 14:9, kde Kristus Filipovi hovorí: “… Kto vidí mňa, vidí Otca. …” t. j. Jahveh prebýval v pozemskom tele Krista.

Vrátiac sa k človeku, ktorý napísal spomínanú 15-stranovú štúdiu snažiac sa dokázať trojicu, na strane 10 urobil veľmi vážnu chybu, keď tvrdí v odkaze na Marka 16:19; Lukáša 22:69; Skutky 7:55-56; Rimanom 8:34; Kolosanom 3:1; Hebrejom 10:12; 12:2; & 1 Petra 3:22: “Ak sedí po pravici Boha, musí byť odlišnou osobou (a JEHO Synom) a tam by sme mali hľadať, čo je zhora, čiže od Boha.” Všetky tieto pasáže sú podriadené Jánovi 12:45, kde Kristus farizejom hovorí: “… A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. , a Jánovi 14:9, kde Filipovi hovorí: “… Kto vidí mňa, vidí Otca. …” Áno, metaforicky existuje vzťah otec-syn, a áno, metaforicky je syn pravicou svojho otca (teda sila alebo príklad).

Ako som na začiatku tejto lekcie uviedol, ak je premisa trojice pravdivá, potom nemôže dôjsť k opätovnému manželstvu Izraela s “Baránkom Božím”, ktorý je jedno s Otcom (Ján 1:29, 36; Zjavenie 7:9-10-11, 14; 12:11; 14:4; 15:3; 19:9; 21:3; & 22:1, 3). Tvrdiť čosi také by znamenalo, že Syn sa ožení s manželkou svojho Otca! Ak je premisa trojice pravdivá, potom je nepravdivé opätovné manželstvo, je to takto jednoduché! Úprimne dúfam, že človek, ktorý svoju 15-stranovú štúdiu o jeho údajnej trojici napísal, príde na vážnosť tejto implikácie.

Nasledujúci prehľad sú niektoré z pasáži, ktoré tento človek použil v snahe ospravedlniť trojicu: Marek 1:11; 3:11; 5:7; 9:7, 37; 13:26, 32; 14:62; 15:39; Lukáš 1:35, 37; 3:22, 38; 4:34, 41; 8:27-28; 9:26, 35; 10:22; 18:19; 22:70-71; 23:46; Ján 1:29, 34, 40, 51; 3:17-18, 35; 5:18, 19-47; 6:27, 39-39, 65, 67; 7:16; 8:16-19, 28-29, 38, 42, 54; 10:18, 36; 11:27; 17:7-10; 20:31; Skutky 8:37; 9:20; 13:33; Rimanom 1:3-4; 1 Korinťanom 1:9; 2 Korinťanom 1:3; Galaťanom 1:1, 15-16; 4:4; Philipanom 2:5-8; Kolosanom 1:3; 3:1-2; 1 Timotejovi 2:5; Hebrejom 1:1-2, 5; 2:6, 7; 3:6; 4:14: 5:8; 10:12; 1 Petrovi 1:3; 1 Jána 2:22-23; 3:23; 4:10, 14-15; 5:5-6, 10-15; 2 Jána 3, 7, 9.

Poradil by som každému čitateľovi tejto lekcie, aby si overil každý z týchto odkazov, aplikujúc pre správny kontext Jána 12:45, kde Kristus adresoval farizejom: “… A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. , a Jána 14:9, kde Filipovi povedal: “… Kto vidí mňa, vidí Otca. …”.

Modlím sa, aby čitateľ pochopil, prečo bolo nutné venovať sa tejto otázke trojice, aby som mohol postúpiť v téme Najväčšieho vypovedaného príbehu lásky. Učenie o trojici celkom iste predstavovalo prekážku v jej prezentácii. Opustím vás s touto myšlienkou: S trojicou, koho vlasne skutočne uctievame? A po druhé – boli prvou trojicou Satan, Eva a Kain?

 

Reklamy

2 Comments

  1. Posted 23. júna 2012 at 03:07 | Permalink

    Its great to see a Christian Identity blog in a language other than English. It shows that the Word is going out to ALL our people, not just those of us who live in English-speaking countries. Well done!

  2. Posted 30. júna 2012 at 20:42 | Permalink

    Díky za slovenský článokchristian 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: